OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY e-ČaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia Predseda redakčnej rady / Editor-in-chief PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis.sksapa@qmail.com Redakčná rada / Editorial Board PhDr. Andrea Bratova, PhD. PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Mgr. Ivana Harvanová, PhD. Mgr. Jana Lacenová Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA Mgr. Jana Slováková, PhD. PhDr. Dana Zrubcová, PhD. Vydáva/Publishedby Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava Dátum prvého vydania: 28. február 2014 IČO vydavateľa: 37 999 991 Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064 sksapa@sksapa.sk www.sksapa.sk Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board Kontrola textu / Text checking Prof, dr sci. med. Vida Živanovic Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD, RN Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of Nursing, Ukraine dr n. med. Ewa Molka, RN Journal of modern nurses andmidwives, Poland MA. Renata Mroczkowska, RN Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University, Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic Andy Gibbs, BSc (Hons), MSc, PGCert, RN Glasgow Caledonian University Scotland UK Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and Midwifery, Brook fieldHealth Sciences Complex, University College Cork, Cork, Ireland Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses Pain Society). School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D, Ph.D. Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine Mgr. Jana Lacenová PhDr. Katarína Kovalčíková Grafická úprava / Graphics Ing. Peter Grejták Informácie / Informations Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2016 je 6 EUR. Bezplatný pre členov SKSaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/ Indexácia / Indexation Bibliographia medica Slovaca Citačná databáza / Citation database CiBaMed Pokyny pre autorov / Instructions for authors http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01. 04. 2016 Dátum vydania: 30. 04. 2016 Obsah Číslo strany Sestry: hybná sila zmien - zlepšovanie životaschopnosti systémov zdravotnej starostlivosti 07 V Poprade sa konal 16. snem SK SaPA 08 -09 Európska Federácia Sestier 10 Pre teroristické útoky museli zrušiť zasadnutie generálneho zhromaždenia EFN v Bruseli 11 Keď ľudia utekali, aby si zachránili svoj život, vojaci, policajti, hasiči, ženy, zdravotnícki pracovníci naopak bežali do zóny katastrofy 11 -13 Sestry - zavedenie Európskeho profesijného preukazu 13 Má sa vzdelávanie sestier vrátiť na stredné školy? My hovoríme jasné NIE! Pohľady na aktuálnu tému 14 -20 Ošetrovateľská starostlivosť o migrantov v utečeneckom tábore Dobová (Slovinsko) 21 -25 Utrpenie žien pri zločinných experimentoch väzenských lekárov v koncentračnom tábore Ravensbrúck 26 -28 Transplantačný program Českej republiky 29 -32 Plánované významné konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA 33 Suplementum Vedecká recenzovaná časť Kvalita života pacienta s artériovou hypertenziou Individuálne faktory ovplyvňujúce kvalitu života pacientov so sklerózou multiplex Vertebrogénne ochorenia u sestier v klinickej praxi r 34-37 38-42 43-45 HARTMANN IST O krok ďalej pre zdravie PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE 140 mmHg a hodnotu DTK > 90 mmHg (4). Štatistiky SZO uvádzajú, že len v roku 2003 takmer 17 miliónov ľudí zomrelo na chronické ochorenia srdca. Z toho na ischemické choroby zomrelo 40 %, na choroby podmienené artériovou hy-pertenziou 20 % a na cievne choroby mozgu 33 % ľudí (5). Slovensko patrí stále medzi krajiny s nelichotivo vysokým výskytom ochorení srdca a ciev, s úmrtnosťou 2,5-násobne vyššou, ako je vo väčšine krajín vyspelej Európy. Príčina tohto nepriaznivého stavu je pomerne jednoduchá. 9 z 10 občanov na Slovensku má minimálne jeden, pričom väčšina z nich má až 2-3 závažné rizikové faktory. Medzi rizikové faktory, ktoré vieme ovplyvniť, patrí: nadváha a obezita, zvýšený príjem soli, príjem alkoholu, fajčenie, fyzická inaktivita, stres, diabetes mellitus. A medzi faktory, ktoré nevieme ovplyvniť, patrí: rasa, genetická predispozícia a vyšší vek. Dosahovanie priaznivých parametrov pre krvný tlak, cholesterol a hmotnosť je veľmi problematické. Ochorenie AH vážne zasahuje do života pacienta. Napriek prístupnosti k informáciám, veľa pacientov vyhľadá lekársku pomoc veľmi neskoro. Pacienti často podceňujú varovné príznaky a zároveň vedú život plný stresu, nevykonávajú športové aktivity a stravujú sa nezdravo. Situácia na Slovensku poukazuje na dôsledky dopadu chorôb obehovej sústavy, ktoré sú závažné pre zníženú kvalitu života, chronický priebeh a dlhodobé vysoké náklady na liečbu. Materiál a metodika Cieľom výskumu bolo porovnať kvalitu života pacientov s AH vzhľadom na vek, pohlavie a hodnoty Body Mass Indexu (BMI). Na základe cieľa boli stanovené 3 hlavné hypotézy: H1: Existuje vzťah medzi pohlavím a kvalitou života; H2: Existuje rozdiel v kvalite života u pacientov s AH vzhľadom na vek a hypotéza H3: Existuje rozdiel v kvalite života u pacientov vzhľadom k BMI. Hypotézy boli doplnené o podhypotézy, ktoré predstavovali subfaktory (fyzické funkcie, emocionálna rola, fyzická rola, telesná bolesť, duševné zdravie, sociálne fungovanie, vitalita, celkový zdravotný stav) ovplyvňujúce kvalitu života. Výber súboru respondentov bol zámerný. Hlavným kritériom pre výber respondentov bola diagnostikovaná AH, liečenie pacientov a ich evidencia v dispenzári ambulancií. Dotazník bol určený pre respondentov oboch pohlaví od 18 rokov. Skúmaní pacienti sa liečili v ambulantnej starostlivosti na internej a kardiologickej ambulancii polikliniky Novamed v Banskej Bystrici. Výskumný súbor tvorilo 95 respondentov. Na me- ranie zdravím ovplyvnenú kvalitu života bol vyvinutý celý rad inštrumentov, väčšinou dotazníkového typu. Za „zlatý štandard" v tejto oblasti je považovaný dotazník SF 36, ktorý je všeobecne zameraný a je odporúčaný predovšetkým na zisťovanie dopadu farmakoterapie na kvalitu života pacientov (6). Preto sme pre náš výskum zvolili práve dotazník SF 36. Dotazník SF 36 obsahoval 36 otázok zahrňujúcich výberovú škálu ôsmych okruhov, tak ako to uvádza Vaňásková (7): • Obmedzenie fyzických aktivít v dôsledku zdravotných problémov -physical functioning (PH). • Obmedzenie sociálnych aktivít v dôsledku emocionálnych problémov - role emocional (RE). • Obmedzenie obvyklých činností v dôsledku fyzických zdravotných problémov - role physical (RP). • Bolesť-bodily pain (BP). • Všeobecné mentálne zdravie, psychologické poruchy - mental health (MH). • Obmedzenie v bežných aktivitách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov - social functiong (SF). • Vitalitu - vitality (VF). • Všeobecné hodnotenie zdravotného stavu - generál health (GH). • Reported Health Transition (HT). Týchto osem kategórií bolo zhrnutých do 2 dimenzií: celkové fyzické zdravie (PCS - physical component summary) a celkové psychické zdravie (MCS -mental component summary). Termín distribúcie dotazníkov v ambulanciách prebiehal v mesiacoch október 2014 až január 2015. Anonymný dotazník bol rozdistribuovaný medzi pacientami prostredníctvom sestier pracujúcich v ambulanciách. Odpovede respondentov boli spracované v programe MS Excel 2007. Na spracovanie hypotéz sme použili permutačný ANOVA - test. Kvalitu života sme vypočítali aritmetickým priemerom z jednotlivých dimenzií, ktoré tvorili dotazník SF 36. Nižšie skóre indexu kvality života ako 50 nám signalizuje horšiu kvalitu života a skóre bližšie ku 100 lepšiu kvalitu života (8). Výsledky Celkový výskumný súbor tvorilo 95 respondentov vo veku od 25 - 78 rokov, z toho 46,32 % žien a 53,68 % mužov Na základe veku boli respondenti rozdelený do 6 kategórií, a to v rozmedzí 10 rokov. Najviac respondentov bolo vo veku od 41 do 50 rokov (28,42 %), druhú najväčšiu kategóriu vytvorila veková kategória 51 - 60 rokov, kde bolo 26,32 % respondentov. Najmladší pacient s AH, ktorý sa zúčastnil výskumu, mal 25 rokov a najstarší 78 rokov, priemerný vek respondentov predstavoval 50 rokov. Zo zistených údajov o výške a váhe bol vypočítaný BMI index. Zistili sme, že ani jeden z pacientov netrpel podvýživou, normálnu telesnú hmotnosť malo 21 respondentov, nadhmotnosť 43 respondentov, obezitou 1. stupňa trpelo 23 respondentov, obezita 2. stupňa bola zistená u 6 respondentov a obezita 3. stupňa sa vyskytla u 2 respondentov Po vyhodnotení jednotlivých dimenzií bolo vypočítané PCS a MCS, ktorých hodnoty sú uvedené v tabuľke 1. Na základe zistených hodnôt bolo vyvodené celkové zdravie, resp. kvalita života. PCS v priemere dosiahlo hodnoty 69,22 ± 17,15 a MCS 69,80 ± 18,67 Index celkového zdravia alebo kvality života SF 36 dosiahol hodnoty v priemere 72 ± 8,55, čo indikuje kvalitu života ako lepšiu. V našom výskume boli stanovené hypotézy, ktorými sme chceli overiť, či existuje vzťah medzi kvalitou života a pohlavím, či sú rozdiely v kvalite života vzhľadom na vek a zároveň sme sa pokúšali zistiť rozdiely v kvalite života vzhľadom na hodnoty BMI. Vzťah medzi kvalitou života a pohlavím Hypotéza H, bola na základe zistených výsledkov prijatá. Rozdiel, ktorý sa štatisticky preukázal, bol rozdiel v sub-faktoroch, a to v úrovni bolesti medzi mužmi a ženami, kde sa predpokladalo, že úroveň bolesti je rovnaká u mužov aj u žien. Táto podhypotéza bola zamietnutá. Test preukázal, že úroveň bolesti je väčšia u žien. Pohlavie Muži Ženy PCS 68 32 MCS 144 68 PCS - celkové fyzické zdravie, MCS - celkové mentálne zdravie. Tab. 1 Hodnoty PCS a MCS Vzťah medzi kvalitou života a vekom Hypotéza H2 bola zamietnutá. Zároveň sme zamietli aj podhypotézy, ktoré skúmali subfaktory kvality života. Ani v jednej podhypotéze nevyšiel štatisticky významný rozdiel (p-value: 0,36303 - p-value: 0,99865). Vzťah medzi kvalitou života a hodnotami BMI V tretej hypotéze H3 sme overovali, či existuje rozdiel v kvalite života u pacientov, ktorí majú vyššie hodnoty BMI, ako u pacientov, ktorí majú nižšie hodnoty BMI a liečia sa na AH. BMI sme rozdelili na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili pacienti s BMI do 25, to znamená s normálnou váhou. Druhú skupinu tvorili pacienti s vyšším BMI ako 30, to znamená obezitu prvého a druhého stupňa. Z 95 respondentov malo 22 normálnu váhu a až 73 pacientov malo obezitu 1. a 2. stupňa. Vyhodnotenie hypotézy potvrdilo, že je signifikantný rozdiel v kvalite života medzi respondentmi s nižším a vyšším BMI. Celkový index kvality zdravia nám vyšiel 69 u žien a 69,9 u mužov, čo nám indikuje lepšiu kvalita života. Diskusia Artériová hypertenzia je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich chronických ochorení a je jednou z hlavných príčin morbidity a mortality na celom svete. Včasná detekcia AH umožňuje zaviesť vhodnú terapiu, a tým prispieť k redukcii jej komplikácií, k lepšej prognóze, či k zlepšeniu samotnej kvality života pacientov. Vo vekovej skupine 30 - 44 rokov majú ženy typicky nižší systolický tlak krvi (TK) než muži. Systolický TK narastá s vekom prudšie u žien ako u mužov, čo znamená, že vo veku > 60 rokov majú ženy vyšší TK a väčšiu prevalenciu hypertenzie. ) Nižšia kvalita života u žien, a to nielen s AH, ale aj s inými srdcovými chorobami, je popisovaná vo viacerých štúdiách (9, 10). Kontinuálny vzťah medzi TK a kardiovaskulárnym ochorením je rovnaký u žien i mužov (11). Podľa štúdie Hochleitnera (12) strach zo smrti uvádza až 71,6 % žien a 55,3 % mužov z 253 pacientov, ktorí sa danej štúdie zúčastnili. Obmedzenie činností v domácnosti uviedlo 87,5 % žien a 30 % mužov, obmedzenie v sexuálnom živote uviedlo 20,3 % žien a 58,7 % mužov Na základe výsledkov nášho výskumu sme dospeli k záveru, že rozdiel medzi kvalitou života mužov a žien s AH je značný v oblasti pociťovania bolesti. Zaujímavú súvislosť s pociťováním bolesti zistili Zygmuntowicz et al. (13), ktorí píšu, že fyzická bolesť bola horšia u pacientov s nedostatočne kontrolovaným krvným tlakom a s dlhším trvaním liečby hypertenzie. Podľa Jayasingheho (14) s rastúcim vekom klesá skóre PCS pre mužov a ženy. MCS skóre sa však vekom u žien zvyšuje. Celkové PCS skóre pre mužských pacientov bolo v uvedenej štúdii 43,0 a ženských 42,3, podobné bolo aj MCS skóre: 50 u mužov a 48,3 u žien. Klocek, Kawecka-Jaszcz (15) na základe svojej štúdie tvrdia, že kvalita života u žien je nižšia ako u mužov, a to bez ohľadu na prítomnosť ar-tériovej hypertenzie. V našom výskume dosiahli ženy hodnoty pre PCS 68,6 a MCS 69,4. U mužov boli tieto hodnoty nasledovné PCS 69,8 a MCS 70. Z uvedených výsledkov vyplýva, že nie sú významné rozdiely PCS a MCS medzi ženským a mužským pohlavím. Ďalší overovaný vzťah, ktorý sme v našej štúdii zisťovali, bol vzťah medzi vekom a kvalitou života. Tento vzťah sa nepotvrdil. V porovnaní so štúdiou Jayasingheho (14) mali mladší muži (< 39 rokov) lepšie fyzické zdravie ako starší muži (> 59 rokov) a staršie ženy mali tendenciu mať lepšie duševné zdravie ako mladšie ženy. Klocek, Kawecka--Jaszcz (15) píšu, že kvalita života sa znižuje s vekom, a to ako s hyperten-ziou, tak s normotenziou. Uvedení autori tiež zistili, že u mužov s hyper-tenziou je trend smerom k lepšej kvalite života nad 65 rokov veku na rozdiel od žien rovnakého veku, u ktorých je kvalita života horšia. Mnohé vedecké články a publikácie dokumentujú, že jedným z faktorov, ktoré výrazne zhoršujú kvalitu života, je obezita. Tento fakt potvrdil i náš výskum. Rovnaké zistenie uvádza Soni (16). Autor ďalej píše, že pri schudnutí sa kvalita života zlepší. Na Slovensku bolo robených niekoľko populačných prieskumov ohľadom BMI obyvateľstva, ktoré sa lieči na artériovú hypertenziu. Populačný prieskum, ktorý bol robený v Slovenskej republike v rokoch 2002 až 2004 preukázal, že vo výskumnej vzorke, ktorá pozostávala z 255 respondentov, bola priemerná hodnota BMI v celom súbore 26,73 ± 4,56 kg/m2. Index vyšší než 25 malo 46,7 % vyšetrených a 35,7 % osôb malo klinicky zjavnú obezitu. Len 17,6 % vyšetrených osôb malo BMI nižšie než 25, čo svedčí o normálnej váhe. Významné obmedzenie z dôvodu fyzického zdravia je u pacientov, ktorí mali neúčinnú liečbu (17). Kvalita života pacientov môže byť ovplyvnená jednoduchou diagnostikou ochorenia, vedľajšími účinkami liekov alebo dokonca zmenou spôsobu života (18). Štúdia Zygmuntowicz et al (13) dokonca uvádza, že kvalitu života pacientov s AH ovplyvňuje akákoľvek komorbidita, či iné chronické ochorenie, a teda i obezita. Sú však aj štúdie, ktoré tvrdia presný opak, a to, že neexistuje pokles kvality života u pacientov s hypertenziou. Väčšina štúdii však potvrdzuje, že AH ovplyvňuje kvalitu života. Ak pacient dodržiava liečebný režim a pravidelne užíva lieky, vplyv AH na kvalitu života nie je až taký veľký. Bohužiaľ pacienti, ktorí nedodržiavajú liečebný režim, u tých sa zníži kvalita života v dôsledku komplikácií ochorenia AH. Veľa štúdií porovnávalo pacientov, ktorí sa liečia na AH, s pacientmi normotenznými. Výsledkom bolo, že pacienti s AH mali v porovnaní s normotenznými pacientmi nižšie hodnoty v oblastiach: fyzické zdravie, obmedzenie v dôsledku fyzického zdravia, energia a vitalita, ako aj vo všeobecnom hodnotení zdravia. Avšak u pacientov, ktorí majú účinnú liečbu, sa kvalita života väčšinou nelíši od normotenzných pacientov (15). Záver V súčasnej dobe je jedným zo spôsobov komplexného posúdenia zdravotného stavu pacienta hodnotenie kvality života. V súvislosti s artériovou hyper-tenziou hodnotenie kvality života pomáha k individualizácii liečby a zvyšuje jej účinnosť. Cieľom našej štúdie bolo porovnať celkovú kvalitu života medzi pacientmi s artériovou hypertenziou vo vzťahu k veku, pohlaviu a hodnotám BMI. Štatisticky významnú súvislosť sme zistili medzi kvalitou života a pohlavím pacientov, a to v oblasti vnímania bolesti. V kontexte s týmto zistením preto odporúčame zvýšenú pozornosť venovať najmä komplexnému manažmentu bolesti pri AH u žien. Tiež boli zistené rozdiely v kvalite života vzhľadom na vyššie a nižšie BMI. Udržiavanie BMI v medziach normy (18,5-25 kg/m2) a dodržiavanie diétnych odporúčaní je pre dobrú kvalitu života pacientov s AH nevyhnutnosťou. Výsledky výskumu by mohli slúžiť na porovnanie ďalším podobným výskumom. Výskum bol zrealizovaný v Banskej Bystrici, preto by bolo zaujímavé jeho rozšírenie pre ďalšie mestá (regióny) a porovnať zistené výsledky s týmto výskumom, pretože na SR je len veľmi málo podobných štúdií. Zároveň by bolo zaujímavé rozšíriť tento výskum o väčší počet respondentov, dlhší časový interval výskumu a zároveň skombinovať viaceré výskumné nástroje , tak ako sú použité v iných štúdiách podobného zamerania. Zdroje 1. POTŮČEK, M. a kol. Průvodce krajinou priorít pro Českou republiku. 1 vydanie. Praha: Gutenberg, 2002, 686 s. ISBN 8086349063. 2. BALEGOVÁ, O. Kvalita života ako termín a interpretácia. In Kvalita života v kontextoch globalízácíe a výkonnej spoločností. Prešov: FF Prešovskej univerzity, 2002, ISBN 80-8068-08-6, s. 47 - 56. 3. HERMANOVÁ, E. Kvalita života a její modely v současném sociálním výzkumu. In Sociológia, 2012, vol. 44, no. 4, s.407 - 425. 4. BULAS, J. Prehľad aktuálnych európskych (ESH/ESC 2003) a amerických (JNC7) odporúčaní pre liečbu hypertenzie. In Via practica. ISSN 1336 - 4790, 2004, roč. 3, č. 1,s. 142- 148. 5. KAMENSKÝ, G. PELLA, D. Zdravý životný štýl: Cesta k prevencii ochorení srdca a ciev, Bratislava : AEPress s. r. o. 2010, 143 s. ISBN 978-80-88880-88-2. 6. GURKOVÁ, E. Hodnocení kvality života, Grada Publishning a.s, Praha, 2011. ISBN 978-80-24-3625-9, s. 42. 7. VAŇÁSKOVÁ, E. Testování v neu-rorehabilitaci. In Neurologie pro praxi, 2005, roč. 6, č. 6, s. 311-314. 8. WARE, J. E. SF-36 Health Survey Update, [online]. 19 Jun 2007, [cit. 2015. 02. 19]. Dostupné na internete: . 9. TREVISOL, DJ. et al. Health-related quality of life is worse in individuals with hypertension under drug treatment: results of population-based study. In Journal of Human Hypertension. 2012. Vol. 26, issue 6. ISSN 0950-9240. 10. CARVALHO, M. A. N. et al. Quality of Life of Hypertensive Patients and Comparison of two Instruments of HRQOL Measure. In Arq Bras Cardiol. 2012, Vol. 98. N. 5. ISSN 0066 - 782X. 11. The Task Force for the Management of Arterial Hypertension of the European Society of Hypertension (ESH) and of the European Society of Cardiology (ESC) European He- art Journal 2007;28:1462-1536 12. HOCHLEITNER, M, BADER, A. Herzpatienten und Lebensqualität: Gibt es einen Geschlechtsunterschied?. In Journal für Hypertonie. ISSN 1028 - 2327, 2003, roč. 7, č. I, s. 19-22. 13. ZYGMUNTOWICZ, M. et al. Comorbidities and the quality of life in hypertensive patients. In Polskie archiwum medycyny wewnetrznej 2012; 122 (7-8). 14. JAYASINGHE, U.W. et al. Gender differences in health-related quality of life of Australian chronically-ill adults: patient and physician characteristics do mater. In Health and Quality of Life Outcomes. 2013, roč. II. Č.102. ISSN 1477 - 7525. 15. KLOCEK M , KAWECKA-JASZCZ K. Quality of life in patients with essential arterial hypertension. In: The effect o socio-demographic factors Przeglad Lekárski [2003, 60(2):92-100] 16. SONI, R.K. et al. Health-related quality of life in hypertension, chronic kidney disease and coexistent chronic health conditions. In Adv Chronic Kidney Dis 2011, vol. 58, Issue 1, ISSN 0272 - 6386. 17. RASKELIENE, V. et al. Impact of duration and treatment of arterial hypertension on health-related quality of life. In Medicína (Kaunas). [online]. 2009, roč. 45, č. 5, ISSN 1648-9144. 18. SANTOS, L. et al. The influence of stress on the quality of life of hypertensive patients. In Procedia - Social and Behavioral Sciences. 2013, vol. 113, ISSN 1877-0428. Kontakt PhDr. Silvia Puteková, PhD. Univerzitné námestie 1 FZaSP, Katedra ošetrovateľstva TU v Trnave silvia.putekova@truni.sk INDIVIDUÁLNE FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KVALITU ŽIVOTA PACIENTOV SO SKLERÓZOU MULTIPLEX INDIVIDUAL FACTORS AFFECTING THE QUALITY OF LIFE IN PATIENTS WITH MULTIPLE SCLEROSIS MÁRIA SOVÁRIOVÁ SOÓSOVÁ1, KATARÍNA NEMCOVA2 'Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva 2King Abdulaziz Medical City National Guard Health Affairs (N G HA), Neurology Clinic, Riyadh, Saudi Arabia Abstrakt Východiská: Sclerosis multiplex (SM) sa vyznačuje veľkou variabilitou klinického priebehu, a i keď podstatne neznižuje dĺžku života, významne mení jeho kvalitu. Individuálne faktory môžu modifikovať kvalitu života (QOL). Cieľ: Posúdiť QOL pacientov so SM z východoslovenského regiónu a vplyv vybraných sociálno-demografických a klinických faktorov na ich QOL. Metódy: Na posúdenie QOL bol použitý dotazník kvality života WHOQOL-BREF, rozdiely v QOL boli testované Mann--Whitneyho U, resp. Kruskal-Walliso-vým H testom. Výsledky: Vo vzorke 70 pacientov so SM bola najhoršia QOL zaznamenaná v závislosti na lekárskej závislosti, výskyte bolesti a nepríjemných pocitov a pracovného výkonu, výskyte negatívnych pocitov, v sexuálnom živote, finančnej situácii a v realizácii záľúb. Podľa pohlavia neboli identifikované rozdiely v QOL pacientov s SM. Horšia QOL bola zistená u pacientov nad 45 rokov veku života, žijúcich bez partnera (iba v doméne sociálnych vzťahov), so stredoškolským vzdelaním, sekundárne-progresívnou formou SM a trvaním ochorenia dlhšie ako 10 rokov. Záver: Poznanie individuálnych faktorov vedúcich k horšej QOL môže byť nápomocné pri odhalení a formulovaní rizikového profilu pacientov, ako aj pre výber na dôkazoch založenej liečby a ošetrovateľskej starostlivosti. Kľúčové slová Kvalita života. Sclerosis multiplex. WHOQOL-BREF. Abstract Background: Multiple sclerosis (MS) is ^ characterized by great variability of the clinical course and although it does not substantially reduce life expectancy, significantly changes its quality. Individual factors can modify quality of life (QOL). Aim: To assess quality of life (QOL) of patients with MS from Eastern Slovakia and influence of selected socio-de-mographic and clinical factors on their QOL. Methods: WHOQOL-BREF questionnaire was used to assess the QOL. Differences in QOL were tested by Mann--Whitney U and Kruskal-Wallis H tests. Results: In a sample of 70 patients with MS the worst QOL was reported in medical dependency, occurrence of pain and discomfort and job performance, in the negative feelings, in sexual life, financial situation and in hobbies. Differences in QOL were not identified according to gender. Worse QOL was found in patients over 45 years of age of life, living without a partner (only in the domain of social relations), with secondary education, secondary-progressive form of MS and disease duration of more than 10 years. Conclusion: Knowledge of individual factors leading to poorer QOL may be helpful in identifying and formulating risk profile of patients and for planning evidence-based treatment and nursing care. Keywords Quality of life. Multiple sclerosis. WHOQOL-BREF. Úvod Sclerosis multiplex (SM) je chronické zápalové autoimunitné neurodegeneratív-ne ochorenie, ktoré vyúsťuje do demy-elinizácie nervových vláken centrálneho nervového systému. SM je progresívne ochorenie sprevádzané rôznymi motorickými, senzorickými, emocionálnymi a kognitívnymi zmenami, ktoré redukujú fyzickú a psychickú výkonnosť, ako aj sociálne zapojenie pacienta (1). Dynamika chorobného procesu je veľmi pestrá. Po asymptomatickom, subklinickom štádiu má približne 85 % pacientov relap-sujúcu - remitujúcu formu SM (RRSM). Ochorenie začína atakom (relapsom), po ktorom nasleduje obdobie klinickej remisie. Tzv. primárne progresívnu formu SM (PPSM) bez atakov má asi 10 % pacientov. Postupný vývoj deteriorácie od začiatku ochorenia pacienta veľmi rýchlo invalidizuje. Tretím progresívnym podtypom je sekundárne progresívna SM (SPSM). Ide o najčastejšiu progresívnu formu, s výskytom viac než u 30 % všetkých pacientov so SM a je prirodzeným pokračovaním remitujú-'ceho štádia SM, pri ktorom sa v priebehu 5. - 15. rokov jeho trvania začína choroba zhoršovať. Po 10. rokoch 50 % a po 20.-25. rokoch najmenej 80 % neliečených pacientov s RRSM prejde do tejto formy ochorenia. SM je neurologické ochorenie postihujúce predovšetkým mladých dospelých. Vyznačuje sa veľkou variabilitou klinického priebehu, a i keď podstatne neznižuje dĺžku života, významne mení jeho kvalitu, vedie k neistote v oblasti budúceho zdravia a všeobecného fungovania (2,3,4). Cieľom tejto štúdie je posúdiť vplyv individuálnych sociálno-demografických a klinických faktorov na kvalitu života (QOL) pacientov so SM z východoslovenského regiónu. Materiál a metodika Dizajn, etické aspekty a financovanie. Štúdia mala opisný prierezový charakter. Dáta boli získavané v mesiacoch november 2012 až január 2013 v Centre pre demyelinizačné ochorenia pri neurologickej klinike Univerzitnej nemoc- nice L. Pasteura v Košiciach so súhlasom etickej komisie danej nemocnice. Respondenti boli oboznámení s cieľmi daného výskumu, boli poučení o tom, že neexistujú žiadne významné riziká spojené s účasťou na tomto výskume a boli informovaní, že kedykoľvek počas výskumu môžu odstúpiť bez udania dôvodu. Všetci účastníci dali informovaný súhlas k štúdii, anonymita a súkromie respondentov zostali zachované. Tento výskum nedostal konkrétnu dotáciu z akejkoľvek finančnej agentúry z verejného, komerčného, resp. neziskového sektora. Autori deklarujú, že nie sú si vedomí potenciálneho konfliktu záujmu. Súbor. Na štúdii participovalo 70 pacientov s vyššie spomínaného centra, ktorí spĺňali tieto kritériá: diagnóza SM stanovená lekárom, vek nad 18 rokov života, ochota spolupracovať a podpísaný informovaný súhlas. Vylučujúcim kritériom bola diagnóza iného neurologického ochorenia a ochorenia pohybového aparátu vedúceho k invalidite, prítomnosť duševnej poruchy alebo ochorenia a tehotenstvo. Metodika. Na posúdenie QOL pacientov so SM sme použili štandardizovaný dotazník WHOQOL-BREF (5), ktorý obsahuje 26 otázok. Tie umožňujú hodnotiť sledovanú položku na 5-bodovej Liker-tovej škále. Odpovede sú skórované tak, že nižšia hodnota (najnižšia do 1) vyjadruje horšiu kvalitu, spokojnosť, a čím je hodnota vyššia (maximálne po 5), tým je lepšia kvalita, spokojnosť respondenta v danej oblasti. Položky 3, 4 a 26 sa pred vyhodnotením musia prekódovať, pretože ich znenie je formulované záporne. Položky v dotazníku sú zamerané na hodnotenie kvality života v súvislosti s fyzickým a duševným zdravím, so sociálnymi vzťahmi a s prostredím. Štandardizované skóre v uvedených dimenziách sa po prepočítaní pohybuje medzi hodnotami 4 až 20. Hodnota 4 predstavuje najhoršiu Charakteristiky N (%) Pohlavie Muž 31 (44,3) Žena 39 (55,7) Vek 25 - 35 rokov 4(5,7) 36 - 45 rokov 49 (70,0) 46 - 55 rokov 17 (24,3) Rodinný stav Žijúci s partnerom 38 (54,3) Žijúci bez partnera 32 (45,7) Vzdelanie Stredoškolské 50 (71,4) Vysokoškolské 20 (28,6) Trvanie ochorenia Do 10 rokov 46 (65,7) Viac ako 10 rokov 24 (34,3) Klinická forma Relaps-remitujúca 43 (61,4) Sekundárne progresívna 27 (38,6) spokojnosť, kvalitu života a hodnota 20 najlepšiu spokojnosť, kvalitu života. Dotazník bol spoľahlivý, Cronbachova alfa dosiahla hodnotu 0,888. Emitovaný dotazník obsahoval položky zamerané na posúdenie sociálno-de-mografických (vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav) a klinických charakteristík (trvanie ochorenia, typ SM) Štatistická analýza. Pri spracovávaní výsledkov boli použité opisné a induktívne štatistické metódy. Zjednoduchých opisných metód boli použité: absolútna početnosť (N), percentá (%), priemer (M), smerodajná odchýlka (SD), minimálne (MIN) a maximálne (MAX) hodnoty. Výsledky sú znázornené vo frekvenčných a opisných tabuľkách. Rozdiely v kvalite života boli posudzované Mann-Whitney ho U testom a Kruskal-Wallisovým H testom. Výsledky boli spracované v štatistickom programe The Statistical Pac-kage for Social Sciences, SPSS 17. Výsledky Demografické a klinické charakteristiky pacientov so SM sú uvedené v tabuľke 1. Súbor tvorili prevažne ženy, pacienti vo veku 36 až 45 rokov života, žijúci s partnerom. Väčšina pacientov dosiahla stredoškolské vzdelanie, no v našom súbore sme nemali pacientov so základným vzdelaním. U väčšiny pacientov trvalo ochorenie kratšie ako 10 rokov. Najčastejšie sa v našom súbore vyskytovala relaps-remitujúca klinická forma SM. Pri hodnotení QOL dotazníkom WHOQOL-BREF (tabuľka 2) sme identifikovali v oblasti fyzického zdravia najhoršiu kvalitu v oblasti závislosti na lekárskej závislosti, výskyte bolesti a nepríjemných pocitov a pracovného výkonu. Výskyt negatívnych pocitov v doméne duševného zdravia, neuspokojivý sexuálny život v doméne sociálnych vzťahov, neuspokojivá finančná situácia a schopnosť realizovať vlastné záľuby v doméne patrili medzi najviac negatívne hodnotené oblasti kvality života u pacientov so SM. Tab. 1 Sociálno-demografické a klinické charakteristiky pacientov V jednotlivých doménach WHOQOL--BREF sme zistili najhoršie celkové priemerné skóre v doméne fyzického zdravia 11,61 ±2,01, v doméne sociálnych vzťahov 12,44 ±3,64, ďalej v doméne prostredia 12,56 ±2,03 a nakoniec v doméne duševného zdravia 13,10±2,12. Rozdiely v QOL vzhľadom na sociálno--demografické a klinické charakteristiky pacientov sú uvedené v tabuľke 3. Podľa pohlavia sme neidentifikovali štatisticky významné rozdiely v QOL. Horšia QOL bola zaznamenaná najmä u pacientov vo veku nad 45 rokov života oproti mladším pacientom. V doméne sociálnych vzťahov sme zaznamenali signifi- kantně horšiu QOL u pacientov žijúcich bez partnera. Vysokoškolské vzdelanie sa spájalo s lepšou QOL vo všetkých doménach WHOQOL-BREF. U pacientov so sekundárne progresívnou formou SM sme v našom súbore zistili horšiu QOL v doméne sociálnych vzťahov a prostredia. Dlhšie trvanie ochorenia (viac ako 10 rokov) sa odrazilo na horšej kvalite života vo všetkých doménach. Diskusia Cieľom štúdie bolo zmapovať QOL u pacientov so SM a posúdiť vplyv vybraných sociálno-demografických a klinických charakteristík na ich kvalitu života. Pri hodnotení QOL sme identifikovali najhoršiu kvalitu v oblasti závislosti na lekárskej závislosti, vo výskyte bolesti a nepríjemných pocitov a v oblasti pracovného výkonu v doméne fyzického zdravia. V doméne duševného zdravia sme zaznamenali najhoršie skóre vo výskyte negatívnych pocitov, v doméne sociálnych vzťahov v sexuálnom živote pacientov. Neuspokojivá finančná situácia a schopnosť realizovať vlastné záľuby patrili medzi najviac negatívne hodnotené oblasti kvality života v doméne prostredia u pacientov so SM. Fyzické zdravie Duševné zdravie Sociálne vzťahy Domény WHOQOL-BREF Pacienti so SM Priemer (±SD) Bolesť a nepríjemné pocity 2,21 ±0,88 Závislosť na lekárskej starostlivosti 2,13 ±0,82 Energia a únava 3,09 ±0,99 Pohyblivosť 3,27 ±0,90 Spánok 3,63 ±0,84 Každodenné činnosti 3,11 ±1,02 Pracovný výkon 2,87 ±1,13 Potešenie zo života 3,40 ±0,87 Zmysel života 3,51 ±1,06 Sústredenie 3,29 ±0,74 Prijatie telesného vzhľadu 3,63 ±0,82 Spokojnosť zo sebou 3,09 ±0,97 Negatívne pocity 2,73 ±0,85 Osobné vzťahy 3,46 ±0,94 Sexuálny život 2,66 ±1,27 Podpora priateľov 3,21 ±0,98 Osobné bezpečie 3,24 ±0,62 Životné prostredie 3,06 ±0,66 Finančná situácia 2,63 ±0,90 Prístup k informáciám 3,44 ±0,91 Záľuby 2,83 ±0,96 Prostredie v okolí bydliska 3,27 ±0,82 Dostupnosť zdravotnej starostlivosti 3,44 ±0,71 Doprava 3,21 ±0,85 Tab. 2 Kvalita života pacientov so sclerosis multiplex 1 - najhoršia až 5 - najlepšia kvalita života Celkovo najhoršie priemerné skóre sme zaznamenali v doméne fyzického zdravia, v doméne sociálnych vzťahov, dalej v doméne prostredia a nakoniec v doméne duševného zdravia. Podobné skóre v doméne fyzického zdravia identifikovali u pacientov so SM žijúcich v prešovskom regióne aj autori Eliášová a kol. (6), v doménach duševného zdravia, sociálnych vzťahov a prostredia však zistili horšiu QOL u pacientov so SM oproti pacientom našej vzorky. Autori spomínanej štúdie zistili najhoršiu QOL v doméne fyzického zdravia najmä v súvislosti s mobilitou, pocitmi energie a únavy, či pracovného výkonu. V doméne duševného zdravia zaznamenali uvedení autori horšiu QOL takmer vo všetkých položkách tejto domény, v doméne sociálnych vzťahov najmä v osobných vzťahoch a pociťovanej sociálnej opory a v doméne prostredia vo finančnej oblasti a prístupu k infor- máciám. Celkovo horšiu QOL identifikovali u pacientov so SM, ktorí nevyužívali podporu svojpomocných skupín. Celkovo sme v súbore pacientov so SM zaznamenali horšiu QOL vo všetkých doménach v porovnaní s českou populačnou normou i súborom pacientov s rôznymi ochoreniami žijúcim v Českej republike (5). Podobné výsledky v QOL v doméne fyzického a duševného zdravia, a dokonca lepšiu QOL v doméne sociálnych vzťahov a prostredia zaznamenala autorka Sadovská (7) v skupine pacientov v paliatívnej starostlivosti. Cioncoloni et al. (1) v talianskej štúdii identifikovali u pacientov so SM dotazníkom SF-36 najhoršiu QOL v oblasti obmedzenia plnenia rolí v dôsledku fyzických a emocionálnych zmien, v oblasti vitality a fyzického fungovania. V oblasti sociálnych funkcií a duševného zdravia zistili lepšiu QOL. Z individuálnych faktorov sme sa zamerali na hodnotenie vplyvu pohlavia, veku, rodinného stavu vzdelania, formy a trvania ochorenia na QOL. Podľa pohlavia sme neidentifikovali štatisticky významné rozdiely v QOL v našom súbore pacientov so SM. Štatisticky významne horšiu QOL sme zistili u pacientov vo veku života nad 45 rokov oproti pacientom mladších vekových skupín vo všetkých doménach, okrem domény fyzického zdravia. V doméne sociálnych vzťahov sme zaznamenali signifikantně horšiu QOL u pacientov žijúcich bez partnera. Vysokoškolské vzdelanie sa spájalo s lepšou QOL vo všetkých doménach WHOQOL-BREF. Horšiu QOL v doméne sociálnych vzťahov a prostredia sme v našom súbore zistili u pacientov so sekundárne progresívnou formou SM. Pri trvaní ochorenia viac ako 10 rokov došlo k zhoršeniu kvality života vo všetkých doménach. Fyzické zdravie Priemer (±SD) Duševné zdravie Priemer (±SD) Sociálne vzťahy Priemer (±SD) Prostredie Priemer (±SD) Pohlavie Muži 11,34 ±2,23 12,86 ±1,95 12,09 ±3,85 12,29 ±2,12 Ženy 11,82 ±1,83 13,28 ±2,26 12,72 ±3,50 12,78 ±1,94 Vek 25-35 rokov 12,29±1,65 13,50 ±1,48 13,67 ±1,28 13,63 ±2,36 36-45 rokov 11,84 ±1,78 13,55 ±2,11 13,25 ±3,55 12,92 ±1,95 46-55 rokov 10,79 ±2,51 11,69 ±1,70** 9,80 ±3,05** 11,29 ±1,70* Rodinný stav S partnerom 11,68 ±2,06 13,28 ±2,07 13,37 ±3,54 12,78 ±2,20 Bez partnera 11,52 ±1,97 12,88 ±2,18 11,33 ±3,50* 12,31 ±1,79 Vzdelanie Stredoškolské 11,14 ±1,98 12,64 ±1,93 11,60 ±3,69 12,15 ±1,99 Vysokoškolské 12,77 ±1,60" 14,23 ±2,19** 14,53 ±2,59*** 13,60 ±1,75** Klinická forma Relaps-remitujúca 11,97 ±1,60 13,29 ±1,88 13,40 ±3,29 13,01 ±1,83 Sekundárne progresívna 11,01 ±2,44 12,79 ±2,46 10,91 ±3,72** 11,85 ±2,15* Trvanie SM Do 10 rokov 12,15 ±1,71 13,81 ±1,94 13,71 ±3,27 13,09 ±1,96 Viac ako 10 rokov 10,57 ±2,16** 11,72 ±1,77*** 10,00 ±3,07*** 11,56 ±1,79** Tab. 3 Rozdiely v kvalite života podľa pohlavia, veku, rodinného stavu a vzdelania (4 - najhoršia a 20 - najlepšia QOL) 'hladina štatistickej významnosti p < 0,05, "hladina štatistickej významnosti p < 0,01, ""hladina štatistickej významnosti p < 0,001 Chruzander at al. (8) v longitudinálnej štúdii zaznamenali u pacientov so SM po 10 rokoch signifikanté zhoršenie najma vo fyzickej doméne QOL a v oblasti sociálnej participácie. Relatívne stabilné výsledky nachádzajú v psychosociálnej oblasti QOL. Horšiu QOL zaznamenali pri progresívnych formách SM, podobne ako v našej štúdii. Papúc, Stelmasiak (9) v poľskej štúdii nezistili u pacientov so SM rozdiely v QOL podľa pohlavia, podobne ako v našej štúdii, no ani podľa veku. Horšiu QOL zaznamenali u pacientov žijúcich osamelé oproti pacientom žijúcim v manželskom zväzku, podobne ako u našich pacientov. Trvanie ochorenia nemalo vplyv na QOL, horšiu QOL zaznamenali pri progresívnych formách SM, čo je v súlade s našimi výsledkami. Krokavcová et al. (10) nezistili u pacientov so SM rozdiely podľa pohlavia, podobne ako v našej štúdii. V ich štúdii nemal vplyv na QOL život s partnerom, resp. bez partnera, nižšie vzdelanie a nezamestnanosť boli rizikovým faktormi horšej QOL. Pociťovaná sociálna opora zo strany rodiny a priateľov bola významným predikto-rom duševného zdravia a sociálneho fungovania. Limitáciou tejto štúdie je jej prierezový a deskriptívny charakter, čím nemôžeme určiť prediktívny a kauzálny charakter premenných na QOL. Pri zovšeobecnení záverov nás obmedzuje aj výber vzorky, ktorá nebola randomizo-vaná. Výsledky sú preto platné iba pre našu vzorku pacientov so SM. Napriek tomu nachádzame určitú zhodu v oblasti QOL a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú s porovnávanými štúdiami. Záver Pacienti so SM mali najhoršiu kvalitu života hlavne v doméne fyzického zdravia, sociálnych vzťahov a prostredia. Jednotlivé domény QOL boli negatívne ovplyvňované vyšším vekom, životom bez partnera, nižším vzdelaním, klinickou formou a dlhším trvaním SM. Poznanie individuálnych faktorov je dôležité pre odhalenie a formulovanie rizikového profilu horšej QOL. Starostlivosť o pacientov so SM by mala byť, vzhľadom na šírku problémov, multi-disciplinárna a založená na princípoch praxe založenej na dôkazoch. Výber a realizácia intervencií by sa mala zamerať najmä na kontrolu bolesti a nepríjemných pocitov, zvládanie únavy, ktoré bránia vo výkone každodenných činností, či znižujú pracovný výkon pacientov. Ďalšie intervencie by sa mali zamerať na redukciu disability a zvyšovanie nezávislosti, podporu sociálnych vzťahov a sociálnej participácie. Zdroje 1. CIONCOLONI, D., INNOCENTI, I, BARTALINI, S., SANTARNECCHI, E., ROSSI, S., ROSSI, A., ULIVEL-Ll, M. Individual factors enhance poor health-related quality of life outcome in multiple sclerosis patients. Significance of predictive determinants. In: Journal of Neurological Sciences. 2014, vol. 345, no. 1-2, p. 213-219. 2. MITCHELL, A.J, BENITO-LEÓN, J., GONZALEZ, J.M., RIVERA-NA-VARRO. J. Quality of life and its assessment in multiple sclerosis: integrating physical and psychological components of wellbeing. In: Lancet Neurology. 2005, vol.4 , no. 9, p. 556-566. " 3. KLÍMOVÁ, E. Sclerosis multiplex- informácie pre prax. In: Via Practica. 2006, roč. 3, č. 5, s. 255- 259. 4. MILLER, D.H., LEARY, S.M. Primary-progressive multiple sclerosis. In: Lancet Neurology. 2007, vol.6 , no. 10, p. 903-612. 5. DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J. WHOQOL-BREF. WHOQOL-100. Príručka pro uživatele české verze dotazníku kvality života Světové zdravotnické organizace. Praha : Psychiatrické centrum, 2006.88 s. ISBN 80-85121-82-4. 6. ELIÁŠOVÁ, A., MAJERNÍKOVÁ, Ľ., HUDÁKOVÁ, A., KAŠČÁKOVÁ, M. Self-help group and the quality of life of patients with multiple sclerosis - Pilot study. In: Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2015, vol. 6, no. 4, p. 336-342. 7. SADOVSKÁ, M. Kvalita života onkologických pacientov v paliatívnej starostlivosti. In: Paliatívna medicína a liečba bolesti. 2012, roč. 5, č. 2, s. 62-66. 8. CHRUZANDER, CH., JOHANS- SON, S., GOTTBERG, K., EINARS-SON, U., FREDERIKSON, S., HOL-MQVOST, L.W., YTTERBERG, CH. A 10-year follow-up of a population--based study of people with multiple sclerosis in Stockholm, Sweden: Changes in disability and the value of different factors in predicting disability and mortality. In: Journal of Neurological Sciences. 2013, vol. 332, no. 1-2, p. 121-127. 9. PAPÚC, E., STELMASIAK, Z. Factors predicting quality of life in a group of Polish subjects with multiple sclerosis: accounting for functional state, socio-demographic and clinical factors. In: Clinical Neurology and Neurosurgery. 2012, vol. 114, no. 4, p.341-346. 10. KROKAVCOVÁ, Z., VAN DIJK, J.P, NAGYOVA, I., ROSENBERGER, J., GAVELOVA, M., MIDDEL, B., GDO-VINOVA, Z., GROOTHOFF, J.W. Social support as a predictor of perceived health status in patients with multiple sclerosis. In: Patient Education and Counsaling. 2008, vol. 73, no. 1, p. 159-165. Kontakt na autora 'Prvý a korešpondujúci autor PhDr. Mária Sováriová Soósová, PhD. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva Trieda SNP 1 040 01 Košice Tel.: 00421 55 243 3297 maria.sovariova.soosova@upjs.sk 2Spoluautor Mgr. Katarína Nemcova King Abdulaziz Medical City National Guard Health Affairs (NGHA) Neurology Clinic Riyadh Saudi Arabia kika854@azet.sk VERTEBROGENNE OCHORENIA U SESTIER V KLINICKEJ PRAXI VERTEBROGENIC DISEASES OF NURSES IN CLINICAL PRACTICE LUCIA DIMUNOVÁ1, JANA ĎURICOVÁ2 'UPJŠ, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva 2Železničné zdravotníctvo Košice, s.r.o., neurologické oddelenie Abstrakt V dôsledku fyzickej záťaže môžu u sestier vzniknúť ochorenia pohybového aparátu. Cieľom príspevku je uviesť výsledky prieskumu, ktorý bol zameraný na výskyt vertebrogénnych ochorení a frekvenciu pracovnej neschopnosti v dôsledku fyzickej záťaže sestier. Súbor tvorilo 489 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber údajov bol použitý ne-štandardizovaný dotazník. Zber dát prebiehal on-line formou prostredníctvom portálu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Výsledky prieskumu poukazujú na vysoký výskyt vertebrogénnych ochorení a v ich dôsledku aj 43% pracovnú neschopnosť sestier. Ako najčastejšie príčiny sestry uvádzali fyzicky náročnú manipuláciu s pacientom, administratívne práce a dlhodobé státie. Výsledky prieskumu poukazujú na potrebu inovácie pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania zameraného na prevenciu vertebrogénnych ochorení u sestier. Kľúčové slová Vertebrogénne ochorenia. Sestry. Fyzická záťaž. Prevencia. Bolesť chrbta. Abstract The physical load of nurses can result of musculoskeletal disorders. The paper introduce results of the survey, which focused on the incidence of ver-tebrogenic diseases and the frequency of physical inability to work in relation to the physical load of nurses. The study group consisted of 489 nurses working in hospitals in Slovakia. Non-standardized questionnaire was used to collecting necessary data. Data collection was conducted through online portal of Slovak Chamber of Nurses and Midwi-ves. The survey results show a high incidence of vertebrogenic disease. 43% of nurses group confirmed physical inability to work in connection with vertebrogenic diseases. As the most common causes of nurses' vertebrogenic diseases was physically patient handling, administrative works and prolonged standing. The survey results show the importance to upgrade undergraduate and graduate education focused on prevention of vertebrogenic diseases. Key words Vertebrogenic diseases. Nurses. Physical load. Prevention. Úvod Európska agentúra pre bezpečnosť a zdravie pri práci (1) uvádza, že ochorenia pohybovo - podporného systému patria k najčastejším ochoreniam súvisiacim s prácou. Výsledky z viac než 80-tich zahraničných štúdií uvádzajú, že poškodenie chrbtice u sestier má celosvetovú prevalenciu približne v 17%, ročnú 40-50% a celoživotnú prevalenciu 35-80%. Takala a Martio (2) uvádzajú, že ochorenia pohybového aparátu patria k najčastejším príčinám invalidity, pracovnej neschopnosti a predčasného odchodu na dôchodok. Ekonomický dopad pri kompenzácií sestier s následkami poškodenia chrbtice v USA v zariadeniach s dlhodobou starostlivosťou bol vyčíslený na 6 miliónov amerických dolárov. Veterans Health Administration minul behom roka 2002 viac než 22 miliónmi amerických dolárov na výdavky v súvisiace s poškodením podporno - pohybového aparátu u sestier v súvislosti s ručnou manipuláciou s pacientom (3). Povolanie sestry predstavuje výkon zdravotníckeho profesionála, ktorý poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť v rámci svojich povinností a kompetencií, vymedzených rozsahom ošetro- vateľskej praxe (4). Sestry vykonávajú závislé, nezávislé a súčinné činnosti s vysokou mierou autonómie a zodpovednosti (5). Pracujú v nepretržitej prevádzke v prostredí, ktoré prináša rôzne riziká. Ako najviac stresujúce sú pracovné preťaženie, práca v časovej tiesni, stretávanie sa s umierajúcimi pacientmi a smrťou, vyrovnávanie sa s emocionálnymi potrebami pacientov a ich rodín (6). Na psychickú a fyzickú záťaž sestier má vplyv aj typ oddelenia, zdravotný stav pacientov, počet sestier v pracovnej zmene, počet pomocného zdravotného personálu, dostupnosť pomôcok, či organizácia práce (7). Všetky tieto faktory vplývajú na zdravotný stav sestier a môžu byť spúšťačom rôznych somatických a psychických ochorení. V našom príspevku sme sa zamerali na poruchy chrbtice a pohybového aparátu, ktoré vznikajú u sestier z niekoľkých dôvodov. Medzi hlavné patrí fyzická námaha, ktorá sa spája s manipuláciou pacientov - konkrétne poloho-vanie, dvíhanie, vysádzanie, presuny, výkony hygieny a ďalšie ošetrovateľské intervencie, ktoré sestra vykonáva väčšinou v predklone a vo vynútených polohách. Ďalšou oblasťou fyzickej námahy je dlhodobé státie (sestry na operačných sálach) a množstvo administratívnych úkonov. Výsledkom každodennej fyzickej námahy sú blokády, poranenia a deformácie chrbtice. Tieto ochorenia sú dlhodobé, ťažko zvládnuteľné, často s trvalými následkami. Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť, aký je výskyt vertebrogénnych ochorení u sestier v klinickej praxi. Materiál a metodika Súbor tvorilo 489 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach vo všetkých regiónoch na území Slovenska. Ako metóda bol použitý neštandardi-zovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Ochorenia N % vertebrogénny algický syndróm (VAS) 238 49 lumboischiatický syndróm (LIS) 91 19 Skolióza 163 33 blokáda LS chrbtice 134 27 degeneratívne zmeny stavcov 131 27 hernia platničky 81 17 stenóza kanála 27 6 žiadne vertebrogénne ochorenie 96 20 Tab.1 Vertebrogénne ochorenia u sestier Uvedené hodnoty v % predstavujú počet odpovedí z celkového súboru Možnosti N % relaxačno-rehabilitačné postupy 305 62 svojvoľné užívanie analgetík 289 59 návšteva špecialistu 168 34 alternatívne postupy 96 20 návšteva praktického lekára 59 12 Tab. 2 Spôsoby zvládania bolesti chrbta u sestier Uvedené hodnoty v % predstavujú počet odpovedí z celkového súboru Zber údajov bol realizovaný v období mesiacoch 09-12/2014. Výskum sa uskutočňoval on-line formou prostredníctvom portálu národnej stavovskej organizácie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) na základe písomného schválenia. Po prihlásení sa do portálu SKSaPA mohli sestry dotazník vyplniť pomocou linku v svojej mailovej schránke. Účasť na prieskume bola dobrovoľná a anonymná. Získané údaje boli spracované deskriptívne. Výsledky a diskusia Sledovaný súbor tvorilo 489 sestier. Priemerný vek respondentov bol 43 rokov (SD±10,59), najmladší mal 19 rokov a najstarší 65 rokov. Priemerná dĺžka praxe 22 rokov (SD±9,93), najkratšie odpracované obdobie bol 1 rok a najdlhšie 45 rokov. Súbor tvorilo 476 (97%) žien a 13 (3%) mužov. V úvode dotazníka sme sa zamerali na zistenie výskytu diagnostikovaných vertebrogénnych ochorení u sestier. Najvyšší podiel zastupoval vertebrogénny algický syndróm (VAS), ktorý označilo 238 (49%) sestier, lumboischiatický syndróm (LIS) uviedlo 91 (19%) respondentov. Štruktúrne zmeny chrbtice ako skoliózu, blokádu LS chrbtice, degeneratívne zmeny na stavcoch a výskyt hernie platničky uviedlo 124 (24%) sestier. Žiadne vertebrogénne ochorenie nemalo diagnostikovaných 96 (20%) sestier (Tab.1). Tieto údaje sme nemali možnosť overiť v zdravotnej dokumentácii, a z tohto dôvodu ich interpretujeme ako uvedené subjektívne. Avšak aj napriek tejto skutočnosti sú zistené fakty alarmujúce a svedčia o závažnosti sledovanej problematiky a nutnosti posilnenia prevencie v tejto oblasti. Problematikou vertebrogénnych ochorení u sestier sa zaoberajú viacerí autori (8-12), ktorých zistenia sú v zhode s našimi výsledkami. Zdravotné komplikácie môžu viesť až k pracovnej neschopnosti. V našom súbore v dôsledku vertebrogénnych ochorení bolo 213 (43%) sestier práce- neschopných, čo považujeme za vysoké percento. Naše zistenia sú v zhode s Ištoňovou (9), ktorá udáva, že 50% sestier z celkového súboru (n=102) vyhľadalo lekársku pomoc pre zdravotné ťažkosti súvisiace s prácou. Sestry často bagatelizujú svoje zdravotné problémy a nevenujú im dostatok pozornosti. Simočková, Zamboriová (13) vo svojom výskume poukazujú na realitu, že sestry sa liečia samé a až 18 % skúmaného súboru sestier uviedlo, že má na každú chorobu liek. V nami sledovanom súbore sme taktiež položili otázku, akými metódami, resp. spôsobmi, riešia bolesti chrbta. Na zvládnutie bolesti chrbta boli najviac využívané relaxačno-rehabilitačné postupy u 305 (62 %) respondentov, svojvoľné užitie analgetík preferovalo 289 (59%) sestier. Návštevu špecialistu pokladá za potrebnú len 168 (34 %) respondentov Nasledujúce možnosti odpovedí sestier sú uvedené v tab.2. V ďalšej časti dotazníka sme sa zamerali na identifikáciu najčastejších príčin bolesti chrbta z pohľadu sestier. V nami sledovanom súbore považuje 376 (77%) sestier za fyzický najnáročnejšiu prácu manipuláciu s pacientom. Nasleduje manipulácia s ťažkými bremenami, ktorú potvrdilo 264 (54%) respondentov. V súčasnej dobe sa čoraz viac času sestra venuje administratívnym prácam súvisiacich s využitím PC a túto činnosť považuje za fyzický náročnú 156 (32 %) respondentov. Dlhodobé státie, ktoré neblaho vplýva na pohybový aparát, je prioritou operačných sestier a potvrdilo to 199 (41 %) respondentov. Spoluprácu sestry pri liečebno-diagnostických výkonoch vníma za fyzicky náročnú 79 (16%) respondentov. Záver V súčasnej dobe je zdravie človeka do veľkej miery ovplyvňované jeho správaním, návykmi, či zlozvykmi, životným štýlom, rovnako aj médiami a spoločnosťou, v ktorej žije (14). Ver-tebrogénne ochorenia patria medzi najčastejšie ochorenia pohybového aparátu (15). Sprievodným príznakom týchto ochorení je intenzívna bolesť chrbtice, ktorá má za následok fyzickú a psychickú nepohodu sestier. Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú, že vertebrogénne ochorenia u sestier sú reálnym problémom. Ich vysoký výskyt poukazuje na potrebu inovácie pregraduálneho vzdelávania sestier v oblasti preventívnych opatrení a doplnenie sledovanej problematiky aj v rámci sústavného vzdelávania sestier. Na základe výsledkov nášho výskumu odporúčame do praxe zaviesť pravidelné školenia zamerané na konkrétne preventívne techniky zvládania záťaže u sestier organizované manažmentom zdravotníckych zariadení. Pre sestry v klinickej praxi aj manažment zdravotníckych zariadení intenzívne sledovať trendy súvisiace s ochranou a bezpečnosťou zdravia pri práci na národnej aj nadnárodnej úrovni. Zdroje 1. EU-OSHA. Poškodenia podporno--pohybovej sústavy, [online]. 2015. [vid. 2015-10-29]. Dostupné z: htt ps://osha.europa.eu/sk/themes/ musculoskeletal-disorders. 2. TAKALA, E.P., MARTI MO, K.R Return to work strategies to prevent disability from musculoskeletal disorders, [online]. 2015. [vid. 2016-01-10]. Dostupné z: hťtp:// oshwiki.eu/wiki/Return to work strategies to prevent disability from musculoskeletal disorders 3. NELSON, A., MATZ, M..CHEN, F. SIDDHARTHAN, K., LLOYD, J., FRAGALA, G. Development and evaluation of multifaceted ergonomics with patient handing tasks. In International Journal of Nursing Studies. 2006. vol.43, no.6, p.717-733 4. ŽIAKOVÁ, K. a kol. Ošetrovateľský slovník. Martin: Osveta, 2009.218s. ISBN 978-80-8063-315-8. 5. RAKOVÁ, J. a kol. Implementácia Royovej modelu v súčasnej ošetrovateľskej praxi. In ŠRÁMKA, M., BÉREŠOVÁ, A. (Eds.). Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách. Prešov: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce bl. P.P. Goj-diča, 2006. ISBN 80-969449-1-6. s. 183-186. 6. SOVÁRIOVÁ SOÓSOVÁ, M., VA-RADYOVÁ A. Stres v práci sestry a možnosti jeho redukcie. In Monitor medicíny SLS. ISSN 1338-2551, 2012, č. 1-2. 7. SUŠINKOVÁ, J., SOVÁRIOVÁ SOÓSOVÁ, M. Záťaž sestier v súvislosti s uspokojovaním ľudských potrieb v paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti. In Ošetrovateľstvo - Pohyb - Zdravie. Trenčín: TU Alexandra Dubčeka, 2011. ISBN 9788080754877. s. 194-203. 8. SIMON, M., TACKENBERG, R, NIENHAUS, A., et al. Back or neck--pain-related disability of nursing staff in hospital, nursing homes and home care seven countries - results from European NEXT-Study. In International Journal of Nursing Studies. 2008, vol. 45, no.1, p. 24-34. 9. IŠTOŇOVÁ, M. Pracovné riziká sestier v kontexte porúch musku-loskeletárneho systému a ergonomických aspektov. In Derňárová, Ľ., a kol. (Eds.) Quo vadis zdravotníctvo : zborník príspevkov z vedecko--odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou [online]. Prešov : PU v Prešove, 2012, s. 93 [vid. 2015-10-29]. ISBN 978-80-55. Dostupné z: http://www.pulib.sk/web/kniznica/ elpub/dokument/Dernarova6. 10. IŠTOŇOVÁ, M., PALÁT, M., CECHOVÁ - ŠPIRKOVÁ, A. Ergonó-mia a prevencia v práci sestry. In Globalizácia a kvalita života a zdravia: zborník príspevkov V. vedecko--odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou. [CD-ROM]. Košice: Equilibria a.s., 2010. s. 95-99. ISBN 978-80-89284-66-5. 11. BEDNÁR, R. Nurse load as the predictors of the spine pain. In Rehabili-tace a Fyzikálni lékafství. 2010, vol. 17, no. 4, p. 194-201. 12. BEDNÁR, R., MAJERÍKOVÁ, G Psychosocial strain in nurses as a risk factors of back pain. In Lekársky obzor. 2012, vol. 61, no. 4, p. 122-126. 13. SIMOČKOVÁ, V, ZAMBORIOVÁ, M. Postoje sestier k determinantom zdravia. In Sestra. ISSN 1335-9444, 2011, č. 3-4, s. 16-21. 14. RAKOVÁ, J., GALOVA, I. Efektívna edukácia adolescentiek o vybraných preventívnych opatreniach v kontexte reprodukčného zdravia. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. ISSN 1339-5920, 2015, č. 5, s. 38-43. 15. KNAP, V, IŠTOŇOVÁ, M., ORAV-COVÁ, K. Vertebrogénny algický syndróm - kvalita života. In Kvalita života a zdravia: zborník IV. Ve-decko-odbomej konferencie s medzinárodnou účasťou. VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, 2009. ISBN 978-80-8927-165-8. s. 128-134. Kontakt na autorov doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD. UPJŠ, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva Jr. SNPč.1 040 01 Košice lucia.dimunova@upjs.sk Mgr. Jana Ďuricová, dipl.s Neurologické oddelenie Železničné zdravotníctvo Košice, s.r.o. Masarykova 9, 040 01 Košice duricova@zzke.sk Všetky práva vyhradené ©2016 - Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia