OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY ,v 'OJ9-5920 f Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek e-ČaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia Predseda redakčnej rady / Editor-in-chief PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis,sksapa@.qmail.com Redakčná rada / Editorial Board PhDr. Andrea Bratova, PhD. PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Mgr. Ivana Harvanová, PhD. Mgr. Jana Lacenová Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA Mgr. Jana Slováková, PhD. PhDr. Dana Zrubcová, PhD. Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board Prof, dr sci. med. Vida Živanovic Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD., RN Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of Nursing, Ukraine dr n. med. Ewa Molka, RN Journal of modern nurses and midwives, Poland MA. Renata Mroczkowska, RN Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University, Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT. Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and Midwifery, Brook fieldHealth Sciences Complex, University College Cork, Cork, Ireland Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses Pain Society). School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D., Ph.D. Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine Vydáva/Publishedby Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava Dátum prvého vydania: 28. február 2014 IČO vydavateľa: 37 999 991 Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064 sksapa@sksapa.sk www.sksapa.sk Kontrola textu / Text checking PhDr. Katarína Kovalčíková Grafická úprava / Graphics Ing. Peter Grejták Informácie / Informations Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2018 je 10 EUR. Bezplatný pre členov SK SaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/ Indexácia/ Indexation Bibliographia medica Slovaca Citačná databáza / Citation database CiBaMed Pokyny pre autorov / Instructions for authors http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01. 04. 2018 Dátum vydania: 30. 04. 2018 Obsah Nová ministerka zdravotníctva Kalavská odmietla diskutovať so sestrami o ich aktuálnych problémoch Delegáti Snemu SKSaPAsi dňa 20.4. -21. 4. 2018 zvolili na nové štvrťročné funkčné obdobie 2018 - 2022 nasledujúcich zástupcov do Rady SKSaPA Predstavujeme novú „ministerskú sestru" Rozsah praxe po novom Konferencia o nových a inovatívnych štandardných diagnostických a terapeutických postupoch Národné štandardy pre komplexný ošetrovateľský manažment pacienta - cesta rozvoja slovenského ošetrovateľstva Na rovinu o pokutách v súvislosti s projektom ezdravie Subcutánna aplikácia imunoglobulínov Posúdenie zdravia rodiny sestrou Ošetrovateľská starostlivosť o periférnu venóznu kanylu Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA a spoluorganizované SKSaPA v roku 2018 Číslo strany 08 09 10 11-13 14 15 16-18 19-22 23-25 26-29 30 Suplementum Vedecká recenzovaná časť Hodnotenie kvality života u pacientov liečených pre kolorektálny karcinom na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava Riziko postraumatickej stresovej poruchy po pôrode 31-38 39-43 HARTMANN O krok ďalej pre zdravie PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE 65 rokov bolo 18 (60%), pacientov s KRK< 65 rokov bolo 12 (40%). Podľa lokalizácie operačného výkonu bolo 19 (63%) pacientov s Ca kolónu a 11 (37%) pacientov s Ca rekta. U 14 (46%) pacientov s Ca kolónu bol vykonaný resekčný výkon bez stómie, 5 (17%) pacientov s Ca kolónu malo po operačnom výkone stómiu. U pacientov s Ca rekta malo 6 (20%) pacientov vykonaný resekčný výkon bez stómie a 5 (17%) pacientov malo po operačnom výkone stómiu. Z celkového počtu 11 (100%) pacientov s Ca rekta, 2 (18%) pacienti neabsolvovali neoadjuvantnú CHRT a 9 (82%) pacientov s Ca rekta absolvovalo neoadjuvantnú CHRT Výskum sme realizovali na Chirurgickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava, Slovensko, v čase od mája 2014 do apríla 2015. Zber dát sme realizovali prostredníctvom dotazníka EORTC QLQ-C30 a modulu dotazníka EORTC QLQ-CR29. Vypĺňanie dotazníkov bolo z časového hľadiska rozdelené do dvoch období - pred operáciou a 1 mesiac po operačnom výkone. Na štatistické spracovanie získaných údajov sme použili štatistický softwear SPSS 22.0.01. Na štatistické spracovanie výsledkov dotazníkového merania sme použili aritmetický priemer, párový t - test a nezávislý t - test. Štatistická významnosť rozdielov medzi skupinami pacientov bola testovaná s použitím nezávislého t - testu, štatistická významnosť rozdielov v čase bola analyzovaná za použitia párového t - testu. Výskum bol realizovaný na základe súhlasu Etickej komisie Fakultnej nemocnice Trnava, Slovensko. Výsledky Hodnotenie kvality života medzi pacientmi s karcinómom kolónu a karci-nómom rekta Globálny zdravotný stav sledovanej vzorky v predoperačnom období bol 42,4 - 43,4. V období jeden mesiac po operačnom výkone tieto hodnoty mierne stúpli na 47,7 - 52,6. V škále bolesť v konečníku /análnej oblasti/ bol štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi s Ca kolónu a Ca rekta v období jeden mesiac po operačnom výkone; p = 0,001. Štatisticky signifikant- skóre1 časový interval skupina 1 (N = 19) skupina 2 (N = 11) P2 Pri vstupe 43.4 (23.7) 42.4 (23.7) QL2 1 mesiac 52.6 (24.5) 47.7 (16.7) 0.912 Globálny zdravotný stav rozdiel 9.2 (-5.4; 23.9) 5.3 (-17.7; 28.3) 0.562 P3 0.203 0.618 Pri vstupe 17.5 (23.2) 27.3 (32.7) BP 1 mesiac 7.0 (17.8) 45.5 (27.0) 0.350 Bolesť v konečníku rozdiel -10.5 (-21.3; 0.3) 18.2 (-5.0; 41.4) 0.001 P3 0.055 0.111 Pri vstupe 31.6(30.4) 33.3 (33.3) DM 1 mesiac 19.3 (25.6) 36.4 (18.0) 0.884 Suchosť úst rozdiel -12.3 (-29.4; 4.8) 3.0 (-20.4; 26.4) 0.042 P3 0.149 0.779 Pri vstupe 20.5 (32.0) 9.5 (16.3) IMP4 1 mesiac 25.6 (38.9) 0.0 (0.0) 0.41 Impotencia rozdiel 5.1 (-13.0; 23.2) -9.5 (-24.6; 5.5) 0.035 P3 0.549 0.172 SS Podráždenie pokožky - bez stómie Pri vstupe 1 mesiac rozdiel P3 15.7 (23.9) 11.9(21.1) -5.1 (-16.3; 6.0) 0.337 20.0 (28.1) 38.9 (32.8) 22.2 (-6.3; 50.8) 0.102 0.675 0.039 Tabuľka 1: Výsledky hodnotenia kvality života medzi pacientmi s karcinómom kolónu (skupina 1) a karcinómom rekta (skupina 2) skóre1 časový interval >65 (N = 18) < 65 (N = 12) P2 Pri vstupe 51.4(24.5) 30.6 (14.8) QL2 1 mesiac 52.8 (26.4) 47.9 (12.9) 0.007 Globálny zdravotný stav rozdiel 1.4 (-16.0; 18.8) 17.4(2.8; 31.9) 0.508 P3 0.868 0.023 Pri vstupe 33.3 (20.1) 8.3 (23.6) SEXM4 1 mesiac 30.6 (22.3) 4.2 (11.8) 0.020 Sexuálny záujem (muži) rozdiel -2.8 (-13.7; 8.1) -4.2 (-14.0; 5.7) 0.007 P3 0.586 0.351 Pri vstupe 24.7 (22.7) 50.0 (33.0) FA 1 mesiac 40.1 (23.8) 47.2 (20.7) 0.019 Únava rozdiel 15.4 (4.4; 26.5) -2.8 (-21.8; 16.3) 0.408 P3 0.009 0.754 Pri vstupe 24.1 (35.8) 58.3 (45.2) CO 1 mesiac 16.7 (30.8) 8.3 (15.1) 0.028 Zápcha rozdiel -7.4 (-25.9; 11.1) -50.0 (-81.9; -18.1) 0.334 P3 0.409 0.005 Pri vstupe 18.5 (28.5) 16.7 (26.6) Fl 1 mesiac 42.6 (35.8) 13.9 (22.3) 0.859 Finančné problémy rozdiel 24.1 (10.4; 37.8) -2.8 (-13.7; 8.1) 0.020 P3 0.002 0.586 Tabuľka 2: Hodnotenie kvality života u pacientov > 65 rokov a < 65 rokov né rozdiely sme zaznamenali medzi pacientmi s karcinómom kolónu a kar-cinómom rekta taktiež v škálach suchosť úst; p = 0,042, problémy s erekciou; p = 0,035 a v otázke podráždenie pokožky u pacientov bez stómie; p = 0,039 (Tabuľka 1). Hodnotenie kvality života pacientov s KRK podľa veku Globálny zdravotný stav pacientov v sledovanej oblasti bol v rozmedzí hodnôt 30,6 - 52,8. Štatisticky signi-fikantný rozdiel medzi pacientm i> 65 rokov a < 65 rokov bol v časovom období pred operáciou; p = 0,007. V oblasti sexuálny záujem u mužov bol štatisticky signifikantný rozdiel pred operáciou; p = 0,020 a v období jeden mesiac po operačnom výkone; p = 0,007. V škále únava bol štatisticky signifikantný rozdiel v období pred operáciou; p = 0,019. V otázke zápcha v období pred operáciou bol štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi > 65 rokov a < 65 rokov; p = 0,028. V druhom sledovanom období, jeden mesiac po operácii, sme zistili štatistickú signifikanciu v dotazníkovej položke zameranej na finančné problémy; p = 0,020 (Tabuľka 2). Hodnotenie kvality života u pacient-mov s KRK podľa pohlavia Globálny zdravotný stav pacientov bol v predoperačnom období u oboch po- hlaví menej ako 50,0. V druhom sledovanom období, jeden mesiac po operačnom výkone mali muži skóre 47,1 a ženy 58,3. V škále obraz tela bol štatisticky signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami v období 1 mesiac od operačného výkonu; p = 0,031 a v otázke zápcha meranie ukázalo štatisticky signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami v období 1 mesiac od operačného výkonu; p = 0,007. V dotazníkovej položke úzkosť sme zistili štatisticky signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami v časovom období pred operáciou; p = 0,023 (Tabuľka 3). skóre1 časový interval muži (N = 20) ženy (N = 10) P2 Pri vstupe 40.8 (19.7) 47.5 (29.9) QL2 1 mesiac 47.1 (22.3) 58.3 (19.6) 0.469 Globálny zdravotný stav rozdiel 6.3 (-7.4; 19.9) 10.8 (-15.5; 37.2) 0.188 P3 0.349 0.377 Pri vstupe 75.6 (26.4) 61.1 (29.3) BI 1 mesiac 72.2 (23.5) 48.9(31.9) 0.184 Obraz tela rozdiel -3.3 (-14.0; 7.4) -12.2 (-32.9; 8.5) 0.031 P3 0.522 0.214 Pri vstupe 63.3 (28.4) 36.7 (29.2) ANX 1 mesiac 58.3 (32.2) 46.7 (23.3) 0.023 Zápcha rozdiel -5.0 (-14.2; 4.2) 10.0 (-12.6; 32.6) 0.318 P3 0.267 0.343 Pri vstupe 40.0(41.3) 33.3 (47.1) CO 1 mesiac 20.0 (29.4) 0.0 (0.0) 0.694 Úzkosť rozdiel -20.0 (-42.3; 2.3) -33.3 (-67.1; 0.4) 0.007 P3 0.076 0.052 Tabuľka 3: Hodnotenia kvality života u pacientmov s KRK v kategórii muži a ženy skóre1 časový interval so stómiou (N = 10) bez stómie (N = 20) P2 Pri vstupe 36.7 (17.7) 46.3 (25.4) QL2 1 mesiac 49.2 (15.4) 51.7(24.7) 0.296 Globálny zdravotný stav rozdiel 12.5 (-3.0; 28.0) 5.4 (-11.2; 22.0) 0.773 P3 0.101 0.503 Pri vstupe 75.3(21.1) 87.0 (15.8) PF2 1 mesiac 48.0 (22.8) 70.7 (25.2) 0.100 Fyzické fungovanie rozdiel -27.3 (-47.9; -6.8) -16.3 (-26.2; -6.5) 0.024 P3 0.015 0.003 FA Únava Pri vstupe 1 mesiac rozdiel P3 50.0(31.5) 54.4 (18.5) 4.4 (-13.2; 22.1) 0.583 27.2 (26.1) 37.2 (22.6) 10.0 (-3.2; 23.2) 0.128 0.045 0.047 Tabuľka 4: Hodnotenia kvality života u pacientov so stómiou a bez stómie skóre1 časový interval skupina 1 (N = 2) skupina 2 (N = 9) P2 Pri vstupe 345.8 (5.9) 41.7 (26.4) QL2 1 mesiac 50.0 (23.6) 47.2 (16.7) 0.835 Globálny zdravotný stav rozdiel 4.2 (-260.5; 268.9) 5.6 (-22.7; 33.8) 0.844 P3 0.874 0.663 Pri vstupe 100.0 (0.0) 79.6 (18.2) CF 1 mesiac 91.7 (11.8) 81.5 (17.6) 0.010 Kognitivně fungovanie rozdiel -8.3 (-114.2; 97.6) 1.9 (-17.8; 21.5) 0.464 P3 0.500 0.999 Pri vstupe 58.3 (58.9) 20.4 (18.2) BMS 1 mesiac 0.0 (0.0) 13.0 (13.9) 0.528 Krv a hlien v stolici rozdiel -58.3 (-587.8; 471.1) -7.4 (-27.8; 13.0) 0.023 P3 0.395 0.426 Tabuľka 5: Hodnotenie kvality života u pacientov s karcinómom rekta bez absolvovanej neoadjuvantnej CHRT (skupina 1) a s absolvovanou neoadju-vantnou CHRT (skupina 2) Hodnotenie kvality života u pacientov so stómiou a bez stómie Globálny zdravotný stav pacientov v sledovanej oblasti bol v rozmedzí hodnôt 36,7 - 51,7. V doméne fyzické fungovanie sme zistili štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi so stómiou a bez stómie v druhom sledovanom období, jeden mesiac po operačnom výkone; p = 0,024. Hodnoty skóre boli v prvej skupine 48,0 a v druhej skupine 70,7. Štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi so stómiou a bez stómie v oboch sledovaných obdobiach sme zaznamenali v škále únava, v období pred operačným výkonom; p = 0,045 a v období 1 mesiac po operačnom výkone; p = 0,047 (Tabuľka 4). Hodnotenie kvality života u pacientov s karcinómom rekta bez absolvovanej neoadjuvantnej CHRT a s absolvovanou neoadjuvantnou CHRT Globálny zdravotný stav pacientov v sledovanej oblasti bol v rozmedzí hodnôt od 41,7 - 50,0. Medzi pacientmi s neabsolvovanou neoadjuvantnou CHRT a absolvovanou neoadjuvantnou CHRT sme zaznamenali štatisticky signifikantný rozdiel v doméne kognitivně fungovanie v čase pred operáciou; p = 0,010. V otázke prítomnosť krvi a hlienu v stolici bol štatisticky významný rozdiel medzi pacientmi s karcinómom rekta bez absolvovanej neoadjuvantnej CHRT a s absolvova- nou neoadjuvantnou CHRT, a to v časovom období jeden mesiac od operačného výkonu; p = 0,023 (Tabuľka 5). Diskusia Hodnotenie kvality života medzi pacientmi s karcinómom kolónu a karcinómom rekta Rozdielnosť príznakov podľa lokalizácie nádoru, ako aj stratégia predoperačnej liečby, rozsah a náročnosť operačného výkonu a adjuvantná terapia môžu mať za následok rozdielnosť v hodnotení kvality života pacientov s karcinómom kolónu a karcinómom rekta. Globálny zdravotný stav sledovanej vzorky pacientov s karcinómom kolónu a karcinómom rekta sa pohyboval v hodnotách 42,4 - 52,6. Štatisticky signifikantný rozdiel sme zaznamenali medzi pacientmi s karcinómom kolónu a karcinómom rekta v období 1 mesiac od operačného výkonu v škále bolesť v konečníku; p = 0,001, v škále suchosť úst; p = 0,042, problémy s erekciou; p = 0,035 a v škále podráždenie pokožky u pacientov bez stómie; p = 0,039. Zistenia, ku ktorým sme dospeli v našom výskume, sú odlišné ako zistenia Ramsey et al. (9), ktorý realizoval výskum u celkom 227 pacientov s KRK a uvádza, že hodnoty skóre boli pomerne jednotné a do- sahovali skóre vysokej kvality života bez ohľadu na lokalizáciu nádoru, stupeň diagnostiky a trvanie ochorenia. Na celkovú kvalitu života u pacientov mali väčší vplyv pridružené ochorenia a problémy vo finančnej oblasti. Naše zistenia sú podporované taktiež faktami, ktoré uvádzajú Bernadič a Pe-chan (10), a ktoré súvisia s miestom výkonu a jeho operačnou náročnosťou. Radikálna resekcia karcinomu kolónu je technicky jednoduchšia procedúra než resekcia rektálneho karcinomu z dôvodu mezenteriálneho závesu, lepšej možnosti manipulácie s črevom a vizualizácie konštruovanej anastomózy. Hodnotenie kvality života podľa veku pacientov s KRK Výskyt KRK je do značnej miery závislý na veku, pričom s vekom výrazne stúpa. Napríklad v USA je incidencia do veku 45 rokov asi 10, do 55 rokov 30, do 65 rokov 90 a do 75 rokov 200/100 000. Vrchol incidencie KRK je vo veku 65 - 70 rokov. Liečebné postupy, vrátane biologickej liečby, nie sú kontraindikované vekom pacientov s KRK. U starších pacientov sú však často modifikované horším výkonnostným stavom, komorbiditou a sociálnym zázemím (5,11). Marventano (12) uvádza, že výsledky hodnotenia kvality života u pacientov s KRK vzhľadom na vek sú kontroverzné. V niektorých štúdiách kvalita života rastie s vekom, zatiaľ čo iné štúdie uvádzajú nižšiu kvalitu života vzhľadom na zvyšujúci sa vek. V našej výskumnej vzorke u pacientov s KRK > 65 rokov a < 65 rokov bolo skóre pre globálny zdravotný stav v rozmedzí hodnôt 30,6 - 52,8, kde sme zaznamenali štatisticky signifi-kantný rozdiel v časovom období pred operáciou; p = 0,007. V škále sexuálny záujem (muži) sme zaznamenali medzi pacientmi > 65 rokov a < 65 rokov štatisticky signifikantný rozdiel pred operáciou; p = 0,020 a jeden mesiac od operačného výkonu; p = 0,007. V období pred operáciou sme zistili u pacientov > 65 rokov a < 65 rokov štatisticky signifikantně rozdiely v škále únava; p = 0,019 a v dotazníkovej otázke zápcha; p = 0,028. V sledovanom období 1 mesiac po operácii sme zistili štatistickú významnosť v otázke týkajúcej sa finančných problémov medzi pacientmi > 65 rokov a < 65 rokov; p = 0,020. Taktiež Arndt et al. (13), ktorí rozdelili skúmanú vzorku podľa veku do 60 rokov a nad 60 rokov, zistili významné rozdiely medzi skupinami. Skupina pacientov do 60 rokov uviedla, že má väčšie finančné problémy ako pacienti nad 60 rokov. Nižšie skóre v doméne fungovanie v roli zaznamenali u pacientov, ktorí sa po ukončení liečby vrátili do práce. Ale napr. Forsberg et. al. (14) vo svojom výskume uvádzajú, že vek nebol významný ukazovateľ pri kvalite života pacientov s KRK. Hodnotenie kvality života u pacientov s KRK podľa pohlavia Výskyt KRK vykazuje určité rozdiely podľa pohlavia. U mužov je štatisticky zaznamenaný vyšší výskyt ako u žien, najmä pri karcinome konečníka. Pomer medzi rakovinou hrubého čreva a konečníka je v rôznych krajinách rozdielny (11). Natrah et al. (15) uskutočnili v roku 2011 štúdiu v Malajzii u celkom 100 respondentov. Autori zistili štatisticky významný rozdiel v kognitívnom fungovaní medzi mužmi a ženami. Muži vyjadrovali lepšie kognitivně fungovanie v porovnaní so ženami. Priemerné skóre symptómov (únava, bolesti, nevoľnosť/ vracanie, zápcha, hnačka, nespavosť, dýchavičnosť, strata chuti do jedla) sa pohybovalo medzi 4,00 až 20,7. Ženy uvádzali horšie príznaky pre bolesť, únavu a dýchavičnosť. V našom výskume sa globálny zdravotný stav v oblasti hodnotenia kvality života medzi mužmi a ženami pohyboval v rozsahu hodnôt 40,8 - 58,3. Štatisticky signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami sme zaznamenali v období jeden mesiac od operačného výkonu v škále obraz tela; p = 0,031 a v škále zápcha; p = 0,007. V predoperačnom období bol štatisticky signifikantný rozdiel v dotazníkovej položke úzkosť; p = 0,023. K podobným výsledkom dospeli aj Arndt et al. (13), ktorí realizovali štúdiu v Nemecku. Na zber údajov použili dotazník QLQ-C30, pričom štúdie sa zúčastnilo 439 pacientov s kolorektálnym karcinómom jeden rok po stanovení diagnózy. Najvýznamnejšie rozdiely zistili z pohľadu pohlavia pacientov. Muži uvádzali lepšie výsledky v emocionálnej a kognitívnej oblasti kvality života ako ženy. Ženy vykazovali najhoršie výsledky pre bolesť, nespavosť, únavu, zápchu a stratu chuti dojedla. Hendren et al. (16) realizovali štúdiu zameranú na sexuálnu dysfunkciu u mužov a žien po operácii pre karcinom rekta. Do štúdie bolo zaradených 81 žien a 99 mužov. Zo sexuálnych problémov, ktoré sú hodnotené i v dotazníku EORTC, ženy uviedli ako problematickú oblasť zmenu libida, bolesť a nepohodlie pri pohlavnom styku. Muži uviedli zmenu libida, impotenciu a čiastočnú impotenciu. Obidve pohlavia hodnotili negatívne obraz tela. Autori uvádzajú, že problematika sexuálnych rizík je málo diskutovanou témou pred operáciou pre rektálny karcinom a liečbe sexuálnych dysfunkcií po operácii pre rektálny karcinom sa venuje málo pozornosti. Hodnotenie kvality života u pacientov so stómiou a bez stómie Michelone, Santos (17) uvádzajú, že pacienti so stómiou sa stretávajú s radom strát, ktoré môžu byť reálne alebo symbolické. Strata kontroly nad vyprázdňovaním stolice a plynov, ktorá je nutnou podmienkou pre život v spoločnosti, môže viesť na základe negatívnych pocitov k psychologickej a sociálnej izolácii. Pacienti strácajú dôstojnosť, cítia sa menejcenní, ich obraz tela a sebaúcta klesá. Často nie sú schopní čeliť takejto situácii a majú pocity znechutenia zo seba samého. V sledovanej vzorke pacientov v nami realizovanom výskume bol globálny zdravotný stav v oblasti hodnotenia kvality života u pacientov so stómiou a bez stómie v rozmedzí hodnôt 36,7 - 51,7. V doméne fyzické fungovanie bol štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi so stómiou a bez stómie v období 1 mesiac po operačnom výkone; p = 0,024. V škále únava sme zaznamenali štatisticky významný rozdiel medzi pacientmi so stómiou a bez stómie v obidvoch sledovaných obdobiach, v období pred operačným výkonom; p = 0,045 a v období 1 mesiac po operačnom výkone; p = 0,047. Na porovnanie kvality života u pacientov s rakovinou konečníka so stómiou a bez stómie vo vzťahu ku globálnemu zdravotnému stavu, emočnému fungovaniu a kognitívnemu fungovaniu sa vo svojej štúdii zamerali Bossema et al. (18). Dotazník EORTC QLQ--C30 vyplnilo celkom 122 pacientov. Z toho 62 pacientov podstúpilo ab-dominoperineálnu resekciu s trvalou stómiou a 60 pacientov podstúpilo nízku prednú resekciu bez stómie. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že vo vzťahu ku zdraviu, emočnému fungovaniu a kognitívnym oblastiam neboli zistené žiadne významné rozdiely v kvalite života u pacientov so stómiou a bez stómie. Zaznamenali silnejší vzťah medzi akceptáciou ochorenia a kvalitou života súvisiacou so zdravím u pacientov bez stómie, ako u pacientov so stómiou. Sprangers et al. (19) realizovali metaa-nalýzu so zameraním na kvalitu života pacientov so stómiou a bez stómie. Analýzou dokumentov z rokov 1969 až 1992 identifikovali 17 štúdií, ktoré sa zaoberali porovnaním aspoň jedného zo štyroch aspektov fungovania pacienta (fyzické, psychické, sociálne a sexuálne) medzi pacientmi so stómiou a pacientmi bez stómie. Z výsledkov analýz uvádzajú, že obe skupiny pacientov trápia časté a nepravidelné pohyby čriev a hnačky. Pacienti so stómiou uvádzajú vyššiu úroveň psychického utrpenia, než pacienti bez stómie. Rovnako pacienti so stómiou i bez stómie uvádzajú obmedzenia na úrovni ich sociálneho fungovania. Avšak tieto problémy sa vyskytujú častejšie u pacientov s kolostómiou. Hodnotenie kvality života u pacientov s karcinómom rekta bez absolvovanej neoadjuvantnej CHRT a s absolvovanou neoadjuvantnou CHRT Rádioterapia má svoje pevné miesto v liečebnej stratégii. V súčasnej dobe sa používa predovšetkým v neoadju-vantnom a adjuvantnom podaní (20). Podľa Buchlera (5) má rádioterapia dôležitú úlohu v redukcii rizika lokálnej recidívy nádorov rekta a v paliatívnej terapii výrazne symptomatických alebo rizikových metastatických ložísk. V oblasti neoadjuvantnej CHRT terapie sme sa v našom výskume zamerali na hodnotenie pacientov s Ca rekta s absolvovanou a neabsolvovanou CHRT. Globálny zdravotný stav skúmanej vzorky sa pohyboval v hodnotách 41,7 - 50,0. V doméne kognitivně fungovanie v čase pred operáciou sme zaznamenali štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi s neabsolvovanou neoadjuvantnou CHRT a absolvovanou neoadjuvantnou CHRT; p = 0,010. V škále prítomnosť krvi a hlienu v stolici sme zistili štatisticky významný rozdiel medzi pacientmi s karcinómom rekta s neabsolvovanou neoadjuvantnou CHRT a absolvovanou neoadjuvantnou CHRT v časovom období jeden mesiac od operačného výkonu; p = 0,023. Arndt et al. (13) uvádzajú výsledky hodnotenia kvality života pacientov jeden rok po stanovení diagnózy a po tom, čo absolvovali nejaký druh liečby (operácia, chemoterapia a/alebo rádioterapia). Zistili lepšie skóre pre fyzické a kognitivně funkcie, ale nižšie skóre pre emocionálne funkcie, pričom asi 80% pacientov vykazovalo, že sa cítili v depresii, boli podráždení, nervózni a mali strach. Guren et al. (21) realizovali prospektív-nu štúdiu v Nórsku na vzorke 42 pacientov s Ca rekta. Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť príznaky a kvalitu života počas neoadjuvantnej rádioterapie. Na hodnotenie kvality života použili dotazník QLQ-C30 a QLQ-CR38 v časových obdobiach na začiatku a na konci liečby rádioterapiou a za 4-6 týždňov. Na konci liečby rádioterapiou sa hodnoty skóre pre škály hnačka, únava a strata chuti dojedla výrazne zvýšili v porovnaní s úvodnými hodnotami skóre. Autori uvádzajú, že až 64% pacientov uviedlo únavu a 52% pacientov nárast hnačky pri liečbe rádioterapiou. Hodnoty skóre kvality života, aké uviedli pacienti pred rádioterapiou, sa upravili na pôvodné hodnoty o 4-6 týždňov po ukončení liečby rádioterapiou. Záver Adenokarcinóm hrubého čreva a konečníka patrí v súčasnosti k najväčším zdravotným rizikám a problémom. Úspešnosť liečby KRK je možná len pri včasnej diagnostike a za širokej medziodborovej tímovej spolupráce. V ošetrovateľstve je zaznamenaný nárast záujmu o problematiku hodnotenia kvality života. Výsledky nášho výskumu vykazujú priemernú hodnotu globálneho zdravotného stavu skúmanej vzorky 46,5. Domény fyzické fungovanie a kognitivně fungovanie boli označené za najviac problematické u sledovaných skupín. Pacienti označili únavu, úzkosť, zápchu, obraz tela, problémy s erekciou, sexuálny záujem - muži, suchosť úst, bolesť v konečníku, podráždenie pokožky u pacientov bez stómie a krv a hlien v stolici, finančné problémy za oblasti, ktoré signifikantně ovplyvňujú kvalitu ich života. Implementáciou efektívneho ošetrovateľského manažmentu v oblasti hodnotenia kvality života pacientov s KRK formou dotazníkov kvality života, sledovanie pacientov v pravidelných časových intervaloch a vyhodnocovanie dotazníkov kvality života sestrou, by prispelo k efektívnej spolupráci v oblasti multidisciplinár-nych tímov. Aktívnym vyhľadávaním problémových oblastí kvality života pacientov s KRK prostredníctvom dotazníkov a vytvorením medziodboro-vých tímov v nemocnici by bolo možné zavádzať účinné intervencie s cieľom zlepšiť ich kvalitu života. Spolupráca pacienta s klinickým psychológom, urológom alebo konzultačná činnosť s asistentom výživy, či poradňa pre pacientov so stómiou, by prispeli k eliminácii problémových oblastí, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na kvalitu života pacientov s KRK. Problematika prístupu k pacientom s KRK preto nie je len otázkou hodnotenia kvality života, ale jej charakter je multidisciplinár-ny. Zdroje 1. Kolorektálny karcinom - karcinom hrubého čreva a konečníka. In Nadácia na pomoc onkologickým pacientom [online]. 2014 [cit. 2014- 01- 28]. Dostupné na internete: . 2. MÁJEK, J. a kol. 2012. Endosko-pická diagnostika kolorektálneho karcinomu. In Kolorektálny karcinom [online]. 2012 [cit. 2014- 02- 02]. Dostupné na internete: . 3. KROUPA, K. Zásady a možnosti chirurgickej liečby kolorektálneho karcinomu. Onkológia. 2006, roč. 1,č. 1, s 42-50. ISSN 1336-8176. 4. PROCHOTSKÝ, A. Karcinom hrubého čreva a konečníka. Bratislava : Litera Medica, 2006. 623 s. ISBN 80-967189-4-0. 5. BÚCHLER, T. 2009.Strategie a cíle léčby nemocných s kolorektálním karcinomem. In Kolorektální karcinom [online]. 2009 [cit. 2014-01-02]. Dostupné na internete: . 6. ANGELOVIČOVÁ, K., ARGAYO-VÁ, L, CUPEROVÁ, J. Hodnotenie a výskum kvality života v urológii. \n:Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť- základný predpoklad kvality života pacientov. Prešov : Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity, 2010.S. 12-19.ISBN 978-80-555-0261. 7. ŠVEHLÍKOVÁ, L. - HERETIK, A. Kvalita života - o čom to hovoríme?. \n:Psychiatria -psychoterapia - psy-chosomatika [online]. 2008, roč. 15, č. 3, s. 194 - 198 [cit. 2014-03-02]. Dostupné na internete: . 8. GURKOVÁ, E. Hodnocení kvality života. Praha : Grada Publishing a.s., 2011. 224 s. ISBN 978-80-247-3625-9. 9. RAMSEY, D. S. et al. 2002. Quality of life in long term survivors of colorectalcancer. \n:The American Journal of Gastroenterolog [online], 2002, vol. 97, p. 1228 - 1234 [cit. 2015-04-15]. Dostupné na internete: . 10. BERNADIČ, M., PECHAN, J. Chirurgická liečba kolorektálneho karcinomu. \n:Kolorektálny karcinom [online]. 2012 [cit. 2014-02-23]. Dostupné na internete: . 11. VAVREČKA, A. Epidemiológia, etiológia, klinický obraz a prevencia kolorektálneho karcinomu. \n:Viapractica [online]. 2010, roč. 7, č. 1, s. 10-13 [cit. 2014-03-12], Dostupné na internete:. 12. MARVENTANO, S. Health related quality of life in colorectal cancer patients: state of the art. ln:Pro-ceedings of the 26th National Congress of the Italian Society of Geriatric Surgery, BMC Surgery [online]. 2013, vol. 13, sup. 2 [cit, 2013-04-12]. Dostupné na internete: . 13. ARNDT, V. et al. Quality of life in patients with colorectal cancer 1year after diagnosis compared with the general population: a population--based study. In Journal of Clinical Oncology [online]. 2004, vol. 22, no. 23, 4829-36 [cit. 2014-03-15], Dostupné na internete:. 14. FORSBERG, CH. - BJÔRVELL, H. - CEDERMARK, B.Well-being and Its Relation to Coping Ability in Patients with Colo-rectal and Gastric Cancer Before and After Surgery. ^.Scandinavian journal of caring sciences [online], 1996, vol. 10, no. 1, p. 35-44 [cit, 2013-04-12]. Dostupné na internete: . 15. NATRAH, MS et al.Quality of Life in Malaysian Colorectal Cancer Patients : A Preliminary Result, In:Asian Pacific Journa of Cancer Prevention [online]. 2012, vol. 13, p. 957 - 962 [cit. 2015-04-12]. Dostupné na internete: . 16. HENDREN, K. S. Prevalence of male and female sexual dysfunction is high following surgery for rectal cancer. \n:Annals of surgery [online]. 2005, vol. 242, no, 2.p. 212 - 223. [cit. 2015-04-22]. Dostupné na internete: . 17. MICHELONE, A. PC, SANTOS, V, L. C. G. Quality of life of cancer-patientswith and withoutanostomy, \n:RevistaLatino-Americana de En- fermagem [online]. 2004, vol. 12, no. 6. p. 875-883. [cit. 2015-04-01], Dostupné na internete: . 18. BOSSEMA, E.R. et al. The relation between illness cognitions and quality of life in people with and without a stoma following rectal cancer treatment. \n:Psycho-Oncology [online]. 2010, vol. 20, no. 4, p, 428-434 [cit. 2014-03-13]. Dostupné na internete: . 19. SPRANGERS, M. A. G. et al.Quality of life in colorectalcancer. In:-Diseases of the Colon & Rectum [online].1995, vol. 38, no. 4, p. 361-369 [cit. 2015-04-12]. Dostupné na internete: . 20. ZÁŇOVÁ, M. Problematika malnut-rície u pacientov s kolorektálnym karcinómom (z pohľadu onkológa), \n:Onkológia. 2008, roč. 3, č. 5, s, 324-330. ISSN 1336-8176. 21. GUREN, G. M. Quality of life during radiotherapy for rectal cancer, \n:European Journal of Cancer [online]. 2006, vol. 39, no. 5, p, 587 - 594.[cit. 2015-04-22], Dostupné na internete: . Kontakt Mgr. Martina Bobáková, PhD. e-mail: macka84 (čpamail. com prof. MUDr. Miroslav Ryska, CSc. e-mail: miroslav.rvska&uvn.cz RIZIKO POSTRAUMATICKEJ STRESOVEJ PORUCHY PO PÔRODE RISK OF POST-TRAUMATIC STRESS DISORDER AFTER CHILBIRTH LUCIA MAZÚCHOVÁ, ŠIMONA KELČÍKOVÁ, DOMINIKA PARÁKOVÁ Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Martin Abstrakt Pôrod môže byť pre niektoré ženy mimoriadne stresujúca udalosť, pripomínajúca prežitú popôrodnú traumu, spĺňajúcu diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD: Posttraumatic stress disorder). Cieľom štúdie práce bolo zistiť u žien po pôrode riziko PTSD a jeho súvislosti. Použili sme kvantitatívnu metódu -dotazník, doplnený škálou zameranou na zistenie príznakov PTSD. Štúdie sa zúčastnilo 225 žien (priemerný vek 29,64 ± 7,34 rokov; priemerná doba od pôrodu 2,74 ± 6,28 rokov), pričom zaraďovacím kritériom bola negatívna pôrodná skúsenosť z pôrodu. Na spracovanie získaných údajov z dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku. Riziko PTSD v súvislosti s pôrodom sa celkovo prejavilo u 3,56 % žien. Najčastejšími príznakmi PTSD po pôrode boli strach z opakovania sa negatívneho pôrodu (16,93 %), nepripomínanie si pôrodu (11,36 %) a pocit zdesenia pri spomienke na pôrod (10,91 %). Negatívna pôrodná skúsenosť u žien súvisela najčastejšie s komplikovaným pôrodom (25,37 %), so zlým prístupom zdravotníckych profesionálov (18,56 %) a s veľkou bolesťou (13,98 %). Výsledky poukazujú na skutočnosť, že negatívna skúsenosť z pôrodu a popôrodná trauma u žien súvisí s vplyvom negatívnych faktorov, ktoré môže pôrodná asistentka minimalizovať a svojim profesionálnym, individuálnym a empatickým prístupom im predchádzať. Kľúčové slová Negatívna pôrodná skúsenosť. Popôrodná trauma. Posttraumatická stresová porucha. Pôrod. Pôrodná asistentka. Abstract Childbirth could be exceptionally stressful event, resembling experien-ced birth trauma, meeting the diag- nostic criteria of post-traumatic stress disorder (PTSD). The aim of the study was to find out risk PTSD after childbirth and its context. The questionnaire- quantitative explorative method has been used and supplemented with the scale focused on finding PTSD symptoms. The study consisted of 225 women (mean age of 29,64 ± 7,34 years; mean period after childbirth of 2,74 ± 6,28 rokov) and the inclusion criteria was a negative birth experience. We have used a descriptive statistic to process gathered data from a questionnaire. The PTSD risk in relation to the parturition has been proved overall by 3,56% of women. The most frequent PTSD symptoms after the birth were fear from repeating the negative childbirth (16,93 %), not resembling a childbirth (11,36 %) and a feeling of panic while recalling the childbirth (10,91 %). Negative birth experience of women was mostly related to a complicated childbirth (25,37 %), to bad attitude of health care professionals (18,56 %) and to severe pain (13,98 %). The results pointed out facts that negative birth experience and birth trauma of women is related to the influence of negative factors, that could be minimized and prevented by a professional, individual, and empathetic attitude of a midwifery. Key words post-traumatic stress disorder, childbirth, negative birth experience, birth trauma, midwifery Úvod Pôrod je jedinečná udalosť, pri ktorej je žena mimoriadne citlivá na to, čo sa okolo nej deje, a ktorý môže mať pozitívne, ale i negatívne dôsledky na psychickú, fyzickú aj sociálnu oblasť života matky a dieťaťa. Pokiaľ sa žene nepodarí negatívnu pôrodnú skúsenosť spracovať, môže to vyústiť až do posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). PTSD je dlhotrvajúca maladaptívna (neadekvátna) reakcia na zdrvujúcu traumatickú udalosť, ktorá sa vymyká bežnej ľudskej skúsenosti a má v sebe prvky ne-predvídateľnosti a neovládateľnosti [11, 5]. Ak vyvolávajúcim podnetom PTSD je pôrod, hovoríme o pôrodnej traume. Rovnako ako psychické prežívanie tehotenstva, aj prežívanie pôrodu je výrazne individuálne a majú naň vplyv mnohé psychosociálně faktory. Pôrod v súčasnosti je plný stresujúcich vplyvov na ženu a plod, k čomu prispieva cudzie a nepokojné prostredie pôrodnej sály, pohľad na prístroje, hluk, neosobný prístup zdravotníkov, ostré osvetlenie. Môže ho ovplyvniť aj miera aktivity rodičky, sebestačnosť, schopnosť prijímať pomoc, vzťah k vlastnej ženskosti, schopnosť prispôsobivosti, sebavedomie, vzťah k dieťaťu, náboženské presvedčenie a miera spolupráce ducha a tela. Priebeh pôrodu a psychický stav rodičky sú v prepojení a navzájom na seba vplývajú. Ženy s PTSD cítia úzkosť, smútok, bolesť, nenávisť, ľútosť, hnev, strácajú pocit bezpečia a istoty, niektoré majú pocit, že boli pôrodom znásilnené, často si myslia, že majú popôrodnú depresiu. Majú pocit, že sa im pri pôrode niečo stalo, nemôžu na to zabudnúť [16, 20]. Cieľom štúdie bolo zistiť riziko PTSD po pôrode a jeho súvislosti. Metodika Použili sme kvantitatívnu metódu - dotazník vlastnej konštrukcie, doplnený škálou zameranou na zistenie príznakov PTSD [16]. Štúdie sa zúčastnilo 225 respondentiek (vek 29,64 ± 7,34 rokov), pričom zaraďovacím kritériom bola negatívna skúsenosť z pôrodu. Dotazníky sme najskôr overili pilotnou štúdiou na 10 respondentkách. Po oprave niekoľkých chýb (formulácie otázky) sme zostavili konečnú ver- ziu dotazníkov. Výskum sa uskutočnil v mesiacoch december 2013 - január 2014. Administráciu dotazníka sme zabezpečili prostredníctvom internetových portálov, kde sme uviedli webovú adresu nášho dotazníka. Na spracovanie získaných údajov z dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku. Našim cieľom bolo získať 250 dotazníkov, podarilo sa nám 230, čím sme získali 92 % - tnú responzibilitu. 5 dotazníkov bolo vyradených z dôvodu neúplného vyplnenia. Najviac responden-tiek bolo s ukončeným vysokoškolským (60,89 %) a stredoškolským (36,40 %) vzdelaním. Priemerný počet pôrodov všetkých respondentiek bol 1,44. Obdobie od pôrodu spojeného s negatívnou skúsenosťou bolo priemerne 2,74± 6,28 rokov. V našom súbore spontánne porodilo 70,22 % respondentiek a 29,78 % cisárskym rezom. Bezproblémový pôrod (išlo o subjektívne hodnotenie) uviedlo 35,11 % respondentiek, pôrod s menšími problémami 44,00 % a s vážnymi problémami 20,89 % respondentiek. Výsledky V tejto položke sme použili škálu, ktorou sme zisťovali príznaky PTSD po pôrode. Najčastejšími príznakmi, ktoré poukazujú na riziko PTSD, boli v našom súbore respondentiek: strach zopakovania negatívnej udalosti (16,93 %), nechcenie si udalosť pripomínať (11,36 %) a pocit zdesenia pri spomienke na danú udalosť (10,91 %) V škále zameranej na zisťovanie príznakov PTSD sme počítali množstvo príznakov, ktoré respondentky označili. Pri množstve 7-9 príznakov sme zhodnotili ľahkú formu PTSD, 10 - 12 príznakov znamenala stredne ťažká forma PTSD a viac ako 12 príznakov bola prejavom ťažkej formy PTSD po pôrode. Riziko PTSD bolo identifikované u 8 žien (3,56 %). Z toho 2,67 % malo ľahkú formu PTSD a 0.89 % stredne ťažkú formu PTSD. Príznaky PTSD % Bojíte sa, že sa daná udalosť môže opakovať 16,93 Ani jeden z príznakov sa vás netýka 15,56 Nechcete si udalosť pripomínať 11,36 Kedykoľvek na danú udalosť pomyslíte, cítite zdesenie 10,91 Udalosť, ktorú ste zažili, je označovaná ako extrémny stresor 7,35 Cítite strach, keď o danej situácii rozmýšľate 7,13 Snažíte sa vyhnúť pocitom, ktoré sa vzťahujú na danú udalosť 7,13 Trpíte pocitmi viny 6,46 Vnucujú sa vám niektoré predstavy a zvuky 4,23 Vnucujú sa vám nežiaduce myšlienky 3,34 Snívajú sa vám nepríjemné sny 2,90 Máte narušený spánok 2,23 Máte problém so sústredením 1,56 Stránite sa spoločnosti ľudí 1,56 Rýchlo a prudko sa vyľakáte 0,45 Strácate záujem o dôležité aktivity 0,45 Myšlienky na udalosť Vám narušujú učenie 0,45 Tabuľka 1: Príznaky PTSD Závažnosť príznakov n % bez významných príznakov 217 96,44 ľahká forma 6 2,67 stredne ťažká forma 2 0,89 ťažká forma 0 0,00 spolu 225 100 V jednej z otázok sme sa osobitne pýtali, či sa respondentkám objavujú opätovné spomienky na pôrod. Opakovanie a vracanie sa zaťažujúcich spomienok na pôrod vyjadrilo 36,44 % respondentiek, ktorých trvanie uvádzali rôzne (od 1. dňa až doteraz). Tabuľka 2: PTSD podľa závažnosti príznakov V osobitnej otázke 17,78 % žien uviedlo odpovede, že ich negatívna skúsenosť z pôrodu ovplyvnila aj ich vzťah k dieťaťu a 48,89 % odpovedalo, že ich negatívna skúsenosť z pôrodu ovplyvnila ich rozhodnutie mať ďalšie dieťa, pričom natrvalo ovplyvnila 18,22 % žien a na určitý čas ovplyvnila 30,67 % žien. V tejto otázke bola možnosť označenia viacero odpovedí, celkovo sa označilo 544 možností. Za najčastejšie príčiny negatívnej skúsenosti z pôrodu boli označované komplikovaný pôrod (25,3 %), zlý prístup personálu (18,56 %), veľká bolesť (13,98 %), nedostatok informácií (11,94 %), nedostatok súkromia a dôstojnosti (10,67%). V tejto otázke bolo možné označiť viac odpovedí, celkovo sa označilo 400 odpovedí. Pozitívne hodnotilo prístup pôrodných asistentiek 38,00 % respon-dentiek a negatívne 62,00 % respon-dentiek. Najčastejšie išlo o neosobný (14,50 %), nadradený (12,50 %) prístup a nevhodné poznámky (11,00 %). V možnosti iné (6,25 %) sa najčastejšie vyskytovala odpoveď, že sa na pôrodné asistentky ani nepamätajú, pretože ich bolo veľmi veľa a stále sa striedali. Diskusia O negatívnych skúsenostiach žien z pôrodu sa málo diskutuje, pričom ide o reálny a vážny problém. Následky negatívnych skúsenosti žien v súvislosti s pôrodom môžu ovplyvniť ich každodenný život, majú vplyv na psychickú, fyzickú a sociálnu oblasť žien, ich partnerov i ostatných členov rodiny. V našej štúdií sme u žien s negatívnou skúsenosťou z pôrodu pomocou škály zisťovali výskyt príznakov PTSD po pôrode (tab. 1). Najčastejšími príznakmi, ktoré poukazujú na riziko PTSD, boli v našom súbore respondentiek: strach z opakovania negatívnej udalosti, ne-pripomínanie si udalosti a pocit zdesenia pri spomienke na danú udalosť. Aj podľa odborníkov [5, 12], hlavné zložky traumatickej reakcie sú vracajúce sa predstavy o udalosti, vyhýbanie sa miestam a situáciám, ktoré udalosť pripomínajú, nadmerná senzitivita. Až 36,44 % respondentiek sa v našej štúdii vyjadrilo, že od 1. dňa po pôrode stále prežívalo utrpenie z opakovaných vracajúcich a zaťažujúcich spomienok na pôrod, ktoré podľa Vodáčkovej [21] znižujú kvalitu života žien a zároveň sú jedným z príznakov pôrodnej traumy. V našej štúdii sa riziko posttraumatickej stresovej poruchy preukázalo u 3,56 % Dôvody negatívnej skúsenosti n % komplikovaný pôrod 138 25,37 zlý prístup zdravotníkov 101 18,56 veľká bolesť 76 13,98 nedostatok informácií 65 11,94 nedostatok súkromia a dôstojnosti 58 10,67 strach o dieťa 56 10,30 strata pocitu sebakontroly 47 8,63 pôrod mŕtveho dieťaťa 3 0,55 spolu 544 100 Tabuľka 3: Dôvody negatívnej skúsenosti s pôrodom Prístup pôrodných asistentiek n % veľmi dobrý, empatický 69 17,25 profesionálny 83 20,75 neprofesionálny 23 5,75 nadradený 50 12,50 nepriateľský 20 5,00 nevhodné poznámky 44 11,00 ignorácia 28 7,00 neosobný 58 14,50 iné 25 6,25 spolu 400 100 Tabuľka 4: Hodnotenie prístupu pôrodných asistentiek k žene počas pôrodu respondentiek (tab. 2). Výsledky sú porovnateľné s výsledkami štúdií v zahraničí, ktoré uvádzajú prevalenciu PTSD po pôrode u 1,5-6 % žien [6, 1, 2], Mnohé ženy vďaka svojej psychickej odolnosti, podpore okolia a iným pozitívnym vplyvom nakoniec do určitej miery spracujú aj mimoriadne traumatické skúsenosti z pôrodu. Iné však takéto šťastie nemajú, prekonávajú tieto problémy dlhodobo a vo veľkom rozsahu. Prejavy pôrodnej traumy sú u každej ženy individuálne a ovplyvňujú ich mnohé faktory. Pokiaľ sa žene podarí negatívnu pôrodnú skúsenosť spracovať bez výraznej prítomnosti uvedených prejavov, nedôjde k pôrodnej traume. Neznamená to však, že nie je potrebné sa zaoberať tým, prečo žena vníma svoj pôrod negatívne, a aké dôsledky zanechal na jej psychickom prežívaní, vnímaní samej seba alebo na jej vzťahoch. PTSD po pôrode môže narušiť aj väzbu medzi matkou a dieťaťom, čo môže mať dlhodobý dopad na psychický a fyzický vývin dieťaťa, na kvalitu rodičovstva a partnerstva po porode [6, 10, 13, 3], Aj v našej štúdií niekoľko žien uviedlo, že negatívna skúsenosť z pôrodu ovplyvnila ich vzťah k dieťaťu (17,78 %), a taktiež rozhodnutie mať ďalšie dieťa (18,22 %). Aj Mrowetz [13] uvádza, že ženy s negatívnym pôrodným zážitkom majú problémy vo vzťahu k dieťaťu a k partnerovi a ďalšej tehotnosti sa snažia vyhýbať. PTSD po pôrode sa často zamieňa s popôrodnou depresiou. Takéto ženy nepotrebujú antidepresíva, ktoré im predpíše lekár ako liek na chybne diagnostikovánu popôrodnú depresiu. Potrebujú hlavne rozhovor, podporu od človeka, ktorým môže byť aj pôrodná asistentka. Michalovičová [15] uvádza, že prvým krokom je návšteva psychológa. PTSD je veľmi dobre a rýchlo psychoterapeuticky liečiteľná. Odporúča sa kognitívno - behaviorálna terapia, ktorá nezaťažuje ženu a dieťa a má pozitívny vplyv na celú rodinu a hlavne na ďalšiu graviditu. Farmako-terapia je vhodnejšia pri závažnej psy-chopatológii, kde hrozí vážne zníženie kvality života. V našej štúdii sme zisťovali, s čím súvisela negatívna skúsenosť žien z pôrodu (tab. 3). Najčastejšou príčinou negatívnej skúsenosti v našom súbore respondentiek bol komplikovaný pôrod. Za komplikovaný pôrod považovali respondentky predovšetkým pôrod pomocou forcepsu, či pomocou vákuu-mextraktora, akútnu sekciu, indukovaný pôrod, veľa zbytočných medicínskych zásahov, epiziotómiu a následné šitie, ktoré spôsobilo nemožnosť chôdze a sedenia a dlhodobú bolesť. Naše zistenia sú v súlade so výsledkami iných výskumov, kde núdzový cisársky pôrod, indukcia pôrodu, inštrumentálne vaginálně pôrody, epiziotómia sa preukázali tiež hlavnými prediktormi posttrauma-tických stresových symptómov po pôrode [2,14,11]. Aj Mrowetz et al. [16] uvádzajú, že najčastejšie PTSD vzniká, keď sú rutinne použité lekárske zásahy, ako je vyvolávanie alebo urýchlenie pôrodu, epiziotómia, pôrod s požitím kliešti alebo vákumextraktoru, či akútny cisársky rez. Bergman, Bergman [7] uvádzajú, že pôrod sa často stáva medicínskou udalosťou s mnohými zásahmi a menej ako ideálnymi výsledkami. V mnohých prípadoch sa rozhodnutia robia tak, aby vyhovovali zdravotníckym pracovníkom a rutinám v nemocniciach, a nie matke. Rozhodnutia zdravotníkov by mali byť založené predovšetkým na rešpektovaní biologických potrieb dieťaťa a potrieb matky. Ďalšia skupina respondentiek (18,56 %) uviedla, že ich negatívna skúsenosť z pôrodu súvisela s prístupom zdravotníckych profesionálov. Môžeme konštatovať, že pri hodnotení prístupu pôrodných asistentiek prevažoval negatívny prístup (neosobný, nadradený prístup, a nevhodné poznámky (tab. 4). Pôrodná asistentka má asistovať predovšetkým žene, no v našich pôrodniciach je častejšie asistentkou lekára. Úlohou pôrodnej asistentky je vytvoriť ženám počas pôrodu pocit bezpečia istoty, vytvoriť súkromie, zabezpečiť dostatočnú informovanosť o všetkých postupoch, vyšetreniach, ktoré sú doporučené počas pôrodu, individuálnym, empatic-kým prístupom poskytnúť emocionálnu podporu a predchádzať negatívnym faktorom, ktoré sa podieľajú na vzniku negatívnych skúseností z pôrodu a popôrodnej traumy [9]. Prístup zdravotníckych pracovníkov počas pôrodu významne vplýva na stav psychiky rodičky. Podľa Balaskasovej [4] tí, ktorí sa starajú o ženu počas pôrodu, by sa mali pokladať za jej hostí, ktorí sú tam preto, aby jej pomáhali. Mrowetz et al. [16] uvádzajú, že smútok matky po pôrode nie je vždy dôsledkom hormonálnej nerovnováhy a sociálnych problémov, ako si to mnoho zdravotníkov myslí. Je priamym dôsledkom aj nešetrnej organizácie pôrodu v bežnej nemocnici, kde je prioritou rutinný naprogramovaný medicínsky prístup k pôrodu a separácia dieťaťa od matky namiesto priority uspokojovania potrieb rodičky. Podľa Vodáčkovej [21], ak spúšťačom pôrodnej traumy sa stáva zdravotnícky personál, je to neospravedlniteľné. Mrowetz et al. [16] odporúčajú zdravotníkom psychosociálnu prípravu a pravidelnú supervíziu. Supervízia je prevenciu syndrómu vyhorenia, vytvára predpoklady a podmienky pre profesionálny rozvoj, pričom môže slúžiť aj ako prostriedok v prospech skvalitnenia práce s rodičkami. Pokiaľ má zdravotník rodičku skutočne podporovať, musí mať najskôr zaistenú vlastnú potrebu bezpečia, nikdy však nie na úkor psychoso-ciálnych potrieb žien, ako sa to v súčasnosti často stáva. Aj podľa Vodáčkovej [21] by sa mali brať maximálne ohľady na psychické potreby rodiacej ženy, ktorá by sa mala cítiť bezpečne, rodiť v príjemnom prostredí, nemala by byť vydaná do rúk niekoho, kto o nej rozhoduje, ale sa jej pýta, čo si praje. Negatívna skúsenosť z pôrodu u 13,98 % respondentiek súvisela s veľkou bolesťou. Ženy majú rôzne prahy pre vnímanie bolesti a preto je potrebné k nej zaujať individuálny prístup. V minulosti sa hovorilo o pôrodnej bolesti, ktorá má svoj význam. Pomáhala matke nájsť vhodnú polohu pri tlačení, ukázala jej, ako správne spolupracovať s rodiacim sa dieťaťom. Nepochopenie významu pôrodnej bolesti vedie často k strachu rodičky. Bolesť sa stáva patológiou a dostáva sa do kompetencie lekára, ktorý sa ju snaží liečiť, zmierniť alebo rovno eliminovať. Tým je potlačená aj jej produktívna sila [16]. Špecifický vplyv na priebeh pôrodu a samotnú bolesť majú negatívne emócie, ktoré ovládajú ženu skôr ako bolesti začnú. U rodičiek sa po prijatí na pôrodnú sálu zmocňujú obavy, strach a úzkosť z neznámeho prostredia. Tieto psychické faktory v konečnom dôsledku spôsobujú, že rodička prežíva aj podprahové impulzy ako intenzívnu bolesť [8], Ďalšie negatívne skúsenosti žien z pôrodu súviseli s nedostatkom informácií a vysvetlení počas pôrodu, s nedostatkom súkromia, s nadmerným strachom o dieťa, s pocitom straty sebakontroly. Aj podľa Becka [6], vznik pôrodnej traumy podmieňuje predovšetkým veľmi bolestivý pôrod, indukcia pôrodu, nízky prah pre bolesť, pocity straty kontroly alebo nedostatočná komunikácia so zdravotníckym personálom. Odent zdôrazňuje [18], že súkromie, intimita, prítmie, ticho, sloboda pohybu, možnosť rodiť v akejkoľvek polohe a prítomnosť citlivých pôrodných asistentiek majú rozhodujúci vplyv na spontánny priebeh pôrodu. Záver V súčasnosti sa hovorí o potrebe humanizácie pôrodu, čo znamená jedinečný prístup, ktorého cieľom je urobiť pôrod pozitívnym a uspokojujúcim zážitkom. Táto stratégia slúži na posilnenie postavenia žien, zohľadnením humanizovaných hodnôt, ako je emocionálny stav žien, ich hodnoty, presvedčenie, pocit dôstojnosti a autonómie počas pôrodu. Pre prax pôrodných asistentiek je dôležité oboznámiť sa s problematikou negatívnych skúseností žien a popôrodnej traumy, čo bolo zámerom aj našej štúdie. Pôrodná asistentka by mala poznať a podieľať sa na predchádzaní a eliminovaní všetkých nepriaznivých faktorov, ktoré môžu negatívnu skúsenosť u žien spôsobiť. Identifikovaný negatívny prístup zo strany zdravotníkov sa žiada eliminovať zavedením napr procesu supervízie pre zdravotníkov, aby získali nadhľad nad svojim správaním a uvedomovali si, čo je možné zlepšiť. Taktiež vnímame za potrebné posilňovať psychosociálně kompetencie zdravotníkov, vrátane komunikačných zručností a priebežne monitorovať a hodnotiť úroveň prístupu zdravotníckeho personálu k rodičkám. Zo strany pôrodnej asistentky je dôležité, aby negatívne nezasahovala do prirodzeného pôrodného procesu, ale naopak prejavila nielen profesionálnu starostlivosť, ale aj záujem o rodičku, empatický, dôstojný a individuálny prístup, snažila sa o budovanie dôvery a zlepšenia informovanosti a vytvorila čo najvhodnejšie podmienky pre pôrod. V prípade negatívnej skúsenosti žien je potrebné, aby ju pôrodná asistentka včas rozpoznala a ženám poskytla primeranú pomoc a podporu. Zdroje 1. ADEWUYA, O. A, OLOGUN, Y. A, IBIGBAMI, O. S. Post-traumatic stress disorder after childbirth in Ni-gerian women: prevalence and risk factors. In B JOG. 2006, vol. 113, no. 3, p. 284-288. ISSN 1470-0328. 2. ALDER, J. STADLMAVR, W, TSCHUDIN, S., BITZER, J. Post--traumatic symptoms after childbirth: What should we offer? In Journal of Psychosomatic Obstetrics & Gynecology. 2006, vol. 27, no. 2, p. 107-112. ISSN 0167-482X. 3. AYERS, S, EAGLE, A, WARING, H. The effects of childbirth related PTSD on women and their relationship: a qualitative study. In Psychol Health Med. 2006, vol. 11, no. 4, p. 389-398. ISSN 1354-8506. 4. BALASKASOVÁ, J. Aktivní porod: Stručný průvodce přirozeným porodem. Praha: Argo, 2009. 224 s. ISBN 978-80-257-0178-2. 5. BAŠTECKÁ, B, GOLDMAN, P. Základy klinickej psychológie. 1. vyd. Praha: Portál, 2001. 440 s. ISBN 80-7178-550-4. 6. BECK, CH. T. 2004. Posttraumatic stress disorder due to childbirth. In Nursing research. 2004, vol. 53, no. 4, p. 216-224. ISSN 1682-3141. 7. BERGMAN, J, BERGMAN, N. Whose Choice? Advocating Birthing Practices According to Baby's Biological Needs. In Journal of Perinatal Education. 2013, vol. 22, no. 1, p. 8-13. 8. ELIÁŠOVÁ, A. Porodná asistencia I Fyziológia. Martin: Osveta. 2008. 103 s. ISBN 978-80-8063-261-8. 9. GASKIN, I. M. Zázrak porodu. Dou-bice: One Woman Press, 2010. 475 s. ISBN 978-80-86356-48-8. 10. GEISEL, E. Slzy po porodu. Jak překonat depresivní nálady. One Women Press: Praha. 2004. 253 s. ISBN 80- 86356-32-9 11. GURKOVÁ E. et al. Vybrané ošetrovateľské diagnózy v praxí. Martin: Osveta, Slovak, 243 p, 2009. 12. HAŠTO, J, VOJTOVA, H. Posttrau-matícká stresová porucha, bío-psy-cho-socíálne aspekty EMDR a autogénny tréning pri pretrvávajúcom ohrození, prípadová štúdia. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2012.186 s. ISBN 978-80-244-2944-1. 13. KODYŠOVÁ, E. Proč jsou některé ženy s porodem nespokojné: Psychologické a biologické koreláty percepce sociálni opory při porodu. In Psychosom. 2014, vol. 12, no. 1, s. 25-34. ISSN 1214-6102. 14. MAGGONI, C, MARGOLA, D, Fl-LIPPI, F. PTSD, risk factors, and expectations among women having a baby: A two-wave longitudinal study. In Journal of Psychosomatic Obstetrics & Gynecology. 2006, vol. 27, no. 2, p. 81-90. ISSN 0167-482X 15. MICHALOVIČOVÁ, S. Popôrodné a pooperačné psychiatrické komplikácie. In Slovenská gynekológia a pôrodníctvo. 2006, vol. 2006, no. 13, s. 108-115. ISSN 1335-0862. 16. MROWETZ, M. Posttraumatická stresová porucha (PTSD) po porodu - diagnostika a terapie. In Psychíatría-Psychoterapía-Psycho-somatika. 2013, vol. 20, no. 1, p. 59-64. ISSN 1335-423X. 17. MROWETZ, M, ANTALOVÁ, I, CHRASTILOVÁ, G. Bonding - porodní radost. Praha: Dharma Gaia, 2011. 279 p. ISBN 978-80-7436-014-5. 18. ODENT, M. Znovuzrozený porod. Praha: Argo. 2004.152 s. ISBN 80-85794-69-1. 19. TANYA, P. Prevalence of Posttraumatic Stress Symptoms After Childbirth: Does Ethnicity Have an Impact? In Journal of Perinatal Education. 2008, vol. 17, no. 3, p. 17-26. ISSN 1058-1243. 20. VÁGNEROVÁ, M. Psychopa-tologie pro pomáhající profese. Praha: Portál. 2012. 872 s. ISBN 9788026202257 21. VODÁČKOVÁ, D. et al. Krízová intervence. 3. vyd. Praha: Portál. 2012. 544 s. ISBN 978-80-262-0212-7 Kontakt Mgr. Lucia Mazúchová, PhD. Ústav pôrodnej asistencie, JLF UK v Martine Malá Hora 5, 036 52 Martin SLOVENSKO tel. č. 00421 432633430 mazuchovatipjfmed. uníba. sk Všetky práva vyhradené ©2018 - Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia