OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY '339-5920 ^KOMORA Sesř/^ Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek e-ČaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia Predseda redakčnej rady / Editor-in-chief PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis.sksapa@qmail.com Redakčná rada / Editorial Board PhDr. Andrea Bratova, PhD. PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Mgr. Ivana Harvanová, PhD. Mgr. Jana Lacenová Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA Mgr. Jana Slováková, PhD. PhDr. Dana Zrubcová, PhD. Vydáva/Publishedby Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava Dátum prvého vydania: 28. február 2014 IČO vydavateľa: 37 999 991 Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064 sksapa@sksapa.sk www.sksapa.sk Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board Prof, dr sci. med. Vida Živanovic Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD, RN Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of Nursing, Ukraine dr n. med. Ewa Molka, RN Journal of modern nurses andmidwives, Poland MA. Renata Mroczkowska, RN Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University, Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic Andy Gibbs, BSc (Hons), MSc, PGCert, RN Glasgow Caledonian University Scotland UK Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT. Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and Midwifery, Brook fieldHealth Sciences Complex, University College Cork, Cork, Ireland Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses Pain Society). School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D, Ph.D. Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine Kontrola textU / Text checking PhDr. Katarína Kovalčíková Mgr. Jana Lacenová Grafická úprava / Graphics Ing. Peter Grejták Informácie / Informations Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2017 je 6 EUR. Bezplatný pre členov SKSaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/ Indexácia / Indexation Bibliographia medica Slovaca Citačná databáza / Citation database CiBaMed Pokyny pre autorov / Instructions for authors http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01. 02. 2017 Dátum vydania: 28. 02. 2017 Obsah Číslo strany Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek sa stala členom Medzinárodnej spoločnosti sestier v onkologickej starostlivosti Svetové dni rakoviny 2017 Kedy sa budú môcť pôrodné asistentky starať o ženy a ich bábätká v domácnostiach aj na Slovensku? SK SaPA upozorňuje na to, že za údajným neetickým správaním zdravotníkov môže byť aj ich psychické a fyzické preťaženie SK SaPA upozorňuje na to, že kompetentní pred verejnosťou zatajujú chýbajúce sestry v slovenskom zdravotníctve Sestry veria, že zmena trestného zákona, kedy sa zdravotnícki pracovníci pri výkone povolania stávajú chránenou osobou, odradí pacientov od agresívnych útokov Valné zhromaždenie EMA v Bulharsku Správa o činnosti Európskej federácie sestier za rok 2016 Sestry - kľúčoví partneri pre inováciu a budúcnosť zdravotníctva Človek - v centre záujmu zdravotnej starostlivosti: nezabúdajme na sestry! Sestra vysokou školu potřebuje, jinak bude uklízečkou ještě hodně dlouho! Ošetrovateľská dokumentácia ako súčasť zdravotníckych informačných technológii Možnosti ovplyvnenie klimakterických ťažkostí žien Výhody a indikácie hormonálnej antikoncepcie New teaching methodsfor practical training in midwifery Nová rola sestry v ambulanciách OAIM - katétrová sestra Prevencia chorôb obehovej sústavy - edukácia sestrou Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA a spoluorganizované SKSaPA v roku 2017 7 th European federation of Critical Care Nursing associations Congress Suplementum Vedecká recenzovaná časť 10 11 11- 12 12- 13 13 14 15 15-17 18 19- 20 20- 21 22-26 27-29 30-32 33-36 37-38 39-44 47-49 50 Prevencia vzniku syndrómu vyhorenia v pôrodnej asistenci Trends in nursing development. The background and challenges of electronic documentation in nursing HARTMANN IST O krok ďalej pre zdravie 52-56 57-63 PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE 5 du parnasse 11a B-105Q E--Li:>: ľ -e . Fa:-: + 32 2 512 74 13 +32 2 51Z 35 50 E-mail efn^eFn.be Wefc ..v.-. .etc web.oi g Registration Number NGO0476.356.013 Európska federácia asociácií sestier (EFN) bola založená v roku 1971. EFN zastupuje viac ako 35 národných asociácii sestier a jej práca má vplyv na každodennú prácu 6 miliónov sestier v celej Európskej únii a Európe. EFN je nezávislý hlas ošetrovateľskej profesie a jej úlohou je posilniť postavenie a výkon povolania sestry v prospech zdravia občanov a záujmov sestier vEÚa Európe. SPRAVA 0 ČINNOSTI EURÓPSKEJ FEDERÁCIE SESTIER ZA ROK 2016 Zhrnutie správy Európska federácia asociácií sestier (EFN) zastupuje viac ako tri milióny sestier prostredníctvom jej členov v počte 36 v 35 štátoch (vrátane všetkých 28 členských štátov EÚ), je nezávislým hlasom profesie na európskej úrovni. Poslaním EFN je podporovať záujmy, postavenie a výkon zdravotníckeho povolania .sestra' v EÚ. K naplneniu poslania EFN a jej strategického a operačného lobistického plánu pre roky 2014-2020, EFN pokračuje v posilňovaní svojho politického postavenia v roku 2016- v inštitúciách a u kľúčových zainteresovaných skupinách EÚ, aby zostali sestry a ošetrovateľstvo v popredí politického programu EÚ. Tento dokument sumarizuje lobistickú prácu EFN a výsledky dosiahnuté za rok 2016 rozdelené do rôznych tém: „vzdelávanie", „pracovná sila", „bezpečnosť pacientov a kvalitná starostlivosť". Vzdelávanie Rok 2016 začal lehotou implementácie Smernice 2013/55/??EÚ (do 18.01.2016), ktorá aktualizovala už existujúcu Smernicu 2005/36 /EC o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií. Šlo o dôležitý míľnik pre ošetrovateľskú profesiu, nakoľko členské štáty mali do tej doby implementovat 8 kompetencií Článku 31 Smernice, a ako taký poskytoval silný vzdelávací základ pre všetky ošetrovateľské osnovy v celej EÚ. Európska komisia kontroluje implementáciu Smernice v priebehu celého roka a tento proces pravdepodobne ukončí na začiatku roku 2017. Na základe tejto kontroly Komisia začne konanie o porušení voči tým členským štátom, ktoré nepostupujú v súlade s EÚ legislatívou. Za účelom posilniť Článok 31, EFN obhajuje a lobuje za zavedenie delegovaného aktu na modernizáciu Prílohy V tejto Smernice, v spolupráci s regulátormi ošetrovateľstva. Navrhované aktualizácie Prílohy V sú založené na EFN Rámci kompetencií. EFN sa takisto zasadzuje za správnu implementáciu Smernice na európskej úrovni, ale takisto aj na národnej úrovni prostredníctvom jej členov. Paralelne popri kontrole implementácie Komisiou, EFN vytvorila dotazník na meranie súladu s uvedenou Smernicou. Dotazník sa netýkal celej Smernice, ale iba tých častí, ktoré ovplyvňujú ošetrovateľskú profesiu. Takisto sa zameriava aj na aktuálne ošetrovateľské osnovy, a nie na štátnu legislatívu. Musíme vedieť, či každá sestra vychádzajúca z každej ošetrovateľskej školy v rámci EÚ spĺňa štandardy v súlade s ČI. 31 Smernice, potrebné na uznanie jej povolania sestry v celej Európe. A práve v tomto kontexte EFN podporuje novozavedené Európske profesijné preukazy (EPC), ktoré sa opierajú o existujúci systém IMI (ďalšia novinka doplnenej Smernice). EPC môžeme považovať za pilotný projekt a po jeho zhodnotení sa môže projekt potenciálne uplatniť aj v iných profesiách. Sestry sú hrdé na to, že podporujú inovácie v EÚ. V prvej fáze tejto novej iniciatívy boli vybraté zatiaľ sestry s doposiaľ pomerne dobrou úspešnosťou -147 využitých benefitov z automatického uznania kvalifikácie elektronickým spôsobom. EÚ pracovná sila v zdravotníctve EFN lobovala tiež za aktualizovaný a komplexný obraz o ošetrovateľskej profesii. EFN si kladie za cieľ, že údaje zozbierané v ošetrovateľstve sú porovnateľné a použiteľné EÚ národnými a miestnymi politikmi a odborníkmi. Z tohto dôvodu bolo zvyšovanie povedomia o správnosti štatistických údajov jednou z priorít pre rok 2016. Príliš často sa stáva, že spoločná definícia toho, kto je pokladaný za „sestru", v rôznych krajinách chýba, takže je nemožné porovnávať údaje v celej Európe. Najmä z toho dôvodu, že Smernica o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií stanovuje definíciu pojmu „všeobecná sestra/sestra všeobecnej starostlivosti", je riešenie zrejmé. Ako základ pre riešenie tejto problematiky EFN vyvinula Workforce Matrix 3 + 1, ktorý poskytuje kvalitatívne a kvantitatívne údaje o troch kategóriách ošetrovateľskej starostlivosti (všeobecná sestra, sestra špecialista a sestra s pokročilými rolami/s pokročilou praxou). Tiež uznáva prínos zdravotníckych asistentov (HCA) a vedúcu úlohu sestier pri dohľade nad nimi a pri ich rozvoji, s cieľom podporiť budúci scenár konfigurácií pracovnej sily, ktorý zabezpečí poskytovanie vysoko kvalitnej a bezpečnej starostlivosti tým, ktorí potrebujú starostlivosť. Písomná správa vyjadrujúca postoj k Matrix bola členmi EFN schválená na Valnom zhromaždení EFN v októbri 2016 v Madride. EFN Matrix bude dôležitý pre vývoj v oblasti plánovania počtu zdravotníckych pracovníkov v celej EÚ, v Európe a dokonca na celom svete. Dôležité je, aby členovia EFN použili EFN Matrix 3 +1 na národnej úrovni k ovplyvňovaniu zloženia pracovnej sily v zdravotníctve a stanovili jasné pravidlá, čo sa týka rozdielnych rolí sestier a zodpovedností. EFN pokračovala vo vedení dôležitých rozhovorov/diskusií týkajúcich sa náboru a udržateľnosti, prebiehajúceho personálneho plánovania a predpovedania a bude v tom aj naďalej pokračovať v roku 2017. V tejto súvislosti sa EFN podieľala na rôznych stretnutiach, vrátane (nedávno skončil) Joint Action on Health Workforce Planning and Forecasting a stretnutí so skupinou expertov Expert Group on European Health Workforce. Medzinárodné organizácie, ako sú EÚ, OECD, ILO, WHO naliehavo potrebujú prístup a možnosť využitia porovnateľných údajov v EÚ založených na EFN Workforce Matrix 3 + 1. Bezpečnosť pacienta a kvalita starostlivosti EFN sa zamerala na šesť oblastí v rámci tejto témy, a to menovite na: Antimikrobiálnu rezistenciu (AMR), Európsky semester, Hodnotu zdravotníckych systémov, Cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, e-Health a e-Skills. • AMR - EFN posilnila spoluprácu s Európskym centrom pre prevenciu chorôb a kontrolu (ECDC), a to účasťou na rôznych stretnutiach a seminároch, zvyšovaním povedomia o vplyve ošetrovateľstva pri riešení tohto problému globálneho zdravia. Okrem toho, koncepčné dokumenty EFN ako Position Paper & Policy Statement popisujúce úlohu sestier v boji proti AMR, sú kľúčovým lobby nástrojom, ktorý bude podporovať inštitúcie EÚ a národné vlády v rozvojových ,fitfor practice" stratégiách a dôkazoch o vplyvoch, ktorý sestry majú na antimikrobiálnu rezistenciu. Pritom Guidelines vypracované pomocou projektu ENS4Care boli propagované a využívané sú ďalej. • Európsky semester - táto téma si vyžiadala silnú lobby prácu zo strany EFN s kľúčovými tvorcami politík, ako Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre zamestnanosť, Sociálnymi záležitosťami a začlenením (DG EMPL). EFN podporila využívanie Európskeho semestra ako nástroja, ktorý by mal mať podstatný vplyv na národné politiky, a to s cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť v celej Európe spoločne s inými zainteresovanými subjektmi v EÚ. EFN členovia tiež schválili vyhlásenie EFN Police Statement a Position Paper, ktoré bolo určené tvorcom politík na národnej a európskej úrovni s cieľom uznať dôležitosť investície do zdravia. Tieto dva dokumenty vyzývajú k efektívnejšej zdravotnej a sociálnej starostlivosti prideľovaním finančných prostriedkov a k lepším pracovným podmienkam pre sestry. Okrem toho bol tiež publikovaný článok na túto tému. • Hodnota zdravotníckych systémov - sa stala kľúčovou politickou oblasťou na európskej a medzinárodnej úrovni, kde vstup sestier je zásadný, pretože je to o meraní výsledkov. Sestry merajú veľa, čo má značný vplyv na ich vyťaženie. EFN sa zapojila do politickej diskusie s príslušnými hlavnými aktérmi, aby zabezpečila, že táto práca môže podporovať zmenu, ktorá zlepší výsledky pre pacientov. EFN má dôkazy o tom, že zmena môže nastať, a že trvalo udržateľné riešenia pri dlhodobej starostlivosti môžu byť dosiahnuté, ak sestry prevezmú vedúcu úlohu. EFN bude zastávať viac akcií v budúcom roku, aby podporila tých na frontovej línii. • eHealth - môže uľahčiť prístup k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na geografickú polohu, ale tiež môže zlepšiť existujúce systémy a uľahčiť prácu zdravotníkov a zlepšiť alebo prispôsobiť proces starostlivosti a výsledky. EFN, ako člen skupiny eHealth, ktorá bola vybraná Európskou komisiou, prispela k vývoju budúcich priorít Komisie. • eSkilIs - sú kľúčové pre zdravotnícke profesie, pacientov a (neformálnych) - opatrovateľov. Nové technológie uľahčujú poskytovanie služieb v rámci zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Bez správnych e-zručností tieto technológie nebudú plne integrované do existujúcich „dráh" zdravotnej a sociálnej starostlivosti. EFN bola kľúčovým hráčom v procese lobingu v minulom roku a bude pokračovať aj tento rok. • Cezhraničná zdravotná starostlivosť - bola prioritou v priebehu celého roka s vedomím, že vysoko kvalifikované a motivované sestry, podporované svojimi zamestnávateľmi a stimulujúci voľný pohyb, sú kľúčom k modernizácii systémov zdravotnej starostlivosti v celej EÚ. Šesť rokov po prijatí stanoviska Committee of the Regions' opinion a dva roky po uplynutí lehoty na transpozíciu Smernice do vnútroštátneho práva, táto problematika predstavuje stále vysokú prioritu v programe EÚ. EFN bola požiadaná, aby na rôznych stretnutiach hovorila a nadviazala na kontinuitu starostlivosti a na perspektívu ehealth. Záver Rok 2016 bol náročným a plodným rokom pre organizáciu. EFN a jej členovia vytvorili praktické nástroje a dôveru, čo predstavuje kľúčovú zložku pre zmenu. Sestry a ošetrovateľská profesia v Európskej únii sú veľmi viditeľné, so silným hlasom smerom k Európskej a medzinárodnej organizácii. Politici a tvorcovia politík majú záujem počúvať sestry. EFN je presvedčená, že táto vôľa postavená na dôvere pomáha byť občanom EÚ bližšie k inštitúciám EÚ. EFN a jej členovia budú naďalej tlačiť inštitúcie EÚ a rozhodovacie právomoci aj v roku 2017, s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky pre občanov Na záver by EFN rada poďakovala všetkým sestrám a zdravotníckym pracovníkom, polícii a hasičom, blízkym spolupracovníkom, za ich podporu počas IS útokov v Zaventem a Maelbeek. Boli veľmi profesionálni a efektívni, poskytujúci starostlivosť iným osobám napriek tomu, že čelili niečomu, čomu by nikdy neočakávali, že budú musieť čeliť. Všetci členovia EFN vyjadrili veľké uznanie a vďaku každému jednotlivcovi. Sestry sa presúvajú do takto nebezpečných prostredí zachrániť ostatných a ohrozujú vlastný život. Je tu teda naliehavá potreba chrániť a získať väčšiu podporu pre sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov vo všetkých týchto oblastiach plných konfliktov, aby mohli pomáhať deťom i dospelým a byť tak bezpeční/chránení, ako je to možné! „Zrušili sme naše Valné zhromaždenie v Bruseli vlani v apríli kvôli ľudskému šialenstvu a fanatizmu. Všetci sme bolí veľmi smutní... Mám „hlboké" pochopenie pre obete bruselských bombových útokov, ale aj pre všetky obete terorizmu na svete a pre všetkých tých, ktorí poskytli pomoc obetiam. Ako ľudia a občania, ako zdravotnícki pracovníci, ako sestry musíme bojovať všade a každý deň proti fanatizmu, fašizmu a totalitarizmu, ale aj proti všetkým druhom a všetkým formám manipulácie a domínancíe." (Yves Mengal, FNIB) Viac informácií: Dr Paul De Raeve, Secretary General of the European Federation of Nurses Associations. Email: efn@efn.be - Tel: +32 2 512 74 19 - Web: www.efnweb.eu Preklad textu: Jana Slováková SESTRY - KĽÚČOVÍ PARTNERI PRE INOVÁCIU A BUDÚCNOSŤ ZDRAVOTNÍCTVA Ak hovoríme o tom, že ľudia stoja v centre záujmu, to isté platí aj pre sestry a pacientov. Nemôžeme očakávať lepšie zdravotné výsledky, pokiaľ nebudeme vo väčšej miere podporovať prednú líniu. Tým, že od nich žiadame zbieranie väčšieho množstva údajov, častokrát zbytočných, ich bude odkláňať od prvoradej starostlivosti. Takto dosiahneme opačné výsledky Preto EFN vyzýva pacientské organizácie a zdravotníckych pracovníkov, aby budovali silné spojenectvá a spoločne sa dohodli na reforme zdravotníckeho systému, bez ohľadu na to, ktoré merania zdravotných výsledkov budú ministerstvá a medzinárodné inštitúcie považovať za rozhodujúce. Je nevyhnutné vybudovať silné spojenectvá pre nerušivé reformy. Avšak, aké miesto tu majú tvorcovia politík, politici a samotný priemysel? Kto riadi koho? Aj keď majú členské štáty EÚ rôzne systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, mali by zdieľať rovnaké hodnoty: univerzálnosť, solidaritu, rovnosť; hodnoty, ktoré riadia každodenné úsilie 6 miliónov sestier v EÚ. Sú však tieto hodnoty súčasťou úspornosti? Sú tieto hodnoty súčasťou nových rušivých modelov, o ktorých rozhodujú ľudia, ktorí sa nikdy nestarali o jediného pacienta? Sestry sú veľmi znepokojené, nakoľko rovnica udržateľnosti, čo sa týka odpovede na rastúci dopyt verejnosti po kvalite, bezpečnosti, rovnosti a prístupu k zdravotnej starostlivosti a investovania do zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, je náročná. Od roku 2008 nevidíme žiadne investície iba škrty! Na stretnutí v Paríži 16. januára 2017, v sídle OECD, na politickom fóre o budúcnosti zdravotníctva (Policy Fórum on the Future of Health), mala EFN záujem učiť sa spôsobom lepšieho organizovania zdravotníckych systémov v súvislosti s potrebami, preferenciami a možnosťami. Riešenia by mali odrážať názory sestier, pretože sestry zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení a predchádzaní uvedených podmienok, majú jedinečnú a privilegovanú pozíciu v dennodennom priamom prístupe k potrebám starostlivosti o ľudí, a tiež hlboké vedomosti o tom, aké kolísavé sú ochorenia v priebehu starostlivosti. Riešenia, bez zapojenia prvej línie, nie sú žiadnymi riešeniami. Toto sa podarilo EFN ukázať návrhom elektronických služieb zdravotníctva (eHealth services), na základe existujúcich 120 nákladovo efektívnych postupov v praxi, čo prinieslo sestrám nové a zmenené role- napr. .zdravotnícki inštruktori', a .manažéri prípadov'. ENS4Care uvádza mnoho osvedčených postupov, ktoré nachádzame v rôznych oblastiach, ako sú napríklad rozdielne formy rehabilitácie (kardiálna rehabilitácia, rehabilitácia pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc), prevencia malnutrície a sociálnej izolácie, prevencia srdcových chorôb. Okrem toho, realitou súčasnej digitálnej dobyje zdieľanie, zhromažďovanie a ľahký prístup k osobným informáciám. Systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti čelia novým výzvam, akými sú: súkromie zdravotníckych informácií, inštitucionálne a kultúrne prekážky vo vytváraní zdravotníckych systémov zameraných na ľudí, zapojenie poskytovateľov a odborných pracovníkov do požadovaných zmien. Systémy zdravotnej starostlivosti zhromažďujú obrovské množstvo údajov, avšak len obmedzené informácie o dôsledkoch a výsledkoch u ľudí, ktorým sa služby poskytujú. Politiky ako také, zvyčajne ekonomicky pristupujú k hodnotovo zameraným zdravotníckym ekosystémom. Je dôležité, aby meranie „výsledkov" bolo navrhované s pacientmi a pre pacientov, aby sa zameriavalo na spoľahlivé merania zdravotných výsledkov (vrátane ošetrovateľských citlivých údajov), s cieľom zlepšiť kvalitu starostlivosti o pacientov, posilniť intervencie v oblasti verejného zdravia a prispieť k dosiahnutiu širších ekonomických cieľov a prosperity spoločnosti. EFN, ako kľúčový aktér na úrovni EÚ, bude naďalej sledovať túto diskusiu OECD a pýtať sa, ako Európska komisia prispieva k zabezpečeniu zdravotníckych systémov, ktoré sa budú vo väčšej miere zameriavať na ľudí; k väčšiemu uznaniu sestier v prednej línii, s dôrazom na ich úlohu vo vedení a medzinárodnú spoluprácu, v rámci integrovaného multidisciplinárneho prístupu zdravotníckych pracovníkov. Sestry, svojimi vedomosťami a zručnosťami, sú výraznou pridanou hodnotou a dôležitým spojovacím článkom medzi technologickými inováciami, podporou zdravia a prevenciou chorôb. A v neposlednom rade, čo ma najviac ohúrilo pri počúvaní dnešných politických debát, je prezentácia a názory žien. Každý robí diskusiu bohatšou, či sú to ženy, bez ohľadu na ich pozíciu, minister, poradca alebo pacient. Ženy sú schopné prepojiť zložité politické diskusie s každodennou realitou, preformulovať ich do jednoduchých slov a pragmatických návrhov. Preto nepovažujte rod za samozrejmosť! Integrujte ho do riešení. A to prinesie úspech. Vydané 17. januára 2017 Zdroj: http://www.efnweb.be/?p=8372 Viac informácií: Dr Paul De Raeve, Secretary General of the European Federation of Nurses Associations. Email: efn@efn.be - Tel: +32 2 512 74 19 - Web: www.efnweb.eu Preklad textu: Martina Orlovská MEDZINÁRODNÁ RADA SESTIER (ICN) Medzinárodná rada sestier (ICN) je federácia viac ^ *% ako 130 národných asociácií sestier, ktoré zastupujú ^ £ ?\ milióny sestier na celom svete. Prezentuje sestry f '^M^^r '«\ a ošetrovateľstvo na medzinárodnej úrovni. ICN sa á /J snaží zabezpečiť kvalitnú starostlivosť pre všetkých * a i/ ráme/ Wasov globálnych zdravotníckych politík. ^fetto^nnna^jr 1 ^^j^u nj^j^^^jj^ 'iiiäiiiiawj ČLOVEK - V CENTRE ZÁUJMU ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI: NEZABÚDAJME NA SESTRY! Je pojem „starostlivosť zameraná na človeka" len novým žargónom pre znižovanie nákladov a redukciu prístupu bezpečnej zdravotnej starostlivosti, alebo ide o potenciál zlepšiť zdravie a pohodu ľudí, čím sa zdravotný systém stáva efektívnejší a menej nákladný, pomáha ľuďom, aby boli zdravší v reálnom čase? Jedná sa o existenciálnu a zásadnú otázku, na ktorú tvorcovia tejto politiky spoločne s laickou a odbornou verejnosťou musia odpovedať. Z hľadiska ošetrovateľstva existuje niekoľko spôsobov, ako odpovedať na túto otázku. Ošetrovateľstvo je založené na predpoklade, že každý jednotlivý pacient je jedinečným subjektom, aj napriek tomu, že milióny ľudí po celom svete môžu trpieť rovnakým ochorením, ako je napr. diabetes alebo vysoký krvný tlak. Aby sme však mohli zvládnuť zdravotný stav pacienta optimálnym spôsobom, ktorý presahuje medikamentóznu terapiu, musíme uznať jedinečné sociálne, etnické, geografické a iné faktory, ktoré sú kľúčovými determinantami zdravia. Tu je miesto, kde pojem „zameranie na človeka" môže hrať prevratnú úlohu nie ako nejaký prázdny, nehospodársky žargón, ale ako prístup, ktorý naozaj lieči ochorenie u každého jednotlivca inak. Sestry musia byť ústredným bodom tohto programu. Sestry komunikujú s najväčším počtom jedincov. Týchto 16 miliónov silných profesionálov po celom svete prichádza do kontaktu so 7 miliardami ľudí na celej planéte. Okrem toho, na základe mnohých prieskumov verejnej mienky, sú sestry najdôveryhodnejší profesionáli zo všetkých zdravotníckych a nezdravotníc-kych profesií. Naozaj, sestry sú „vodičmi" dobrej zdravotnej starostlivosti. Pôsobia ako rozhranie medzi často znepokojeným pacientom, jeho rodinou a komunitou a ich lekárom. Pacienti a lekári potrebujú sestry ako partnerov a ako vodcov v prípade starostlivosti, s cielóm dosiahnuť požadované výsledky. Sestry tu nie sú pre seba: pracujú tvrdo, sú znalé, skúsené a kvalifikované, avšak sú ďaleko od vrcholu pyramídy, pokiaľ ide o ich ocenenie a silu ich hlasu v spoločnosti. Možno sa budete pýtať, prečo je to dôležité. Je to dôležité pre to, že je nevyhnutné mať k dispozícii „dôverný", „terapeutický" vzťah medzi zdravotníkmi a verejnosťou, aby ľudia prijali kultúru starostlivosti zameranú na človeka. Pre pacienta je dôležité byť informovaný, mať dôveru a spolupodieľať sa na liečbe ako partner, a pre lekára a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je dôležité, aby spolupráca prebiehala hladko. Sestry sú dôležitým článkom v tomto reťazci. Bez dôvery a podpory sestier nebude možné vybudovať partnerstvo, ktoré je hlavnou zložkou starostlivosti zameranej na človeka. Akonáhle je tento vzťah vytvorený medzi sestrou alebo zdravotníckym pracovníkom a pacientom, jeho rodinou a komunitou, prenos sily sa sústredí na zdieľanie v rozhodovaní zdravotnej starostlivosti. Ak chceme zachovať kontrolu v rukách ľudí, technológie sa môžu stať veľmi užitočným nástrojom. Ide o technológie, ktoré umožňujú dialóg, znalosti a partnerstvo. Musíme však pochopiť, že technológie nemôžu nahradiť základný vzťah medzi sestrou a pacientom / klientom. Ak toto všetko znie jasne a jednoducho, prečo sa to tak v skutočnosti nedeje? Existuje veľa odpovedí na túto otázku, ale zatiaľ čo sestry môžu priľnúť k predstave, že každý človek je „pánom svojho osudu", ako paradigma, skutočnosť je taká, že sme si ako zdravotnícki profesionáli vyvinuli silný model závislosti. Používame slová, terminológiu, a čím ďalej tým viac mätúce skratky, ktoré stavajú bariéry a nechávame vo verejnosti chladné pocity nekompetentnosti a neschopnosti vstúpiť do „siene slávy". S vedomím sa bojíme klásť inteligentné otázky týkajúce sa zdravia. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme kultúrnu transformáciu, ktorá uznáva, že jedinou osobou, ktorá má plnú kontrolu nad svojim zdravým a pohodou je pacient ako individualita, a ako sestry sme tým najlepším partnerom v oblasti riadenia veľmi často zložitej ľudskej reality. Ak chcem dospieť ku kultúrnemu posunu, musíme transformovať naše vzdelávacie systémy, ktoré sa zamerajú na osvedčené znalosti, riešenia a podporné schopnosti. Musíme pracovať po boku informovaných, ktorí boli splnomocnení pacientami, s cieľom uľahčiť dosiahnutie fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Ak spoločne vykonáme transformáciu, mohlo by to viesť k oveľa silnejšej návratnosti investícii, času, úsilia a zdrojov, čo môže prispieť k ekonomicky aktívnejšej spoločnosti. Pojmy a modely sú veľmi dobre skĺbené, avšak urobiť konečný krok si vyžaduje mať správnych ľudí za okrúhlym stolom. To zahŕňa aj prítomnosť sestier, ak chceme podporiť reformy zamerané na „starostlivosť o človeka v strede záujmu". Ministri zdravotníctva, školstva, financií s rozhodovacou právomocou, investori a zdravotnícki pracovníci, ktorí utvárajú túto oblasť politiky: prosíme otvorte svoje kancelárie a zasadacie miestnosti sestrám a verejnosti, aby sa skutočne stali súčasťou politického dialógu, a aby sme mohli tento žargón pretransformovať do reality, ktorá prospeje všetkým. ©OECD Observer No 309 Q1 2017 Last Updated on Wednesday, 18 January 2017 01:00 www.icn.ch Preklad textu: Lukáš Kober Ošetřovatelství, info je největší odborný diskusní a informační portál pro všechny nelékařské zdravotnické pracovníky v ČR, prakticky jediný svého druhu u nás. Vznikl v roce 2009 s cílem vytvořit moderní platformu pro sdílení informací a výměnu zkušeností mezí zdravotníky. Vítáme také zkušeností a názory pracovníků v sociálních službách a sociálních pracovníků. Od roku 2013 mají stránky nový profesionální vzhled a k webu patří od roku 2010 velmi aktivní Facebookové stránky. SESTRA VYSOKOU ŠKOLU POTŘEBUJE, JINAK BUDE UKLÍZEČKOU JEŠTĚ HODNĚ DLOUHO! Názor známej blogerky Lenky Šnajdrovej alias „Silveř z portálu Ošetřovatelství.info je po roku aktuálny aj u nás! V dobách dávno minulých nebyly žádné sestry, pouze laičtí pečující. Počátky organizovaného ošetřovatelství jsou spojeny s charitativní činností a s činností náboženských řádů a kongregací. Ošetřovatelství bylo zaměřeno na laickou službu trpícímu a prováděly jej osoby bez jakéhokoliv odborného vzdělání. Práce u nemocného se skládala z jednoduchých úkonů - mytí, stravování, úprava polohy nemocného, převazování ran, podávání léků ústy. Historické ošetřovatelky se staraly o nemocného se vším všudy - uklízely pokoje nemocných, praly, sušily skládaly obvazy i nemocniční prádlo. S rozvojem medicíny začali lékaři postrádat pomocníky, kteří by plnili jejich pokyny a dohlíželi na nemocné v době jejich nepřítomnosti. Sestry se začaly vzdělávat v kurzech a v ošetřovatelských školách od původně dvouletých až po nám známé čtyřleté střední zdravotnické školy. Práce sestry se stávala více náročnou. Jakmile se objevila nějaká práce u pacientů, kterou už nezvládali pro časovou vytíženost lékaři, byla svěřena sestrám. A sestry se jí nadšeně chopily. Ještě já pamatuju dobu, kdy na standardním oddělení podával i.v. injekce pouze lékař - ale ty injekce byly zhruba 3 ráno a 3 večer a aplikovaly se jednorázově kovovou jehlou. Pak přišla doba, kdy ordinace i.v. léčiv byla úplně běžná u každého druhého pacienta a bylo možné je aplikovat daleko pohodlněji intravenózni kanylou, kompetence byla tedy předána sestrám. A sestry se nebránily. Která nebyla ráda, když jí bylo umožněno udělat náročnější práci - podání transfúze, vytažení drénu... Takže sestrám postupně přibývala práce odborná, ale ta „méně odborná" jim jaksi stále zůstávala, protože lidí, kteří by ji dělali, nikdy nebyl nadbytek. Sestrám sice pomáhají ošetřovatelky, sanitářky a sanitáři s nižší kompetencí, ale pořád to je sestra, kdo je schopen plnohodnotně zastoupit pomocný personál. Zkrátka - sestra zvládne práci sanitáře, opačně to nejde. Pro každé zdravotnické zařízení je výhodnější přijmout jednu sestru než dvě ošetřovatelky, protože sestra udělá práci sestry a ještě práci ošetřovatelky. Dnes sice máme moderní pomůcky, ale hádejte, co by se stalo, kdyby vypadla dodávka balených sterilních mulových čtverců? Vsadím se, že sestry by vyfasovaly balík mulu s rozkazem, ať ho nastříhají a složí čtverce ke sterilizaci. Pořád platí, že jakmile se objeví nějaká práce, která je třeba udělat, přisune se k sestrám. Všichni si na to zvykli - že sestra dělá to, co je potřeba, od počítání špinavého prádla přes měření teplot v lednicích až po výměnu tracheostomické kanyly za jeden plat. Všichni si na to zvykli, že sestra poslouchá, co se jí řekne, že přijde do práce v sobotu za nemocnou kolegyni, že se v poledne sebere a jde ze směny domů, protože je méně pacientů a je třeba stáhnout přesčasy. Všichni si na to zvykli,že sestra přijde v době volna na provozní schůzi či na transfúzni školení. Všichni si na to zvykli, že není-li k dispozici sanitář, sestra odtlačí lůžko se stokilovým pacientem na rentgen. Všichni si zvykli, že odejde-li v průběhu roku pár sester na mateřskou či jinam, nic se neděje, protože nastoupí absolventky. Jenže ono to najednou nefunguje... Absolventky k lůžku nepřicházejí a „staré" sestry toho mají plné zuby a odcházejí. Ty, co zůstávají, jsou unavené, vyčerpané, možná vyhořelé a mnohé nechápou, že to, na co ony jsou zvyklé - tedy dělat všechno, ty mladé sestry už dělat nechtějí. Proč taky? Ze zvyku? Mladé sestry na to zvyklé nejsou. Pro peníze? Výplata kolem 15 000 ve směnném provozu není žádné terno. Z lásky k lidem? To samozřejmě lze, ale jen do té doby, pokud se ta „láska" z druhé strany vrací. A tím nemyslím jenom od pacientů. Představte si sestřičku, která celý den jezdí jako motorová myš a odpoledne dostane kartáč od vrchní či staniční, že nemá razítko v dokumentaci. Neochota mladých nastupovat k lůžku se přičítá nutnosti studovat vysokou školu, přičemž někteří lidé předpokládají, že sestra vysokou školu nepotřebuje. A já se ptám, která? Ta, co uklízí skříně, počítá špinavé prádlo, převléká prázdná lůžka po odchodech pacientů, běhá se zkumavkami do laboratoře a s výsledky z laboratoře, roznáší po pokojích čaje, umyvadla, otírá stolky, desinfikuje mísy a bažanty, chystá nástroje k odeslání na sterilizaci, krmí pacienty bez poruchy polykání, kontroluje teplotu v lékárně, ukládá svršky pacientů do šatny, půjčuje si po ostatních odděleních čisté prádlo či berle, vytírá pacientem vytopenou koupelnu, vozí kompenzované pacienty na vyšetření a pomáhá jim s hygienou, tiskne či kopíruje řád oddělení a edukační materiály, doplňuje pomůcky ze skladu? Nebo ta, která je respektovaným odborníkem v ošetřovatelství a kromě řady odborných znalostí a činností zvládá holistický přístup k pacientovi a k jeho potřebám, dokáže pacienty a jejich příbuzné srozumitelně edukovat, má na výši komunikační dovednosti, a svým vzděláním, kultivovaným chováním a osobností posiluje prestiž svého povolání a je kvalitním partnerem lékařům? Ta první sestra vysokou školu opravdu nepotřebuje. A taky je potřeba říci, že výše zmíněné činnosti by vůbec neměla dělat sestra! To je práce pro písařku, uklízečku, sanitáře a ošetřovatelku. Naopak sestra jako odborník v ošetřovatelství by měla mít nejvyšší standardní vzdělání současnosti. Tak jako ho má třeba porodní asistentka jakožto odborník v péči o ženu nebo učitel, jakožto odborník ve vzdělávání. Ještě ke konci minulého tisíciletí byla nejvyšším standardním vzděláním maturita, a máme řadu vynikajících sester s maturitou ze starých zdrávek. V jejich případě je samozřejmě hloupost je nutit, aby si dodělávaly vysokou školu, pokud samy nechtějí. Ale svět se mění, a to, co dříve byla maturita, je dnes bakalářský stupeň VŠ (případně absolutorium na VOŠ). Nezabráníme maturantům pokračovat ve studiu na VŠ/VOŠ! Jsem přesvědčená, že i kdyby nebylo terciární vzdělání pro sestry povinné, stejně by ho v dnešní době většina sester absolvovala, a to nejlépe hned po maturitě, kdy je člověk nezatížen rodinou či jinými závazky. Vzdělání je investice do budoucnosti, a i průměrně chytrý člověk ví, že s VŠ/VOŠ bude mít šanci na lepší, zajímavější, či lépe placenou práci i v jiném oboru než vystudoval. Může se nám to nelíbit, můžeme s tím nesouhlasit, ale to je tak jediné, co s tím můžeme dělat. Pokud bychom chtěli, aby středoškoláci nastupovali v 19 letech do práce, museli bychom vysoké školy zavřít. To chceme? Chceme, aby absolventky nastupovaly do zdravotnictví? Pak se musíme starat, aby ta práce byla co nejatraktivněji. Financemi, pracovní náplní, možností osobního rozvoje a benefity. Je mi jasné, že některá povolání budou vždy atraktivnější, ale určitě máme co zlepšovat. Jaké chceme sestry? Chceme sestry, které dělají práci sestry a delegují některé úkoly na sanitáře a ošetřovatelky, kteří dělají činnosti sanitářů a ošetřovatelek? Chceme sestry, které dělají práci sestry a mají dostatek času nejen na pacienta, ale i na výchovu mladých kolegyň? Chceme sestry, které dělají práci sestry a mají dostatek času samy na sebe, na odpočinek a na rodinu? Chceme sestry, které se nenechají zneužívat a dokážou si obhájit svoji práci? Nebo chceme sestry, které dělají všechno? Prevzaté so súhlasom autorky blogu Lenka Šnajdrová pro Ošetřovatelství. ínfo http://www.osetrovatelstvi.info/clankv-ctenaru/zdravotni-sestra-vvsokou-skolu-potrebuie-iinak-bude-uklizeckou-ieste-hodne-dlouh Prehľadové články Review Articles OŠETROVATEĽSKÁ DOKUMENTÁCIA AKO SÚČASŤ ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGII NURSING DOCUMENTATION AS PART OF THE HEALTH INFORMATION TECHNOLOGIES LUKÁŠ KOBER NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy, Vysoké Tatry Abstrakt Zmysluplné využívanie zdravotníckych informačných technológií sa stalo štandardom v mnohých západných zdravotníckych systémoch už pred niekoľkými rokmi, a to s nástupom moderných technológií a informačných systémov, ktorým sa nevyhol ani sektor zdravotníctva. Využívanie jasne definovaných štandardov pre používanie elektronických zdravotníckych záznamov, ktoré slúžia na výmenu pacientových klinických dát medzi posky-tovateľmi zdravotnej starostlivosti, poisťovňami a medzi poskytovateľmi a samotnými pacientmi, dávajú užívateľom zmysluplné pravidlá pre používanie a nakladanie so všetkými informáciami, týkajúcimi sa zdravia, zdravotného stavu pacienta a populácie vrátane využiteľnosti a kontroly finančných prostriedkov, ktoré sa využívajú na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Moderné informačné technológie hrajú dôležitú úlohu vo všetkých oblastiach priemyslu, rovnako ako aj v našom osobnom živote. Implementácia moderných technológii používaných sestrou alebo pôrodnou asistentkou úzko súvisí s jej profesijným postojom, vzdelaním a chuťou zaviesť do praxe najnovšie poznatky a trendy v odbore. Kľúčové slová ošetrovateľstvo, dokumentácia, štandardizácia, softvér, prax. Abstract Meaningful use of health information technology has become the norm in many Western health systems several years ago and with the advent of modern technology and information systems, which did not avoid the health sector. The use of clearly defined standards for the use of electronic medical records, which serve to exchange patient clinical data among health care providers, insurers and between providers and patients themselves, give users meaningful rules for the use and management of all information relating to health, the patient's condition and population, including the utilization and control of funds that are used to provide health care. Modern information technologies play an important role in all areas of industry, as well as in our personal lives. Implementation of modern technologies used nurse or midwife is closely related to her professional attitude, education and taste put into practice the latest knowledge and trends in the field. Keywords nursing, documentation, standardization, software practice. Úvod V zdravotníctve majú moderné technológie jedno z najdôležitejších uplatnení pri zabezpečení kvalitnej a bezpečnej starostlivosti a záchrane životov. Zdravotnícka technika je široká oblasť, kde inovácia zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia. Zahŕňa oblasti, akými sú biotechnológie, farmácia, informačné technológie, rozvoj zdravotníckych prístrojov a zariadení. Podľa McBride et al. (1) sú zdravotnícke informačné technológie ústredným prvkom amerických vládnych snáh o zníženie nákladovosti a zvýšenie efektivity zdravotnej starostlivosti. Tieto snahy a zlepšenie efektivity fungovania zdravotníctva by mali byť prioritou nielen Ministerstva zdravotníctva SR, ale aj manažmentov zdravotníckych zariadení a samotných zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícke informačné technológie v ošetrovateľstve Zdravotnícka elektronická dokumentácia zameraná na ošetrovateľskú starostlivosť priamo ovplyvňuje bezpečnosť pacienta. Je to spôsobné tým, že ošetrovateľská dokumentácia umožňuje komunikáciu v reálnom čase medzi všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak má byť bezpečnosť pacienta optimalizovaná aj prostredníctvom informačných technológií, je potrebná efektívna spolupráca medzi kompetentnými manažérmi, ktorí sa už niekoľko rokov pokúšajú zaviesť e-Health do systému slovenského zdravotníctva, a samotnými sestrami priamej starostlivosti, ktoré zabezpečia prehľad a bezpečnosť. Porovnanie zodpovedajúcej kvality starostlivosti medzi poskytovateľmi je možné vtedy, ak sú použité štandardizované postupy. Lavin, et al. (2) vo svojej štúdii zameranej na zdravotnícke informačné technológie uvádzajú tri aspekty bezpečnostných dôsledkov priamej starostlivosti o pacientov a tri hľadiská dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti, vrátane štandardizovaných postupov založených na dôkazoch, transparentnosti ošetrovateľského procesu a rozvoj elektronických softvérov ako nástrojov štandardov zlepšenia systémovej komunikácie. Štandardizácia procesov starostlivosti založenej na dôkazoch zahŕňa starostlivosť založenú na dôkazoch podľa evidence based medicíne, resp. evidence based nursing, vzdelávanie pacientov, tvorba materiálov a akčných plánov. Ak sestry používajú vlastné materiály a nepoužívajú štandardizované procesy ostávajú v nevýhode. Používanie neštandardizovaných materiálov pôsobí v dokumentácii chaoticky a stráca sa kritérium vzdelávania a podpory zdravia pacientov. V prípade štandardizácie sa môžeme v praxi stretnúť s nevôľou, keďže podľa niektorých názorov sa stráca individualizovaná starostlivosť. Je však potrebné si uvedomiť, že zavedenie štandardov starostlivosti zaisťuje kvalitu a je optimalizované pre každého pacienta. Je nutné, aby sa samotné sestry podieľajúce sa na starostlivosti o pacientov zapojili do výberu a aktualizácií vhodných generovaných programov, vzdelávacích materiálov pre zabezpečenie vhodnej dátovej základne. Dokumenty musia byť vytvorené a napísané jasne, jednoducho a v súlade so zvyklosťami zdravotníckej gramotnosti, stratégií a nástrojov podporujúcich prax založenú na dôkazoch. Sestry môžu tiež vyjadriť znepokojenie nad novými metódami elektronickej dokumentácie. Preto je dôležité, aby sa zapojili do príprav dizajnu s dodávateľmi a oddeleniami IT personálu. Stanovenie priorít diagnóz transparentnosti ošetrovateľského procesu Správne stanovenie diagnóz a transparentnost' ošetrovateľského procesu sú dve metódy vyhodnotenia ošetrovateľskej dokumentácie. Americká Health Information Management Association uvádza, že elektronické zdravotné záznamy by mali poskytovateľom umožniť ručne zoradiť zoznam pacientových problémov (3). Analogicky potrebujú sestry triediť diagnózy podľa priorít, na základe ktorých riadia svoje intervencie. Transparentnost' odkazuje na jasnosť záznamu pre používateľov. Ide o otvorené a zdieľané informácie. Transparentnost' elektronických zdravotných záznamov má za účel zdieľanie jasných informácií medzi poskytovateľmi a pacientmi. Kým vo väčšine prípadov majú po-skytovatelia prístup k informáciám, ktoré boli vložené do systémov členmi interdisciplinárneho tímu, prístup k týmto informáciám nie je vždy intuitívny a jeho prezentovanie nie je vždy jasne formulované. Na druhej strane pacienti majú prístup do systémov obmedzený, resp. žiadny (4). Vývoj elektronických štandardizovaných workflow softvérov Ošetrovateľský proces by sa mal stať jasným komunikačným nástrojom, ktorý má jasne definovať a popísať každý problém pacienta. Jeho použitie hrá dôležitú úlohu pri odovzdávaní pacienta k inému poskytovatelovi, pri zmene a posune zdravotného stavu, plánovaní starostlivosti, pri prijímaní pacienta na hospitalizáciu, transfere pacienta a pri jeho prepúšťaní z hospitalizácie. ANA (5) navrhla model ošetrovateľského procesu na základe jednoduchého workflow štandardizovaného softvéru, ktorý sa skladá z piatich krokov: • Zhodnotenie: na základe klinických ukazovateľov údaje poskytla sestra, aby dospela k individuálnemu stanoveniu diagnózy a pacientových problémov. • Diagnostika/Problémy/Klinické rozhodovanie: patrí tu plánovanie, vykonávanie cielených, nie náhodných zásahov. Posúdenie a stanovenie špecifickej diagnózy. • Identifikácia výsledných kritérií a plánovanie: v rámci týchto dvoch krokov sestra plánuje špecifické zásahy, ktoré majú byť použité pre dosiahnutie požadovaných výsledných kritérií. Ide o procesné a klinické výsledky. • Realizácia: Zapojenie pacienta, rodiny, komunity, populácie v rámci plánovania starostlivosti a vykonávania zásahov. Správne prebiehajúci sled naplánovaných intervencií smerom k výsledkom a podľa individuálnych potrieb pacienta. • Vyhodnotenie: dokumentovanie výsledkov zásahov u pacienta a realizácie súhrnného výpisu, analýz, príkladov a zhodnotenie stavu pacienta (stabilný/zhoršujúci sa). Úprava plánu tak, aby sa dosiahli požadované procesné a klinické výsledky. Cieľom ošetrovateľskej dokumentácie je zaznamenať ošetrovateľskú starostlivosť. Ako sa hovorí „to čo nie je zaznamenané, ako keby sa nestalo", platí aj dnes. Súčasným štandardom v praxi na Slovensku je, tak ako inde vo svete, ošetrovateľský proces. Jednotlivé kroky procesu musia byť zdokumentované a na základe toho môže byť posudzovaná ošetrovateľská prax. Ak tieto kroky neboli splnené, nebola poskytnutá starostlivosť lége artis, a to bez ohľadu na to, či bola dokumentácia realizovaná elektronicky alebo papierovo. V prípade zlej dokumentácie je pravdepodobné, že sú potrebné urýchlené ľudské aj technologické vylepšenia. Zavedenie elektronickej dokumentácie môže zaplniť medzeru, ktorá nastáva pri nepremyslenom a chaotickom klasickom dokumentovaní starostlivosti a môže prispieť k tomu, aby sa poskytovatelia zbavili zodpovednosti v prípade chýb v dokumentácii. Samotná štandardizácia liečebných postupov, vrátane klinických procesov a rozhodovania, môže byť viac ocenená sestrami absolventkami vysokých škôl, než sestrami, ktoré vyštudovali v čase, keď zdravotnícke informačné systémy neboli v bežnej praxi používané a dostupné. Absolventi sú už počas štúdia pripravovaní na používanie nových technológií, ktoré sú zamerané na zlepšenie kvality, organizáciu a analýzu dôkazov z praxe a dokážu lepšie porovnávať parametre vlastnej praxe oproti ostatným. Príkladom úspešných projektov DNP (Doctor of Nursing Prac-tice) je včlenenie klinických procesov pre podporu rozhodovania, ako napr. stanovenie kritérií pre hodnotenie poskytovateľov dodržiavaním smerníc primárnej starostlivosti (6), riešenie terapeutického a klinického útlmu pacientov s diabetem (7, 8), projekt na podporu zníženia hodnôt HbA1C, podpora budovania dôvery pacienta a jeho schopnosti vybrať si správnu veľkosť porcií pri diéte a koordinácia týždenných cvičeb-ných plánov (9). Absolventi dokážu lepšie využiť svoje schopností v in-formačno-komunikačných technológiách a zlepšiť tak starostlivosť o pacientov. Vhodné načasovanie ošetrovateľskej dokumentácie a to v reálnom čase (synchrónne) a neskoré mapovanie (asynchrónne) si vyžaduje, aby mali sestry prístup k používaniu informačných systémov v mieste poskytovania starostlivosti. Sestry používajú synchrónne aj asynchrónne metódy dokumentovania starostlivosti, avšak v našich podmienkach, kde sestry často nemajú prístup k nemocničným informačným systémom, sa vo väčšej mierne využíva asynchrónny prístup, teda spätné mapovanie poskytovanej starostlivosti, čo so sebou prináša veľké riziko chýb a nepresností pri dokumentovaní. Vyvíjajú sa už nové metódy, ktoré podporia synchronizáciu dokumentovania, a to hlasové metódy a spracovanie hovoreného jazyka. Klinická podpo- ra rozhodovania pri synchronizovanej metóde dokumentovania (reálny čas zaznamenávania) môže napr. upozorniť sestru na riziko sepsy u pacienta, ale len v prípade, ak boli do systému zaznamenané správne údaje spĺňajúce kritériá zápalovej odpovede (SIRS). Ak sú napr. vitálne funkcie napísané na papieri a do systému boli vložené neskôr, výstraha je oneskorená a dochádza k narušeniu bezpečnosti pacienta (2). Je potrebné pokračovať vo výskume základnej ošetrovateľskej starostlivosti o chorého a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti (10). Štúdium dokumentácie ukazuje, že faktory, ktoré podporujú strategické diagnostické úvahy a presnosť, boli identifikované. Medzi tieto faktory patrí štruktúra identifikácie problémov, etiológie s symptómov (PES), počítačové vybavenie i gramotnosť a plány štandardizovanej starostlivosti (11; 12; 13). Iné spôsoby, ako zlepšiť dokumentáciu, zahŕňajú audity ošetrovateľskej dokumentácie, používanie bezpečnostných kontrolných zoznamov v chirurgii a ošetrovateľských špecifických kontrolných zoznamov (14; 15). Výskumní pracovníci by mali úzko spolupracovať s dodávateľmi elektronických informačných systémov, vývojármi nových technológií, ktorí majú byť istým nástrojom pri správnom a spoľahlivom začlenení nových workflow softvérov. Obavy týkajúce sa používania zdravotníckych informačných technológií Niektoré štúdie dokazujú, že v praxi je elektronické dokumentovanie nedostatočné. Štúdia autorov Ma-mykin a kol. (16) dokázala vysokú roztrieštenosť klinickej praxe u re-zidentných lekárov. Aktivity, ktoré prispeli k nedostatočne vedenej dokumentácii, boli telefonické hovory žiadosti pacienta a prechody medzi rôznymi typmi dokumentácie. Lekári sa viac zameriavajú na syntézu, než na zložité písanie poznámok do protokolov. Najnovšie technológie, kto- ré podporujú syntézu sú nastavené tak, že zachytávajú jednotlivé slová alebo frázy a dokážu postaviť opisnú poznámku a správne zaznamenať jednotlivé okamihy. Ďalším problémom je množstvo času, ktoré strávia sestry pri dokumentovaní činností (17). Výbor MONA Nursing odporúča: • Ľahkosť prístupu a dostupnosť do počítačových zariadení na izbách pacientov, čím sa zvýši zapojenie sestry a pacienta ako partnera starostlivosti. • Vysoká spoľahlivosť pri používaní počítačov, a to používaním bezdrôtových pripojení. • Zlepšenie v otázke „time-to". Ide o dobu potrebnú k prihláseniu sa do záznamu ošetrovateľskej starostlivosti. Medzi ďalšie problémy, ktoré uvádzajú sestry, patrí: obmedzený počet dostupných možností na zadávanie dát ošetrovateľskej starostlivosti, nedostatok relevantných informácií o pacientovi dostupných zrozumiteľným spôsobom pre potrebu kritického rozhodovania, nevýhody s nadmernou závislosťou na kvalite kontrolného zoznamu ošetrovateľskej dokumentácie a malá pozornosť venovaná konkrétnym diagnostickým zásahom a ich hodnotenie. Tieto problémy vedú k zlej prezentácii a príp. zneužitiu klinickej informácie, čo by mohlo ohroziť výsledky u pacienta. Ďalším problémom je chýbajúca sieť a interoperabilita počítačových systémov medzi posky-tovateľmi (nemocnice, ambulancie, zariadenia domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb, komunitné centrá a príp. školy (18). To vedie k zlej koordinácii starostlivosti, čím sa zvyšuje potenciál pre chyby. Je dôležité používanie jednotnej taxonomie na komunikáciu medzi všetkými odborníkmi a pacientom. ANA (19) v súčasnosti uznáva 13 taxonomii. Predstavuje to štandardizovanú terminológiu ošetrovateľskej praxe, ale aj prax iných zdravotníckych odborov. Jednotná taxonómia je problémom aj v našich podmienkach. Sestry majú k dispozícii zastaranú vyhlášku MZ SR, kde je uvedený zoznam sesterských diagnóz, ktorý nebol od svojho zavedenia inovovaný a neexistuje tu žiadna prepojenosť s novými klasifikáciami, ktoré majú už dnes vytvorené softvéry a sú prepojené so zdravotníckymi informačnými systémami. Odporúčania ošetrovateľskej praxe Každá z aktivít, ktorá smeruje k in-formatizácii ošetrovateľskej starostlivosti, zvyšuje mocenskú základňu sestier v rámci oblasti informatiky. Hlas sestier v rámci zdravotníckych informačných systémov a plánovaného zavedenia eHealth do praxe v súčasnosti chýba, keďže sestry nie sú vnímané ako zdravotnícky systém s rozhodovacou právomocou alebo ako výnosné generátory. Z toho dôvodu ich vstup do informačných systémov môže byť posúvaný alebo odmietnutý bez riadneho prerokovania. Tento významný problém je potrebné riešiť v ošetrovateľstve. Hlas lekárov vyvoláva pozornosť a motivuje dodávateľov ho počúvať. Avšak sestry nemôžu čakať v pozore, musia vynaložiť viac energie vo vlastných inštitúciách, analyzovať náklady a prínosy čím určia svoju hodnotu. Schopnosť sformulovať vlastnú hodnotu prinesie relevantné riešenia, ktoré môžu výrazne prispieť k rozvoju a podpore elektronizácie dokumentácie, ktorá prispeje k bezpečnosti pacienta, skvalitni poskytovanú starostlivosť a zlepší všeobecne ošetrovateľskú prax. Je dôležité, aby sestry preskúmali, sledovali a postupovali k tomu, aby sa do ošetrovateľskej praxe zaviedli moderné informačné technológie. Netreba zabúdať, že aj napriek nástupu informatizácie v zdravotníctve, sa ošetrovateľstvo zaoberá aj priamou, fyzickou starostlivosťou o pacientov. Ošetrovateľská starostlivosť sa odráža od autorov, akými sú Maslow a jeho hierarchia potrieb, rovnako aj od Florence Nightingale, ktorá počas Krymskej vojny znížila úmrtnosť ranených na infekcie. Avšak 21. storočie a zavádzanie nových technológií aj do ošetrovateľstva zahŕňa všetky aspekty starostlivosti. Záver Táto esej poukazuje na možnosti využívania informačných technológii v ošetrovateľskej praxi a poukazuje na možnosti jej zavádzania na základe dlhoročných skúseností zo zahraničia. Zároveň som sa snažil poukázať aj na problémy ktoré so sebou zavádzanie nových moderných technológii môžu priniesť a na reálne obavy sestier, kde elektronizácia ošetrovateľskej dokumentácie už prebehla. Nedostatky v dokumentovaní starostlivosti sú výrazným problémom aj v našom systéme zdravotnej starostlivosti. Ak chceme, aby boli sestry prizvané k budovaniu celého systému eHealth, je potrebné, aby samé chceli podporiť rozvoj vlastnej dokumentácie a informačných zručností. V prvom rade je potrebná znalosť ošetrovateľského procesu a vedieť ho správne dokumentovať, pochopiť dôvod, prečo vypracovávať plány ako napraviť svoju vlastnú nečinnosť a ako odhaliť a napraviť prekážky v rámci systému, ktorý nám bráni používať aktuálnu dokumentáciu správne. Naším cieľom musí byť zlepšiť prax, inštitucionálne vzdelávanie v informačných technológiách a to na miestnej, národnej a globálnej úrovni. Zdroje 1. McBRIDE, S., DELANEY J., TIE-TZE, M. Health Information Technology and Nursing. American Journal of Nursing, [online]. 2012. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: http://iournals.lww.com/ainonline/ Abstract/2012/08000/Health Information Technology and Nursing.22.aspx 2. LAVIN, M., HARPER, E., BARR, N. Health Information Technology, Patient Safety, and Professional Nursing Care Documentation in Acute Care Settings. OJIN: The Online Journal of Issues in Nursing, [online]. 2015. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: http://www. nursinqworld.org/MainMenuCate-aories/ANAMarketplace/ANAPe-riodicals/OJIN/TableofContents/ Vol-20-2015/No2-Mav-2015/Ar-ticles-Previous-Topics/Technolo-gy-Safety-and-Professional-Care--Documentation.html 3. AHIMA Workgroup. 2011. Problem list guidance in the EHR. Journal of AHIMA. [online]. 2011. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: htto://lib-rary.ahima.org/doc?oid=104997#. WBC1SC197Dc 4. DELBANCO, T. WALKER, J., DA-RER, JD, ELMORE, JG, FELD-MAN, HJ, LEVEILLE, SG, WEBER, VD. Open notes: Doctors and patients signing on. Annals of Internal Medicine, [online]. 2010. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pub-med/20643992 5. American Nurses Association (ANA). Nursing: Scope and standards of practice. Silver Springs, MD: [online]. 2010. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: http://nurses-books.org 6. DIXON, K., THANAVARO, J., THAIS, A., & LAVIN, MA. Ami-odarone surveillance in primary care. The Journal for Nurse Practitioners, [online]. 2013., [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: http://dx.doi. org/10.1016/i.nurpra.2012.09.019 7. APSEY, HA, COAN, KE, CASTRO, JC, JAMESON, KA, & SLINKERT, RT, & COOK, CB. Overcoming clinical inertia in the management of postoperative patients with diabetes. Endocrinology Practice. [online]. 2013. , [cit. 2016-10-25]. Dostupne z: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pubmed/24246354 8. MACKEY, PA, BOYLE, ME, WALO, PM, CASTRO, JC, CHENG, MR, COOK, CB. Care directed by a specialty-trained nurse practitioner or physician assistant can overcome clinical inertia in management of inpatient diabetes. Endocrinology Practice, [online]. 2014., [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.aov/ Dubmed/24013999 9. BECKERLE, CM, A LAVIN, MA. Association of self-efficacy and self-care with glycemic control in diabetes. Diabetes Spectrum. [online]. 2013. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: http://spectrum.diabe-tesjournals.org/content/26/3/172. full 10. ENGLEBRIGHT, J., ALDRICH, K., TAYLOR, C. Definovanie a začlenenie základných činností ošetrovateľskej starostlivosti do elektronického zdravotného záznamu. Journal of Nursing štipendium, 46 (1), 50-57. Defining and incorporating basic nursing care actions into the electronic health record. Journal of Nursing Scholarship. [online]. 2014. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm. nih.aov/pubmed/24354951 11. MÜLLER-STAUB, M., PAANS, W. Diagnóza súvisiace skupín a elektronickej ošetrovateľskej dokumentácie :. Riziká a šanca Počítače, informatika, ošetrovateľstva, 29 (2), 73-74.Diagnosis--related groups and electronic nursing documentation: Risks and chances. Computers, Informatics, Nursing, [online]. 2011. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: http:// journals.lww.com/cinjournal/Cita-tion/2011/02000/Diaanosis Related Groups and Electronic Nursing. 2. aspx 12. PAANS, W., NIEWEG, RM, VAN DER SCHANS, CP, & SERMEUS, W. Aké faktory ovplyvňujú prevalence a presnosť ošetrovateľských diagnóz dokumentácie v klinickej praxi? What factors influence the prevalence and accuracy of nur- sing diagnoses documentation in clinical practice? Systematický prehľad literatúry. Journal of Clinical Nursing, 20 (17 - 18), 2386-2403. A systematic literature review. Journal of Clinical Nursing. [online]. 2011. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pubmed/21676043 13. Paans, W., Sermeus, W., Nieweg, RM, Krijnen, WP, a Schans, CP (2012).PAANS, W., SERMEUS, W., NIEWEG, RM, KRIJNEN, WP, & SCHANS, CP. Ešte znalosti, zdroje poznatkov a uvažovanie schopnosti ovplyvniť presnosť ošetrovateľských diagnóz? Do knowledge, knowledge sources and reasoning skills affect the accuracy of nursing diagnoses? Randomizovanej štúdii BMC Ošetrovateľstvo, 11 (1), 11. doi :. 10,1186 / 1472-6955-11-11 A randomised study. BMC Nursing. [online]. 2012. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pubmed/22852577 14. MYKKÄNEN, M., M., SARANTO, K., & MIETTINEN, M. Ošetrovateľstvo audit ako metóda pre rozvoj ošetrovateľskú starostlivosť a zaistenie bezpečnosti pacienta. Dojčiace Informatics, 23 (jún), 301. Nursing audit as a method for developing nursing care and ensuring patient safety. Nursing Informatics. [online]. 2012. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pubmed/24199107 15. TREADWELL, JR, LUCAS, S., & TSOU, AY. Chirurgické zoznamy: Systematický prehľad dopadov a vykonávanie BMJ Kvalita a bezpečnosť, 23 (4), 299-318 .. Surgical checklists: A systematic review of impacts and implementation. BMJ Quality and Safety, [online]. 2014., [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/ pubmed/23922403 16. MAMYKINA, L., VAWDREY, DK, STETSON, PC, ZHENG, K., HRIPCSAK, G. Klinická dokumentácia: Zloženie alebo syntéza Journal of American asociácie medicínskej informatiky, 19 (6), 1025-1031. Clinical documentation: Composition or synthesis? Journal of the American Medical Informatics Association, [online]. 2012., [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/ pmc/articles/PMC3534467/ 17. HENDRICH, A., CHOW, MP, SKIERCZYNSKI, BA, LU, A. A 36-nemocničné čas a pohyb Štúdia: Ako sa lekársko-chirurgic-ké zdravotné sestry trávia svoj čas The Permanente Journal, 12 (3), 25-34 ?. A 36-hospital time and motion study: How do medical--surgical nurses spend their time? The Permanente Journal, [online]. 2008., [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/ pmc/articles/PMC3037121/ 18. McMURRAY, J, HICKS, E., JOHNSON, H., ELLIOTT, J., BYRNE, K., STOLEE, P. „Snažím sa nájsť informácie je ako nenávidieť sám seba každý deň":. Zrážke elektronických informačných systémov v prechode s pacientmi v procese transformácie zdravotnej informatiky Journal, 19 (3), 218-232. Trying to find information is like hating yourself every day: The collision of electronic information systems in transition with patients in transition. Health Informatics Journal. [online]. 2013. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pubmed/23981396 19. ANA 2006. Recognized terminologies and data element sets, [online]. 2006. , [cit. 2016-10-25]. Dostupné z: ana.nursingworld.org/ npii/terminologies.htm—pobj Kontakt na autora PhDr. Lukáš Kober, PhD. E-mail: lukaskober(d>amail. com Pôrodná asistencia a gynekologické ošetrovateľstvo Odborné príspevky Midwifery And Gynecological Nursing - Professional Contributions MOŽNOSTI OVPLYVNENIE KLIMAKTERICKÝCH ŤAŽKOSTÍ ŽIEN POSSIBILITIES TO INFLUENCE CLIMACTERIC DIFFICULTIES OF WOMAN EVA MORAUCÍKOVÁ, MÁRIA KOPÁCI KOVÁ, EVA LAZAROVÁ FZ, Katolícka univerzita v Ružomberku Abstrakt V popredí liečby klimakterických ťažkostí v súčasnosti stojí hormonálna terapia estrogénmi, ale čoraz viac žien sa zaujíma o alternatívne spôsoby liečby, napr. aromaterapia, akupunktúra, fytoterapia, homeopatia atď. Príspevok prináša prehľad možností ovplyvnenia klimakterických ťažkostí žien tradičnou a alternatívnou cestou. Kľúčové slová klimaktérium, symptóm, žena, hormón, liečba. Abstract Currently estrogen hormonal therapy stands in the foreground of climacteric difficulties treatment. However more and more women are interested in alternative treatments such as aromatherapy, phytotherapy, homeopathy, etc. The paper brings the possibilities to influence women climacteric difficulties by traditional and alternative methods. Keywords menopause, symptom, woman, hormone, therapy. „Hormonálna substitučná liečba je pre väčšinu žien prínosom, pretože ich zbavuje nepríjemných ťažkostí a navracia im chuť do života" (1). Hormonálna substitučná liečba je zameraná hlavne na nahrádzanie dôležitých hormónov, ktoré už telo neprodukuje v dostatočnom množstve a je určená na zlepšenie, respektíve elimináciu príznakov sprevádzajúcich klimak- térium, ako sú návaly tepla, bolesti hlavy, nespavosť, závrate, palpitácie, znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení a priaznivo pôsobí aj na prevenciu osteoporózy. Hormonálna liečba pomáha aj pri vaginál-nych a urologických problémoch (2). Predpokladom úspešnej hormonálnej liečby je individuálny prístup, dobrá informovanosť a v neposlednom rade absolvovanie lekárskych vyšetrení: každoročné vyšetrenie gynekológom, vrátane steru na onkocytológiu, pravidelné meranie krvného tlaku, stanovenie hladiny cholesterolu a trigli-ceridov, ultrasonografické vyšetrenie sliznice maternice, ako prevencia rakoviny a mamografia. Hormonálna substitučná liečba znamená podávanie čistých estrogónov alebo ges-tagónov, prípadne ich kombináciu. Estrogónna substitučná terapia je indikovaná v terapii klimakterického syndrómu a aj pri prevencii dlhodobých ochorení z estrogénového deficitu. Cieľom je dodať do organizmu ženy chýbajúci prirodzený hormón estrogen, preto sa používa synteticky vyrobený - estradiol. Všeobecne platí zásada o nutnosti opozície estrogónov gestagónmi na prevenciu hyper-plázie a prekanceróz endometria (3). Hormonálna substitučná terapia je kombináciou estrogónov s gestagónmi, ktoré sa podávajú v cyklickom, sekvenčnom alebo kontinuálnom režime. Selektívne estrogénové modulátory receptorov sú skupina látok, ktoré majú rôzne účinky na receptory estrogónov v rôznych tkanivách (4). V súčasnej dobe je na trhu množstvo preparátov v rôznych aplikačných formách: intramuskulárna aplikácia (efektivita je 4 - 6 týždňov), subkután-na aplikácia - podkožné implantáty (niekoľkomesačný účinok), vaginál-na aplikácia (odporúčaná náhrada estrogónu vo forme krémov, tabliet, vaginálnych pesarov), transdermálna aplikácia (náplasti napustené estrogó-novým gólom, nevýhodou môže byť alergia na niektorú zložku), perorálna aplikácia (tabletky sa užívajú v 21 alebo 25 dňových cyklických intervaloch s prestávkou 3 resp. 7 dní), nasálna forma (1-krát denne do každej nosovej dierky, nevýhodou môže byť neznášanlivosť), gólová forma (rozotiera sa denne na predlaktie) (5). Hormonálna substitučná liečba nemusí byť vhodná pre každú ženu, zvlášť ak niektorá má zvýšené riziko vzniku rakovina prsníka, rakoviny endometria, hlbokej žilnej trombózy a akútneho zápalu pečene (2). Pred nasadením liečby má byť žena vyšetrená a počas liečby musí byť v pravidelných intervaloch monitorovaná. Ku potrebným vyšetreniam môžeme zaradiť napr. anamnézu (gynekologickú, rodinnú - výskyt onkologických ochorení), gynekologické vyšetrenia (vrátane odberu cytologie), vaginálny ultrazvuk (zistenie výšky a štruktúry endometria), mamografiu, telesnú hmotnosť, tlak krvi, laboratórne vyšetrenia (glykómia, cholesterol, pečeňové testy, HDL a LDL cholesterol, triglyceridy) a denzitometriu (hlavne u žien s rizikom osteoporózy) (6). Hormonálna substitučná liečba by mala byť užívaná čo najkratšiu nutnú dobu v čo najmenších dávkach k dosiahnutiu úľavy od symptómov. Dávkovanie a doba užívania sa individuálne môžu veľmi líšiť. Počas liečby sú nutné pravidelné kontroly u gynekológa, laboratórne odbery, mamo-grafia a denzitometria (7). Čoraz viac žien uprednostňuje liečbu prírodnými prostriedkami pred hormonálnou liečbou. Na strane druhej je hormonálna liečba pre niektoré ženy nevhodná z dôvodu kontraindikácie. Niektoré túto liečbu využívajú ako doplnkovú. Jedná sa najmä o podávanie fytoestrogónov, rôznych bylín, využitie homeopatie, aromaterapie, kúpeľnej liečby, rehabilitácie atď. „Fytoestrogény sú nesteroidné rastlinné zložky, ktoré sú schopné vyvolať estrogény účinok" (8). Patria medzi prírodné rastlinné substancie, ktorých účinok je podobný skutočnému (3 - estradiolu. Poznáme tri hlavné skupiny fytoestrogónov: izoflavonoi-dy, kumestany a lignany. Bolo vypracovaných niekoľko epidemiologických štúdií, ktoré poukazujú na väčšiu dĺžku života, nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny prsníka, rakoviny hrubého čreva a osteoporózy. Významný je aj ich prínos v liečbe klimakterických ťažkostí (návaly horúčav, potenie, búšenie srdca) (9) . Fytoestrogény pôsobia priaznivo na kognitivně funkcie ako učenie, pamäť a pozornosť. Majú vplyv na aktivaci u senzorických funkcií ako hmat, sluch a čuch. Predpokladá sa, že tieto vplyvy súvisia s účinkom na reguláciu rastového faktora neurálnych dentri-tov. Ďalší nezanedbateľný mechaniz-much ich účinku je ten, že ich antioxi-daônó pôsobenie a antililporoxidaôné účinky zabraňujú vzniku aterosklero-tických zmien, znižujú celkový cholesterol LDL a triacylglyceroly, a tým aj rozvoj kardiovaskulárnych ochorení (10) . Najčastejším zdrojom fytoestrogónov je sója z čeľade bôbovitých rastlín. Dôležitým zdrojom sú rôzne druhy ploštiôníku, ďateliny lúčnej a lucerny siatej. Ďatelina obsahuje až 4 druhy izoflavónov (11). Fytoestrogény sa nachádzajú aj v sladkom drievku, ľanovom semene, celozrnnej pšeni- ci, ôervennej vínnej réve, obilninách, ryži, jahodách, ríbezliach, cesnaku, ďatlách, orechoch, materskej kasičke, peli a pive (8). Liečba prírodnými fytoestrogónmi sa výborne znáša, účinok je porovnateľný s HST, aj keď nástup účinku je pomalší a treba tieto prípravky brať dlhodobo, nie sú prítomné riziká a nežiaduce účinky ako pri hormonálnej substituônej liečbe (12). V databáze Cochrane sú závery štúdií, do ktorých boli zaradené ženy, ktoré mali vazomotorické problémy a po dobu 12. týždňov užívali potraviny alebo výživové doplnky s vysokým obsahom fytoestrogónov (nie v kombinácii s inou liečbou). Podľa týchto záverov neexistuje žiadny dôkaz o účinnosti pri zmiernení vazomotoric-kých príznakov menopauzy s využitím fytoestrogónov (13). Aromaterapia sa využíva ako jedna z možností podpornej liečby. Ženy inhalujú éterické oleje z kvetov alebo plodov rastlín. Silice z citrusových plodov, pelargónie, ruže, cyprusu a pakostu sa odporúčajú na silnú menštruáciu, avokádo a pšeničné klíčky na suchú kožu, borievky, le-vanduľa a rozmarín na bolesti kĺbov a svalov, levanduľa a mäta na bolesti hlavy, bazalka na vyčerpanosť, nerol a levanduľa na nespavosť, citronela na predmenštruaôný syndróm, šalvia a ruža na depresie (14). Na liečbu sa môžu použiť aj rôzne rastliny, ktoré majú výhodu v tom, že nemajú prakticky skoro žiadne nežiaduce účinky. Pri nesprávnom dávkovaní a použití môže nastať kožná reakcia, nevoľnosť, vracanie, hnačka a alergická reakcia. Medzi najznámejšie byliny, ktoré sa používajú na zmiernenie príznakov klimakterického syndrómu, patrí: Chmeľ (má sedatívny účinok, lieči nervozitu a nespavosť, pomáha ženám regulovať menštruačný cyklus, povzbudzuje chuť do jedla, používa sa ako čaj), Medovka lekárska (pomáha pri bolestiach hlavy, migréne, pri nervozite, oslabení a nespavosti, podráždení, používa sa ako čaj alebo kúpeľ), Šalvia lekárska (pomáha pri návaloch, poteniu, nervozite, používa sa ako čaj), Žen-šeň (má povzbudzujúce účinky a stimuluje nervy, používa sa pri vyčerpaní, pri nízkom tlaku krvi, pri depresiách, vegetatívnych problémoch a zlej koncentrácii), Ľubovník bodkovaný (lieči kolísavé nálady, melanchóliu, depresie, nervozitu, úzkosť, panický syndróm, poruchy spánku a má povzbudivé účinky), Ploštiôník strapcovitý (pozitívny účinok na sliznicu pošvy, potláča návaly tepla, po-tivosť, poruchy spánku, dráždivosť), Pupalka dvojročná (pomáha pri nepríjemnom napätí v prsníkoch, pri ich zdurení a bolestivosti), Myší chvostík (pri svrbení v oblasti genitálií, používa sa kúpeľ a pitie odvaru v množstve 2-3 poháre denne medzi hlavnými jedlami), Alchemilka obyčajná (zlepšuje návaly tepla, potivosť, nezáujem, dráždivosť a depresie), Vitax jahňací (zmierňuje vnútorný nepokoj a pocit nepravidelnej činnosti srdca, pomáha pri nepravidelnom menštruačnom cykle a napätí v prsníkoch). Homeopatická liečba je modernou doplnkovou liečbou, ktorá tiež dokáže zmierniť symptómy menopauzy. Multi-homeopatické lieky obsahujú viaceré zložky. Dávkovanie týchto prípravkov je vo veľmi malých množstvách. Najčastejšie sa používajú nasledujúce prípravky: Lachesis (na návaly tepla), Pulastilla (na nespavosť, predmenštruaôný syndróm a bolesť kĺbov), Sépia (na suchosť v pošve, prolaps, návaly tepla a vypadávanie vlasov), Sulphur (na svrbenie vulvy a kože, Bryonia (na predmenštruaôný syndróm a bolesti prsníkov), Belladonna (proti nočnému poteniu). Vazodilatanciá majú pozitívny vplyv na zmiernenie symptómov predovšetkým potenia a návalov tepla. Antidepresíva a sedatíva sú užitočné ako doplnková liečba u žien so závažným prejavom depresie. V tomto prípade je dôležitá spolupráca so psychológom, resp. psychiatrom. Rehabilitácia sa využíva pri ťažkostiach ver-tebrogónneho charakteru, potrebná je dobrá zostava cvikov a pravidelnosť v cvičení. Psychoterapia prináša úľavu pri stavoch napätia. Dôležitú úlohu zohráva rozhovor a v ňom vysvetlenie zmien, ktoré sú príčinou ťažkostí a určenie patológie a fyziológie. Kúpeľná liečba býva prínosom pre zmenu prostredia, rehabilitáciu a vodoliečba Jej priaznivý efekt spočíva v zmene životného štýlu. To všetko vedie ku zmene životného štýlu. Elektroanalgézia je elektrostimulačná analgetická metóda pomocou prúdu. Jej účinok je pri vazomotorických symptómoch. Akupunktúra (pomocou ihiel alebo elektrická stimulačná) vyvoláva pokles frekvencie návalov a horúčav o viac ako 50% (9, 15, 16). Štúdie analyzované v databáze Cochrane, do ktorých boli zaradené ženy s návalmi horúčav v postmenopauzálnom období, priniesli nasledujúce závery. Skupina žien, ktorým bola podávaná akupunktúra, bola porovnávaná so skupinou žien bez akejkoľvek intervencie pri návale horúčavy. Výsledok bol v prospech akupunktúry, jej účinok bol ale mierny. Ženy s akupunktúrou boli porovnávané so ženami, ktoré využili odpočinok. V tomto prípade sa nezistili významné rozdiely medzi sledovanými skupinami. Bola porovnávaná skupina žien, ktoré užívali hormonálnu substitučnú terapiu so skupinou žien, ktorým bola aplikovaná akupunktúra. Akupunktúra bola spojená so štatisticky významne častejšími návalmi tepla než pri skupine žien s hormonálnou substituónou terapiou (17). Ďalšou z možností ako ovplyvniť klimakterické ťažkosti je zmena životného štýlu. „Zmena životného štýlu vrátane stravovania môže výrazným spôsobom zmierniť ťažkosti v precho-cfe"(16). Podstatnú zložku životosprávy tvoria: racionálna výživa, eliminácia škodlivých látok a stresu, dostatočná pohybová aktivita i relaxácia. Zdroje 1. JENÍČEK, J. 2004. Žena v prechodu. Praha: Grada. 2004. s. 104, ISBN 80-247-0679-2. 2. KOLEKTÍV AUTOROV. 2000. Zdravověda pre ženy. Bratislava: Ikar. 2000. s. 696, ISBN 80-7118-923-5. 3. BOROVSKÝ, M., PAYER, J. 2002. 10 rokov hormonálnej substítučnej liečby na Slovensku. Bratislava: SAP. 2002, s. 79, ISBN 80-89104-06-1. 4. PEKARČÍKOVÁ, S. 2004. Terapia klimakterického syndrómu. In Sestra. Bratislava: Press. 2004. roč. III, č. 5, s. 35, ISSN 1335-9444. 5. JENÍČEK, J. 2001. Hormonálni substituční terapie a klimaktérium. Praha: Grada. 2001, s. 98, ISBN 80-247-0133-2. 6. JENÍČEK, J. 2002. Hormonálni sustituční léčba. In Antikoncepce a HRT. Praha: Mona, 2002. Príloha Zdravotnických novin. č. 12. ISSN 0044-1996. 7. PILKA, R., PROCHÁZKA, M. et al. 2012. Gynekologie. Olomouc: Univerzita Palackého. 2012. s. 217, ISBN 978-80-244-3019-5. 8. FAIT, T. 2006. Farmakoterapia príznakov menopauzy. In Medínews. Bratislava: Edukafarma. 2006, roč. 4, č. 2, s. 13-17, ISSN 1336-3239. 9. MITRO, J. 2005. Nehormonálna liečba žien s klimakterickými ťažkosťami a žien v postmenopauze. In Slovenská gynekológia a pôrodníctvo. Bratislava: SAP. 2005. roč. 12, č. 3, s. 133-136, ISSN 1335-0862. 10. LACÍKOVÁ, L, MASTEROVA, I. 2006. Klimaktérium a fytoestrogé-ny. In Medínews. Bratislava: Edu-farma. 2006. roč. 4, č. 1, s. 13-14, ISSN 1336-3239. 11. BURDOVÁ, M. 2003. Nová alternatíva hormonálnej substitúcie v me-nopauze. In Medínews. Bratislava: Edukafarma. 2003, roč. 1, č. 1, s. 66-67, ISSN 1336-3239. 12. PROCHÁZKA, Z., KOSTIUK, P, PROCHÁZKOVÁ, P. 2007. Použitie fytoestrogénov v terapii me-nopauzálneho syndrómu. In Me-dínews. Bratislava: Edukafarma. 2007, roč. 4, č. 2, s. 88-89, ISSN 1336-3239. 13. LETHABY, A, MARJORIBANKS, J., KRONENBERG, F, ROBERTS, H., EDEN, J, BROWN, J. 2007 Phytoestrogens for vasomotor menopausal symptoms. In Cochrane Database of Systematic Reviews. 2007, Issue 4. Art. No.: CD001395. DOI: 10.1002/14651858. CD001395.pub3. [online]. Dostupné: http://onlinelibrarv.wilev.com/ doi/10.1002/14651858.CD001395. pub3/abstract:jsessionid=2DA34C-C338A5432FC7A797902544D062. f04t01. [citované 2013-11-05]. 14. STOPPARDOVÁ, M. 1995. Me-nopauza. Bratislava: INA. 1995. s. 224, ISBN 80-85680-59-9. 15. PEKARČÍKOVÁ, S. 2004. Terapia klimakterického syndrómu. In Sestra. Bratislava: Press. 2004. roč. Ill, č. 5, s. 35, ISSN 1335-9444. 16. KUNDĽOVÁ, E, BERNÍKOVÁ, O 2004. Výživa v klimaktériu. In Sestra. Bratislava: Sanoma. 2004, roč. Ill, č. 5, s. 34, ISSN 1335-9444. 17. PAQUETTE, J, MAUNSELL, E. 2013. Acupuncture for menopausal hot flushes. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2013, Issue 7. Art. No.: CD007410. DOI: 10.1002/14651858. CD007410.pub2. [online]. Dostupné na: http://onlinelibrarv. wilev.com/doi/10.1002/14651858. CD007410.pub2/abstract:jses-sionid=7F3DC9DA1773B327E-9EF7957223F5883.f02t04. Tento článok vznikol za podpory projektu K EGA ó. 029KU-4/2016 Empirická štúdia vplyvu klimaktéria na zdravie žien Kontakt na autorov PhDr. et. Bc. Eva Moraučíková, PhD. FZ KU v Ružomberku Nám. A. Hlinku 48 034 01 Ružomberok eva.moraucikova(d)ku.sk Doc. PhDr. Mária Kopáčiková, PhD. maria. kopacikova(d) gmail. com Mgr. Eva Lazarová eva. lazarova(d)azet. sk VÝHODY A INDIKÁCIE HORMONÁLNEJ ANTIKONCEPCIE BENEFITS AND INDICATIONS OF HORMONAL CONTRACEPTION VERONIKA BUDZIŇÁKOVÁ Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Gynekologicko - pôrodnícke oddelenie Abstrakt Hormonálna antikoncepcia (HAK) je dnes najrozšírenejšou antikoncepčnou metódou. K dispozícii je široká škála antikoncepčných prípravkov s možnosťou individuálnej voľby pre pacientku/klientku. Každej žene možno vybrať podľa aktuálnej potreby takzvanú antikoncepciu na mieru. HAK nepôsobí iba ako mechanizmus ochrany pred otehotnením, ale má aj pozitívne využitie v liečbe rôznych ženských ochorení a porúch menštruačného cyklu ako hormonálna terapia. Poruchy menštruačného cyklu patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré ženy navštívia gynekológa. Abnormálne silné a predĺžené menštruačné krvácanie, bolestivá menštruácia a iné. Kľúčové slová hormonálna antikoncepcia, menštruácia, dysmenorea, predmen-štruačný syndróm, akné, estrogen, gestagen. Abstract Hormonal contraception is currently the most common contraceptive method. A vast number of contraceptive products are available. Each woman can get individualized contraception based on her actual needs. Hormonal contraception does not act only as a mechanism of protection against pregnancy but also has a positive utility in the treatment of various diseases and disorders of the female menstrual cycle such as hormone therapy. Menstrual cycle disorders belong to the most common reasons of vi- sitting the outpatient gynaecologist. Abnormally strong and prolonged menstrual bleeding, dysmenorrho-ea and others. Keywords hormonal contraception, menstrual, dysmenorrhoea, premenstrual syndrome, acne, estrogen, progestogen. Úvod HAK je celosvetovo najspoľahlivejším typom antikoncepcie. Jej začiatky siahajú už do obdobia prvej svetovej vojny, kedy boli získané prvé znalosti o blokovanie ovulácie pomocou estragónov a gestagé-nov. Prvá HAK sa objavila v Portoriku r. 1956. Mestranol a estrogen tvorili základnú zložku prvých kon-traceptív. Postupne boli hľadané optimálne a najmenšie dávky hormónov (1). HAK patrí medzi najrozšírenejšie reverzibilné metódy plánovaného rodičovstva. Obsahuje 2 zložky podobné prirodzeným ženským hormónom. Primárne sa používa na zabránenie otehotnenia. Okrem toho HAK prináša užívateľke aj množstvo dálších výhod (2). Od moderného preparátu hormonálnej antikoncepcie žena očakáva spoľahlivú antikoncepčnú účinnosť, výbornú znášanlivosť, pravidelný menštruačný cyklus a dálšie priaznivé, pozitívne účinky napríklad na pleť a vlasy, zmiernenie ťažkostí počas ovulačnej krízy tiež zmiernenie predmenštruačné-ho syndrómu, popri minimálnych vedľajších nežiadúcich účinkoch. Mnohé ženy v reprodukčnom veku trpia cyklickými emočnými zmena- mi, ktoré znižujú kvalitu ich života. Patria sem náhle zmeny nálad, pesimizmus, hnev, úzkostlivosť, podráždenosť, poruchy spánku (3). Užívanie kombinovanej hormonálnej antikoncepcie signifikantně znižuje výskyt príznakov depresie, úzkosti a potláča kolísanie nálad. Po 4 mesiacoch užívania bol zaznamenaný ústup miernych aj výraznejších príznakov depresívnych nálad. Mechanizmus účinku na potlačenie depresívnej nálady spočíva v štruktúre metabolitu epipregnanolonu. Epipregnanolon je pozitívny modulátor receptoru GABAA, ktorý je významným regulátorom nálady - navodzuje anxy-olitické a antidepresívne účinky. Aktiváciou GABAA receptoru tak nastáva zlepšenie nálady. Kombinovaná hormonálna antikoncepcia priaznivo vplýva na zmeny nálad, čím pozitívne zvyšuje complian-ce užívateliek a kvalitu ich života. Prípravky kombinovanej perorálnej hormonálnej antikoncepcie priaznivo vplývajú na zlepšenie prejavov hirzutizmu a akné. Výsledky prospektívnej observačnej štúdie u užívateliek HAK preukázali zlepšenie mastnej pleti po 3 cykloch užívania. Priaznivý účinok na zlepšenie kvality pleti a ústup nadmerného mastenia vlasov a zlepšenie ich kvality (4). Základné formy hormonálnej antikoncepcie a jej účinky Najčastejšie sa vyskytujúca forma perorálnej HAK je kombinovaná hormonálna antikoncepcia. To znamená, že každá tableta obsahuje 2 hormóny. Estrogén a gestagén. Gestagénová hormonálna antikoncepcia obsahuje v každej tablete len gestagén. Účinné látky estro-gén a gestagén v hormonálnej antikoncepcii sú syntetizované tak, aby boli podobné prirodzeným hormónom. Novšie vysyntetizované gestagény tzv. vyšších generácií majú minimalizovanú androgénnu aktivitu (5). Estrogény sa podieľajú najmä na vývoji ženských pohlavných orgánov a vývodnej časti prsníkov. Ovplyvňujú ženské pohlavné cítenie a chovanie. Znižujú viskozitu hlienu v kŕčku maternice. Ďalej podporujú rast sliznice maternice. Podieľajú sa na ochrannom vplyve kardiovaskulárneho systému a iné. Gestagén je produkovaný predovšetkým v žltom teliesku a jeho úlohou je najmä príprava maternice na prijatie oplodneného vajíčka. Gestagén spolu s estrogénmi pôsobí na rozvoj mliečnej žľazy najmä počas gravidity. Zvyšuje viskozitu v krčku maternice a udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice po ovulácii, čím vytvára v začiatočnom období vhodné prostredie pre oplodnené vajíčko, kým túto funkciu neprevezme placenta, čím bráni potratu v prvých týždňoch gravidity (2). Mechanizmus účinku HAK spočíva v blokáde ovulácie. Steroidy inhibujú ovuláciu cestou negatívnej spätnej väzby na hy-potalamo - hypofyzárnej úrovni, a tým tlmí sekréciu gonadotropí-nov. HAK ovplyvňuje aj iné časti genitálneho systému. Inhibuje transformáciu endometria tak, aby v danej fáze nebolo pripravené na nidáciu oplodneného vajíčka. Pri tomto mechanizme sa uplatňuje najmä účinok gastagénov, kedy zmení kvalitu cervikálneho kanála, zvýši sa viskozita cervikálneho hlienu, čím stäžuje prienik spermii hrdlom maternice (6). Jednoducho povedané, hormonálna antikoncepcia zabráni tomu, aby sa vajíčko a spermia stretli, a tým zabráni oplodneniu. Účinok spočíva v tom, že vdäka dodaniu hormónov z antikoncepcie sa vaječník dostane do stavu funkčného pokoja. Tak nedochádza k rastu a dozrievaniu folikulu, ani k uvoľneniu vajíčka z neho. Pre zvýšenú viskozitu lienu sa priechodnosť krčka maternice pre spermie výrazne zníži, taktiež priechodnosť vajcovodov sa výrazne zníži pre vajíčko. A účinkom hormónov sa výstelka maternice stane nevhodnou na uhniezdenie vajíčka (2). Benefity hormonálnej antikoncepcie Hormonálna antikoncepcia zasahuje nielen do regulácie reprodukcie, ale má i radu dälších priaznivých účinkov. Inovatívne HAK majú výrazný pozitívny vplyv na ženský organizmus. Nedávne vedecké štúdie preukázali, že HAK je najlepšou zdravotnou metódou plánovania rodiny, okrem vysokej antikoncepčnej spoľahlivosti sa objavili aj iné, skryté zdravotné výhody pre užívateľky kombinovanej HAK. Antikoncepčné tabletky obsahujúce estrogén a progesterón znižujú riziko srdcovo cievnych ochorení. Bolo preukázané, že popri anti hypertenzívnych účinkoch môžu znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a mortalitu na kardiovaskulárne ochorenia. Taktiež užívanie niektorého typu perorálnej antikoncepcie nieje spojené so zvýšeným rizikom venóznej tromboembolickej choroby (7). HAK sa využíva na liečbu menštruačných porúch a problémov s nimi spojených, ako napríklad silné menštruačné krvácanie - hyper-menorea, dlhé a časté menštruácie - polymenorea, lieči dysfunkčně krvácanie. Predstavuje veľmi dobrú terapeutickú alternatívu primárnej dysmenorey, čiže veľmi bolestivej menštruácie. Postihuje predovšetkým ženy v adolescentnom veku. Hormóny v antikoncepčnej tablete vyvažujú hormonálnu nerovnováhu a dôsledkom ich vplyvu je bezbolestná, pravidelná a väčšinou slabá menštruácia. Je účinná v liečbe panvovej bolesti - syndróm pelvic pain a znižuje výskyt panvových gynekologických zápalov (8). Lieči silné bolesti počas ovulácie- ovulačná kríza a s ňou spojené iné ťažkosti. Zabezpečuje pravidelný menštruačný cyklus a používa sa v liečbe predmenštruačného syndrómu (PMS). Znižuje riziko rakoviny endometria, používa sa na liečbu endometriózy. Pozitívny účinok na sliznicu maternice vykazuje gestagénová zložka HAT, ktorá brzdí mitotickú aktivitu buniek endometria. Výhodou je, že ochranný vplyv pretrváva dlhodobo aj po vysadení antikoncepcie. Znižuje riziko rakoviny vaječníkov (BRCA1.BRCA2). Užívateľky HAK majú o 40 % nižšie riziko vzniku karcinomu vaječníkov ako neuží-vateľky. U žien, v ktorých rodine sa vyskytuje rakovina endometria a vaječníkov, sa užívanie HAK dokonca odporúča. Znižuje riziko vzniku ováriových cýst, indikuje sa aj na liečbu polycystických vaječníkov (10). Vdäka unikátnemu hormonálnemu zloženiu, kombinovaná HAK pomáha pri liečbe akné, sebo-rei a nadmerného ochlpenia žien. Najúčinnejšie sú kontraceptíva obsahujúce progesterón s antian-drogénnym efektom. Ženy s akné, ktoré užívajú kombinovanú hormonálnu antikoncepciu, pozorujú zníženie celkového počtu lézii i počtu zápalových lézii. Subjektívne hodnotia zlepšenie stavu. Odstránenie dälších androgénnych efektov, ako napr. mastná pleť, mastné vlasy a nadmerné ochlpenie. Aplikácia kombinovanej HAK znižuje celkové náklady komplexnej liečby akné. Disponuje významným terapeutickým potenciálom v liečbe akné špecifickým zásahom do metabolizmu androgénov. Najvýznamnejším mechanizmom antiandrogénneho pôsobenia je stimulácia tvorby pohlavného hormónu viažuceho globulín (SHBG) a zníženie voľnej metabolický aktívnej frakcie testosterónu. Za zvýšenie produkcie SHBG sú zodpovedné estrogénne a progestagénne komponenty používané v súčasnej hormonálnej antikoncepcii (9). HAK okrem vysokej antikoncepčnej spoľahlivosti minimalizuje pocity napätia v prsníkoch, napínania na vracanie alebo výskyt depresívnych stavov, má terapeuticky účinnú rolu v liečbe migrény, ktorá sa objavuje počas menštruačného cyklu. Znižuje riziko mimomaterni-cového tehotenstva, znižuje výskyt mastopatie a cýst v prsníkoch, taktiež znižuje riziko výskytu ovariál-nych cýst (2). Benefity hormonálnej antikoncepcie v iných oblastiach Prospešné účinky HAK sa predpokladajú aj v iných oblastiach, tie si však vyžadujú ešte ďalšie výskumy. Predpokladá sa, že HAK pomáha zvýšiť denzitu kostí žien po menopauze, či žien s amenore-ou. Toto tvrdenie vychádza zo starších štúdií, kedy sa u žien, ktoré v minulosti užívali vysoko a stred-nedávkovú HAK, zaznamenal nižší výskyt fraktúr krčka femuru a lepšia hustota kostí v porovnaní so ženami, ktoré HAK neužívali. Predpokladá sa aj nižší výskyt zápalov v oblasti malej panvy, nižší výskyt benígnych ochorení prsníka -fibro-adenómy, myómov maternice a rakoviny hrubého čreva. Hormonálna antikoncepcia má pravdepodobne pozitívny efekt na reumatoidnú artritídu. Tá sa zvykne zlepšovať počas tehotenstva ženy, kedy sú hladiny hormónov zvýšené a naopak prepuknúť zvykne po 40-50 roku, kedy hladina hormónov rapídne klesá. Preto sa vedci domnievajú, že HAK by mohla zlepšiť priebeh tohto ochorenia (10). Prínos užívania antikoncepcie pre zdravie Význam používania antikoncepcie pre zdravie nespočíva len v ochrane pred neželaným tehotenstvom. Podmienkou využívania väčšiny metód sú pravidelné návštevy u svojho gynekológa, ktoré sú spojené so sledovaním zdravotného stavu, vrátane preventívnych onkologických vyšetrení a prevenciou sexuálne prenosných infekcií. Preventívne gynekologické prehliadky počas užívania HAK sú bezplatné a obsahujú vyšetrenie vonkajších a vnútorných rodidiel pomocou pošvových zrkadiel, kolposkopu, odber buniek z krčka maternice a z pošvy na cytologickú analýzu, ultrazvukové vyšetrenie maternice a vaječníkov, palpačné vyšetrenie konečníka a súčasťou preventívnej prehliadky je aj mamografia a USG prsnej žľazy. Predpísanie kombinovanej HAK si vždy vyžaduje dôkladné a individuálne zhodnotenie rizík a prínosov jej užívania. Záver Použitie kombinovaných hormonálnych kontraceptív sa v súčasnosti presúva z medikamentu redukujúceho plodnosť do roviny preparátu pomáhajúceho zlepšovať zdravotný stav a zvyšovať kvalitu života užívateliek. HAK predstavuje vysoko účinnú, spoľahlivú a bezpečnú formu terapie, ktorá naviac poskytuje viacero priaznivých vedľajších účinkov spojených s jej užívaním. Zdroje 1. CITTERBART, K. 2001. Gynekologie. Praha: Galén, 2001. s.97-98. ISBN 8072620940 2. VYŠŇOVSKÝ, J. 2012. Ovariál-ny a menštruačný cyklus. Martin: AlfaPRINT, 2012.148S. ISBN 9788089544158 3. HANCKE, K., ZAHRADNÍK, HR The therapy og premenstrual syndrome. Gyn Prax is 2007, no.31, p. 55-65, In: Gynekológia pre prax. 2015, roč.13, č.3, s. 143-144. ISSN 1336-3425 4. SOJÁKOVÁ, M. Benefity nad rámec spoľahlivého antikoncepčného účinku. In: Gynekológia pre prax. 2015, roč.13, č.3, s. 143-144. ISSN 1336-3425 5. BRIGGS, R, KOVACS,G.,GUIL-LEBAUD, J. Contraception A, Casebook from Menarche to Menopause.Cambridge University Press 2013.256S. ISBN 978-1107614666 6. NIŽŇANSKÁ, Z. Súčasné možnosti antikoncepcie. In: VIA PRACTICA. 2005, roč.2, č.7-8, s. 290-293. ISSN 13364790 7. SOJÁKOVÁ, M. Kardiovaskulárne riziká spojené s užívaním hormonálnej antikoncepcie s obsahom drospirenónu. In: Gynekológia pre prax. 2016, roč.14,č.3, s. 165-166. ISSN1336-3425 8. KOLIBA, P. Léčba dysmenorey kombinovanou hormonálni kon-tracepcí. In: ACTA MEDICINAE. Gynekologie. 2016, roč.5, č.4, s. 53-55. ISSN 1805-398X 9. KŘEPELKA, P. Možnost hormonální léčby akné v ordinaci gynekologa. In: ACTA MEDICINAE. Gynekologie. 2016, roč.5, č.4, s. 73-76. ISSN 1805-398X 10. BUGÁROVÁ, Z. Pozitíva a výhody antikoncepcie, [online]. 2016, [vid. 2016-01-14]. Dostupné z: http://www.tvoilekarnik.sk/liecba/ zenske-problemv/antikoncepcia/ antikoncepcne-tabletkv/pozitiva--a-vvhodv-antikoncepcie/ Kontakt na autora Mgr. Veronika Budziňáková Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n. o. Gynekologicko pôrodnícke oddelenie veronika.budzinakova¢rum.sk NEW TEACHING METHODS FOR PRACTICAL TRAINING IN MIDWIFERY NOVÉ VYUČOVACIE METÓDY PRE PRAKTICKÝ TRÉNING V PÔRODNEJ ASISTENCII ŠTEFÁNIA ANDRAŠČÍKOVÁ1, ĽUBICA RYBÁROVÁ2, GABRIELA KURIPLACHOVÁ3, SILVIA ŽULTÁKOVÁ4 12 4 Department of Midwifery 3 Department of Nursing, Faculty of Health Care, University of Presov in Presov, Slovakia Keywords Midwifery, Education,, Teaching methods, Practical training, PBL, Mind mapping The traditional approach to education in midwifery was for a long time focused on rote learning and memorization. It was abandoned in favor of student-centered and task-based approaches to learning. Nevertheless, learning objectives are still achieved with closely managed teaching techniques. On the other hand, practice shows that we have to lead students to critical thinking and independence in their decision-making, and thus to eliminate obtaining their knowledge by memorizing. That is the reason why it is necessary to teach them how to think and to take a stand. An innovative approach means to obtain competencies and outcomes for oneself and to focus on „the final product" by a teacher-student collaborative learning and teaching process. Implementation of the new practical teaching methods, simulation of the methods such as the Group strategy (Jigsaw strategy), Practical workshop, Interact evaluation, Group discussion, Mind mapping, Case studies, Problem/concept mapping, Role play, E-learning, and Problem-based learning in practical training could help improve quality of the educational process in midwifery. It means that a teacher should have a control over the education but students should bear a core load. Key characteristics of the small group learning by means of new and modern educational methods means students engagement with learning activities without direct intervention by the teacher, at least for some of the time. New teaching methods for theoretical and practical training are proved to have lots of benefits in the professional training of midwives. The realistic conditions, model situations and professional cases in simulation laboratories reflect real patient's care in hospital, communication between a patient and hospital staff, discussions and analyses of all students' activities. Current education methods related to theoretical and practical training of midwives can help them get used to recognition and management of client/patient's needs by the means of simulated cases. New Training Methods in Midwifery Practical workshop The practical workshop is a form of educational activity in which the lecturer/assistant prepares topics, objectives, content, steps of the educational process and a variety of techniques (brainstorming, feedback) for students to use their own knowledge and experience to acquire skills that will use in practice. Lecturer/assistant during the workshop leads, organizes, advises, supervises and helps students with their activities during this process. The goal of practical workshop is to train and strengthen already acquired knowledge and skills. FIGURE 2 Training in nursing with pediatric simulator in laboratory FIGURE 3 Training in nursing with adult simulator in laboratory The output of the workshop is to fulfill the objectives and targets. The workshop does not have a theoretical component, it is assumed that the student has a theoretical basis and is able to transfer theoretical knowledge into practical skills and active cooperation is necessary among the participants of the workshop. The workshop can be prepared on the basis of various scientific and professional topics. It is recommended to prepare for approximately 60 min. (one theme/topic) with an optimal number of 25 participants [14]. Case studies Case study is a description of emergency/interesting clinical case/disease. It is used as a form of presentation, particularly in some biomedical and social sciences. The topic of the case is a deliberate choice. It may be oriented on the typical but also the specific, unique, individual and small-occurring cases. The role of case studies is the description of the case based on deep, intensive analysis and detailed interpretation of the case. Case studies have potential for measuring application of knowledge, analysis, problem-solving and evaluative skills. This method allows students to apply theory to practical situations. Marking criteria help re-grading and feedback. Case study and its scope is individual and depends on the particular case. It is recommended to prepare for approximately 30-45 min. (one clinical case/disease) with an optimal number of 3-4 participants [15, 16, 17]. Training with simulator mannequins in the laboratories Learning with simulator mannequins in nursing is the combination of interactive simulations of real-life clinical scenarios for the purpose of nursing training, education and assessment. This method uses mannequin simulations. Students use simulation models for training the nursing procedures and skills firstly in the simulation laboratory (Figures 2-3). Then they can work in hospital with patients. Originally used to support active learning strategies in self-directed learning and problem based learning. Nursing process Nursing process is a systematic and rational method, which plans nursing intervention and provides nursing care. The aim of this method is to evaluate the patient's medical condition, actual and potential health problems, the level of health care, make a plan to assess the patient's needs and provide specific nursing interventions to meet those needs. Nursing process has five phases. This process consists of the following phases: assessing the health problems of the patient, diagnosis, intervention FIGURE 4 Mind maDDina for critical thinkina in nursina 1201 MIND MAP t T c a for Critical Thinking in Nursing trigger: C □ mpl >a Prohl □ 1 I r m m a ST* KTINO POINTS I nluili on ■ a i >t S I A i rti i n b t hi nil i ng a i a u d^^^C" ICtFFOLD ct Diipaiitiani C " Skill* L1 f • f >piil«ncit P r c f i-'j \ i c n a i E x p r i l n c f 'Pt'liH' O UTCOM Ei Prsblim R « Iut in n (.rin Judgment trllrilivr F loiMm PROCESSES RlFlBftEan-iri-kiiQwIng R □ M dcI i o rt-i n-ncTion Corivs'iient DivNioerit ¥ h >■ h ■ ■■ u Nursing P t a c ^ <, P r a b I d- m Salving Creative Thiohina Diagnaitlc Clinical Rtatonini planning, implementation and evaluation of interventions provided by nursing care [18,19]. Mind mapping Mapping makes the use of graphics and designs to understand complex relationships and possible outcomes of these relationships. In a nursing environment, it can help students connect conditions with treatments and potential side effects. Mind mapping (Figure 4) joins the critical thinking, case-based learning and press students to make a visual scheme how to solve the patient's problem. Concept and problem mapping can develop the ability to see problems in their minds and improve creative thinking ability of students. Nursing practice often calls for innovative thinking from practitioners and concept mapping can train students to meet this requirement. Mapping can be applied with equal effectiveness to both - individuals and groups. Concept maps are graphical tools for organizing and representing knowledge in networks of concepts and linking statements about a problem or subject [20], Concept maps include concepts, usually enclosed in circles or boxes of some type and relationships between concepts or propositions, indicated by a connecting line and linking words between concepts. Problem-based learning Principles of problem based-learning (PBL) are based on the fact that students are actively participating in planning, organizing and evaluating the problem solving process. PBL requires students to solve authentic, real-life open-ended problems with as many solutions as possible. Objectives of the problem-based learning process are: knowledge (theoretical and clinical), skills (scientific reasoning, critical appraisal, information literacy, self-directed lifelong learning) and attitudes (value of teamwork, interpersonal skills, importance of psycho-social issues) [2], Assessment methods chosen at program and module level of project CCNURCA should enable students to demonstrate their achievement of learning outcomes, and enable them to be judged against relevant assessment criteria. These links should also be made clear to students. The assessment should focus on the principal learning outcomes and recognize in an explicit manner where learning outcomes are being assessed formatively rather than summaratively. Results New teaching methods for practical training are proved to have lots of benefits in the professional training of nurses. The realistic conditions in simulation laboratories are reflecting real hospital and patient's care, communication with patient and hospital staff, discussion and analysis of all student's activities. Control of practical training and evaluation of academic results Evaluation of academic results of the student within the academic subject is carried out: through continuous control of academic results during the period of study (presentation of nursing process, evaluation of practical workshop e.g.) and by practical exam for the given period of study. The teacher gives a grade for the completion of the subject. The grade expresses the quality of acquired knowledge and practical skills in accordance with the results of learning on the subject information sheet. The different approaches to learning have all been included in the history of curriculum design and implementation, for example cognitive, behavioral, constructivist and post-modern approaches to nursing and nurse education. As per Law no. 455/2012 Coll. the full--time, or daily, form of study from the point of view of time corresponds to student work of 1500-1800 hours per academic year, known as the demand on the student. It consists of contact hours (e.g. attendance at lectures, seminars, clinical practice) and non-contact hours (e.g. self-study and independent creative activities) [13]. The student must fulfil the requirements to gain credits from a subject in the following manners: completed (C), continuous assessment (CA), examination (X) or a state exam (SX). The demands on the student also vary in terms of the final assessment. Training activities can be performed: by attendance, distance learning or by combined method [3], Credits are allocated to entire qualifications or study programs, as well as their educational components (such as modules, courses, placements, dissertation work, practice and laboratory work). Number of credits to be credited for the individual components, based on their weight in relation to the workload, which students must complete, in a formal context to achieve the learning outcomes. Conclusion Modern and effective teaching methods in midwifery education, which are done in accordance with proclaimed goals of study program in midwifery, profile of graduate, profile of midwife and final midwives' competencies are necessary for final reform and for creation of professional with full of appropriate knowledge and skills. References 1. European Commission. 2012. The Bologna Process - Towards the European Higher Education Area. (March 5 2013). [on-line]. [2015-06-24]. Available at: . 2. Project Deliverables. 2015. [on-line] [2014-09-24]. Available at: . 3. Kuriplachová, G., Magurová, M., Hloch S, Chattopadhyaya, S. Effectiveness of education in nursing. Dhanbad: ISM, 2014. 4. Tempus IV. 2013. [on-line] [2014-09-24]. Available at: . 5. Act of the National Council of the Slovak Republic No. 131/2002 Coll. on Higher Education and on Amendments and Supplements to Certain Acts as Amended by later regulations. 6. Hanzlíková, A. Profesionálne ošetrovateľstvo a jeho regulácia. Martin. Osveta. 2011. p. 155. 7. Bologna Declaration of the European Ministers of Education on the European Higher Education Area. 2014. [on-line]. 10 p. [2014-03-24], Available at: . 8. Decree of the Ministry of Health of the Slovak Republic No. 364/2005 Coll., which determines the scope of nursing practice provided by nurses independently and in conjunction with a doctor and the scope of midwifery practice provided by midwives independently and in conjunction with a doctor (as amended by No. 470/2006 Coll.). 9. Husárová, V. Začína sa hodnotenie vzdelávania. In Sestra a lekár v praxi. ISSN 1335-9444, 2010, volume 9, No.7-8, pp. 4-5. 10. Decree of the Government of the Slovak Republic No. 296/2010 Coll. on Professional Qualification for Performance of Health Service Occupation, the Method of Further Education of Health Professionals, System of Specialized Fields and System of Certified Working Activities. 11. European Directive 2013/55/EU of the European Parliament and of the Council of 20 November 2013 amending Directive 2005/36/EC on the recognition of professional qualifications and Regulation (EU). 12. Atherton J.S. 2013. Learning and Teaching; Bloom's taxonomy [on-line: UK]. [2015-11-29]. Available at: . 13. Act of the Ministry of Health of the Slovak Republic No. 455/2012 Coll. which amends and supplements Act No. 131/2002 Coll. on Higher Education and on Amendments and Supplements of Certain Acts as amended by later regulations. 14. University of Presov, Faculty of Health Care. Podmienky pre absolvovanie predmetu, [on-line]. [2015-11-29]. Available at: . 15. Farkašová, D. et al. Výskum v ošetrovateľstve. Martin: Osveta. 2002. p. 87. 16. Rybárová, Ľ. Základy výskumu. Presov: University of Presov in Presov. 2008. p. 176 17. Žiaková, K. et al. Ošetrovateľstvo, teória a vedecký výskum. Martin: Osveta. 2009. p. 322 18. Derňárová, Ľ., Rybárová, Ľ. Potreby človeka a ošetrovateľský proces I. Presov: University of Presov. 2008. p.141 19. Derňárová, Ľ., Rybárová, Ľ. Potreby človeka a ošetrovateľský proces II. Presov: University of Presov. 2008. p.190 20. Novak, J. D. & Canas, A. J. 2006. The theory underlying concept maps and how to construct them. Florida Institute for Human and Machine Cognition Pensacola Fl, 32502. [on-line]. [2015-11-29]. Available at: . Contact of the author doc.PhDr. Štefánia Andraščiková, PhD.,MPH University of Presov in Presov, Faculty of Health Care Professions Partizánska 1 080 01 Presov Slovakia email: stefania. andrascikovatipunipo. sk Pohľady z praxe Views From Practice NOVÁ ROLA SESTRY V AMBULANCIÁCH OAIM - KATÉTROVÁ SESTRA THE NEW ROLE OF NURSES IN INTENSIVE CARE AMBULATIONS - A CATHETER'S NURSE SILVIA NIDELOVÁ Národný onkologický ústav, OAIM, Bratislava Abstrakt Úlohou sestry pri výkone svojho povolania je implementácia nových postupov a poznatkov s cieľom zvýšenia kvality poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti. Jednou z možných nových úloh je vznik novej, vysoko špecializovanej role sestry - katétrová sestra, na ambulancii anestéziológie a intenzívnej medicíny. Jej zavedením sa znížil počet komplikácií v dôsledku zavedenia centrálneho žilového katétra, a to zavedením konkrétnych, cielených preventívnych opatrení. Starostlivosť o centrálny žilový katéter je ale úlohou každej sestry, ktorá počas výkonu svojho povolania prichádza do kontaktu s ním. Preto je nesmierne dôležité a potrebné neustále zveľaďovanie poznatkov a zručností vzťahujúcich sa k používaniu centrálneho žilového katétra, ako aj o prevencii možných komplikácií spojených s jeho zavedením. Kľúčové slová Rola sestry. Nová funkcia. Katétrová sestra. Prevencia katétrovej infekcie. 2% Taurolidine. Abstract The scope of a nurse's work includes the implementation of new processes and knowledge to increase the quality of nursing care. One possible new task is the creation of a new, highly specialized role of the nurse - a Catheter's nurse, at the clinic of anesthesiology and intensive care. Its introduction has reduced the number of complications due to the application of central venous catheters through the introduction of specific, targeted preventive measures. Care of central venous catheters is the task of every nurse, who co- mes into contact with a patient during their work. Therefore development and improvement of knowledge and skills related to the use of a central venous catheter is important as is the prevention of possible complications associated with its implementation. Keywords The role of nurses. New feature. A catheter's nurse. Prevention of catheter - related infection. 2% Taurolidine. Rola sestry v ambulantnej sfére Profesia sestry sa skladá z určitých systémov rolí, ktoré sú určené objektívnymi danosťami spoločnosti. Dosiahnutie a udržanie štandardu ošetrovateľskej starostlivosti si vyžaduje od sestry nadobúdanie nových vedomostí a rozširovanie spektra vedomostí vo vzťahu k riešeniam problému. Medzi aktuálne role sestry patria role: sestra poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti, manažérka, edukátorka, advokátka, výskumníčka, mentorka a sestra nositeľka zmien (2). Zmena je dynamický proces, ktorý je náročný z hľadiska implementácie nových postupov a štandardov do praxe. V našom zdravotníckom zariadení došlo k markantnej zmene v poskytovaní ambulantnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je zameraná na ošetrenie centrálneho žilového katétra v ambulantnej sfére. Táto nová funkcia - rola dostala názov - katétrová sestra. Katétrová sestra ako nová funkcia sestry Požiadavky na túto rolu sestry v ambulantnej sfére vyplynuli z potrieb pacientov, ktorí sú hospitalizovaní v našom zdravotníckom zariadení a z potrieb pacientov, ktorí sú aktuálne v domácej liečbe. Ide o pacientov, ktorí majú dlhodobo zavedený centrálny žilový katéter. Pre zachovanie dlhodobej dobrej funkčnosti katétra sme prijali komplex opatrení, ktorých zavedením sa značne znížil výskyt katétrových infekcií a zlepšila sa kvalita života pacientov v domácej liečbe. Preventívne opatrenia vzniku infekcie centrálneho žilového katétra Centrálny žilový katéter zavádza vždy lekár. Jeho zavedenie je spojené s edukáciou pacienta a následným udelením informovaného súhlasu. Starostlivosť o zavedený centrálny žilový katéter je v kompetencii sestry (1). Pre zachovanie funkčnosti a dobrej kondície katétra je nevyhnutné dodržať niekoľko preventívnych opatrení spojených so samotným ošetrovateľským výkonom: • aseptická manipulácia - ako neoddeliteľná súčasť ošetrovania centrálneho žilového katétra. Táto zručnosť je podstatnou a základnou súčasťou zručností sestry pri výkone svojho povolania ako takého, • dezinfekciu miesta zavedenia centrálneho žilového katétra vykonávame aktuálne s 2% Chlorhexidine. Samotná dezinfekcia začína v mieste zavedenia katétra a pokračuje smerom von od miesta zavedenia. Dôležitou súčasťou dezinfekcie je dostatočný čas sušenia dezinfekčného prostriedku. Ak sa nedopraje sušeniu dostatočný čas, dochádza mnohokrát k poleptaniu pokožky s následným narušením celistvosti kože, ochranná bariéra kože sa nanáša najmä na miesta na koži, kde bude lepiaca časť krycej náplaste. Jej hlavnou úlohou je ochrana kože a to tak, že pri odnímaní použitej náplaste z kože sa nestrhne horná vrstva pokožky, ale strhne sa práve spomínaná ochranná bariéra. Vďaka pozitívnym skúsenostiam sa tento krok ošetrovania zaradil do štandardu ošetrovateľskej starostlivosti o centrálny žilový katéter, ako jeho neoddeliteľná súčasť. Na trhu je niekoľko druhov ochrannej bariéry. Aktuálne používame Cavilon. Dôležitou súčasťou jeho použitia je dostatočný čas zasušenia nanesenej vrstvy, ktorá je pri spomínanom prostriedku približne 30 sekúnd. Závisí to však od typu pokožky. Pacientom s mastnou pokožkou sa tento čas predlžuje, sterilná krycia náplasť-v bezprostrednom období po zavedení centrálneho žilového katétra používame sterilné sacie krytie pre možné postpunkčné krvácanie. Následne pristupujeme k použitiu náplastí impregnovaných antiseptickou látkou, ktorých použitie sa impregnáciou predlžuje na 7 dní, čo do značnej miery zvyšuje kvalitu života pacienta, nakoľko nie je nutné časté ošetrenie centrálneho žilového katétra (3). Aktuálne máme pozitívnu odozvu pacientov na náplaste AMD Telfa Antimicrobial, Tegaderm CHG a AMD Kendall Antimicrobial, uzáver bez ihlovým konektorom s obsahom aktívneho striebra (antibakte-riálny štuplík) - odolný voči krvným derivátom, lipidom a aj cytostatikám. Jeho použitie je sedemdňové, kryt bez ihlového konektora pomocou SwabCap s dezinfekčným roztokom zabezpečuje najmä urýchlenie manipulácie s centrálnym žilovým katétrom, nakoľko udržuje bez ihlový uzáver dezinfikovaný a nie je nutné bez ihlový konektor dezinfikovať pred použitím a čakať expozičnú dobu. Pomôcka je určená najedno použitie a je ľahko skladná, ak sa centrálny žilový katéter nepoužíva viac ako 8 hodín, je nutné do lúme-nov katétra aplikovať zátku. Aktuálne a skoro výhradne používame už iba nový druh zátky a to 2% Taurosept. Obsahuje aktívnu antimikrobiálnu látku 2% roztok taurolidín, ktorý zabraňuje tvorbe biofilmu a rastu baktérií v lúme-ne katétra. Nespôsobuje mechanické ani chemické poškodenie katétra a nie je toxický pri jeho preplachu do organizmu. Minimálna doba pôsobenia je 30 minút a účinkuje maximálne až 21 dní, čo do značnej miery zvyšuje komfort pre pacienta s centrálnym žilovým katétrom v domácej starostlivosti, nakoľko nie sú nutné časté preplachy lumenov katétra. Uchováva sa vo vodorovnej polohe pri izbovej teplote. Po otvorení je potrebné ho použiť do 48 hodín. Indikácia podania je prioritne prevencia. Je kompatibilný s Heparinom aj s Citrátom. Minimálna koncentrácia taurolidinu je 1,34 %. Jeho zníženou koncentráciou sa ale predlžuje minimálna doba pôsobenia z 30 minút na jednu hodinu, • personálne vyčlenenie sestry na zariadenie - katétrová sestra - sestra ošetruje centrálne žilové katétre v nemocničnom zariadení tri krát týždenne (pondelok, streda, piatok). Pacienti v domácej liečbe majú ambulanciu k dispozícii denne v určených časových úsekoch. Poverená sestra má podrobný prehľad o pacientoch, u ktorých vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť. Zároveň je kontaktnou osobou na ošetrovateľské konzília zamerané na centrálny žilový katéter. Zápis ošetrovateľského výkonu u hospitalizovaných pacientov sa realizuje do dokumentácie pacienta s príslušným dátumom a časom ošetrenia, ako aj s postupom ošetrenia podľa platnej legislatívy. Pacienti, ktorí navštevujú ambulanciu v rámci domácej liečby, majú zriadenú špeciálnu ošetrovateľskú dokumentáciu, ktorá obsahuje informovaný súhlas s ošetrením centrálneho žilového katétra, vstupný ošetrovateľský záznam a dekurz ošetrovateľskej starostlivosti. Zároveň má sestra podpísaný a založený dokument o poverení na intravenóznu aplikáciu liečiv. Každému pacientovi sa vystavuje dispenzárny kalendár, kde sa podrobne zaznamená každé ošetrenie centrálneho žilového katétra. Kalendár obsahuje základné identifikačné údaje pacienta, druh zavedeného centrálneho žilového katétra, dátum jeho zavedenia, meno ošetrujúceho lekára, telefonický kontakt na ošetrujúceho lekára a informácie ako dátum a čas ošetrenia, zhodnotenie okolia vstupu katétra, použitá dezinfekcia, typ krytia a zátky v centrálnom žilovom katétri, dátum ďalšieho ošetrenia a podpis ošetrujúcej sestry, ktorá ošetrenie realizovala. Zároveň sú v kalendári zhrnuté základné informácie o sledovaní vlastného zdravotného stavu pacienta v domácom ošetrení. Takáto zostava dokumentov je nástrojom právnej ochrany sestry pri výkone svojho povolania a zároveň slúži ako podrobný záznam ošetrovania centrálneho žilového katétra. V ambulancii zároveň prebieha eduká-cia pacientov v domácej liečbe, ktorá musí byť prispôsobená vzdelanostnej úrovni človeka a jeho veku, preto sa zohľadňuje individuálny prístup sestry. Vyjadrovanie sestry počas edukácie je konkrétne a cielené. Uvedenými zmenami sme docielili komplexný a ucelený spôsob ošetrovania centrálnych žilových katétrov a podstatný pokles výskytu katétro-vých infekcií, čím sa výrazne znížili náklady zariadenia na liečbu katétrových infekcií a v podstatnej miere sa zvýšila kvalita života pacientov. Zdroje 1. KAPOUNOVA, G. Ošetřovatelství v intenzivní péči. Praha: Grada, 2007 s. 76. ISBN 978-80-247-1830-9 2. FARKAŠOVÁ, D. a kolektiv. Ošetřovatelství teorie. Osveta, 2006. s. 212. ISBN 80-8063-277-8 3. MERRER, J., DE JONGHE, B., GOLLIOT, F. et al. Complications of femoral and subclavian venous catheterization in critically ill pa-tients: a randomized controlled trial. JAMA [online]. 2001, s. 700-7. [vid. 2001-08-08]. Dostupné z: http:// jamanetwork.com/journals/jama/ful-larticle/194073 Kontakt na autora Mgr. Silvia Nidelová Mostová 1840/13, 927 01 Šaľa Národný onkologický ústav, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Klenová 1, 833 10 Bratislava Tel.: +421902319157 nidelova.silviafägmail.com PREVENCIA CHORÔB OBEHOVEJ SÚSTAVY - EDUKÁCIA SESTROU PREVENTION OF CIRCULATORY SYSTEM DISEASES - EDUCATION BY NURSE ZUZANA GAVALIEROVA1'2, AHMADULLAH FATHI12 1 PULSE medicíne, s.r.o. Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých Mierová 1 Svit 2 PULSE medicine, s.r.o. Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých Trojičné námestie ZS Šuňava Abstrakt Slovensko v medzinárodných porovnávaniach má dlhodobo nepriaznivé výsledky v edukácii a prevencii odvrátíte mých chorôb obehovej sústavy (CHOS) - ochorení srdca a ciev. Priveľa občanov Slovenskej republiky ešte stále ohrozuje svoje zdravie preventabilnými rizikovými faktormi CHOS. Najbližšie k občanom z hľadiska liečebno - preventívnej starostlivosti majú ambulancie všeobecných lekárov, kde sa hlavne na poli prevencie spolu podieľajú lekár aj sestra. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZSR) historicky po prvýkrát určuje sestru ako kompetentného zdravotníckeho pracovníka pre poučenie o režimových opatreniach, výkon merania krvného tlaku tlakomerom a edukáciu o domácom meraní tlaku dospelým pacientom s artériovou hyperten-ziou. Preventívne snahy aj formou edukácie v ambulanciách by sa mali zamerať hlavne na odvrátiteľné rizikové faktory, ktoré ak sa neliečia, majú potenciál k vzniku CHOS. Autori dúfajú, že článok uľahčí edukáciu sestrám v ich ambulantnej praxi. Kľúčové slová edukácia, choroby obehovej sústavy, ambulantná prax, sestra. Abstract According to the international researches, Slovakia has poor results in education and prevention of avoidable circulatory system diseases (CSD) - diseases of the heart and vessels. Too many Slovak citizens still put their lives in danger via preventable hazardous factors of CSD. Clinics of general practitioners, where mainly the doctors and nurses participate on the field of prevention, are to citizens from the aspect of medical-preventive care closest. Slovak ministry of health appoints nurses for the first time in history as a competent medical employee to educate about regime actions, execute the measurements of blood pressure by blood pressure monitor and the education about home blood pressure measurements performed by adult patient with arterial hypertension. Preventative efforts in form of ambulatory education, should mainly focus on the avoidable hazardous factors, which if not treated, have the potential in forming CSD. Authors hope, that this article will simplify the educational process for nurses in their ambulant practice. Keywords education, circulatory system diseases, ambulatory practice, nurse. Úvod Prevencia formou edukácie podpory zdravia v preventabiIných CHOS má nezastupiteľnú úlohu v ošetrovateľstve hlavne v ambulantnej sfére. U všetkých pacientov s vysokým rizikom vzniku CHOS je dôležitá edukácia, profesionálna rada, ako si upraviť životosprávu a zostaviť opatrenia vedúce k zníženiu ich rizík. Mienko-tvorné osobnosti Slovenska vyzývajú kompetentné osoby k zvýšenému záujmu o problematiku CHOS, medzi ktorých patrí aj prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti prof. MU Dr. Hatala: „Ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo MZ SR, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde". Najrozšírenejšie CHOS na Slovensku zabíjajú v prepočte na vekovo štandardizovanú európsku populáciu až 744 ľudí na 100 000 obyvateľov (revidovaný údaj za rok 2011), čo je dvoj- až trojnásobne viac ako vo väčšine krajín západnej a severnej Európy (1). WHO a uznávané odborné spoločnosti vyhlasujú, že prevažná väčšina týchto ochorení je preventabilná - odvrátiteľná, a to prostredníctvom ovplyvnenia nám známych rizikových faktorov. Podľa INEKO z júna 2015 dominujúce ischemické choroby srdca zapríčiňujú vyše 26% úmrtí, je to najviac spomedzi 34 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) - až trojnásobok priemeru, čo je alarmujúce (1). Choroby obehovej sústavy CHOS sú všetky ochorenia, ktoré sa v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) označujú pod kódom CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY (I00 -199) - čiže srdca a ciev. CHOS sú všeobecne považované za vysoko preventabilné a nimi spôsobené úmrtia za odvrátiteľné. Najnovšia správa Eurostatu uvádza, že Slovensko v medzinárodných porovnaniach vyčnieva najviac v chorobnosti i predčasnej úmrtnosti na preventabilné ochorenia (1). Na základe rôznych štatistík veľká časť populácie Slovenska vo veku nad 45 rokov nemá pravidelnú pohybovú aktivitu. Tu treba konštatovať, že spojením s inými komorbiditami, akými môžu byť stres, fajčenie, artériová hyper-tenzia, dysliporoteinémia, diabetes mellitus a pod., sa tieto riziká vzniku chorob srdca a ciev v populácii rapídne zvyšujú. Rizikový faktor CHOS Rizikový faktor je skutočnosť, ktorá je v súčinnosti so sledovaným ochorením. Všeobecne rizikové faktory delíme do skupín podľa rôznych kritérií, ale najčastejšie sa rozdeľujú na: 1. neovplyvniteľné: vek, pohlavie, rasa, rodinná záťaž /dedičnosť, pozitívna osobná anamnéza/ a 2. ovplyvniteľné: vysoká hladina celkového cholesterolu a/alebo LDL-CH v krvi, nízka hladina HDL-CH, hyper-tenzia, fajčenie, diabetes mellitus, obezita centrálneho typu, nedostatok pohybu (sedavý spôsob života), nevhodné zloženie potravy, psychická záťaž, stres, hormonálne vplyvy. WHO pomenovala pre rozvinuté krajiny sedem rizikových faktorov, ktoré spôsobujú väčšinu ochorení a predčasných úmrtí v nasledujúcom poradí: vysoký krvný tlak, fajčenie, zvýšená hladina celkového cholesterolu v krvi, nadváha/obezita, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatočná telesná aktivita, nadmerná konzumácia alkoholu (2). Podľa odborného usmernenia celkové kardiovaskulárne (KV) riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja aterosklerotickej kardiovaskulárnej príhody v definovanom čase. Celkové KV riziko sa dá vyjadriť pomocou stratifikačného systému na odhad kardiovaskulárneho rizika (SCO-RE). Podľa čl.7 k základným intervenčným stratégiám pri DLP patria režimové opatrenia, predovšetkým diéta, fyzická aktivita a medikamentózna liečba. Všetkým osobám sa má poskytnúť poradenstvo týkajúce sa režimových opatrení (3). I.) KOMPETENCIA Veľkým prínosom pre prácu sestry pri edukácii v ambulancii je legislatívna podpora. Prvou lastovičkou je Vestník MZ SR na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s artériovou hypertenziou (AH), ktorý nadobudol platnosť v decembri 2014. „Kompetentným zdravotníckym pracovníkom je lekár špecialista v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo, kardiológia alebo lekár príslušnej špecializácie, ktorý poskytuje dospelému pacientovi zdravotnú starostlivosť podľa typu sekundárnej hypertenzie alebo orgánového poškodenia alebo sestra v ambulancii lekárov uvedených špecializácií" (4). Následne v novembri 2015 MZ SR vydalo odborné usmernenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s dysli-pidémiou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Kompetentní zdravotnícki pracovníci pre poučenie o ne-farmakologických opatreniach sú lekár pracujúci v ambulanciách: všeobecného lekárstva pre dospelých, vnútorného lekárstva, diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy, kardiologickej, angiologickej, geriatrickej a iných špecializácií, podľa príčiny sekundárnej DLP a/alebo špeciálnej klinickej situácie podľa 51.12, a tiež sestra v ambulanciách lekárov v uvedených špecializačných odborov (3). Metodika edukácie v ambulantnej sfére V ambulancii má edukácia isté špecifiká, uskutočňuje sa individuálnou formou odovzdávania konkrétnych informácií a je prispôsobená aktuálnemu psychickému, emocionálnemu a motivačnému stavu pacienta. Pre pochopenie edukovaného sestra musí poznať, akými zmenami myslenia prechádza (5). Sestra využíva Transteoretický model (TTM), ktorého zásadou je prispôsobiť edukáciu primerane motivačnému štádiu pacienta. K tomu, aby pacienti zmenili svoje správanie či životný štýl, nie sú zatiaľ pripravení. Práve TTM upozorňuje na to, že ak pacientovi navrhujeme zmeny správania sa (napr. životný štýl) bez toho, aby sme posúdili jeho terajšie štádium resp. fázu, míňame sa so zá- kladnou potrebou, a tou je zmena z prekontemplára na kontemplára. V správnom čase podať relevantné informácie, v správnu dobu pacienta motivovať, to je ten rozdiel pri využití TTM v edukačnom procese v ošetrovateľstve. Fázy vývinovej sekvencie motivačnej pohotovosti TTM: 1. Pred - uvažovanie" (popretie, pre-kontemplár) - pacient nie je motivovaný, nepomýšľa na zmenu, charakteristické spojením: neznalosť = blaženosť. 2. Premýšľanie - kontemplár - pacient zvažuje klady a zápory, pomýšľa na zmenu, ešte má ale neurčitý postoj. 3. Príprava - pacient zamýšľa zmenu, hľadá informácie, zvažuje, čo môže urobiť a zmeniť. 4. Činnosť - dochádza k zmene, dodržiava rady, liečbu. 5. Udržanie a uchovanie- pravidelne užíva lieky, dodržiava zásady ne-farmakologickej liečby, predchádzanie relapsu (5). Edukácia v ambulancii by mala byť štruktúrovaná a ľahko realizovateľná. 1. Sestra ovláda pokyny pre riadenie jednotlivých ovplyvniteľných rizikových faktorov. 2. Sestra má naučené úvodné informácie o konkrétnom probléme a spôsob, ako osloviť osobu s od-vrátiteľným rizikom CHOS. 3. Sestra edukovaného pozoruje, koncentrovane naslúcha (dáva klientovi priestor, aby sa vyjadril a vyslovil svoj názor). 4. Sestra reaguje na názory a postoje edukovanej osoby: e. ak je sestra stotožnená s názorom a postojmi edukovaného, mala by nasledovať jeho pochvala, f. ak sestra nie je stotožnená s názorom a postojmi edukovaného, mala by nasledovať argumentácia faktami (Evidence based medicíne - Medicína založená na dôkazoch). Napr. pacient v 1. štádiu TTM hovorí, že pozná niekoho, kto sa dožil 100 rokov a fajčil 2 krabičky denne. Sestra odpovedá: medicína založená na dôkazoch používa štatistické metódy, kde práve takéto kuriozity - prípady sa hodnotia a na počet obyvateľstva sú 1-2 prípady štatisticky nevýznamné. Fajčenie zvyšuje relatívne riziko vzniku náhlej cievnej ischemickej príhody približne dvojnásobne. Ukončenie fajčenia redukuje riziko vzniku cievnej ischemickej príhody na polovicu (6). Napr. pacient v 1. štádiu TTM hovorí, viem o niekom, kto nefajčil, nepil, zdravo sa stravoval a ako 50 ročný dostal rakovinu pľúc. Setra používa vhodne zvolený argument, ktorý má vopred vypracovaný pre každé od-vrátiteľné riziko CHOS. Edukácia by mala byť systematická, nadväzujúca, účelová, individualizovaná, kooperatívna (lekár + sestra = pacient) a motivujúca. Sestra pri edukácii by mala pristu- povať eticky, empaticky, vysvetľovať a k edukovanému by mala zvoliť správny psychologickým prístup. Na záver edukačného sedenia sa sestra uisťuje, či edukovaná osoba nemá otázky týkajúce sa predmetu edukácie. Predpokladom úspešnej edukácie je želaná zmena postoja edukovaného. Edukačné sedenie č. 1 (prvá návšteva): 1. Sestra zistí stav motivácie, postoje a jeho vedomosti k danej problematike. 2. Sestra si získa dôveru osoby s odvrátiteľným rizikom CHOS. 3. Sestra plánuje edukáciu: a) podľa klinického stavu a naliehavosti b) plánovaná (zaradí do skupinovej alebo individuálnej na určitý termín a čas). 4. Sestra posudzuje a zaradí eduko-vanú osobu do štádia TTM, a to zaznamená do zdravotnej dokumentácie. 5. Sestra zvolí vhodné argumenty a fakty (odpovede na predpo- kladané otázky), sestra využíva vizualizáciu na prezentáciu fakty argumenty či tréning techniky. 6. Sestra ukončí edukačné sedenie. Sestra vyzýva edukovaného, či má nejaké otázky, dá k dispozícii materiál na samovzdelávanie do nasledujúceho edukačného sedenia (obrázky, letáčiky, kontakty...). Edukačné sedenie č. 2 (druhá návšteva) a následné edukačné sedenie: v rozsahu prvej návštevy, sestra preveruje vedomosti, zručnosti u edukovaného a zaraďuje do primeraného štádia TTM. II.) REALIZÁCIA 1.) Identifikácia vysoko rizikových pacientov - sestra identifikuje osoby s odvrátiteľným i rizikami CHOS, ktorí si zaslúžia okamžitú pozornosť a intervencie. Pomôcka pre sestry pri CHOS: a) európske číslo zdravého srdca - Rada EÚ pre zdravie definovala vlastnosti nevyhnutné na dosiahnutie KVzdravia známe TABULKA RIZIKA 1 SC0RE MUŽI TABUĽKA RIZIKA 2 SC*RE ŽENY ■ h n* « * 1 * 11 i i Či to celkový cholesterol (mmol/l) celkový cholesterol t mmol/l) t h i % 1% m 3.** Obrázok 1 Tabuľka rizika 1,2 (3) Výsledok- pozri diagram Muž/Žena Nízke KVR (<5%) Vysoké KVR (> 5%) Udržať stav Preventívne aktivity zanechať fajčenie zdravá životospráva fyzická aktivita redukcia hmotnosti kontrola TK kontrola lipidov ako európske číslo zdravého srdca: 0 - 30 - 5 - 140 / 90 - 70 - 80/94 , kde 0 - nefajčenie, prirodzené je nefajčiť 30 - vykonávať fyzickú aktivitu minimálne 30 minút denne 5 - udržiavať si cholesterol v krvi pod 5 mmol/l 140/90 - krvný tlak pod 140/90 mmHg, najideálnejšie hodnoty 120/80 mmHg 70 a menej - optimálna pulzová frekvencia 80/94 a menej - ideálny obvod pása u žien/u mužov b) systém SCORE (Systematic Co-ronary Risk Evaluation = „systémový odhad kardiovaskulárneho rizika") pozri obrázok 1 - za použitia rizikových faktorov: pohlavie, vek, status fajčiar/nefajčiar, hodnota systolické-ho krvného tlaku a hodnota celkového cholesterolu (3). Tabuľky sú vypracované zvlášť pre mužov, zvlášť pre ženy a sú určené pre stanovenie kardiovaskulárneho rizika jedincov dlhodobo žijúcich v SR. V tabuľke sa podľa pohlavia vyhľadá vek, status fajčiar! nefajčiar, hodnota systolického krvného tlaku v mmHg a celkový cholesterol v mmol/l. Následne sa určí absolútne riziko smrteľnej kardiovaskulárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch (SCORE umožňuje odhadnúť absolútne 10-ročné riziko vzniku prvej fatálnej aterosklerotickej príhody u osôb, ktoré sú staršie ako 40 rokov) (3). Je vhodné, ak sestra poskytne vytlačenú tabuľku pacientovi ako vizualizačnú edukačnú pomôcku, prípadne sa vloží do zdravotnej dokumentácie pacienta. 2) Motivácia pacientov dodržiavať terapiou zníženie odvrátíteľných rizík. Sestra musí byť pripravená argumentovať pacientovi na základe zistených štatistík, pretože medicína je veda na základe dôkazov. 3) Zmeny intenzity úsilia o zníženie rizík na základe celkového hodnotenia rizika. Profesor MUDr. Róbert Hatala uviedol, že choroby srdca a ciev majú na Slovensku na svedomí 52% všetkých úmrtí, verejnosť ich však nepovažuje za najzávažnejšie, čo vyplynulo z prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracovala spoločnosť GFK pre Slovenskú kardiologickú spoločnosť, ktorej je prezidentom (7). Je dôležité mať na pamäti a neustále zdôrazňovať, že akákoľvek pravidelná farmakote-rapia nedokáže nahradiť intervencie zo strany pacienta. Základom predpokladu ďalšieho vývoja ochorenia u pacienta je implementovat' do svojich každodenných aktivít všeobecne známe odporúčania zdravého životného štýlu, edukovať pacienta a prirodzene ich dodržiavať. Fajčenie ako vybraný odvrátiteľný rizikový faktor - edukácia sestrou Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory CHOS patrí fajčenie. Definícia fajčiara podľa WHO: fajčiar je ten, kto práve fajčí - denne alebo príležitostne (8). Fajčiarom je podľa Framinghamských kritérií ktokoľvek, kto v poslednom mesiaci vyfajčil aspoň jednu cigaretu (9). Fajčenie je silný odvrátiteľný rizikový faktor nielen u pacientov s CHOS, ale aj u zdravých osôb. V rámci preventívnych aktivít je nevyhnutné prestať s fajčením vrátane pasívneho fajčenia. Všetky dostupné štúdie uvádzajú, že pasívne fajčenie má na zdravie človeka taký negatívny dopad ako samotné fajčenie. Prospech zo zanechania fajčenia je taký veľký a dôkazov je nahromadených už toľko, že nie je ani potrebné robiť v tomto smere ďalší výskum (10). Sestra pri intervenciách pri vzdelávaní o rizikách fajčenia používa nasledovné argumenty v TTM: Argument č. 1: Podľa uvádzaných štatistik WHO sa život fajčiarov skracuje celkove o 8 -10 rokov (priemerne o 5 min. pri vyfajčení jednej cigarety) (11). Argument č. 2: Fajčenie zvyšuje relatívne riziko vzniku náhlej cievnej ischemickej príhody približne dvojnásobne. Podľa novšej štúdie fajčenie zhoršuje aj viskozitu krvi. V čase troch mesiacov od skončenia fajčenia sa obnovili normálne hodnoty krvnej viskozity. Ukončenie fajčenia redukuje riziko vzniku cievnej ischemickej príhody na polovicu (6). Argument č. 3: Silné fajčenie spôsobuje dlhodobé poškodenie pľúc, ktoré nazývame tiež chronická obštrukčná choroba pľúc (12). Argument č. 4: Zdravie je tou najvyššou hodnotou, ktorú máme a netreba s ním ľahkovážne plytvať Argument č. 5: „EÚ eviduje 650 000 úmrtí ročne v súvislosti s fajčením, čo predstavuje každé siedme úmrtie v Európe, ďalších 13 miliónov trpí chronickými ochoreniami vyplývajúcimi z fajčenia." povedala MUDr. Darina Sedláková, MPH, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku, členka redakčnej rady VIA PRACTICA (13). Argument č. 6: Je vedecky potvrdené, že 98 % prípadov rakoviny pľúc spôsobuje práve fajčenie (13). Argument č. 7: Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä nasledovných skupín ochorení: 30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 % u mužov a 70 % u žien), ale i nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, a dokonca aj prsníka, krčka maternice a penisu (11). Argument č. 8: Zanechanie fajčenia popri spomalení progresie ochorenia CHOCHP znižuje aj celkovú mortalitu u pacientov s CHOCHP (12). Argument č. 9: Fajčiarom smrdí pokožka, vlasy, ruky, byt aj oblečenie, žitnú zuby, zápach z úst. Nikotín v ci- garetách je škodlivejší ako cyankáli a arzén. Každé malé dieťa vie, že fajčenie škodí zdraviu. Fajčenie nieje lacná záležitosť. Prirodzené je nefajčiť. Argument č. 10: Jedine človek, ktorý si váži sám seba, si dokáže vážiť aj svoje zdravie. Taký človek je uvedomelý a dokáže nájsť cestu, ako niečo pre svoje zdravie vykonať. Argument č. 11: Prospech zo zanechania fajčenia je taký veľký a dôkazov je nahromadených už toľko, že nie je ani potrebné robiť v tomto smere ďalší výskum (10). Argument č. 12: Fajčiarky, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, majú podstatne vyššie riziko (až 13- násobné) fatálnej kardiovaskulárnej príhody ako nefajčiarky (9). Argument č. 13: Fajčiarky majú v po-stmenopauzálnom období nižšiu kostnú denzitu a vyššie riziko zlomeniny krčka stehennej kosti než nefajčiarky (9). Vybraných je len pár argumentov. Je vhodné, ak si sestra sama pripraví verifikované argumenty ku každému ovplyvniteľnému riziku CHOS, ktoré následne používa pri edukácii pacienta. Pretože pre pacienta / klienta (nielen pri ochoreniach CHOS) je pri RF fajčenie ako jediná vhodná alternatíva status nefajčiara. Fajčiarovi je potrebné odporučiť zanechať fajčenie (nie obmedziť, pretože pacient, ktorý obmedzí fajčenie, má stále status fajčiar) - na základe vhodných argumentov. STATUS Fajčiar Exfajčiar Nefajčiar Anamnéza, -yzikálne vyšetrenie, záver, TTM Anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, záver, TTM Ako dlho Koľko denne Ako dlho Koľko denne fajčil Intervencia (pocľa st.TTM] argumentovanie Pochváliť, podporovať v ne£ajčení Odpoveď na časté otázky : Čo? Prečo? Kedy? Koľko? Kde? na základe vhodných argumentov Obrázok 2 Algoritmus postupu Štádia TTM 1. Pred - uvažovanie (popretie, pre-kontemplár) = nemotivovaný, nepomýšľa na zmenu. Intervencia sestry - rozprávať o fajčení, edukovať o rizikách, merať FF, použiť argumenty. 2. Premýšľanie - kontemplár - zvažuje klady a zápory, pomýšľa na zmenu, ešte neurčitý postoj Intervencia sestry - rozprávať o rizikách fajčenia, edukovať o rizikách, merať FF, použiť vyššie uvedené argumenty. 3. Príprava - zamýšľa zmenu, hľadá informácie, zvažuje, čo môže urobiť a zmeniť. Intervencia sestry - edukovať o konkrétnych postupoch, ako prestať fajčiť hneď, nečakať na poslednú cigaretu, fajčenie nahradiť primeranou pohybovou aktivitou, merať FF, použiť argumenty, ako prvý č. 10, zapojiť blízke podporné osoby, pochvala. 4. Činnosť - dochádza k zmene, dodržiava rady, nefajčí. Intervencia sestry - neustála podpora, povzbudzovanie, použitie argumentov pre zotrvanie v statuse exfajčiara, merať FF, pochvala. 5. Udržanie a uchovanie- pravidelné kontroly. Intervencia sestry - pripomínať benefity, povzbudenie, podpora, zapojiť blízke podporné osoby, pochvala, meranie FF. Záver Starostlivosť o pacienta je srdcom našej profesionálnej ošetrovateľskej praxe. To znamená byť prítomný, s rešpektom pomáhať, mať zmysel pre detail, ochraňovať, dotýkať sa, opatrovať a najmä edukovať, edukovať, edukovať. Súčinnosť dobre zvolenej liečby, participácia pacienta, ochota vzdať sa škodlivých návykov a upraviť životosprávu je správne zvolená cesta. Treba sa zlepšiť v osvete zameranej na lepšiu životosprávu a prevenciu najmä zvýšením zdravotnej uvedomelosti zo strany zdravotníkov a eliminovať rizikové správania zo strany pacientov. Je potrebné zdôrazniť, že u preventabilných chorôb obehovej sústavy akýkoľvek invazívny chirurgický zákrok, či farmakoterapia nedokáže nahradiť intervenciu sestry formou edukácie a compliance pacienta. Zdroje 1. KOVALČÍK J. TUNEGA M. Ako Slovensko zaplatí za nelieče-nie zdravotníctva. Analýza zdravotného stavu obyvateľstva, faktorov ktoré ho ovplyvňujú a dlhodobých vyhliadok finančnej udržateľnosti zdravotníctva v SR. [online]. 2015, s.9. [cit.2017-01-02]. Dostupné z: http://www.ineko.sk/clanky/ineko--predstavuje-analvzu-ako-sloven-sko-zaplati-za-neliecenie-zdravot-nictva 2. BÓRIKOVÁ I. Kardiovaskulárne ochorenia- rizikové faktory vzniku a oblasti prevencie, [online]. 2014, s.2-3. [cit.2017-01-04]. Dostupné z: file:///D:/preberanie/prednaska--borikova-kardio.pdf 3. Odborné usmernenie MZ SR na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s dyslipidémiou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti 4. Odborné usmernenie MZ SR na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s artériovou hyperten-ziou 5. GAVALIEROVÁ, Z., FATHI, A. Psychodiagnostika v ošetrovateľstve pri edukačnom procese. In: Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia, 2016, 14 (1), s.21-24. ISSN 1339-5920. 6. KONDÁŠ M. Sekundárna prevencia cievnych mozgových príhod, [online]. ISBN: 978-80-8106-042-7. S. 63. [cit.2017-01-01]. Dostupné z: https://www.fmed.uniba. sk/fileadmin/lf/veda/qrantv/cen-tra excelentnosti/Zbornik projektu 2011.pdf 7. HATALA, R., GONCALVESOVÁ, E., MURÍN, J., BERNADIČ, M. Na Slovensku je viac ako 40% úmrtí odvrátíteľných. In: Monitor Medicíny SLS, 2016, č.3-4, s.17. ISSN 1338-2551 8. BÁNSKA, K. Fajčenie: najviac rozšírený spoločenský tolerovaný návyk. In: Lekárske listy - Všeobecné lekárstvo, 2003, s.16. 9. JURKOVIČOVÁ, J. Vieme zdravo žiť? Zdravotný stav slovenskej populácie 1999-2004 a prevencia kardiovaskulárnych a civilizačných ochorení, [online]. 2005. s.61-69. [cit.2017-01-05]. Dostupné z : https://www.fmed.uniba.sk/filead-min/lf/sucasti/Teoreticke ústavy/ Ustav hyaieny/Webpic/publikcin/ ViemeZdravoZit3.pdf 10. CRITCHLEY.J.A., CAPEWELL, S. Mortality risk reduction associated whit smoking cessation in patients with coronary hearth disease. A systematic review. JAMA, 2003. 290:s. 86 -97. 11. HURBÁNKOVÁ, M., et al. Fajčenie a jeho vplyv na vybrané parametre bronchoalveolárnej laváže - experimentálna štúdia, [online]. 2009 (2-3). Verejné zdravotníctvo. [cit.2017-01-04]. Dostupné z: http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/ SK/2009/2-3/hurbankova.htm 12. MATULA B. Ciele liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc. In: Medikom. 2016, č.3, s. 12.-14. 13. SEDLÁKOVÁ D. Svetový deň bez tabaku: Ako chránime zdravie nefajčiarov, [online]. 2009, Via Practica, Roč. 6, č. 4. [cit.2017-01-05]. Dostupné z: http://www.solen. Sk/pdf/0e43b36a0922bcefaf5d-27148be6c777.pdf Kontakt na autorov PhDr. Zuzana Gavalierová E-mail: gavaliero va. z(d).amail. com MUDr. Ahmadullah Fathi E-mail: mudrfathi(d)amail. com POĎAKOVANIE PhDr. Ľubica Vlasatá, rod. Vančišinová sa dožila v septembri 2016 okrúhleho životného jubilea. Pracuje ako vedúca sestra na Klinike cievnej chirurgie VÚSCH, a. s. a UPJŠ LF v Košiciach. Povolanie sestry nie je len rutinnou prácou, je to hlavne poslanie. Vdáka dosiahnutým vynikajúcim výsledkom od roku 1987 viedla ošetrovateľský tim na pododdelení cievnej chirurgie I. Chirurgickej kliniky FNsP a LF UPJŠ. Klinika bola v tom čase centrom rozvoja neurochirurgie, kardiochirurgie, cievnej chirurgie a gastroenterochirurgie.. Dňa 1. 1. 2005 sa začala pisať nová kapitola pracovného života oddelenia cievnej chirurgie. Delimitáciou z Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach sa oddelenie cievnej chirurgie stalo súčasťou Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach. Pod vedením prof. MUDr. Márie Frankovičovej, PhD. sa vybudovalo špičkové pracovisko, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť pacientom s cievnymi ochoreniami. PhDr. Vlasatá sformovala perfektný kolektiv sestier, spoluzariaďovala oddelenie a kliniku a formovala mnohé dôležité body v organizačnom poriadku i v dokumentácii oddelenia. Je vzorom kultivovanosti, vysokej erudovanosti, odbornej, pracovnej precíznosti a manažérskych schopností. Oddaná svojej práci a pacientom, čo sa odzrkadľuje i v hodnoteniach oddelenia pacientmi a podákovaniami v dennej tlači. PhDr. Ľubica VLASATÁ oslavuje životné jubileum Vážená pani doktorka, milá Ľubka, v mene celého zdravotníckeho kolektivu Kliniky cievnej chirurgie Ti dákujem za Tvoj podiel pri organizácii a zakladaní Kliniky cievnej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s. a jej dennodennom manažovaní. Do dálších rokov Ti prajeme veľa zdravia a tvorivých síl. Ďakujeme Ti za pomoc a za Tvoju každodennú oddanosť a vernosť spolupracovníkom a zvlášť pacientom. Bola a si vzorom nielen nám všetkým, ktorí s Tebou spolupracujeme, ale i Tvojej dcére MUDr. Monike Vaľkovej, ktorá ako nádejný cievny špecialista pokračuje v Tvojich šľapajach. Osobne Ti dákujem za cenné rady a vernosť počas 40 rokov našej spolupráce. prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD. prednosta Kliniky cievnej chirurgie VÚSCH, a.s. a UPJŠ LF v Košiciach „...plný text poďakovania je dostupný v redakcii" i Tm môže by£ Vaša reklama viac na www.sksapa.sk PREČO BYT ČLENOM V SK SaPA? SK SaPA INFORMAČNÝ BULLETIN OŠETROVATEĽSTVO A PORODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK Vzdelávanie Education PLÁNOVANÉ KONFERENCIE ORGANIZOVANÉ ODBORNÝMI SEKCIAMI SKSaPA A SPOLUORGANIZOVANÉ SKSaPA V ROKU 2017 Podrobnejšie informácie o všetkých plánovaných akivitách sústavného vzdelávania nájdete na stránkach: www.sksapa.sk a https://portal.sksapa.sk XII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v odboroch vnútorného lekárstva Miesto: Bojnice Termín: 24.03.-25. 03.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ II. Vedecká konferencia pôrodných asistentiek s medzinárodnou účasťou Miesto: Zvolen Termín: 04.05.-05. 05.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ XI. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v zubnom lekárstve Miesto: Nový Smokovec, Vysoké Tatry Termín: 26. 05.-27.05. 2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ VIII. Celoslovenská konferencia Sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek SK SaPA a zároveň VII. ročník Dňa Sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek SK SaPA Miesto: Trenčín Termín: 03. 06.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ X. Celoslovenská konferencia Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou Miesto konania: Bratislava Termín 15.06 - 16.06.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ XX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v psychiatrii Miesto konania: Košice Termín: 28. 09.-29. 09.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ XX. konferencia sestier pracujúcich v ORL s medzinárodnou účasťou Miesto konania: Zvolen Termín: 13.10. -14.10.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ IX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v oftalmológii Miesto konania: Banská Bystrica Termín: 13.10.-14.10.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ VIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v dermatovenerológii Miesto konania: Prešov Termín: 20.10.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ g ^JLA—rjL^^J^,—4 1,''«nid4*v Sekcia sestier pracujúcich v orulmolc-gii Sľkriii sestier llľillUJlililIl l llľľll,lllHľ|lľľiilll!!ll B VIII. Celoslovenská konferencia geriatrických sestier s medzinárodnou účasťou Miesto konania: Liptovský Ján Termín: 20.10.-21.10.2017 PRIHLÁSENIE: https://portal.sksapa.sk/ Plánujeme r £ \ Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA V PROCESE ZMIEN II. Konferencia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek s medzinárodnou účasfou 21.-22. ?. 2017 ftový Smokovec, Vysoké Tďtry TEMATICKÉ OKRUHY HtavrvQ tematický blok konferencie Vzdelávanie a kompetencie sesliei a pôrodných asistentiek z medzinárodného hľadiska Vedľajšie zameranie konferencie: Klasifikačné systéxnv v ošetrovateľstve Ošetřovatelská dokumentácia Sestra s pokročilou praxou Pozvánky zo zahraničia Innovinc in collaboration with Slovak Chamber of Nurses and Midwives "\ Euro Nursing Ü017, September 07-09, 2017 J Rome, Italy IilllOVmc ABOUT CONFERENCE Viac informácií na http://nursinqconqress.orq/ 9£i iľ^Ät 14" Conferéncia Internacionál de Investigacäo em Enfermagem 14'" International Conference of Nursing Research 5th O ■i I . : QUAUIAIIVI I IL AL 111 Kt.St.AKLI I 5°Congresso Global de tnvestigacao Qualitativa em Saude A translacao do conhecimento de enfermagem: Uma forca para a mudanca na prat lea clinical Translations! nursing knowledge: A force for change in clinical practice! Lisboa, 10 a 12 de Maio de 2017 tomldi dm iurna UUU - Poduf Jl Lisbon, 10 to 12 May 2017 CaPOEIf H íŕ-ilJii-uŕ...! i- Fi ii.ii.l.iř-i^i IIIMIHIN INPQITHXI10M Qualitative health research. A force for change! tnvestigacao qualitativa em saurfe. (/ma fofca para a mudan^al Lisbon, 8 to 9 May 2017 Cfth)rifrt4 GriltMnkUfl Firn NJa HOP. Uttwn - Farlutal Li&baa. 8 e 9 Maio 2017 foirdxao Catousta üurtwjiAiä-'i AvwiUatf«P»nw iiitiM j Partitur JhNlZAhŮN I ľ«:;"'.-M' ■lIieh Pui-hiiUfl-kA d i rnlhinifllruh 'Uľll.LHliilDIIMMiDX , INSCKIfUH 7 TH EUROPEAN FEDERATION OF CRITICAL CARE NURSING ASSOCIATIONS CONGRESS V dňoch 16. - 18. 02. 2017 sa v Belfaste, hlavnom meste Severného írska konal „7 th European federation of Cri-tical Care Nursing associations (EfCCNa) Congress". Tohto významného, medzinárodného, odborného podujatie sa zúčastnilo 416 delegátov (347 žien a 69 mužov), z 30 krajín, 224 miest, pracujúcich v 201 nemocniciach a univerzitách. Na tomto podujatí mala zastúpenie aj Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Slovenské sestry pracujúce v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti aktívne reprezentovali v posterovej sekcii podujatia Bc. František Naňo a PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. Posterom s názvom: „Sepsis as a serious problém in a nursing care", autorský tím Naňo, Laurinc, Bratova, Gondárová-Vyhničková, Lazorová, priblížili účastníkom kongresu problematiku sepsy z pohľadu ošetrovateľstva. Na podujatí odznelo 106 prednášok a bolo prezentovaných 73 posterov. Úvodné slová kongresu patrili Dr. Bronagh Blackwood, prezidentke Európskej federácie sesterských asociácií pracujúcich v intenzívnej starostlivosti, Charlottě McArdle, riaditeľke odboru ošetrovateľstva, Severného írska a Eve Berkestad, predsedníčke organizačného výboru konferencie. V. I. P. rečníkom boli prof. ošetrovateľstva Paul Fulbrook (Austrália), prezident Svetovej federácie sestier pracujúcich v intenzívnej starostlivosti a riaditeľ výskumu nemocnice princa Charlsa v Brisbane, ktorý v svojej prezentácii priblížil účastníkom aké by malo byť smerovanie sestier pracujúcich v intenzívnej starostlivosti v celosvetovom meradle. Prof. Dr. Stijn Bot z Univerzity v Ghent (Belgicko) sa v svojom príspevku zameral na preventívne opatrenia infekčných ochorení a prof. ošetrovateľstva Leanne Aitken z Univerzity v Londýne, (Veľká Británia) priblížila delegátom kongresu psychické prežívanie chorých pri zistení závažného ochorenia. Ostatné témy podujatia sa niesli v duchu paliatívnej starostlivosti o kriticky chorých, manažmentu spánku a bolesti, psychologickej starostlivosti o deti a rodičov v intenzívnej starostlivosti, edukácii v intenzívnej starostlivosti, perioperačnej starostlivosti, umelej pľúcnej ventilácii pri chronických ochoreniach, atď. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. Bc. František Naňo Sekcia sestier pracujúcich vAalS, SKSaPA Zľava Bc. František Naňo a PhDr. Milan Laurinc, PhD. pri prezentácii posteru SK BENEFIT] Jednoduchšie využívanie benefitného systému SK SaPA Vážené kolegyne a kolegovia, POZOR, máme pre Vás veľkú novinku, ktorá Vám výrazným spôsobom uľahčí využívanie nášho SK SaPA benefitného systému. Na zimnú sezónu 2016/2017 máme pre Vás pripravené atraktívne až 50% výhody na skipasy v 16 významných lyžiarskych strediskách. Odteraz už bez registrácie a novinka platí pre Vás členov našej komory. Stačí urobiť tri jednoduché kroky a môžete túto zimu ušetriť desiatky eur: 1. KROK: navštívte stánku WWW.firemnebenefitv.Sk (na stránke nájdete kompletnú ponuku benefitov bez nutnosti prihlásenia sa) 2. KROK: objednajte si výhodu pomocou týchto jednotných prístupov: A Q U A P A R K Y A WELLNESS LYŽIARSKE ODDYCH A S PORT A TOVARY. SLUŽBY A , ZDRAVIE SLUŽBY STREDISKÁ ' RELAX V*' PRÍHODA ' E-SHOPY Objednanie Prihlásenie: E ma ílová adresa účtu " berefity@5ksapa.5k Heslo účtu " skBapa2017 PRIHLÁSIŤ * e-mail: benefity@sksapa.sk * heslo: sksapa2017 3. KROK: vytlačte si vygenerovaný poukaz, preukážte sa ním u partnera a získajte výhodu. V prípade, že by sta mali akékoľvek otázky ohľadom benefitov (ich využívanie, objednávanie, ...) môžete kontaktovať našu technickú podporu: Tel. kontakt: 0948 177 203 e-mail: sakala(S)skbenefit.sk Z našej ponuky, ktorú si celú môžete pozrieť na: www.firemnebenefitv.sk vyberáme tieto TOP ponuky: Prajeme Vám veľa príjemných chvíľ s SK SAPA BENEFITNÝM SYSTÉMOM SUPLEMENTUM - vedecká recenzovaná časť SUPLEMENT - Scientific Reviews Section PREVENCIA VZNIKU SYNDRÓMU VYHORENIA V PÔRODNEJ ASISTENCII BURNOUT PREVENTION IN MIDWIFERY ĽUBICA BÁNOVČINOVÁ, LAURA DOBŠOVIČOVÁ Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav pôrodnej asistencie Abstrakt Syndróm vyhorenia je stav fyzického, emocionálneho a duševného vyčerpania. Ide o aktuálnu tému, pretože čoraz viac ľudí trpí týmto syndrómom. Je dôležité vedieť, čo syndróm vyhorenia znamená a hlavne, ako by sme sa pred ním mali chrániť. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť stratégie, akými sa pôrodné asistentky chránia pred vyhorením. Výskumu sa zúčastnilo 121 pôrodných asistentiek (vek 41,97 ± 9,9), ktoré boli oslovované prostredníctvom emailu a prostredníctvom osobného kontaktu. Ako merací nástroj bol použitý štandardizovaný dotazník Mašiach Burnout Inventory (MBI) zameraný na stupeň vyhorenia a dotazník vlastnej tvorby zameraný na zistenie demografických údajov, stratégie ochrany pred vyhorením, na stresory a mieru stresu v práci pôrodnej asistentky. Výsledky ukazujú, že najčastejšími stratégiami na prevenciu voči stresu sú pre pôrodné asistentky: rodina, kontakty a rozhovor s priateľmi, relaxačné techniky, šport a masáž. Ďalšie výsledky poukazujú na vysoký stupeň vyhorenia (54,55%) v oblasti emocionálneho vyčerpania (EE). Vysoký stupeň vyhorenia (48,98%) zaznamenávame aj v oblasti depersonalizácie. Naopak v oblasti osobného uspokojenia výsledky ukazujú na nízky stupeň vyhorenia. Aj napriek tomu, že pôrodné asistentky poznajú a využívajú stratégie na prevenciu voči stresu a syndrómu vyhorenia, týmto syndrómom trpia. Je dôležité venovať sa prevencii a viesť pôrodné asistentky k tomu, aby tieto techniky využívali. Kľúčové slová syndróm vyhorenia, prevencia, pôrodná asistencia, stres. Abstract Burnout syndrome is a state of physical, emotional and mental exhaustion. It is a current topic, because more and more people are suffering from this syndrome. It is important to know what burnout syndrome is and especially to know how to protect ourselves from it. The main aim of this study is to find out the strategies, which can help midwives to protect themselves from burnout. 121 midwives participated in this research (age 41.97 ± 9.9). They were either contacted directly per email or through personal contact. As a measurement tool was used a standardized questionnaire Maslach Burnout Inventory (MBI) focused on levels of burnout and self made questionnaire focused on finding demographic data, protection strategies from burnout, stressors, and the stress at work of midwife. The results have shown that the most common prevention strategies against stress for midwives are: family, keeping contacts and conversations with friends, relaxation techniques, sports and massage. Other results have shown a high level of burnout (54.55%) in emotional exhaustion (EE). The high level of burnout (48.98%) has been noticed in depersonalization. In contrast, in the area of personal satisfaction have the results shown a low level of burnout. Despite the fact that the midwives know and use strategies for the prevention against stress and burnout, they suffer from this syndrome. It is important to apply oneself to the prevention and lead midwives to use these techniques. Keywords burnout syndrome, prevention, midwife, stress. Úvod V dnešnej dobe sú kladené vyššie nároky na zamestnancov ako v minulosti. V práci každého zdravotníckeho pracovníka sa nachádzajú stresory, podnety, ktoré sú schopné vyvolať stres (1). Znížením počtu pracovníkov a zvýšením očakávaných pracovných výkonov, celkovej produktivity, súťaživým prostredím a vplyvom ďalších stre-sorov môže dôjsť k vzniku syndrómu vyhorenia. K rizikovým faktorom patrí podľa Notovej (2) pôsobenie vonkajších faktorov, ako sú chronický stres, profesia, pracovné podmienky, časový tlak, napätá atmosféra na pracovisku, nedostatok sociálnej podpory. Maslach (3) definovala syndróm vyhorenia ako psychologický syndróm zahrňujúci emocionálne vyčerpanie, depersonalizáciu a zníženie osobného výkonu, ktorý sa vyskytuje v rôznych profesiách, ktoré pracujú s ľuďmi. Podľa Špatenkovej (4) sa syndróm vyhorenia prejavuje v dvoch úrovniach, a to na úrovni správania vyhoreného k iným ľuďom, ku klientom, spolupracovníkom, ale aj k blízkym osobám ako aj na úrovni pocitov vyhoreného, medzi ktoré patria pocity bezmocnosti, znížené se-bahodnotenie, strach, depresia, pocit únavy a vyčerpania. Za najviac rizikové povolania, ktoré sú postihnuté syndrómom vyhorenia, sú považované profesie, ktoré sa denne stretávajú s ľuďmi. Sú to napríklad učitelia, sociálni pracovníci, psychoterapeuti, či zdravotníci. V súčasnosti prebehlo niekoľko štúdií mapujúcich práve zdravotníckych pracovníkov, ktoré sa však primárne zameriavajú na lekárov a sestry (hlavne z oddelení traumatoló- gie, onkológie, úrazovej chirurgie, jednotky intenzívnej starostlivosti). Medzi ohrozených zdravotníckych pracovníkov zaraďujeme aj pôrodné asistentky, na ktoré sa zabúda, a ktorým štúdie nevenovali až takú veľkú pozornosť. Trachtová (1) vo svojom výskume zistila, že najviac stresujúce faktory v práci zdravotníkov sú finančné ohodnotenie, nedostatok kvalifikovaného personálu, ošetrovanie umierajúcich, nedostatočná prestíž odboru a profesionálna zodpovednosť. Obdobne popisujú rizikové faktory aj Přikrylová a kol. (5), ktorí medzi ne zaraďujú vysoké pracovné nároky, veľkú zodpovednosť, nemožnosť ventilovať svoje pocity, neadekvátne finančné ohodnotenie, časový tlak a malé rozhodovacie kompetencie. Prevencia syndrómu vyhorenia spočíva hlavne v dodržiavaní zásad mentálnej hygieny, vo zvýšení sebadôvery a dostatku fyzickej aktivity. Je vhodné mať dobré medziľudské vzťahy, sociálnu oporu a vyhovujúce pracovné podmienky (6). Jednou z možností prevencie a zvládania syndrómu vyhorenia je aj cirkulácia po iných pracoviskách, jasné pracovné ciele (efektívne plánovanie), otvorená komunikácia a super-vízia, ktorej cielóm je kontrola, vzdelávanie a osobnostný rast pracovníkov (2). Všeobecne sa do metód prevencie orientovaných na jednotlivca zaraďuje adaptačná prax, orientácia na seba, medziľudské vzťahy, relaxácia a masáž a supervízia. Cieľom našej práce bolo zistiť, do akej miery sú pôrodné asistentky postihnuté syndrómom vyhorenia; zistiť stratégie, akými sa pôrodné asistentky chránia pred vyhorením; a zistiť aké stresory a mieru stresu, zažívajú pôrodné asistentky v práci. Metodika Výskumný nástroj pozostával z dvoch dotazníkov. Na zistenie miery vyhorenia u pôrodných asistentiek sme použili štandardizovaný dotazník Mašiach Bur-nout Inventory - MBI. Dotazník sa skladá z 22 výrokov, ku ktorým respondent vyjadruje silu svojich pocitov na škále od 0 (vôbec) do 7 (veľmi silno). Dotazník zahŕňa tri subškály: emocionálne vyčerpanie (EE, 9 otázok); depersona-lizácia (DP, 5 otázok) a osobné uspokojenie (PA, 8 otázok). Vyhodnotenie spočíva v sčítaní bodových hodnotení v jednotlivých škálach (Tab.1). Vyššia nameraná hodnota v subškálach EE a DP a nízka hodnota v PA indikujú prítomnosť syndrómu vyhorenia (7). Ako ďalší merací nástroj bol použitý ne-štandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý sa zameriaval na stratégie, ktorými sa pôrodné asistentky chránia pred syndrómom vyhorenia, na stresory a mieru stresu, ktorý zažívajú v práci. Mieru stresu označovali pacientky subjektívne na škále od 1 do 10, zatiaľ čo copingové stratégie a najvýznamnejšie stresory pracovného prostredia boli zisťované polootvo-renými otázkami s možnosťou výberu viacerých odpovedí. Výskumu sa zúčastnilo 121 pôrodných asistentiek. Pri výbere respondentiek boli stanovené nasledujúce kritériá: aktuálne pracovné zaradenie ako pôrodná asistentka, súhlas respondentky a jej spolupráca pri vypĺňaní dotazníkov. Pôrodné asistentky boli oboznámené o cieľoch výskumu, spôsobe realizácie, anonymite i jeho dobrovoľnosti (vyplnením dotazníka respondentky vyjadrili súhlas so spracovaním údajov). Zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch febru- ár a marec 2016. Prebiehal kombinovaným spôsobom. V prvej fáze bol dotazník posielaný do e-mailových schránok pôrodným asistentkám prostredníctvom portálu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. V druhej fáze boli dotazníky distribuované osobne priamo pôrodným asistentkám v nemocniciach. K distribúcii dotazníkov sme dostali písomné povolenie od Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a od vedenia jednotlivých nemocníc. Projekt výskumu nevyžadoval schválenie etickej komisie. Priemerný vek respondentiek bol 42 rokov (štandardná odchýlka, SD±9,9), priemerná dĺžka praxe 19 rokov (SD±12). Vysokoškolsky vzdelaných respondentiek bolo 65 (53,7%) a stredoškolský vzdelaných 49 (40,5%). Najviac respondentiek (26,5%) pracovalo na pôrodnej sále a najmenej (9,10%) na novorodeneckom oddelení. 95% respondentiek pracuje na plný úväzok a len 12% má okrem tejto práce aj iné zamestnanie. V súbore dominovali respondentky vydaté/s partnerom 67%. Výsledky Štandardizovaný dotazník, prostredníctvom ktorého sme hodnotili mieru vyhorenia, zahŕňa subškály na hodnotenie viacerých oblastí - emocionálne vyčerpanie, depersonalízácía, osobné uspokojenie. Pri každej sme sa sústredili na stupeň vyhorenia, ktorý sa rozdeľuje na stupeň nízky, mierny a vysoký. V tabuľke 2 uvádzame tieto výsledky. Za najsmerodajnejšiu je považovaná subškála emocionálne vyčerpanie, ktorá nám hovorí o syndróme vyhorenia. V tabuľke 2 môžeme vidieť, že skoro Stupeň vyhorenia Kategorizácia MBI EE DP PA Nízky < 16 <6 >39 Mierny 17-26 7-12 32-38 Vysoký > 27 vyhorenia > 13 vyhorenie < 31 vyhorenie Tab. 1 Vyhodnotenie dotazníka MBI 55% respondentiek trpí vysokým stupňom vyhorenia. Aj ich psychické vyčerpanie (depersonalizácia) je vo vysokom stupni vyhorenia (42,9%). Naopak ich osobnostné uspokojenie s prácou je v miernom skoro až nízkom stupni vyhorenia, čo značí spokojnosť s ich pracovným výkonom. V súlade s našimi cieľmi sme sa zamerali na zisťovanie stratégií, akými sa pôrodné asistentky chránia pred vyhorením (Tab. 3). Najviac respondentiek nachádza upokojenie vo svojej rodine 31,40% (n= 81) a 22,87% (n= 59) udržiava kontakty s priateľmi. Len 5% sa snaží nepodľahnúť rutine. Medzi odpoveďami iné sa nachádzali ručné práce, viera a duchovná podpora. V prípade zaznačenia odpovede „relaxačné techniky" ďalej pôrodné asistentky odpovedali, o akú relaxačnú techniku ide konkrétne. Medzi najčastejšie uvádzanú odpoveď patrilo čítanie knihy (Tab. 4). Z výsledkov efektivity využívaných stratégií sme zistili (na základe subjektívnej škály od 1 do 10 pričom 1 znamená „vôbec nie sú efektívne" a 10 znamená „sú veľmi efektívne."), že pôrodné asistentky považujú tieto stratégie za dostatočne efektívne (priemerná hodnota 7,10). Za najstresujúcejšie vo svojej práci pokladá 57 pôrodných asistentiek (47,11%) nízky počet zamestnancov na jednu smenu. V odpovedi iné sa najčastejšie vyskytovala odpoveď „prehnané nároky pacientov" (n= 6). Dve respondentky stres v práci nepociťujú. Diskusia Jedným z čiastkových cieľov bolo zistiť mieru vyhorenia pôrodných asistentiek. Viac než polovica respondentiek v našom výskume trpí vysokým stupňom vyhorenia (EE), no zároveň je polovica z nich spokojná sama so sebou a svojou pracovnou výkonnosťou (PA). V subškále depersonalizácia - DP (psychické vyhorenie) taktiež zaznamenávame vysoký stupeň vyhorenia. Podobné zistenia potvrdzujú aj štúdie iných slovenských a zahraničných autorov. Dimunová et al. (8) na vzorke 844 sestier a pôrodných asistentiek zisťovala mieru syndrómu vyhorenia pomocou dotazníku M BI. Za alarmujúce zistenie pokladá výskyt syndrómu vyhorenia vo všetkých troch subškálach. Podľa výskumu Yoshida, Sandáli et al. (9), britské pôrodné asistentky trpia len miernym stupňom syndrómu vyhorenia. Na rozdiel od nášho výskumu trpia psychickým vyčerpaním v podstatne menšej miere. Výsledky osobnostného uspokojenia sú porovnateľné s výsledkami nášho výskumu. Ďalej sa otázke miery syndrómu vyhorenia venovali aj Mollart a Skinner (10) v Austrálii, kde do svojho výskumu zahrnuli 56 pôrodných asistentiek, ktoré pracovali v nemocnici. V porovnaní s našim výskumom dosiahli austrálske respondentky v oblasti emocionálne vyhorenie (EE) a depersonalizácia (DP) porovnateľné výsledky, zatiaľ čo v oblasti osobnostného uspokojenia (PA) boli dosiahnuté priemerné hodnoty nižšie. Rozdiely v štúdiách je možné pripísať rôznorodému výberu krajín, iným pracovným a kultúrnym návykom, i celkovému systému poskytovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých krajinách, ktorý môže vytvárať odlišné pracovné podmienky pre pôrodné asistentky. Takmer všetky respondentky zažívajú v práci stres, aj ich prácu označujú za stresujúcu. Najviac ich stresuje málo zamestnancov na smenu a veľa práce, nedostatok uznania a prehnané nároky z vedenia. Tieto výsledky sa dali očakávať, najmä vzhľadom k dlhodobému nedostatku pôrodných asistentiek a sestier v praxi, čo môže viesť k následnej zvýšenej pracovnej záťaži týchto pracovníkov. Bánovčinová a Struhárová (11) skúmali stres v práci pôrodných asistentiek (n= 100) pomocou Meisterovho dotazníka neuropsy-chickej záťaže a Nursing stress scale. Na rozdiel od našej štúdie, najčastejšie uvádzané stresory boli v ich výskume smrť a umieranie pacientov a konflikty s lekárom. Šmídová (12) zisťovala stresory v práci pôrodných asistentiek (n= 69) na pôrodnej sále v Českej Republike. Za najväčší stresor považujú pôrodné asistentky veľkú zodpovednosť, situácie vyžadujúce si rýchle riešenie, nedostatočné ocenenie, prácu v neustálom pohybe a obedovanie za pochodu. Hildingsson a Westkund et al. (13) sa vo svojej štúdii okrem miery vyhorenia zameriavali aj na stresory v práci švédskych pôrodných asistentiek (n= 475). Za stresujúce pokladajú, podobne ako respondentky v našom súbore, nedostatok personálu a zdrojov, stresujúce pracovné prostredie. Ich výsledky korešpondujú s našimi. Zistili tiež, že každá tretia pôrodná asistentka uvažuje o zmene zamestnania. Faktor syndrómu vyhorenia Stupeň vyhorenia nízky mierny vysoký ■ ■ n Emocionálne vyčerpanie 21,5 26 24 29 54,6 66 Depersonalizácia 23,1 28 38,9 41 42,9 50 Osobné uspokojenie 41,3 50 42,2 51 16,2 20 Tab. 2 Miera vyhorenia podľa M BI Odpoveď n % udržiavam kontakty s priateľmi 59 22,87 upokojenie nachádzam doma v rodine 81 31,40 športujem 32 12,40 využívam relaxačné techniky 35 13,57 chodím na masáž 22 8,53 snažím sa nepodľahnúť rutine, napr. tým, že zmením pracovisko (z pôrodnej sály na ambulanciu) 12 4,65 nepoužívam žiadne techniky na prevenciu, nepotrebujem ich 13 5,04 iné 4 1,55 spolu 258 100 Tab. 3 Stratégie na prevenciu voči stresu/ syndrómu vyhorenia. Odpoveď n % autogénny tréning 4 9,10 len dýchacie cvičenia 2 4,55 počúvanie relaxačnej hudby 10 22,73 čítanie knihy 20 45,45 iné 8 18,18 spolu 44 100 Tab. 4 Relaxačné techniky na prevenciu stresu/ syndrómu vyhorenia Odpoveď n % nesplniteľné nároky z vedenia 17 14,05 málo zamestnancov na smenu a veľa práce 57 47,11 zlý pracovný kolektív 10 5,71 nedostatok uznania 22 18,18 časté kolovanie po pracoviskách 3 2,48 iné 12 9,92 spolu 121 100 Tab. 5 Stresory v práci pôrodnej asistentky. 18 Najväčší počet respondentiek nachádza upokojenie doma v rodine, čo považujeme za logické, keďže väčšina z nich je v manželskom alebo partnerskom zväzku s deťmi. Druhou najčastejšie využívanou stratégiou je udržiavanie kontaktov s priateľmi. Túto skutočnosť hodnotíme kladne, najmä vzhľadom k tomu, že kvalitná sociálny opora a pozitívne medziľudské vzťahy sú považované za dôležitú súčasť prevencie syndrómu vyhorenia (6). Treťou je využívanie relaxačných techník, medzi ktoré patrí: počúvanie relaxačnej hudby, čítanie kníh a masáž. Tak ako naše výsledky, aj výsledky Mimura a Griffithsa (14) naznačujú, že účinnými stratégiami v prevencii stresu a syndrómu vyhorenia sú relaxačné techniky, sociálna podpora, cvičenie a hudba. Porovnateľné výsledky máme aj so štúdiou Kravitzovej (15), ktorá do svojej štúdie zahrnula 333 sestier z Kalifornie. Skúmala v nej ich stratégie na redukciu stresu a prevenciu vzniku syndrómu vyhorenia. Najčastejšie odpovede boli: beh, jóga, rozhovor s rodinou a priateľmi, modlitba, hobby a dychové cvičenia. Výsledky nášho výskumu, rovnako ako zistenia ostatných odborníkov, ukazujú, že vyhorenie predstavuje u pôrodných asistentiek vážne riziko, ktoré môže mať priamy dopad nielen na ich kvalitu života, ale tiež na starostlivosť poskytovanú pacientom. Je preto nevyhnutné na teoretickej, ale aj praktickej úrovni venovať tejto téme dostatočnú pozornosť a podporovať pôrodné asistentky v budovaní si adekvátnych copingových stratégií. Záver Z výsledkov vyplýva, že pôrodné asistentky využívajú viaceré stratégie na ochranu voči stresu. Viac než polovica pôrodných asistentiek je vo vysokom štádiu vyhorenia a štvrtina je v miernom stupni vyhorenia. Za zaujímavé pokladáme to, že aj napriek psychickému a fyzickému vyčerpaniu, sú pôrodné asistentky spokojné so svojim pracovným výkonom a prácou. Táto štúdia má však niekoľko obmedzení. Po prvé, prierezový dizajn štúdie neumožňuje robiť kauzálne závery. Po druhé, rela- tívne malý počet respondentov, ako aj spôsob ich výberu, znemožňuje robiť akékoľvek zovšeobecnenia týkajúce sa pôrodných asistentiek, ktoré sa štúdie nezúčastnili. Ďalšie štúdie by mali preto zahŕňať väčší počet účastníkov. V budúcnosti by bolo tiež zaujímavé zamerať sa na výhody a prínos super-vízie a taktiež na efektivitu jednotlivých spôsobov zvládania stresu. Zdroje 1. MLÝNKOVÁ, J. Jak nevyhořet v ošetřovatelské profesi. Sestra. 2010, roč. 9, č. 1-2, s. 44-45. ISSN 1335- 9444 2. NOTOVÁ, P. Syndróm vyhorenia - pilotná štúdia. Sestra. 2004, roč. 3, č. 4, s. 44-45. ISSN 1335-9444. 3. MASLACH, C. Burnout The cost of caring. Englewood Cliffs, New Jersey: Prentice-Hall. 1982, s. 276. ISBN 0-13-091249-2 4. KŘIVOHLAVÝ, J. Horieť, ale nevyhorieť. Bratislava : Karmelitánské nakladateľstvo. 2012, s. 214. ISBN 978-80-8135-003-0 5. PŘIKRYLOVÁ, D. NAKLÁDALO-VÁ, M. LUŽNÝ J. Burnout syndrom - myslíme na tuto diagnózu? [online] 2011. [cit. 2016-02-29]. Dostupné na internete: http://www. nadeie.cz/imq-content/files/docs/ odborne/sbornik nedasov 2010. pdf 6. DIMUNOVÁ, L. LÉVYOVÁ, M. Výsledky prieskumu zameraného na zhodnotenie životného štýlu sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2011, roč. 9, č. 1, s. 5-6. ISSN 1336-183X. 7. MASLACH, C. JACKSON, S. E. Mašiach burnout inventory (2nd ed.). PaloAlto: Consulting Psychologist Press, 1986. 8. DIMUNOVÁ, L. LÉVYOVÁ, M. HANZLÍKOVÁ, A. Syndróm vyhorenia u sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2011, roč. 9, č.1, s. Ill - V. ISSN 1336- 183X. 9. YOSHIDA, Y. SANDALL, J. Occupational burnout and work factors in community and hospital midwives: A survey analysis. Midwifery. 2013, vol. 29, no. 8, p. 921-926. ISSN 0266-6138. 10. MOLLART, L. SKINNER, V. M. NEWING, C. et al. Factors that may influence midwives work-related stress and burnout. Woman and birth. 2013, vol. 26, no. 1, p. 26-32. ISSN 1871-5192. 11. BÁNOVČINOVÁ, Ľ. STRUHÁRO-VÁ, P. Stres v práci pôrodných asistentiek. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2014, roč. 2. ISSN 1339-5920. 12. ŠMÍDOVÁ, L. Stes v práci pôrodní asistentky na porodním sále. Plzeň: Západočeská univerzita, 2012. s. 64. 13. HILDINGSSON, I. WESTLUND, I. Wl KLU N D, I. Burnout in Swedish midwives. Sexual & Reproductive Healthcare. 2013, vol. 4, no. 3, p. 87-91. ISSN 1977-5756. 14. MIMURRA, C. GRIFFITHS, P. The effectiveness of current approaches to work place stress management in the nursing profession: An evidence- based literature review. Occupational and Enviromental Medicine. 2003, vol. 60, p. 10-15. 15. KRAVITZ, K. MCALLISTER--BLACK, R. GRANT, M. et al. Self-care strategies for nurses: A psycho-educational intervention for stress reduction and the prevention of burnout. Applied Nursing Research. 2010, vol. 23, no. 3, p. 130-138. Kontakt na autora Mgr. Ľubica Bánovčínová, PhD. Jesseníova lekárska fakulta UK v Martine Ústav pôrodnej asistencie Malá Hora 5, 036 01 Martin Slovensko e-maíl: banovcínovatížjfmed.uniba.sk TRENDS IN NURSING DEVELOPMENT. THE BACKGROUND AND CHALLENGES OF ELECTRONIC DOCUMENTATION IN NURSING KIERUNKI ROZWOJU PIELEGNIARSTWA. PODSTAWY I WYZWANIA ELEKTRONICZNEJ DOKUMENTACJI PIELEGNIARSKIEJ - WYZWANIA. DOROTA KILAŇSKA1, AGNIESZKA KAROLCZAK2 Zaklad Piel^gniarstwa Spolecznego i Zarzadzania w Pielegniarstwie Wydzial Nauk o Zdrowiu UM wLodzi Abstract The digitization of documents in nursing is a challenge that must be tackled in the immediate future. Apart from the need of learning how to use new equipment, these will be the changes including not only applied terminology but also the looking at the nursing practice through standardization of the nursing practice data sets. The visualization of medical events conducted by nurses will help them in assessing their impact on the effects of the therapeutic process. The purpose of this publication is to introduce readers to the digitization process of nurses' work with the use of interoperable tools. There is plenty of scientific evidence, that the digitization of Nursing brings many benefits not only to nurses, for instance, shortening documentation process, but also helps with managing patient care. Around the World there is more than 50 years of experience in digitalization of nursing. Nurses in Polish nurses can benefit from best practices and proven tools in order to face reality in Poland. The implementation of nursing documentation will be significant in shaping health policy in general, as it will allow a visualization of nurses' work and its impact on the effects of treatment and adverse events. Key words Classification, Health Policy, Nursing Diagnosis, Nursing Informatics, Nursing Legislation, Health Services Administration Streszczenie Cyfryzacja dokumentów pielegniarskich to wyzwanie, z którym nálezy sie zmierzyó w najbližszym czasie. Poza konieczno-scia_ nauczenia sie korzystania z nowych urzadzeň beda_ to zmiany nie tylko w sto-sowanej terminologii, ale takže w spoj-rzeniu na praktyke pielegniarska_ poprzez ujednolicenie zbioru daných o pielegniar-stwie. Uwidocznienie zdarzeň medycznych realizowanych przez pielegniarki pozwoli na ocene ich wptywu na efekty procesu terapeutycznego. Celém niniejszej publikacji jest przybliženie czytelnikom procesu cyfryzacji pracy pielegniarek z wykorzystaniem interoperacyj-nych narzedzi. Istnieje wiele dowodów naukowych éwiad-czapych, že cyfryzacja w pielegniarstwie przynosi wiele korzyéci nie tylko samým pielegniarkom, jak np. skrócenie czasu dokumentowania, ale i pacjentom, czy za-rzadzajapym ochrona_ zdrowia. Ponad 50 lat doéwiadczeň to takže možliwoéó korzystania z dobrých praktyk i sprawdzonych narzedzi, które trzeba zmierzyó z rzeczy-wistoécia_w Polsce. Wdroženie dokumentacji pielegniarskiej bedzie znaczace dla ksztattowania polityki zdrowotnej w ogóle, gdyž pozwoli na uwidocznienie pracy pielegniarek i jej wptywu na efekty terapii i wystepowanie zdarzeň niepoža_danych. Stowa kluczowe Klasyfikacja, polityka zdrowotna, diagnóza pielegniarska, informatyka w pielegniarstwie, prawo w pielegniarstwie, administro-wanie ochrona_ zdrowia Wstep Wykorzystywanie komputerów w ochro-nie zdrowia stáje sie powoli standardem. Profesjonalne pielegniarstwo to mierzenie sie z nieustannie zmieniajapym sie otocze-niem, oczekiwaniami klientów, czy zarza_-dzajapych ochrona_ zdrowia. To wyzwanie równiež zwiazane ze starzeniem sie spo-leczeňstwa, ale nie tylko bo i takže starzeniem sie wykonuja_cych ten zawód. Pielegniarki sa_ kluczowym zasobem dla „pedzacej informatyzacji" ochrony zdrowia. Od ich kompetencji zaležy bowiem možliwoéó uzyskania daných, które pozwola_ na ksztattowanie polityki zdrowotnej, ocene jej efektywnoéci, czy tež wskažników jej jakoéci. Od ich kompetencji zaležy równiež samopoczucie pacjenta i iloéč czasu, którq moga_ im „oddač" w codziennej pracy. Nie sa_ to jednak jedyne zmienne, które wpty-waja_ na ocene pracy pielegniarek. Kluczo- we zmienne to nie tylko narzedzia, z ktorých korzystaja_ pielegniarki, ale i sama organizacja pracy. Jak policzono w czasie zmiany pielegniarka wykonuje czynnoéci w 157 miejscach (zmiana 8 godzinna). Wiele z nich powiela w zwiazku z tym, že sa_ nieplanowane lub žle zaplanowane. Ile z tych czynnoéci nie udokumentuje, czyli w rozumieniu prawa nie wykona. Rozwia_-zaniem tego problému powinny byč narzedzia informatyczne. Powinny one byč na tyle proste i przyjazne, aby wspierač praktyke i zwiekszač czas, który pielegniarki maja_ do dyspozycji pacjentów. Jest to možliwe. By tak stač sie mogto pielegniarki musza_ poczuč sie partnerami dla twórców oprogramowania medycznego, a twórcy te-gož oprogramowania musza_czuč potrzebe wspótpracy. Pielegniarki sa_ najwiekszq grupa_ zawodowa_ wykorzystuja_ca_ informa-tyzacje w praktyce. Jest tak dlatego, že ich praca to setki czynnoéci, które wykonane lub nie moga_wplywač na efekty leczenia. Dokumentowanie w pielegniarstwie implikacje dla praktyki Wiele jest dowodów na to, že dokumen-tacja elektroniczna w szpitalach podnosi efektywnoáč, bezpieczeňstwo i jakoáč opieki (1, 2). Kolebka_ informatyzacji ochrony zdrowia sa_ Stany Zjednoczone, gdzie proces informatyzacji rozpoczaj sie w latách 60 dzieki wsparciu administracyjnemu i finansowemu paňstwa. Pocza_tkowo byto to zamawianie badaň laboratoryjnych (3). Pielegniarki swoja. droge, dla pokazania swego wktadu w terapie, rozpoczety w latách 80, XX wieku (4). Pielegniarki zetknety sie wiec z komputerami w praktyce juž kil-kadziesiaj lat ternu. W Polsce proces ten trwa od kilkunastu lat i niestety nie dotyczy pokazania wktadu pracy pielegniarskiej do procesu terapeutycznego. Nie bez znaczenia jest tutaj wiek osob, które korzystaja_ z komputerów. Wiek može utrudniač nauczenie sie obstugi nowych narzedzi i budzič niecheč do zmiany. Pielegniarka musi wiec posiaáč kompeten- IS cje niezbedne do biegtego obstugiwania komputerów. Z obserwacji wynika, že jest to obecnie najwieksza przeszkoda. Sama bowiem obstuga aplikacji (programów) juž nie stwarza (po odpowiednim przeszkole-niu) takich trudnoéci. By biegtoéó ta mo-gta stač sie faktem nálezy uzupetnió braki zwiazane m.in. z organizacja_ pracy, jakimi sa_ m.in.: brak dostepu do sprzetu i jego jakoéó, czy tatwoéó obstugi; možliwoác wptywu na projektowanie aplikacji, czy oprogramowanie, które moga_ pomagaó lub przeszkadzaó pielegniarkom w codziennej pracy (5, 6, 7, 8). Innym rodzajem problemów, z którymi možná sie spotkaó przy wdražaniu cyfry-zacji, moga_ byó problémy behawioralne. Saone najczeáciej przypisane do postawy, percepcji i satysfakcji z wykorzystywanych technologii informatycznych, tutaj w szcze-gólnoéci z komputerowych systemów do-kumentowania (3, 5, 8, 9, 10, 11). Dlatego rozpoznanie czynników, które zwiazane sq z pomyslný realizacja_ implementacji elek-tronicznego rekordu pacjenta (EHR) jest kluczowe. Jest to o tyle wažne, že može sie przyczynió do poprawy zdrowia i do-brego samopoczucia wszystkich Polaków wprzysztoéci. Bedzie realizowane poprzez wykorzystanie krajowej sieci informacyj-nej o zdarzeniach medycznych, która jest projektem rozwijanym przez Centrum Systemów Informacyjnych Ochrony Zdrowia (CSIOZ). Postawy pielegniarek wobec informatyzacji dokumentacji medycznej to wažny element dla implementacji informacji w ochronie zdrowia. Saone bowiem najliczniejszym jej užytkownikiem. Stád istotna jest wiedza co može wptywaó lub tež nie na to, že piele-gniarki chetniej podejmuja_ sie pracy z wy-korzystaniem narzedzi informatycznych. W badaniach przeprowadzanych w USA, na poczajku wdražania dokumentacji elek-tronicznej, zwrócono uwage m.in. na czas trwania edukacji. Wykazano bowiem, že dtužszy czas trwania edukacji wptywa po-zytywnie na akceptacj§ dokumentacji elek-tronicznej przez piel§gniarki. Dotyczyto to takže okresu zatrudnienia. Piel§gniarki z dtužszym doéwiadczeniem zawodowym byty pozytywnie nastawione do tego ro-dzaju zmiany (12). Póžniejsze badania pokazaty równiež wptyw czynników demograf icznych (3). Nie bezznaczenia sa_takže odczucia zwiazane z wykorzystaniem komputerów. Piel§gniarki wskazuja_ na problém z uchwyceniem „istoty piel§gniarstwa", wtedy kiedy korzystaja_ z dokumentacji elektronicznej. Ma to miejsce szczególnie w pierwszej fazie jej stosowania (5). Z drugiej jednak strany wykazano, že czynniki takie jak: wiedza i osad analizo-wanych przez piel§gniarki zjawisk zostaty wzmocnione wtaénie dzi§ki doéwiadczeniu w pracy z komputerami (6). Zmniejszyto sie takže obciaženie praca_ i poprawita jakoéó prowadzonej dokumentacji, która stata sie bardziej czytelna i zrozumiata w odbiorze. Wystepowaty jednak bariery érodowiskowe i systemowe (8). Z czasem wykazano, že wzrasta poczucie pewnoéci siebie w korzy-staniu z komputera. Znaczaco wptyneto to na akceptacj§ wykorzystania komputerów w codziennej pracy (14). Postrzeganie przez piel§gniarki informatyzacji ma wiec kluczowe znaczenie w okreélaniu sukcesu informatyzacji w ochronie zdrowia. Dzieje si§ to dlatego, že jak wspomniano wcze-ániej, to piel§gniarki „produkujq" najwiecej daných kluczowych dla zarzadzania opie-ka_, wskažnikami jakoéci opieki, czy w efek-cie obsadami piel^gniarskimi. Informatyzacja w ochronie zdrowia. Tto i interoperacyjnoéó w dziataniu. W Europie pierwsze próby opracowanie spojných wymagaň zapewniajapych sku-teczna. integracjej systemów dostarcza-japych e-ustugi publiczne rozpoczety si§ w roku 2002 (15). Tworzono tzw. ramy interoperacyjnoéci, a pierwsza ich wersja w UE zostata opublikowana w 2004 r. Kolejná zmieniona w 2010 r. (16). Ramy interoperacyjnoéci oznaczajq „uzgodnione podejécie do interoperacyjnoéci przewidziane dla organizacji pra-gnapych wspótdziataó ze soba_ na rzecz wspólnego áwiadczenia ustug užyteczno-áci publicznej, z zastrzeženiem zakresu ich zastosowania. Ramy te okreálaja_ zbiór wspólnych elementów, takich jak stownic-two, koncepcje, zásady, strategie, wytycz-ne, zalecenia, normy, specyfikacje i prakty-ki (17). W Polsce pierwsze dziatania w tym za-kresie to poczajek lat 90 ubiegtego wieku. Byty to dziatania érodowiska zawodowego widzapego koniecznoéó uporzadkowania dziataň. W wyniku obrad I Kongresu In-formatyki opublikowano dokument „Stratégia Rozwoju Informatyki w Polsce. Ra-port I Kongresu Informatyki Polskiej" (18). W 1998 r. podczas II Kongresu Informatyki Polskiej zostat natomiast przedstawiony „Pakt na rzecz budowy spoteczeňstwa informacyjnego". Dziatania na poziomie polityki zdrowotnej to rok 2000 i Uchwa- ta Sejmu w sprawie budowania podstaw Spoteczeňstwa Informacyjnego w Polsce (19) oraz dokument „Cele i kierunki rozwoju Spoteczeňstwa Informacyjnego w Polsce" opracowane przez Komitét Badaň Nauko-wych i Ministerstwo Lacznoéci (20). Kolejné kroki to „ePolska - Pian dziataň na rzecz rozwoju spoteczeňstwa informacyjnego w Polsce na lata 2001-2006" (21), „Stratégia informatyzacji Rzeczypo-spolitej Polskiej - ePolska" z 2003 (22) i wiele innych strategicznych dokumentów opracowanych z potrzeby porzadkowania tego obszaru, jak np. „Stratégia kierunko-wa rozwoju informatyzacji Polski do roku 2013 oraz perspektywiczna_ prognóze transformacji spoteczeňstwa informacyjnego do 2020 r". Powstate na ich podstawie dokumenty prawne warunkuja_ miejsce pie-l§gniarstwa, czy tež jego brak w procesie informatyzacji ochrony zdrowia w Polsce. Dopiero dziatania podjeté przez Polskie Towarzystwo Piel§gniarskie (PTP) w 2009 r. na XV Krajowym Zježdzie Delegatów (KZD) pokazaty kierunek rozwoju informatyzacji w piel§gniarstwie (23). Przyj§te przez KZD stanowisko pokazato takže elementy kluczowe, pozwalajace na zacho-wanie interoperacyjnoéci w tym wažnym obszarze ochrony zdrowia (24). Konse-kwencja_ powyžszego byto wystosowanie stanowiska XVI KZD do Ministra Zdrowia. W odpowiedzi na gtos érodowiska Depar-tament Pielegniarek i Potožnych podjaj stosowane dziatania w tym zakresie m.in. nawiazal wspótprace z Narodowym Fundu-szem Zdrowia (NFZ). Odbyto sie spotkanie w tej sprawie. W 2010 r. natomiast dzieki wspótpracy z ówczesna_ prezes Naczelnej Rady Pielegniarek i Potožnych dr Elžbietq Buczkowska_, prezes Zarzajdu Gtównego PTP podjeta starania pajace na celu uru-chomienie organu w Centrum Systemów Informacyjnych Ochrony Zdrowia (CSIOZ). Powstata wtedy Rada ds. ICNP® stata si§ miejscem opracowania rekomendacji, ttumaczenia i walidacji kolejných wersji stownika ICNP® i w dalszej perspektywie zapewnienia interoperacyjnoéci dla piel§-gniarstwa (23). Rozumienie interoperacyjnoéci w ramach U E oznacza, že róžne organizacje majq možliwoéé wspótpracowania ze soba_, aby realizowaó wspólne cele. W ramach tej wspótpracy nastepuje proces wymiany informacji i wiedzy, bez którego wspótpra-ca jest utrudniona. Obecnie mówió naležy o wymianie informacji dzieki systémom ICT - Information and Comunication Technology Tak wiec w przypadku opieki pielegniarskiej bedziemy mówió o opisywaniu zjawisk, któ-re towarzysza_ codziennym czynnoéciom wykonywanym przez pielegniarki w spôsob, który bedzie jednakowo odczytany przez wszystkich uczestników systému. Sa_ róžne rodzaje interoperacyjnoéci (25). Jedna_z nich jest interopeacyjnoéó seman-tyczna. Jest to nic innego jak užywanie tych samých terminów do opisywania tych samých czynnoéci, aby wszyscy którzy od-czytaja_ komunikat nie mieli wajpliwoéci „co autor miat na mysli". I tak np. nazywajac to co wykonujemy procesem pielegnowania mamy na mysli doktadnie to co on ozna-cza, czyli to co zostato opisane przez standard Miedzynarodowej Rady Pielegniarek w 2005 r. (26, 27). W literaturze przedmiotu spotykamy jednak inne nazwy np. „proces pielegnacyj-ny", „pian pielegnacji", „pian pielegniarski", „pian procesu pielegnacji" „pian pielegna-cyjny", czyli zupetna róžnorodnoéó. O ile postugujac sie jezykiem polskim nie mamy z tym problému, to ťtumaczac ww. terminy na inny jezyk spotykamy problémy z ich odczytaniem przez pielegniarki, które sie-gaja_po publikacje z tego zakresu. Aby wiec systém informatyczny odczytat komunikat we wtaéciwy sposób musi byó stosowa-na taka sama terminológia. Wiaže sie to czasami z koniecznoécia_ wprowadzenia nowych terminów, do ktorých nie jesteémy przyzwyczajeni, ale z którymi trzeba sie „oswoió". Nálezy zwróció takže uwage na fakt, že to pielegniarki powinny decydowaó o tym ja-kie standardy chca_ stosowaó. Praktyki pielegniarskiej nie možemy opieraó na intuicji i takie sa_ równiež oczekiwania spoteczne. Coraz czeéciej pacjenci pytaja_ o powody zastosowania takiej, czy innej procedury. Interwencje, które wdražamy w procesie pielegnowania musza_ byó zgodne ze štandardami i badaniami naukowymi. Badania naukowe pozwalaja_ na ocene skuteczno-šci implementacji danego planu opieki do praktyki. Wyniki badaň maja_ swoich auto-rów, którzy ponosza_ odpowiedzialnoéč za efekty wdroženia. Dlatego budowane sq przewodniki do opieki dla poszczególnych oddziatów, przypadków i na tej podstawie pielegniarki pracuja. Jedynym wyzwaniem jest postawienie wtaéciwej diagnózy, do której opracowano juž interwencje. Piele-gniarka pracujac w oparciu o okreélony, gotowy pian opieki postuguje sie wiec sprawdzona_ wiedza_. W przypadku modyf i-kacji planu odpowiada za jego modyfikacje. Opierajúc sie przy wyborze na badaniach naukowych pokazuje swoja_ wiedze i kom-petencje. Jest to bardzo trudný proces zmian w pielegniarstwie, który jednakže jest konieczny, aby spoteczeňstwo byto przekonane že pielegniarki wykonuja_ swo-je zadania w sposób nie zagražajapy bez-pieczeňstwu pacjentów. Stád konieczna jest systematyzacja pojeó, które opisujq pielegniarstwo. Dlatego pielegniarki zdecydowaty (juž ponad 25 lat ternu), že dla dokumentowania daných o pielegniarstwie beda_ stosowaty stownik, który nazwaty Miedzynarodo-wa_ Klasyfikacjq Praktyki Pielegniarskiej, w skrócie ICNP®. Stownik zostat opra-cowany, jest rozwijany i jest prowadzony przez Miedzynarodowa_ Rade Pielegniarek. Stužy ujednoliceniu pojeó, wymianie informacji, wiedzy, czyli interoperacyjnoéci w pielegniarstwie. Klasyfikuje on bowiem terminy, podaje ich definicje, opisany jest takže kodami pozwalajapymi na wymiane informacji w pielegniarstwie i statystyke umožliwiajaca np. planowanie opieki. Zna-czenie statystyki dla praktyki pielegniarskiej wskazato Amerykaňskie Towarzystwo Pielegniarskie (28), a wczeéniej Florence Nightingale (29). Statystyka to takže po-kazanie efektywnoéci pracy pielegniarek, czyli wptywu na proces terapii, ale przede wszystkim ich wiedzy i kompetencji w opie-ce nad pacjentem. W przysztoéci bedzie to natomiast wažny element ksztattowania polityki zapotrzebowania na obsady pielegniarskie, czyli pracowników realizuja_cych opieke na pierwszej linii ochrany zdrowia. Wdroženie miedzynarodowych standar-dów niesie za soba_ takže konsekwencje, miedzy innymi zwiazane ze stosowanq wczeéniej terminology, wykorzystaniu skal oceny pacjentów w praktyce a nie tylko w teorii, czy užywanie wskažników jakoáci opieki rekomendowanych przez opiniotwórcze grémia pokazujapych efek-tywnoéč pracy pielegniarek. Kodeks etyki pielegniarki i potožnej Rze-czypospolitej Polskiej stawia przed pielegniarki morálne zobowiazania. Czytamy w nim m.in., že pielegniarka/potožna, zgodnie (przyrzeczenie) ma obowiazek pracowač wedtug najlepszej wiedzy, (...) wdražač do praktyki nowe zdobycze nauk medycznych, spotecznych i humanistycz-nych oraz systematycznie doskonalič swo-je umiejetnoéci i wiedze dla dobra zawodu (30). Prawnie usankcjonowano ten obowiazek w ustawie o zawodach pielegniarki i potožnej z 2011 r. Art. 11. 1: „Pielegniar- ka i potožna wykonuja_ zawód z naležytq starannoécia_, zgodnie z zásadami etyki zawodowej, poszanowaniem praw pacjen-ta, dbatoécia_ o jego bezpieczeňstwo, wy-korzystujac wskazania aktuálnej wiedzy medycznej (31). Natomiast art. 6 ustawy 0 prawach pacjenta i Rzeczniku Praw Pa-cjenta daje pacjentom prawo do éwiadczeň zdrowotnych odpowiadaja_cych wymaga-niom aktuálnej wiedzy medycznej (32). W tym miejscu naležy wyjaénič czym jest aktuálna wiedza medyczna. Znawcy pra-wa, zajmuja_cy sie tym zagadnieniem pre-cyzuja_, že „aktuálna wiedza medyczna" bedzie oznaczata wszystko to, czym na daným etapie rozwoju nauk medycznych dysponuja_ lekarze (33) i per analogiom, w przypadku wykonywania zawodu pielegniarki bedzie oznaczato wszystko to, czym na daným etapie rozwoju nauk medycznych dysponuja^ pielegniarki. Zatem to wszelkie nowoéci i osiajniecia naukowe opisane w literaturze naukowej, prezentowane na zjazdach, sympozjach czy konferencjach naukowych, a takže doéwiadczenie žyciowe. Pielegniarka wy-konuje swój zawód „wykorzystujac wskazania aktuálnej wiedzy medycznej" pracuje zgodnie ze standardem, który jest konkre-tyzowany w gtównej mierze przez przepisy ustawy oraz akty prawa powszechnego wydane na podstawie upowažnienia za-wartego w ustawie. Wedtug ekspertów beda_ to zatem ustawy okreélajace standardy postepowania oraz rozporzadze-nia ministra zdrowia wydane w ramach ustawowej delegacji. Minister može po-wotywač konsultantów, którzy wykonujq m.in. zadania opiniodawcze, doradcze 1 kontrolne dla organów administracji rza_-dowej, podmiotów, które utworzyty zaktady opieki zdrowotnej, Narodowego Funduszu Zdrowia i Rzecznika Praw Pacjenta; pro-wadza_ nadzór nad strona_ merytorycznq doskonalenia zawodowego i szkolenia specjalizacyjnego pielegniarek, potožnych; biora_ udziat w prácach komisji i zespotów powotywanych w celu realizacji polityki zdrowotnej; sporzadzaja_ opinie dotyczace doskonalenia zawodowego pielegniarek, potožnych; sporzadzaja_ opinie dotyczace realizacji szkolenia podyplomowego i specjalizacyjnego pielegniarek, potožnych oraz sprawuja_ nadzór nad ich meryto-ryczna_ realizacja_. Tutaj naležy przytoczyó przepis art. 10 pkt. 6 wspomnianej ustawy. W jego éwietle do zadaň konsultantów krajowych, o ktorých mowa w art. 4 oraz konsultantów wojewódzkich naležy wyda-wanie opinii o stosowanym postepowaniu diagnostycznym, leczniczym i pielegna-cyjnym w zakresie jego zgodnoéci z aktuálnym stanem wiedzy, z uwzglednieniem dostepnoáci metod i érodków. Standardy postepowania medycznego w oparciu o aktuálny wiedze medyczna_ wypracowywane sa_ takže na podstawie autorytetu, który posiadaja_ medyczne towarzystwa nauko-we. Towarzystwa te, to kolegiálne grémia opracowujace na podstawie wspótczesnej wiedzy medycznej oraz doéwiadczenia žyciowego standardy postepowania medycznego, nadajac im najczeáciej ksztatt zaleceň, rekomendacji czy stanowisk. Stanowiska takie zostaty przyjete takže w zakresie interoperacyjnoéci w pielegniar-stwie. W 2009 r. przez Polskie Towarzystwo Pielegniarskie, czy tež w kolejných latách przez konsultantów krajowych zajmujacych sie pielegniarstwem (23). Stád tež piele-gniarka powinna wdražaó rekomendowane przez ww. grémia standardy, w tym doty-czace dokumentowania. Ogromna wiec rola liderów, którzy powinni dostarczyó nie tylko wiedze, ale i narzedzia, szkolenia pozwalajace na ich bezstresowe stosowa-nie. Rola_ lidera jest równiež wykonywanie zawodu z najwyžsza_ starannoácia_ i moty-wowanie innych poprzez wtasny przyktad. Jako profesjonaliéci ochrony zdrowia mamy wiec czesto do czynienia z normami pozaprawnymi, czesto o charakterze norm morálnych oraz regut zawodowych, wedtug których oceniamy tenže profesjo-nalizm (sztuke wykonywania zawodu) oraz sumiennoéó, czyli starannoéó lekarza, czy pielegniarki (23). W kontekécie wykonywania zawodu mamy do czynienia ze stwierdzeniem, že „piele-gniarka i potožna wykonuja_ zawód z na-ležyta_ starannoáciq". Wedtug ekspertów okreélenie „z naležyta_ starannoéciq" inter-pretowaó naležy, podobnie jak užyte przez ustawodawce okreélenie zawarte w art. 355 §1 i §2 Kodeksu cywilnego (k.c). gdzie równiež postužono sie terminem naležytej starannoéci. Stopieň starannoéci, którego wymagaó možemy od pielegniarki, okreélió možná nie tylko jako stopieň naležyty, ale najwyžszy. Oznacza to, že pielegniarka obowiazana jest do wyžszej niž przecietna starannoéci (23). Majac na uwadze powyžsze wytyczne po-dejmowanesa_przez liderów pielegniarstwa dziatania, które pozwalaja_ pielegniarkom na skorzystanie z najnowszych dostepnych standardów i wdroženia ich do praktyki - planowania opieki. Takim standardem jest wiec proces pielegnowania. Posiada on swój státy cia_g zdarzeň, rozpoczynajapy sie w ten sam sposób i z wykorzystaniem rekomendowanych narzedzi, jak np. badanie fizykalne, analiza dokumentacji medycznej i innej. Proces ma swój koniec w postaci ewaluacji oceniajacej osiajniete cele i wskažniki jakoáci. Standardy w praktyce pielegniarskiej. Proces pielegnowania. Proces pielegnowania w pielegniarstwie nie jest niczym nowym. Jednakže do-stepne dotychczas narzedzia znacznie utrudniaty jego stosowanie. Podnoszonym argumentem jest brak kadr, które mogtyby te metodě wdražaó do praktyki. Stád tež možná powiedzieó, že pielegniarstwo stato sie jedynym zawodem medycznym, w ktorým nie plánuje sie pracy w sposób syste-matyczny. Pielegniarka pracuje wiec zada-niowo, wedtug schématu, który nie zawsze jest analizowany co do swojej stusznoéci wdražania i nie zastanawiajac sie nad tym, czy dana czynnoéó przyniesie spodziewa-ny efekt. Nie kwestionuje sie zasadnoéci wykonywania niektorých czynnoéci, nie dyskutuje sie o nich poniewaž nie ma takiej potrzeby. To co sie wdražato kiedyé može byó równiež dobre wspótczeénie. Takie dziatanie w praktyce zostato skrytykowane wiele lat ternu. Pielegniarki same zaczety dostrzegaó niewtaéciwoéó pracy w taki sposób i brak možliwoéci jej oceny. Podjety wiec starania uwieňczone wprowadzeniem procesu pielegnowania. Jednoczeénie pra-cowaty nad budowaniem klasyfikacji, które wsparty wymiane wiedzy w dokumentach elektronicznych. Dopiero wiele lat pracy z dokumentárni medycznymi pozwolito na wptywanie na polityke zdrowotna_ na pozio-mie lokálnym, nastepnie krajowym. Spójny zestaw daných, možliwoéó odczytania ich w ten sam sposób jest podstawowym impe-ratywem rozwoju pielegniarstwa. Dostrzegamy od wielu lat, že pielegniarstwo jako dyscyplina zawodowa jest niewi-doczne w systemie ochrony zdrowia, jego planowaniu, czy wycenie. Niepoliczalnoéó kosztów procedur medycznych wynika bowiem z braku opisania wktadu w nie ustug realizowanych przez pielegniarki wspóldzialajace w procesie terapeutycz-nym. Konsekwencjajest brak odpowiedniej pozycji pielegniarek w instytucjach ksztat-tujacych polityke zdrowotna_ i možliwoéci kontroli praktyki. Widoczny jest brak wpty-wu pielegniarek na podejmowanie decyzji opartych na wiedzy. W wielu publikacjach podkreála sie, že standaryzacja jezyka pielegniarskiego jest kluczowa dla wzajem-nego zrozumienia wykonywanych zadaň, možliwoéci ich policzenia, w rezultacie policzenia zapotrzebowania na opieke poprzez okreélenie obsad pielegniarskich. Od wielu lat pielegniarki próbowaty opisaó swój zawód i wykonywane czynnoéci. Stád na áwiecie istnieje wiele klasyfikacji (34), które zbudowane sa_ róžnorodnie. Dlatego od ponad 25 lat árodowisko pielegniarskie doktada staraň, aby je polapzyó w jeden stownik terminologiczny. Takim stowni-kiem, rekomendowanym przez spotecz-noáó pielegniarska_ jest ICNP®. Dziatania w kierunku zbudowania zupetnie nowego stownika zainicjowano dlatego, že Šwiato-wa Organizacja Zdrowia (WHO) odrzucita propozycje wlaczenia Klasyfikacji NANDA, NIC i NOC do rodziny Klasyfikacji WHO, aby nie narzucaó áwiatu „amerykaňskiego spojrzenia na pielegniarstwo". Podczas 19 Kongresu Miedzynarodowej Rady Pielegniarek podjeto wiec decyzje o budowie nowej Klasyfikacji, która zostala zaakceptowana przez WHO. Prace nad nowa_ klasyfikacji rozpoczety sie w krajach, które wczeániej korzystaty z klasyfikacji ta-kich, jak np. NANDA, czyli w USA i Kana-dzie. Jak wspomniano wczeániej wažnym imperatywem w pielegniarstwie jest petne systematyczne dokumentowanie praktyki, tzn. wykonywanych czynnoéci i wyników opieki, w przypadku ICNP® - diagnóz. Dzieki zastosowaniu w procesie pielegnowania, Miedzynarodowej Klasyfikacji Praktyki Pielegniarskiej (ICNP®) možliwe stato sie implementowanie procesu pielegnowania do elektronicznego rekordu pacjenta (EHR). Dia dokumentowania zdarzeň medycznych, które charakterystyczne sa_ dla pielegniarek niezbedne jest okreélenie mini-malnego (podstawowego) zestawu daných o pielegniarstwie - IN MS (International Nurses Minimum Data Set), który te prak-tyke pozwala analizowaó i oceniaó (28). INMDS to zestaw informacji, które powo-duja_, že pielegniarstwo stáje sie widoczne, a wymieniane dane musza_ byó interopera-cyjne. W 2005 r. Miedzynarodowa Rada Pielegniarek (ICN) okreálita standard opisujapy etapy procesu pielegnowania. Wedtug ICN proces ten sktada sie z 5 etapów, tj.: ocena (assesment), diagnóza (diagnosis), inter-wencje (intervention), implementacja (implementation) i ewaluacja (evaluation) (28). Diagnozy/wyniki negatywne Diagnozy/wyniki zwiazane z ryzykiem Diagnozy/wyniki pozytywne • brak wiedzy o režimie diety • brak wiedzy o režimie przyjmowania leku • deficyt wiedzy o ówiczeniach • brak wiedzy o érodkach bezpieczehstwa • brak wiedzy o zachowaniach seksualnych • brak wiedzy o zarzadzaniu bolem (...) • ryzyko negatywnej odpowiedzi na lec-zenie bolu prowadzone przez pacjenta • ryzyko negatywnej odpowiedzi na leczenie bolu prowadzone przez piel§gniark§ • ryzyko negatywnej odpowiedzi na lek • ryzyko niedowagi (...) • wiedza o ówiczeniach fizycznych • wiedza o objetosci ptynów • wiedza o režimie diety • wiedza o režimie przyjmowania leku (...) Tablica 1. Przyktadowe diagnózy pielegniarskie pozytywne, negatywne sklasyfikowane w Miedzynarodowej Klasyfikacji Diagnóz Pielegniarskich - ICNP® Pierwszym elementem ww. procesu jest wiec ocena, wynikajaca ze zgromadzo-nych daných pozyskanych m.in. w procesie badania fizykalnego, skladajapego sie z badania podmiotowego (wywiad) i przedmiotowego (ogladanie, osluchiwa-nie, opukiwanie, palpacja). Sa_ takže inne žródla daných, jak np. dokumenty medycz-ne. W dalszym etapie budowania procesu pielegnowania z wykorzystaniem ICNP® z bazy terminów okreélajapych tzw. przed-miot dziatania pielegniarki wybierany jest obszar, którego dotyczy problém, objaw, czy tež inne zjawisko i nastepnie odnosza_-ca sie do niego diagnóza pielegniarska. Klasyfikacja ICNP® wprowadza podzial diagnóz i interwencji pielegniarskich do-tyczapych oceny dotyczace statusu zdro-wotnego pacjenta, tj.: status fizyczny, status psychologiczny i spoteczny ale nie dotyczapy statusu ani fizjologicznego, ani psychologiczno-spotecznego. Kolejným etapem jest zaplanowanie opieki. Jest to možliwe poprzez wybór interwencji pielegniarskich z listy interwencji przyporzadko-wanych diagnozie, czyli odpowiadajapych diagnozom pielegniarskim. Implementacja to kolejný, czwarty, etap procesu pielegnowania wedtug ICN. Zgodnie z Klasyfikacjq ICNP® implementowanie oznacza „wyko-rzystywanie wiedzy i umiejetnoéci w celu realizacji planów" (36). Okreélenie efektów pracy pielegniarek umožliwia ewaluacja planów opieki (pia_-ty etap procesu pielegnowania wg ICN). W efekcie ewaluacji možemy uzyskaó diagnóze pozytywna_, jak np. „brak bolu", lub gdy wdrožone interwencje nie przyniosty efektów diagnóza može sie nie zmienič i byó nadal negatywna_, w tym przypadku jest to „ból". Wedtug stownika ICNP® ewaluacja to „cia_gty proces pomiaru postepu lub rozmiaru realizacji zatožonych celów" (29). Wynikiem implementacji planu opieki do praktyki z wykorzystaniem ICNP jest wiec kolejná diagnóza pielegniarska (DC), wybierana z katalogu diagnóz pielegniarskich znajduja_cych sie w ICNP®. W Katalogu diagnóz ICNP® sa_ diagnózy pozytywne, negatywne i wskazujace po-tencjalne ryzyko, Tab. 1. žrádlo: opracowanie wtasne na podstawie materiatów szkoleniowych Akredytowane-go Centrum Badaň i Rozwoju Miedzynarodowej Klasyfikacji Diagnóz Pielegniarskich - ICNP przy Uniwersytecie Medycznym w Lodži (38). Diagnózy negatywne, w tym zwiazane z ryzykiem, sa_ praktyce wybierane najcze-šciej. Klasyfikacja daje možliwoéó wyboru spoéród 805 diagnóz. Nie wszystkie poten-cjalne problémy možná opisaó z wykorzystaniem ICNP® w praktyce wiec trzeba wykorzystaó te, które sa_. Nie ma bowiem založenia, že bedzie možliwoéó posta-wienia diagnózy dla každego zjawiska. Takie podejécie spowodowatoby trudnoéc w praktyce. Diagnózy možná wiec uszcze-gótawiaó dodajac terminy z innych osi i tak np. w przypadku bolu može to byó ból nogi, palca, oka, ucha. Utrudniatoby to wyszuka-nie odpowiedniej diagnózy spoéród nawet kilkuset, dotyczapych tylko bolu. Dlatego Klasyfikacja dzieli terminy na kilka cze-áci, które zgromadzone sa_ podkatalogach zwanych osiami i w ten sposób porzadku-ja_ proces poszukiwania. Osie podzielono obecnie na podstawowe, tj.: „Przedmiot, ang., Focus - F", gdzie znajduja_ sie defi-nicje problemów pozwalajapych na wybór diagnóz pielegniarskich; „Dziatanie, ang. Action - A", które opisuja_ znaczenie wy-branych interwencji „IC", „Lokalizacja, ang. Localization - L", pozwala na wskazanie umiejscowienia diagnózy", np. w przypadku bolu ucha, Czas, ang. Time - T", umožliwiajaca podanie czasu wystepowa-nia problému. Oé „Klient, ang. Client - C", wspiera natomiast informacje. Termin z osi dodatkowych wybiera sie wtedy, gdy ko-nieczne jest doprecyzowania np. podmiotu dziatania pielegniarki, czy lokalizacji problému, czasu jego wystepowania. I tak np. podstawowa. diagnozajest „ból", uszczegó-towieniem natomiast „ucho", które wybrane z osi ICNP® która_ nazwano „Lokalizacja - L". W efekcie mamy wiec diagnóze „ból, ucho" czyli ból ucha. Trzeba dodaó, že Klasyfikacja jest tworzona dla systému informatycznego, stád niekiedy brzmienie terminów jest czasami obce, ale tylko takie jest niezbedne dla potrzeb statystycznych. Terminy posiadaja_ swoje opisy/definicje, które utatwiaja_ zrozumienie i pozwalajq na podjecie decyzji o wlaéciwym wyborze diagnózy, czy tež interwencji do zidentyfi-kowanego problému. Definicje do diagnóz sa_opisane w osi przedmiot (F). Przyktado-wy pian opieki dla diagnózy „ból przewlekty nogi trwajapy od roku" pokazuje Tab. 2. žródto: opracowanie wtasne na podstawie materiatów szkoleniowych Akredytowane-go Centrum Badaň i Rozwoju Miedzynarodowej Klasyfikacji Diagnóz Pielegniarskich - ICNP przy Uniwersytecie Medycznym w Lodži (38). Diagnóza skonstruowana w sposób opisa-ny w tab. 2 to diagnóza wskazujaca na ból przewlekty nogi, który trwa od roku. Dalej zaproponowano interwencje pielegniarskie. W ww. planie opieki do interwencji dodatkowo dobráno érodki, które može pielegniarka wykorzystaó do swojej pracy. Interwencje to swego rodzaju nazwy procedur, do których možná zaproponowač Diagnóza: ból przewlekty [10000546], Przedmiot: ból Lokalizacja: noga [10011298], Czas: rok [10021270]__ Interwencje (I) Šrodki/narzedzia (M) 1. administrowanie lekiem [10001773] technika podawania leku [10006322] material do czytania [10016433] 2. monitorowanie odpowiedzi na leczenie [10032109] pielejniarka [10013333] narz^dzie do oceny [10002832] 3. analgezja kontrolowana przez pacjenta [10032227] analgetyk [10002279] material instruktazowy [10010395] material do czytania [10016433] 4. nauczanie radzenia sobie z bolem [10019489] pielejniarka [10013333] material instruktazowy [10010395] material do czytania [10016433] 5. promowanie samoopieki [10026347] pielejniarka [10013333] Wynik: ból przewlekty [10000546]; ból ust§pujapy [10027917] Tablica. 2 Przyktad konstruowania planu opieki z wykorzystaniem Miedzynarodowej Klasyfikacji Diagnóz Pielegniarskich -ICNP® czynnosci, które sa_ konieczne do wyko-nania przy interwencji. Frazy opisujace diagnózy, maja. swego rodzaju slowa klu-czowe, np.: administrowanie, monitorowanie, analgezja, nauczanie, czy promowanie. Terminy te opisane sa_ przez definicje w osi „Przedmiot". I tak, np. „Promowanie" to w ICNP® „asystowanie: pomaganie komus w rozpoczeciu lub dalszej realizacji czegos". Monitorowanie natomiast to „okre-šlanie: uwažne badanie kogoé lub czegoš w powtarzajapych sie, albo stálych odste-pach czasu". Przygotowane planý opieki dla jednej specjalnoéci/oddzialu moga_ byc wykorzystywane w innych przypadkach. Róžnice moga_ polegaó tylko na liczbie wy-konywanych interwencji i ich czestoéci. Wnioski Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej (ICNP®) stwarza szerokie spektrum možliwoéci opísania praktyki pielegniarskiej, dokumentowania zdarzeň me-dycznych zwiazanych z pielegniarstwem, ale przede wszystkim tworzenia statystyki dla potrzeb oceny efektywnoéci pracy pie-legniarek i ich wplywu na proces terapeu-tyczny. Pišmiennictwo 1. Poissant L., Pereira J., Tamblyn R., Kawasumi Y, The impact of electronic health records on time efficiency of physicians and nurses: a systemic review, „Journal of American Medical Informatics Association", nrVol. 12, No 5/2005, s. 505-516. Poon E., Jha A., Christino M., Honour M., Fernandopulle R., Middleton B., et al., Assessing the level of healthcare information technology adoption in the United States: A snapshot, „BMC Medical Informatics and Decision Making" nr 6/2006, s.1. Smith K., Smith V., Krugman M., Oman K., Evaluating the impact of computerized clinical documentation, „CIN: Computers, Informatics, Nursing", Vol. 23, No 3/2005, s. 132-138. Burkes, M. (). Identifying and relating nurses' attitudes toward computer use. Computers in Nursing, Vol. 9, No 5/1991, s. 190-200. Darbyshire P., ,Rage against the machine?': Nurses' and midwives' experiences of using computerized patient information systems for clinical information, Journal of Clinical Nursing", Vol. 13, No 1/2004, s. 17-25. Lee T. T, Nurses' perceptions of their documentation experiences in a computerized nursing care planning system, Journal of Clinical Nursing", No 15/2006, 1376-1382., Lee T. T, Nursing information: Users' experiences of a system in Taiwan one year after its implementation, Journal of Clinical Nursing", Vol. 17, No 6/2008, s. 763. Moody L. E., Slocumb E., Berg B., Jackson D., Electronic health records documentation in nursing, „CIN: Computers, Informatics, Nursing", Vol. 22, No/2004, s. 337-344. 9. Likourezos A., Chalfin D. B., Murphy D. G., Sommer B., Darcy K., Davidson S. J., Physician and nurse satisfaction with an electronic medical record system, „The Journal of Emergency Medicine", Vol. 27, No 4/2004), s. 419-424. 10. Lee T. T, Lee T. Y, Lin K. C, Chang P. C, Factors affecting the use of nursing information systems in Taiwan, Journal of Advanced Nursing", Vol. 50, No 2/2005, s. 170-178. 11. McLane S., Designing an EMR planning process based on staff attitudes toward and opinions about computers in Healthcare, „CIN: Computers, Informatics, Nursing", Vol. 23, No 2/2005, s. 85-92. 12. Brodt A., Strange J. H., Nurses' attitudes toward computerization in a Midwestern community hospital, „Compu-ters in Nursing", Vol. 4 No 2/1986, s. 82-86. 13. Lee T. T, Nurses' perceptions of their documentation experiences in a computerized nursing care planning system, Journal of Clinical Nursing", No 15/2006, 1376-1382. 14. Eley R., Fallon T, Soar J., Buikstra E, Hegney D., Nurses' confidence and experience in using information technology, "Australian Journal of Advanced Nursing", Vol. 25, No 3/2008, s. 23-35. 15. Filipowicz J., Filipowicz T, Interope-racyjnosc w praktyce nieuchronna koniecznosc czy motor rozwoju przy-jaznej administracji, E-Vita Polsko- -Amerykaňska Fundacja Wolnoéci, http://www.internetnawsi.pl/UserFiles/ Svstem/Files/file 4df762dc1511a/in-teroperacvjnosc.pdf (stan na dzieň 20 sierpnia 2015). 16. Documentation on the European Interoperability Framework, 2003 http://ec.europa.eu/idabc/en/docu-ment/3473/5585.html#wp. (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 17. Krajowe Ramy Interoperacyjnosci, projekt, Zatacznik do uchwaty Rady Ministrów www.bip.msw.gov.pl/down-load/4/953/kri.pdf. (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 18. Stratégia Rozwoju Informatyki w Pol-sce. Raport I Kongresu Informatyki Polskiej hťtp://ecentrumeuropejskie. uw.edu.pl/bibciter/reports/projects. php?idp=14. (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 19. Uchwata Sejmu RP z dnia 14 lipca 2000 r. w sprawie budowania pod-staw spoteczeňstwa informacyjnego w Polsce, http://isap.sejm.aov.pl/De-tailsServlet?id=WMP20000220448. (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 20. Komitét Badaň Naukowych i Minister-stwo Lacznoéci, Cele i kierunki rozwoju spoteczeňstwa informacyjnego w Polsce, 2001 http://kbn.icm.edu.pl/cele/ index1.html (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 21. Komitét Badaň Naukowych, Stratégia informatyzacji Rzeczpospo-litej Polskiej, 2003, http://arch.i-wum- ukie.polskawue.aov.pl/HLP/ files.nsf/0/79D0526B49538A-E3C125721F00335DF3/$file/strate-gia informatyzacji polsk - epolska. pdf (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 22. Stratégia informatyzacji Rzeczypospo-litej Polskiej - ePolska, 2003 http:// archiwum-ukie.polskawue.aov.pl/ HLP/files.nsf/0/79D0526B49538A-E3C125721F00335DF3/$file/strate-gia informatyzacji polsk - epolska. pdf (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 23. Kilaňska D, ICNP® Calendar in Poland (Kalendárium ICNP® w Polsce. doi: 10.13140/RG.2.1.3314.0321. (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 24. Kilaňska D., Organizacja programu ICNP®. Genéza powstania i rozwój ICNP® na éwiecie i w Polsce, [w:] Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej ICNP w praktyce piele-gniarskiej, (red.) Kilaňska D., Wydaw-nictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 2014, s. 49-55. 25. Kisilowska M., Systémy informacyjne i klasyfikacje stosowane w ochronie zdrowia, [w:] Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej ICNP w praktyce pielegniarskiej, (red.) Kilaňska D., Wydawnictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 2014, s. 2-8. 26. Kilaňska D., Dokumentowanie procesu pielegnowania a elektroniczny rekord pacjenta, [w:] Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej ICNP w praktyce pielegniarskie,, (red.) Kilaňska D., Wydawnictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 2014, s. 35. 27. Kilaňska D., Miedzynarodowy standard pielegniarski - wprowadzenie do praktyki pielegniarskiej, [w:] Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej ICNP w praktyce pielegniarskiej, (red.) Kilaňska D., Wydawnictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 2014, s. 25. 28. Kilaňska D., Staszewska M., Urbánek N., Andrzejczak A., Purgat J., Plano-wanie opieki wedtug miedzynarodowe-go standardu ICNP® w Podstawowej Opiece Zdrowotnej - studium przypad-ku jednostki i rodziny cz. II, „Problémy Pielegniarstwa" Vol. 22, No 4/2014: s. 546-552. 29. International Council of Nurses, Nightingale's Notes on Nursing: A Guide for Today's Caregivers, ICN 2009, s. 4-7. 30. Naczelna Rada Pielegniarek i Potož-nych, Kodeks etyki zawodowej pie-legniarki i potožnej Rzeczypospolitej Polskiej, 2003, http://www.oipip-suw. osti.pl/onas/kodeks.pdf (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 31. Ustawa z dnia 15 lipca 2011 r. o zawo-dach pielegniarki i potožnej, Dz.U. 2011 nr 174 poz. 1039 http://isap.seim.gov.pl/ DetailsServlet?id=WDU20111741039 (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 32. Ustawa z dn. 6 listopada 2008 r. o pra-wach pacjenta i Rzeczniku Praw Pacjenta, Dz.U. 2009, Nr 52, poz. 417 ze zmianami http://isap.sejm.gov.pl/Deta-ilsServlet?id=WDU20090520417 (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 33. Haberko J., Aktualna wiedza medycz-na a stosowanie homeopatii, „Medycz-na Wokanda", nr 1/2009, s. 47-50. 34. Kilaňska D., Miedzynarodowy standard pielegniarski - wprowadzenie do praktyki pielegniarskiej, [w:] Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej ICNP w praktyce pielegniarskiej, (red.) Kilaňska D., Wydawnictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 2014, s. 25. 35. Kilaňska D., Staszewska M., Urbánek N., Andrzejczak A., Purgat J., Plano-wanie opieki wedtug miedzynarodowe-go standardu ICNP® w Podstawowej Opiece Zdrowotnej - studium przypad-ku cz. I, „Problémy Pielegniarstwa" Vol. 22, No 4/2014, s. 539-545. 36. International Council of Nurses, International Classification for Nursing Practice. Browser, 2009 http://icnp.ste-mos.com/index.php/en/2013/ (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 37. Akredytowane przez ICN Centrum Badania i Rozwoju ICNP przy UM w Lodži, Pielegniarstwo Šrodowiskowe. Miedzynarodowa Klasyfikacja Praktyki Pielegniarskiej, katalog, 2010, rewi-zja polska 2014, s. 8-10 http://www. telenrscare.umed.pl/pliki/Katalog-IC-NP-Piel%C4%99oniarstwo-%C5%9A-rodowiskowe1.pdf (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). 38. Kilaňska D., Materiály dydaktyczne, Planowanie opieki wedtug miedzyna-rodowego standardu ICNP® http:// www.umed.pl/pl/index1.php?dir=ic-np&mn=tresc-icnp&txt=3245 (stan na dzieň 25 sierpnia 2015). Kontakt na autora dr n. o zdrowiu Dorota Kilaňska1 magister pielegniarstwa, specjalista z or-ganizacji i zarzadzania, adiunkt w Uni-wersytecie Medycznym w Lodzi. Ekspert Europejskiej Fundacji Badaň Naukowych w Pielegniarstwie (ENRF) w zakresie ksztaicenia ustawicznego (CPD), zintegro-wanej opieki i rozwiazah IT; komisji ds. Kon-stytucji Europejskiej Federacji Stowarzy-szef) Pielegniarek i ENRF, przewodniczaca Rady ds. e-zdrowia w Pielegniarstwie przy CSIOZ, czionek sieci Telenursing Miedzy-narodowej Rady Pielegniarek, dorota.kilanska&umed.lodz.pl mgr Agnieszka Karolczak2 asystent w Zakiadzie Pielegniarstwa Spo-lecznego i Zarzadzania w Pielegniarstwie Uniwersytetu Medycznego w Lodzi, specjalista w zakresie pielegniarstwa anestezjo-logicznego i intensywnej opieki, agnieszka. karolczakdpumed. lodz. pl Všetky práva vyhradené ©2017 - Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia