OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY e-ČaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia Predseda redakčnej rady / Editor-in-chief PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis.sksapa@qmail.com Redakčná rada / Editorial Board PhDr. Andrea Bratova, PhD. PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Mgr. Ivana Harvanová, PhD. Mgr. Jana Lacenová Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA Mgr. Jana Slováková, PhD. PhDr. Dana Zrubcová, PhD. Vydáva/Publishedby Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava Dátum prvého vydania: 28. február 2014 IČO vydavateľa: 37 999 991 Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064 sksapa@sksapa.sk www.sksapa.sk Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board Kontrola textu / Text checking Prof, dr sci. med. Vida Živanovic Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD, RN Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of Nursing, Ukraine dr n. med. Ewa Molka, RN Journal of modern nurses andmidwives, Poland MA. Renata Mroczkowska, RN Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University, Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic Andy Gibbs, BSc (Hons), MSc, PGCert, RN Glasgow Caledonian University Scotland UK Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and Midwifery, Brook fieldHealth Sciences Complex, University College Cork, Cork, Ireland Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses Pain Society). School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D, Ph.D. Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine Mgr. Jana Lacenová PhDr. Katarína Kovalčíková Grafická úprava / Graphics Ing. Peter Grejták Informácie / Informations Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2016 je 6 EUR. Bezplatný pre členov SKSaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/ Indexácia / Indexation Bibliographia medica Slovaca Citačná databáza / Citation database CiBaMed Pokyny pre autorov / Instructions for authors http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01. 06. 2016 Dátum vydania: 30. 06. 2016 Obsah Číslo strany Slovenská Komora Sestier a Pôrodných Asistentiek udelila ocenenia Biele srdce Ocenené sestry v jednotlivých kategóriách Prezident SR Andrej Kiska prijal sestry ocenené Bielym srdcom Pôrodné asistentky na Slovensku by vedeli byť viac nápomocné tehotným ženám Medzinárodný deň sestier Sestry ponúkajú dôkazy pre zlepšenie ekosystémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti Spoločná akcia „Plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a prognózy" Investícia do ošetrovateľstva šetrí náklady a šetrí životy ICN poukázala parlamentnej skupine AH Party v Spojenom kráľovstve budúci vývoj globálneho ošetrovateľstva Perioperačný manažment pacienta s indikáciou chirurgickej liečby chronického zápalu podnebných mandlí z pohľadu sestry Kochleárna implantácia Hlas a jeho poruchy Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s juvenilným angiofibrómom nosohltana -kazuistika Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA Recenzia vedeckej monografie Slovensko nevyužíva dostatočne vzdelané sestry špecialistky Sekcia ambulantných sestier a pôrodných asistentiek s novými posilami v tíme i novou predsedníčkou Sekcia sestier pracujúcich v psychiatrii organizovala XVIII. Celoslovenskú konferenciu Multidisciplinárna spolupráca v domácej ošetrovateľskej starostlivosti Suplementum Vedecká recenzovaná časť 08 09 20 -21 21 -22 23 -24 24 -25 26 -27 28 -30 31 -33 34 -36 37 -39 40 41 42 -43 44 -45 46 -47 47 -48 Motivačné faktory ovplyvňujúce mladých ľudí pri darcovstve krvi 50-53 HARTMANN O krok ďalej pre zdravie PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE vznik podtlaku v ústnej dutine, ktorý spôsobuje rozkrvácanie, vylúčiť koncetrované liehoviny. Bolesť - môže vystřelovat' do uší, preto je bolesť pri prehítaní vhodné zmierniť tým, že v okamihu prehíta-nia treba ukazovákom ruky zatlačiť na chrupku, ktorá prekrýva vchod do vonkajšieho zvukovodu a zároveň pridržať si sánku celou pozdĺžnou plochou palca a dlane (obojstranne), lekárom odporúčané analgetika podávať v pravidelných intervaloch (6-8ho-dín), aby bola bolesť minimalizovaná. Toaleta - vyplachovať ústnu dutinu po každom jedle vlažným odvarom zo šalvie, harmančeka alebo repíka —> podpora hojenia, šetrne si umývať zuby bez kloktania, sliznicu hltana chrániť pred mechanickým a tepelným dráždením, nefajčiť, sprchovať vlažnou vodou. Obmedzenie v rekonvalescencii - horúcich kúpeľov, sauny, solária, slneniu po dobu 3 týždňov od operácie, sexu, nadmernému kašľaniu, smrkaniu, kýchaniu, fyzickej záťaži, cvičeniu, zvýšenému tlaku pri močení a stolici, uprednosťovať pobyt v chladnejších, vetraných miestnostiach. • Poskytuje informácie primeraným spôsobom, overí si, či pacient porozumel informáciám a v prípade potreby ich zopakuje, • informuje o termíne kontrolného ORL vyšetrenia, • zaznamená zrealizované výkony a všetky údaje súvisiace s pooperačnou starostlivosťou do zdravotnej dokumentácie pacienta (8). Záver V našom článku sme opísali chronický zápal podnebých mandlí, kde býva konzervatívna liečba málo úspešná, vo väčšine prípadov je riešením chirurgická liečba - tonzilektómia (skrátene označovaná ako TE). Operáciu indikuje a vykonáva otorinolarynao-lóa. Každý pacient musí byť posudzovaný individuálne. Pacient je pár dní hospitalizovaný, alebo je prijímaný systémom jednodňovej chirurgie. Tonzilektómia je sprevádzaná rizikom krvácania, prehítacími ťažkosťami a rizikom dusenia. Preto o možnosti realizovať daný výkon v rámci jednodňovej chirurgie alebo hospitalizácie rozhoduje lekár (závažnosťochorenia, rozsah operačného výkonu, celkový zdravotný stav). Základom je bezpečnosť pacienta, ktorá je zaistená aj intervenciami sestry v perioperaônej starostlivosti, ktoré realizuje formou ošetrovateľskej starostlivosti, za ktorú je právne zodpovedná. Kompetencie a rozsah starostlivosti poskytovanej sestrou upravuje Vyhláška MZ SR č.364/2005 Z.z. Zdroje 1. PROFANT, M. et. al. 2000. Oŕo-laryngológía. 1. vyd. Bratislava : ARM 333, 2000. 232 s. ISBN 80-967945-3-1. 2. KĽAČANSKÝ, I, JAKUBÍKOVÁ, J. 1992. Detská otorínolaryngológía. Martin: Osveta 1992. s. 226. ISBN 80-217-0334-2. 3. BLEUSTONE ChD, STOOL SE.1996. Tonsíllectomy and adeno-tomy. In: Bluestone ChD. Pediatrie Otolaryngology vol. II. W. B. Saunders Company Philadelphia 1996: p.915-920. ISSN 0165-5876. 4. DEUTSCH, ES.1996 Tonsillectomy and adenoidectomy: Changing Indications. Pediatric Clinics of North Amerika. 1996; vol.43, p.1319-1338. ISSN 0031-3955. 5. DRAKE, AF. Tonsillectomy. eMe-dicine Otolaryngology and Facial Plastic Surgery [online]. 2015. reference.medscape.com/ar-ticle/872119-overview. 6. MESSNER, AH .2005. Operative Techniques in Otolaryngology Head and Neck Surgery. 2005. p.228. ISSN 1043-1810. 7. BEDNÁŘ.M. 1966. Lékařská mikrobiologie. Praha: Triton 1996. s. 560. ISBN 8594031505280. 8. KONTROVÁ, Ľ. et al. 2005. Standardy v ošetrovateľstve. Martin : Osveta 2005. 215 s. ISBN 80-8063-198-0. 9. Odborné usmernenie MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie z 24. septembra 2009 Číslo: 07594/2009 -OZS 10. 364 I 2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom (v znení č. 470/2006 Z. z.) Kontakt na autora Mgr. Daniela Jarabová Klinika ORL ChHaK a JLF UK a UNM v Martine Kollárova 2 036 01 Martin e-mail: djarabova@amail.com KOCHLEÁRNA IMPLANTÁCIA COCHLEAR IMPLANTATION GABRIELA LIŠČINSKÁ1, JULIÁNA IVÁNKOVA1, ADRIANA ĎURČOVÁ1, MIROSLAVA PETŘÍK1, MONIKA HRICOVÁ2, SILVIA KREMPASKÁ1 'Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach, Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku, Audiologická ambulancia 2Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta Abstrakt Kochleárny implantát je rehabilitačná pomôcka pre pacientov s ťažkou poruchou sluchu a s hluchotou, ktorí nemajú poškodenie sluchového nervu, či iných štruktúr centrálnej nervovej sústavy. Toto elektronické zariadenie nahrádza funkciu vláskových buniek vnútorného ucha, elektrickými stimulmi priamo dráždi zakončenia sluchového nervu vo vnútornom uchu a vyvoláva sluchový vnem. Kochleárny implantát znamená pre nepočujúceho zlepšenie komunikačných schopností, možnosť sociálnej integrácie a psychickú stabilitu. Kľúčové slová Ťažká porucha sluchu. Hluchota. Rehabilitácia sluchu. Kochleárny implantát. Abstract Cochlear implant is a hearing tool for patients suffering from severe bilateral hearing loss or bilateral deafness without acustic nerve or central nervous system pathology. This electronic device can substitute nonfunctional hair cells of the inner ear, directly irritate auditory nerve endings via electric stimulants and evocate sense of sound. Cochlear implant means improvement of communication abilities, possibility of social integration and psychical stability of the deaf. Key words Severe hearing loss. Deaffness. Hearing loss rehabilitation. Cochlear implant. Üvod Sluch je komunikačným prostriedkom človeka a jeho poškodenie spôsobuje nepríjemnosti vo vzájomnej komunikácii. Pre ľudí trpiacich poruchou sluchu dokáže byť aj jednoduchá komunikácia obrovským problémom. Komunikácia sa stáva obtiažnou, unavujúcou a nepríjemnou, čo môže viesť až k spoločenskej izolácii pacienta. Sluchovým analyzátorom získavame viac ako polovicu informácií z prostredia, preto sa sluch radí medzi najdôležitejšie zmysly. Ľudský jedinec so sluchovým postihnutím je výrazne ochudobnený o poskytované informácie, čo je zásadné predovšetkým pre detskú populáciu pre správny bio-psycho-sociálny rozvoj dieťaťa. Počet detí s poruchou sluchu odhalenou v čoraz mladšom veku narastá. Je to prirodzený následok rozvoja moderných objektívnych vyšetrovacích metód sluchu a zavedenia povinného screeningu (meraním otoakustických emisií - OAE) u novorodencov na Slovensku od 1. mája 2006. Screening sluchu Výskyt poruchy sluchu u novorodencov sa udáva v 0,1 - 0,4%, v skupine rizikových novorodencov je výskyt vyšší, a to od 2 do 5%. Screening sluchu umožňuje včasný záchyt postihnutia sluchu u detí, čo vytvára podmienky na skorú rehabilitáciu. Tá eliminuje vplyv poruchy sluchu na oneskorený psychosomatický a sociálny vývoj dieťaťa. Screening môže byť jednostupňový alebo dvojstupňový. Jednostupňový screening pomocou vyšetrenia OAE, vykonávajú novorodenecké oddelenia, pediatrické ambulancie a ambulancie ORL. Dvojstupňový screening pozostáva z vyšetrenia OAE a BERA screening vyšetrenia. Ten je vykonávaný na špecializovaných ORL pracoviskách. Pokiaľ dieťa opakovane neprechádza základným screeningom v priebehu 2. mesiaca života, je potrebné informovať rodiča o potrebe návštevy audiologickej ambulancie špecializovaného pracoviska. Na špecializovanej ambulancii dieťa podstúpi objektívne vyšetrenie sluchu, aby sa diagnóza stanovila okolo 6-teho mesiaca veku dieťaťa. Donedávna sa vnútroušná porucha sluchu korigovala iba načúvacími aparátmi. Dnes je vďaka zavedeniu kochleárnej implantácie možné rehabilitovať pacientov s veľmi ťažkou poruchou sluchu, až praktickou hluchotou, kde načúvacie aparáty neprinášajú očakávaný výsledok (1). V Slovenskej republike sa kochleárna implantácia vykonáva od roku 1994. V súčasnosti existujú dve centrá kochleárnej implantácie, a to - v Bratislave a v Košiciach. Postupne sa začína rozvíjať aj ďalšie centrum - v Ružomberku. Čo je kochleárny implantát a ako funguje Princípom kochleárnej implantácie je premena zvukovej energie na elektrickú a prenos tejto energie k zakončeniam sluchového nervu. Kochleárny implantát je zložený z vonkajšej časti (rečový procesor a vysielacia cievka) a vnútornej, implantovanej časti (prijímač, zväzok elektród). Mikrofón zachytáva zvuky. Zvukový signál sa špeciálnym softvérom spracuje v rečovom procesore a pomocou vysielacej cievky je odovzdaný cez neporušenú kožu do prijímača implantovaného v spánkovej kosti. Signál je prenášaný elektromagnetickou indukciou z vonkajšej časti do vnútornej časti implantátu. Dieťa s kochleárnym implantátom (zdroj: fotoarchív autora) Miniatúrna vnútorná cievka elektrické impulzy zachytáva a po modulácii v prijímači smerujú elektrické impulzy do elektród v kochlei. Elektrický signál sa dostáva k zakončeniam sluchového nervu, ktorý ako elektrický vodič vedie elektrický signál do sluchových centier (2). Indikácie na kochleárnu implantáciu Kritériá výberu kandidátov na kochleárnu implantáciu sa v závislosti od jej výsledkov, technického pokroku, ako aj ekonomických možností jednotlivých krajín, rozširujú a upravujú. Výber kandidátov na kochleárnu implantáciu vyžaduje multidisciplinárny prístup. Do výberu sa zapája otorino-laryngológ, audiológ, psychológ, logopéd, radiolog, neurológ, oftalmológ, ale aj iní odborníci. Sluch u kandidáta na kochleárnu implantáciu: • Ťažká percepčná strata sluchu (prah sluchu 70 dB a viac) • 60% /40% diskriminácia pri slovnej audiometrii u pacienta s rehabilitačnou pomôckou • pacienti s ťažkou obojstrannou poruchou sluchu, ktorá je iba čiastočne kompenzovaná načúvacími aparátmi a od kochleárneho implantátu sa dá očakávať lepšie porozumenie reči Ďalšími indikáciami, ktoré vyžadujú špeciálny prístup a posúdenie, sú pacienti s tzv. svahovitým audiogramom (ťažká strata sluchu od frekvencií 1000 - 1500 Hz) a jednostranná hluchota. Možnosti vyšetrenia sluchu závisia od veku pacienta. Na vyšetrenie sa používajú subjektívne vyšetrovacie metódy ako prahová tónová audiometria, prahová tónová audiometria vo voľnom poli s/bez načúvacieho aparátu, slovná audiometria, slovná audiometria vo voľnom poli s/bez načúvacieho prístroja. Tie sa používajú u spolupracujúcich detí (od 4-5 rokov) a dospelých. Objektívne vyšetrovacie metódy nemajú vekové obmedzenie a využívame ich u všetkých pacientov. Vykonávame tympano-metrické vyšetrenie, vyšetrenie prahu strmienkového reflexu, otoakustických emisií, vyšetrenie ustálených evokovaných potenciálov a kmeňových evokovaných potenciálov. Behaviorálne vyšetrovacie metódy využívame u najmenších pacientov. Okrem sluchu sa pri indikácii rehabilitácie sluchu pomocou kochleárneho implantátu zohľadňuje príčina hluchoty, vek, v ktorom porucha sluchu alebo hluchota vznikla, dĺžka trvania hluchoty, stupeň poruchy sluchu, využiteľnosť zvyškov sluchu pomocou načúvacieho aparátu a celkový zdravotný stav pacienta. Absolútnymi kontraindikáciami na kochleárnu implantáciu je nevyvinu-tie sluchového nervu a ťažké vývojové chyby vnútorného ucha. Problémom pre zaradenie pacientov medzi kandidátov kochleárnej implantácie môžu byť neurologické a psychiatrické ochorenia, nerealistické očakávania od výsledkov kochleárnej implantácie, nedostatok motivácie, nespolupracujúci pacient, či nedostatočné rodinné zázemie pacienta. Špecifickú skupinu z psychologického hľadiska tvoria pacienti v detskom veku. Deti s hendikepom kladú zvýšené nároky na čas rodičov, fyzickú námahu a finančné náklady. Pre úspešnosť kochleárnej implantácie je práve u týchto pacientov nevyhnutná spoľahlivosť rodinného zázemia, ochota a schopnosť zapojiť sa do dlhodobej postim-plantačnej starostlivosti (3). Chirurgická liečba Kochleárna implantácia sa vykonáva v celkovej anestézii. Dnes sa do popredia dostávajú miniinvazívne techniky, ktoré využívame aj na našom pracovisku. Z rezu za ušnicou veľkosti cca 4-5 cm sa vytvorí mukoperiostálny lalok v temporálnej oblasti , kde sa na kostěné lôžko prichytí dvoma skrutkami vnútorná časť kochleárneho implantátu - prijímač. Pod temporálny sval sa umiestni uzemňovacia elektróda. Aktívna elektróda (zväzok elektród) sa umiestňuje do vnútorného ucha cez okrúhle okienko alebo cez otvor vo vnútornom uchu (kochleostómiu). Prístup pre zavedenie aktívnej elektródy sa zabezpečuje limitovanou masto-idektómiou a zadnou tympanotómiou. Postimplantačná starostlivosť V prvej fáze postimplantačnej starosli-vosti je potrebné zabezpečiť zhojenie rany a vhojenie implantátu. Súčasne sa pacient zaradzuje do špeciálneho postimplantačného programu v závislosti od vývoja reči pred implantáciou (pre-, peri-, postlingválna strata sluchu), ktorý zabezpečujú audiológ, biomedi-cínsky inžinier, logopéd , psychológ, ako aj špeciálny pedagóg. Rečový procesor má pacient pridelený po zhojení rany asi štyri týždne od kochleárnej implantácie. Pri prvom nastavení pacient dostáva pokyny o každodennej starostlivosti o rehabilitačnú pomôcku. Biomedicínsky inžinier prostredníctvom počítača, interafaceu a programu nastavuje prahové hodnoty minimálnej a maximálnej hladiny počutia na každej elektróde, zvolí vhodné parametre stimulácie a jemne doladí počutie podľa subjektívnych potrieb pacienta. Mapu stimulácie uloží do rečového procesora (4). Počas prvého roka po implantácii, kým sa nastaví optimálna úroveň počutia, sú potrebné opakované nastavenia rečového procesora v pravidelných intervaloch, ktoré sa s odstupom času predlžujú. Táto frekvencia je ovplyvnená adaptáciou pacienta na novovzniknuté zvuky. Základnou podmienkou pre najväčší benefit kochleárnej implantácie je dobre nastavený rečový procesor a intenzívna a profesionálna logopedická starostlivosť pre postlingválne aj prelin-gválne nepočujúcich, využitím prvkov auditívno-verbálnej stimulácie. Podstatou logopedickej terapie je naučiť užívateľa kochleárneho implantátu počúvať a rozumieť zvukom okolia a zvukom reči vznikajúcich v rečovom procesore. U prelingválne nepočujúcich výrazný progres pri intenzívnej rehabilitácii sluchu a reči pozorujeme najskôr o dva až tri roky. Bez pomoci rodiča, logopéda a cieleného tréningu počúvania, sa prelingválne nepočujúci nenaučí efektívne využívať kochleárny implantát. U postlingválne nepočujúcich pacientov je výrazná akcelerácia vývinu reči už po 6 mesiacoch (5). Rehabilitácia sa spolieha na predchádzajúcu sluchovú skúsenosť a na vybudovanú sluchovú pamäť. Postlingválne nepočujúcim kochleárny implantát umožňuje po kvalitnom nastavení rečového procesora vnímať svet zvukov na jednoduchom princípe. Zvuky bežného života aj zvuky reči sa učia priraďovať k svetu zvukov, ktorý sa vytváral v období, keď ešte počuli. Pomerne rýchlo rozumejú bežnej konverzácii, rozoznávanie hlasov hovoriacich a intonácii viet sa učia dlhšie (6). Psychológ svojou prácou výrazne napomáha k prelomeniu komunikačnej bariéry. Stretnutia so psychológom usmerňujú vývin pacienta. Psychológ využíva individuálny prístup k pacientovi a zameriava sa na podporu samostatnosti, zvyšovanie sebaúcty a pomáha rýchlejšiemu pochopeniu sociálnych rolí. U detí sa psychológ zameriava na hodnotenie napredovania v psycho-motorickom vývine po kochleárnej implantácii. Záver Rehabilitácia hluchoty a ťažkej senzo-rineurálnej poruchy sluchu pomocou kochleárneho implantátu je dnes štandardným klinickým postupom. Výsledky implantácie závisia od dĺžky trvania hluchoty, spolupráce, schopnosti učiť sa, trpezlivosti a sebadisciplíny, hlavne v prvých fázach rehabilitácie. U detí je nevyhnutný postoj, motivácia a spolupráca rodičov. Pri včasnej implantácii u detí môže u nich dosiahnuť osvojenie si cudzieho jazyka, schopnosť počúvať hudbu rôznych žánrov, či hrať na hudobný nástroj. Ak sa jedinec rozhodne pre kochleárnu implantáciu, je potrebné si uvedomiť, že celý proces „obnovenia / vybudovania" sluchu nekončí, ale práve len začína intenzívna a dlhodobá rehabilitácia za- meraná na sluchový a rečový tréning, ktorá je náročná nielen pre užívateľa kochleárneho implantátu, ale aj jeho okolie (rodičov, rodinných príslušníkov, terapeutov). Výsledok práce však hovorí sám za seba, keď sa človek zo sveta ticha dostane do sveta zvukov a začne sa tam orientovať. Zdroje 1. KOVAL, J., KREMPASKÁ, S, VAV-RICOVÁ, M. 2013. Kochleárna implantácia. In: LUKÁČ, M. Lekárske, pedagogické, sociálne a duchovné aspekty hluchoslepoty. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2013. 222 s. ISBN 978-80-7140-415-6. 2. KABELKA, Z. 2009. Kochleární im-plantace-hístoríe, současnost, princíp, príčiny vzniku hluchoty, kritéria výběru kandidátů pro kochleární ímplantace. [online].[cit. 2016-05-01]. Dostupné na internete:< http:// mefanet-motol.cuni.cz/clankv.ph-p?aid=57>. 3. VAVRICOVÁ, M, KREMPASKÁ, S, KOVAL, J. 2013. Zvládanie záťaže rodičmi detí s kochleárnym implantátom. In: Psychológia a pa-topsychológía díetátá. ISSN 0555-5574, 2013, roč.47, č. 2, s. 135-148. 4. KABÁTOVÁ, Z., PROFANT, M. 2007. Hluchota a kochleárna implantácia, [online].[cit. 2016-05-02], Dostupné na internete: http://www. viapractica.sk/index.php?paqe=-pdf view&pdf id=2294&maqazi-ne id=1. 5. HOLMANOVÁ, J. 2002. Raná péče o dítě se sluchovým postižením. Praha: Septima, 2002. 93 s. ISBN 80-7216-213-6. 6. PROFANT, M, ŠIMKOVÁ, Ľ. 2012. Kochleárna implantácia. In: KABÁTOVÁ, Z, PROFANT, M. a kol. 2012. Audiológia. Praha: Grada Publishing, 2012. 360 s. ISBN 978-80-247-4173-4. Kontakt na autora Mgr. Gabriela Liščinská Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku Audíologícká ambulancia UNLP Košice Trieda SNP 1, 040 01 Košice e-mail: qliscinska(5)centrum.sk HLAS A JEHO PORUCHY VOICE AND ITS DISTURBANCES ANDREA GIRETHOVA1, MONIKA KOLKOVÁ2 'ORL a foniatrická ambulancia Tturčianske Teplice 2Klinika ORL ChHaKUN Martin Abstrakt Človek reprodukuje svoje informácie predovšetkým hovoreným slovom, hlasom. O význame hlasu nie je treba pochybovať. Je indikátorom zdravia, ale i choroby, emócií a veku. Je jedným z prvých prejavov života. Je predpokladom normálnej verbálnej komunikácie a sociálneho bytia. Zo zafarbenia hlasu poznáme afekt jedinca. Inú farbu má jeho hlas, keď hovorí nahnevaný, smutný, alebo naopak šťastný a zamilovaný. Hlas hrá stále významnejšiu úlohu v živote jedinca, vytvára obraz jedinca. Zachrípnutý, zastretý hlas nepôsobí rozhodne dobre u politika, manažéra, pedagóga. Normálny hlas/hodnotený ako hlas v medziach normy/ je zvukový prejav normálnej činnosti hlasového orgánu. Porucha hlasu je zvukový prejav narušenej činnosti hlasového orgánu, ktorý je v medziach normy, ale aj zvukový prejav činnosti anatomicky zmeneného, chorobou alebo traumou narušeného hlasového orgánu v užšom alebo širšom slova zmysle. Starostlivosť o dobrý hlas a správnu hlasovú techniku hrá a bude hrať stále dôležitejšiu úlohu. Kľúčové slová Hlas. Hlasivky. Poruchy hlasu. Dysfó-nia. Neefektívne dýchanie. Fonáciaje dej, kedy kmitavý pohyb hlasiviek a stĺpca vzduchu vedie ku vzniku zvuku vo fonačnom trakte. Hlas je zvuk, ktorý prechádza násadnou trubicou a sú v ňom určité frekvencie zosilnené. Je charakteristický pre jednotlivé osoby. Má štyri základné kvality: • výška - zodpovedá frekvencii kmitajúcich hlasiviek • hlasitosť - fyzikálne zodpovedá intenzite • kvalita - zodpovedá pomeru harmo- nických zložiek v hlase k neharmonickým • farba - je daná dĺžkou hlasiviek, hmotou a tvarom rezonančných dutín a celkovým habitom jedinca Hlasivky sú hlavným fonačným orgánom uloženým v hrtane. Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príchlopkou, ktorá pri pre-hítaní chráni vstup do hrtana. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky. Hlasivkovým svalom sa pripájajú na krhlovité chrupky, ktoré ich svojimi pohybmi pri fonácii približujú alebo odďaľujú, vytvárajú hlasovú štrbinu - glottis. Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnej polohy, rozochvievajú sa a spôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného vzduchu, vzniká tón. Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. Vytvárajú dva druhy pohybov, a to pri dýchaní a pri fonácii. Konečná podoba zvuku sa tvorí v rezonančných priestoroch (zvuk postupuje z hrtana smerom von z úst), ovplyvňuje ho prechod cez dutinu ústnu (jazyk, tvrdé a mäkké podnebie, líca, pery, zuby), nosovú dutinu a prínosové dutiny. V dutine ústnej sa tvorí reč (3,4). Porucha hlasu - dysfónia je podmienená chripotom, nepravidelným kmitaním hlasiviek. Dochádza k nej vtedy, ak jedna hlasivka kmitá inou frekvenciou ako druhá, pri nerovnosti okrajov hlasiviek, pri zahlienení, pri zmene pružnosti hlasiviek, pri neúplnom uzávere hlasivko-vej štrbiny pri fonácii. Výsledkom je slabý, málo znelý hlas, prípade s prímesou sipotu, drsným šelestom (1). Hlasové poruchy delíme na organické a funkčné. Organické poruchy sú spôsobené akýmkoľvek patologicko - anatomickým substrátom na hlasivkách, poruchou inervácie, endokrinologickým ochorením, traumou hrtana, vrodenou anomáliou hrtana Pri funkčných poruchách je nález na hlasivkách normálny, je však porušená fonačná funkcia. Organické zmeny na hlasivkách vznikajú až sekundárne. K funkčným poruchám hlasu patria aj psychogénne poruchy hlasu a hlasové neurózy (2). Kazuistika 42 - ročná žena, matka dvoch detí, profesorka geografie a matematiky na gymnáziu, fajčiarka 20 rokov/20-25 cigariet denne, dysfónia pri nesprávnej tvorbe hlasu. 6 - krát za školský rok návšteva foniatrickej ambulancie za účelom liečby a rehabilitácie, hlasových cvičení (subj. ťažkosti: strata hlas, chripot). NEDOSTATOK VEDOMOSTÍ Psychické charakteristiky: • verbalizácia problému • nedostatočné vedomosti • nesprávne plnenie inštrukcií • nesprávne dodržiavanie pokynov • nesprávne hlasové cvičenie • prehnané alebo nevhodné správanie (hysterické, nepriateľské, vzrušené, apatické) Súvisiace faktory: • nedostatok orientácie v problematickej záležitosti a nedostatok skúseností • zabudnutie • nesprávna interpretácia informácií Reč (zdroj: archív autora) Dýchanie (zdroj: archív autora) Intervencie: • prediskutovať s pacientkou ciele • bližšie určiť požadovanú úroveň, časový horizont úlohy • prispôsobiť formu edukácii • poskytnúť pacientke písomné materiály • prispôsobiť počet edukačných stretnutí • poskytnúť spätnú väzbu • zapojiť pacientku do spolupráce • pomôcť pacientke využívať získané poznatky • poskytnúť ďalšie zdroje informácií (literatúra, internetové zdroje) NEEFEKTÍVNE DÝCHANIE • zmeny v hĺbke a frekvencii dýchania • kašeľ • cyanóza • dyspnoe Súvisiace faktory: • fajčenie • únava (vyčerpanie dýchacích svalov) Intervencie: • dyspnoe: vyzývať pacientku, aby dýchala ako sestra • rozplánovat' pacientke prestávky na oddych ešte pred začatím a po- Polyp hlasivky (5) čas aktivácie, realizácie aktivít (za účelom šetrenia energie) • vyzývať pacientku k cvičeniu hlbokého dýchania v predpísaných intervaloch (bránicovo -brušné dychové cvičenia) • zabezpečiť inhaláciu pacientke/nebu-lizáciu pacientke za účelom zriedenia sekrétu v DO, utlmenie zápalovej reakcie, liečenie chorej sliznice DO, uvoľnenie svalstva priedušiek Podpora zdravia (inštrukcie) • naučiť pacientku dychové cvičenia na podporu dýchacích plynov a roztiahnutie kolabovaných alveol • naučiť pacientku techniku svalovej relaxácie • edukovať o inhalácii, spôsobe dýchania počas inhalácie • spôsob, dĺžka, hlavný účinok a vedľajšie účinky liečiva • starostlivosť o inhalačnú pomôcku • naučiť pacientku identifikovať a vyhýbať sa špecifickým faktorom zhoršujúcim dýchanie (cigaretový dym, decht, opakované prechladnutie) Záver Hovorí sa, že ošetrovateľstvo je múdrosť, láska a pomoc. V povolaní sestier a pôrodných asistentiek symbolizuje múdrosť kniha, lásku srdce a pomoc ruka. Dalo by sa teda s miernym nadsadením povedať, že múdri ľudia s láskou pomáhajú tým, ktorí sú na ich pomoc často odkázaní. Akútna laryngitída (5) Všetky tieto symboly a označenia zároveň spoločne charakterizujú najvnútornejšiu, vlastnú podstatu povolania sestier. No pozabudli sme na jednu dôležitú vlastnosť, a to zdravý hlas, hlas jemný, hlas rázny, hlas empatický, hlas upokojujúci, hlas sestry. Veď aj naše povolanie by malo patriť do skupiny hlasových profesionálov. Sme predsa najdlhšie a najčastejšie v kontakte s pacientom, cítime s ním, ošetrujeme ho, plníme jeho biopsychosociálne potreby. Starajme sa o svoj hlas, používajme správnu hlasovú techniku, aby sme okrem úsmevu mohli pacienta pohladiť aj jasným, milým slovom. Zdroje 1. NOVÁK A. 2000. Foniatrie a pedau-diologie II. Praha: UNITISK spo-l.s.r.o.,2000. 175 s. 2. ŠUSTER M. 1974. Otorinolaryngo-lógia.Martin: Tlačiarne SNP, n.p.zá-vod Neografia, 1974. 384 s. ISBN 70-027-75 3. ŠKEŘÍK P. 1993. Otorinolaryngo-logie pro praktické lékaře. Praha: SCIENTIA MEDICA, spol.s.r.o, 1993. 168 s. ISBN 80-85526-13-1 4. HYBÁŠEK I. 1999. Ušní, nosní a krčné lékařství. Praha: Ga-lén.1999. 220 s. ISBN 80-72620-17-7 5. KLINIKA OTORINOLARYNGO-LÓGIE A CHIRURGIE HLAVY A KRKU LFUK A UNB UNIVERZITNÁ NEMOCNICA BRATISLAVA. Benígne nádory hrtana - prehľad [online]. 2016. Dostupné na internete: http://www.orl-lfuk.sk/benia-ne nádory hrtana.php Kontakt na autora Andrea Gírethová ORL a foníatrícká amb. 9. mája 15, 03901 Turč. Teplice ŕ.č.: 043/381 04 25 Nádor hlasivky (5) ŠPECIFIKÁ OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI O PACIENTA S JUVENILNÝM ANGIOFIBRÓMOM NOSOHLTANA - KAZUISTIKA SPECIFICS OF NURSING CARE FOR PATIENTS WITH JUVENILE NASOPHARYNGEAL ANGIOFIBROMA - CASE REPORT VERONIKA VADKERTIOVÁ1, FRANTIŠEK KURINEC1, LÍVIA KOLLÁROVA2 1ORL klinika FNsP Nové Zámky 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky; Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Abstrakt Cieľ: V príspevku popisujeme prípad juvenilného angiofibrómu nosohltana u 7 - ročného chlapca. Choroba sa prejavila dlhotrvajúcou obštrukciou nosa, celkovou slabosťou a únavou pacienta. Metodika: Diagnóza sa stanovila na základe MRI a histologického vyšetrenia. Pri komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti sa zameriavame na perioperačné obdobie a uspokojovanie bio-psycho-soci-álnych potrieb pacienta s diagnózou juvenilný angiofibróm. Výsledky: Pacient po opakovaných chirurgických intervenciách s recidívou ochorenia odoslaný na konzultáciu a dispenzarizáciu na vyššie klinické pracovisko. Záver: Angiofibróm nosohltana je najčastejším benígnym nádorom nosohltanu, ktorého prognóza je napriek vysokej tendencii k recidíve priaznivá. Kľúčové slová Juvenilný angiofibróm nosohltana. Diagnostika. Predoperačná príprava. Pooperačná starostlivosť. Liečba. Abstract Objective: In this paper we describe a case of juvenile angiofibroma of the nasopharynx in a 7-year-old boy. The disease is manifested by prolonged obstruction of the nose, fatigue and general weakness of the patient. Method: The diagnosis was based on MRI and histological exami- nation. In complex nursing care we are focused on perioperative period and satisfying biological, psychological and social needs of a patient diagnosed with juvenile angiofibroma. Results: The patient had repeated surgical intervention with a recurrence of the disease sentnfor consultation and follow-up to higher clinical workplace. Conclusion: angiofibroma of the nasopharynx is the most common benign tumour of the nasopharynx but despite a high tendency to relapse the prognosis is favourable. Keywords Juvenile angiofibroma of the nasopharynx. Diagnosis. Preoperative preparation. Postoperative care. Treatment. Úvod Juvenilný angiofibróm (JNA) nosohltana je benígny, nemetastazu-júci nádor, lokálne invazívny u ado-lescentov. Vyznačuje sa vysokou agresivitou s tendenciou ku krvácaniu. Vyskytuje sa v 7. - 18. roku života, raritné nad 25 rokov, prevažne u mužského pohlavia. Dievčatá, u ktorých sa nájde nádor, musia byť podrobené genetickému vyšetreniu. „Rastie pomaly. Predpokladá sa možnosť spontánnej regresie v dospelom veku" (1). Juvenilný angiofibróm tvorí 0,05 % všetkých ORL nádorov, 1 prípad z 6000 - 60 000 vyšetrených ORL pacientov. Definícia a klinický priebeh V literatúre existuje 8-10 hlavných teórií vzniku juvenilného angiofibrómu nosohltana. Najakceptova-teľnejšou teóriou vzniku JNA je stimulácia pohlavných hormónov hamartómového tkaniva lokalizovaného v chrupke mušlí. Tento hormonálny vplyv predpokladá prečo, (niekedy) niektoré JNA in-volujú po puberte (1). Symptómy • Nazálna kongescia - 80% • Epistaxa - 45 - 60% • Bolesti hlavy-25% • Opuch tváre 10-18% • Iné symptómy -jednostranná rino-rea, poruchy čuchu, rinolália, prevodová porucha sluchu, deformity líca Diagnostika K diagnostickým vyšetrovacím metódam zaraďujeme: • endoskopiu • CT (šírenie do očnice, PND) • MRI (šírenie do mäkkých častí - fos-sa pterygopalatina, intrakránium) • Angiografiu (zistenie cievneho zásobenia, vaskularizácia tumoru pred embolizáciou) Liečba Liečba JNA je multifaktoriálna, ktorá zahŕňa hormonálnu liečbu, rádioterapiu a chirurgickú liečbu. • Hormonálna liečba - blokádou tes-tosteronového receptoru niektorí autori uvádzajú výrazné zmenšenie nádoru u 44% pacientov, tento postup však nie je rutinný, používa sa u inoperabilných pacientov. • Rádioterapia - niektoré centrá uvádzajú až 80% - né vyliečenie s rádioterapiou, ďalšou modalitou je stereotaktická rádioterapia Gamma nožom, ktorá dodáva nízku dávku rádia do okolitého tkaniva. Väčšina pracovísk si však rádioterapiu necháva ako rezervu pre recidívu. • Chirurgická liečba - je hlavnou metódou liečby. Prístupy k nádoru sú: • cez laterálnu rinotómiu • transpalatinálne • transmaxilárne • midfacial degloving • intranazálne endoskopicky. Prognóza angiofibrómu nosohltana je priaznivá. Vzhľadom k tomu, že tieto nádory sú benígne, nevznikajú metastázy do vzdialených miest. Avšak tieto nádory sú vysoko vaskularizované a rýchlo rastú. Ich úplné odstránenie je dôležité pri prevencii nosovej obštrukcie a opakovaného krvácania z nosa. Mortalita s angiofibrómom nosohltana nie je spojená (2). Komplikácie ochorenia • Excesívne krvácanie - prakticky vždy nutné transfúzie - priemerné straty bývajú 500 -1500 ml krvi • Malígna transformácia - doteraz sa pozorovala len u málo pacientov • Prechodná slepota ako výsledok embolizácie • Osteorádionekróza a/alebo slepota, spôsobená poškodením optického nervu • Fistula podnebia Perioperačná starostlivosť Predoperačná príprava sa začína rozhodnutím o operácii, ako jednej z možnosti liečby chirurgického ochorenia pacienta, a končí sa jeho prevozom na operačnú sálu, kde ho prevezme operačná alebo anesteziologická sestra. Zahrňuje preventívne opatrenia na základe diagnózy, celkového stavu pacienta, povahy a očakávaného priebehu operácie (embolizácia, podviazanie prívodnej artérie). Predoperačnou karotickou angio-grafiou určujeme rozsah cievneho zásobenia nádoru a zároveň podviažeme prívodné cievy k zníženiu rizika krvácania počas operačného zákroku. Predoperačná embolizácia môže byť dokonalá použitím reabsorbovate Iných mikročias-točkových substancií alebo neab-sorbovate Iných mikročiastočiek. Účelná liečba je väčšinou výlučne chirurgická. Liečba žiarením i liečba hormonálna je väčšinou liečbou pomocnou. Prístup volíme podľa rozsahu a lokalizácie nádoru, najčastejšie cez hornú čeľusť alebo cez tvrdé podnebie. Špeciálne kombinované operačné postupy umožňujú odstránenie nádoru ší-riaceho sa do okolitých štruktúr (napr. Ivalon, Terbal). Účelom prípravy chorého na operačný výkon je minimalizovanie rizika operácie a prevencia komplikácií, v našom prípade pooperačného krvácania. Cieľom je vytvoriť chorému optimálne podmienky k zvládnutiu operačnej záťaže, k dobrému, nekomplikovanému hojeniu s následnou rekonvalescenciou (1). Pacientove potreby sa v rôznych fázach perioperačného obdobia odlišujú. Pred plánovaným výkonom v celkovej anestézii je nevyhnutné minimálne 6 hodín nejesť, nepiť. Pred operáciou vystupuje u pacienta potreba informovanosti, redukcia úzkosti a zvládania stresu. Sestra informuje pacienta/ zákonného zástupcu z ošetrovateľského hľadiska o význame predoperačnej starostlivosti, o vyšetreniach a priebehu pooperačného obdobia. Dôležité je poskytnúť pacientovi a/alebo zákonnému zástupcovi časový priestor na vyjadrenie svojich pocitov a požiadaviek (3). Operačný výkon Operácia sa robí v celkovej anestézii. Najčastejšie sa volí operačný prístup, pri ktorom sa z vonkajšieho kožného rezu na rozhraní tváre, vonkajšieho nosa a očnice sprístupnia nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny a nosohltan. Následne sa odstráni nádor. Nádor je veľmi dobre zásobený krvnými cievami, preto môže pri operácii nadmieru krvácať a krvné straty si môžu vyžiadať nutnosť podania krvnej transfúzie. Na záver operačného výkonu je urobená tamponáda nosa, ktorá môže byť ponechaná niekoľko dní. V pooperačnej fáze narastá význam zvládania bolesti, uzdravenia a zaradenia do bežného života. Riziká výkonu: Aj pri správnom postupe v súlade s príslušnými profesnými povinnosťami a štandardmi (lége artis) môžu vzniknúť v súvislosti s uvažovaným zákrokom komplikácie. Operácia prebieha v tesnej blízkosti dôležitých štruktúr (očnica, zrakový nerv, vnútorné karotídy a mozog). Možné, aj keď zriedkavé komplikácie môžu v dôsledku anatomických abnormalít vzniknúť porušením niektorých z hore uvedených štruktúr (porušenie zrakového nervu s následnou slepotou, otvorenie očnice s porušením hybnosti oka, masívne krvácanie, výtok moz-govomiešneho moku, krvácanie do mozgu, zápalové komplikácie). Frekvencia uvedených komplikácií závisí od rozsahu a povahy patologického procesu. Ďalšie možné riziká sú spojené s individualitou pacienta a s jeho celkovým zdravotným stavom. Môžu to byť poruchy srdca a obehu, pľúcne komplikácie, poruchy hojení rán a infekčné komplikácie. Pooperačná starostlivosť Kvalitná pooperačná starostlivosť zahŕňa súbor postupov, ktoré zabezpečia pooperačný priebeh bez komplikácií: • sledovanie celkového stavu a vedomia • monitorovanie fyziologických funkcií • sledovanie krvácania • eliminácia bolesti • aplikácia naordinovaných liekov (ATB, analgetika, antikoagulanciá) Edukácia Edukáciaje najdôležitejším aspektom ošetrovateľskej praxe a dôležitou samostatnou funkciou ošetrovateľstva. Edukácia u dieťaťa po operačnom zákroku angiofib-rómu nosohltana má tieto dôležité časti: 1. edukácia matky ohľadom starostlivosti v domácom prostredí: • kloktanie kamilkami po jedle • nezdržiavať sa na slnku • nefúkaťnos • vylúčiť dieťa z kolektívu, t.j. z kontaktu s infekčným prostredím • v pooperačnom období má mať dieťa kľudový režim a niekoľko dní po operácii kašovitú stravu 2. pravidelné kontroly: • v pediatrickej ambulancii (kontroly krvného obrazu) • v odbornej ORL ambulancii (dispen-zarizácia) Rekonvalescencia Režim pacienta po operačnom zákroku závisí na rozsahu operácie a na hojení rany. Pooperačný priebeh môže byť komplikovaný zápalom alebo inými komplikáciami, uvedenými vyššie. O prípadnom špeciálnom režime je pacient/zákonný zástupca podrobne poučený ošetrujúcim lekárom. Celková doba hospitalizácie sa predpokladá v rozmedzí 7-14 dní. Predpokladaná doba rekonvalescencie po prepustení z nemocnice je v priemere 14-20 dní. Tieto úda- je sú však udávanou priemernou hodnotou a môžu sa líšiť v závislosti na individualite pacienta a v závislosti na prípadných komplikáciách. Kazuistika Pacient C.R., 7- ročný chlapec, žiak ZŠ. Rodičia a jeden súrodenec zdraví. Opakovane hospitalizovaný na ORL klinike: I. júl 2014 II. august 2014 III. december 2014 IV. august 2015 V. september 2015 Z anamnézy: • OA: na srdce a pľúca sa neliečil, OP ani úrazy neudáva • AA: negat. • RA: sledované ochorenia v rodine neudáva Katamnéza: • v júli 2014 hospitalizovaný prvý krát pre ťažkosti s dýchaním cez nos, opakované masívne krvácanie z nosa, celkovú slabosť a únavu na diagnostické vyšetrenie • dňa 18.7.2014 vykonaná rinoendo-skopia s nálezom tumoru ľavej nosovej dutiny (excízia na histologické vyš.), pre masívne krvácanie sa v extirpácii nepokračuje • výsledok histvyš.: juvenilný angio-fibróm, bez známok malignity • realizované MRI vyšetrenie (rozsiahly tumor vychádzajúci z oblasti nazofaryngu) • pacient prepustený do domácej liečby • v auguste 2014 prijatý na plánovanú chirurgickú intervenciu - resekcia angiofibrómu nazofaryngu • na 10. poperačný deň prepustený do domácej liečby v stabilizovanom stave, bez krvácania • december 2014 - prijatý pre krvácanie, vykonaná extirpácia angiofibrómu nosohltana • štvrtá hospitalizácia (august 2015): prijatý pre masívne krvácanie, recidíva ochorenia, po hemostatickej liečbe a po lokálnom ošetrení krvácanie zastavené, objednaný na plánovaný operačný zákrok • 12.9.2015 resekcia recidívy tumoru, pooperačný stav stabilizovaný, pacient odoslaný na konzultáciu a dis-penzarizáciu na vyššie pracovisko Záver Dýchanie cez nos je jeden veľmi dôležitý atribút kvality života, aj keď je to možno na prvý pohľad banalita. Pokiaľ ho človek nemá, tak veľmi trpí. Napriek tomu, že u pacienta došlo k recidívam ochorenia, po prvom chirurgickom zákroku v auguste 2014 sa pacient vyjadril nasledovne: „Teším sa, že môžem znova dýchať nosom." Zdroje 1. SIČÁK, M. a kol. 2006. Rinológia - choroby nosa a prínosových dutín. Martin : Vydavateľstvo Kozák - Press. 334 s. ISBN 80-969292-1-6. 2. MARTI NČEKOVÁ, M. 2013. Problémy nosovej sliznice a možnosti jej liečby. In Praktické lekárnictvo. ISSN 1338-3132. 2013, s. 32-33. 3. SCHNEIDEROVÁ, M. 2014. Pe-rioperační péče. Praha : Grada, 2014. 368 s. ISBN 978-80-247-4414-8. Kontaktná adresa autorov PhDr. Veronika Vadkertiová ORL klinika, FNsP Nové Zámky veronika.vadkertiova(a)nspnz.sk MUDr. František Kurinec ORL klinika, FNsP Nové Zámky PhDr. Lívia Kollárova, PhD. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave livia.kollar(a)qmail.com Vzdelávanie Education PLÁNOVANÉ KONFERENCIE ORGANIZOVANÉ ODBORNÝMI SEKCIAMI SKSaPA SRDEČNE POZÝVAME... Podrobnejšie informácie o všetkých plánovaných akivitách sústavného vzdelávania nájdete na stránkach: www.sksapa.sk a https://portal.sksapa.sk Kedy Kde O čo ide... Logo organizátora 02.-03. 09. 2016 Ružomberok XIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb s medzinárodnou účasťou 23. - 24. 09. 2016 Nový Smokovec, Vysoké Tatry Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia v procese zmien Celoslovenská konferencia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek s medzinárodnou účasťou 24. 09. 2016 o ífj) infodoktor.sk \ x / l©lekár©sestra©padent ^^.^^ Poprad Podtatranská konferencia ambulantných lekárov a sestier 2016 30. 09.-01.10. 2016 Bratislava VIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v oftalmológii s medzinárodnou účasťou Sekcia sestier pracujúcich v oftalmológii 07.-08.10.2016 Trnava XIX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v ORL s medzinárodnou účasťou 14.10. 2016 Banská Bystrica VII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v dermatovenerológii ĽUBICA ILIEVOVA JANA ROROŇOVÁ Hievová, Ľubica a Borohová, Jana: Adaptácia nástrojov merania v gerontologíckom ošetrovateľstve. Trnava: Vydavateľstvo Typí Uníversítas Tyrnavíensís, 2015, 166 s. ISBN 978-80-8082-910-0. V roku 2015 vydalo vydavateľstvo Typi Universitas Tyr-naviensis vedeckú monografiu kolektívu autorov, ktorí sa dlhodobo zaoberali problematikou adaptácie nástrojov merania v ošetrovateľstve. Kolektív autorov pod vedením Ľubice llievovej a Jany Boroňovej v nej publikoval výsledky výskumných aktivít, ktoré boli realizované v rámci projektu Zvýšenie kvality Trnavskej univerzity v Trnave, operačný program: Vzdelávanie. Vedecká monografia má vo všetkých kapitolách jasne stanovené ciele a výskumné problémy. Prvá kapitola predstavuje realizáciu výskumu týkajúceho sa kvality života seniorov vo vzťahu k depresii v zariadení pre seniorov. Predmetom výskumu bola problematika mapovania kvality života seniorov a depresie v súvislosti s rozvojom ich osobnosti v inštitucionalizovanom zariadení pre seniorov. V teoretických analýzach je zrejmé pôsobenie viacerých faktorov objektívneho a subjektívneho charakteru, avšak to súvisí s mierou uspokojovania potrieb a rozvojom osobnosti seniora v inštitucionalizovanom v zariadení. V procese zberu dát bol použitý štandardizovaný test psychických funkcií, konkrétne SMMSE, Geriatrická škála depresie, konkrétne krátka verzia (GDS) a krátka verzia dotazníka kvality životnej radosti a spokojnosti (Q--LES-Q-SF). Druhá kapitola prezentuje výskum, ktorý porovnáva klinické výsledky so zameraním na intenzívnu starostlivosť u geriatrických pacientov. Cieľom výskumu bolo zhodnotenie predikčnej schopnosti podľa skórovacieho systému APACHE II vzhľadom k prežitiu pacienta a zhodnotenie predikčnej schopnosti skórovacieho systému LODS v súvislosti k prežitiu pacienta. Taktiež bola komparovaná korelácia medzi hodnotiacimi systémami. V tretej kapitole je prezentovaný výskum, ktoré cieľom bolo zhodnotiť kvalitu života pacientov s kolorektálnym karcinómom ako jedného zo zásadných kritérií hodnotenia úspešnosti liečby.Výskum bol realizovaný prostredníctvom validizovaného dotazníka kvality života pacientov s kolerektálnym karcinómom modul EORTC QLQ - CR29. Výskum je po stránke odbornej a metodologickej kvalitne spracovaný. Prezentovaná problematika je vysoko aktuálna, zaoberá sa kvalitou života seniorov v prostredí inštitucionalizované-ho zariadenia, intenzívnej starostlivosti, chirurgickej starostlivosti. Významné dáta boli získané prostredníctvom skórovacích systémov, škál, testov. V predkladanej publikácii je aplikované dostatočné množstvo zdrojov z domáceho i zahraničného publikačného prostredia. Stupeň analýzy je adekvátny, úplný, taktiež i originálnosť textu s jeho spracovaním pre aplikáciu v ošetrovateľstve. Opis a hodnotenie textu je nastavené vhodne a primerane. Všetky časti monografie sú zrozumiteľné. Ciele boli splnené vzhľadom k výsledkom výskumu. Publikácia je vyvážená z pohľadu rozsahu, obsahu a vnútornej konzistencie. Adaptácia nástrojov merania v ošetrovateľstve Vedecká monografia spĺňa všetky predpísané kritériá a požiadavky, obsahuje všetky potrebné časti: úvod, teoretické východiská a ciele, metodickú časť, analýzu výsledkov, diskusiu, záver, zoznam použitej literatúry PhDr. Andrea Bratova, PhD. Trnavská univerzita v Trnave Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Katedra ošetrovateľstva e-mail: andrea.bratova(5)truni.sk SLOVENSKO NEVYUŽÍVA DOSTATOČNE VZDELANÉ SESTRY ŠPECIALISTKY Sestry špecialistky by mohli byť viac užitočné v slovenských nemocniciach, ale v zákone nemajú definované kompetencie tak, ako je tomu vo vyspelých krajinách. Upozornili na to účastníci IX. Celoslovenskej konferencie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala v dňoch 2 - 3. júna 2016 v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje na potrebu definovania kompetencií v súlade s najnovšími vedeckovýskumnými poznatkami. Ako povedala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta La-zorová, dipl. p. a., sestry špecialistky v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť sa čoraz častejšie stretávajú s používaním inovatívnych metód liečby, ktoré si vyžadujú nové postupy pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o kriticky chorých pacientov. Tieto postupy totiž nie sú zadefinované a zaradené medzi štandardizované postupy, ktoré vydáva nisterstvo zdravotníctva. Vykonávanie týchto činností je však diskutabilné vzhľadom k tomu, že súčasná legislatíva nereflektuje na tento stav, čím nie je chránená sestra, a samozrejme ani pacient. Dochádza tak k situácii, že prax predbieha legislatívu. „Aj definovanie kompetencií a nových štandardizovaných postupov bude jedna z kľúčových úloh novej ministerskej sestry," dodala prezidentka SK SaPA Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. Znie to neuveriteľne, ale ešte aj dnes sa na Slovensku nájdu také zdravotnícke zariadenia, kde sestry v službách ručne pripravujú zdravotnícky jednorazový materiál, ako napr. gázové tampóny, napriek tomu, že sadajú zakúpitod firiem. „Sestra v 21. storočí má úplne iné kompetencie ako vyrábať tampóny. Žiaľ, je to smutné, že Slovensko nevie plnohodnotne využiť vzdelanostný potenciál, ktorý má v sestrách," konštatoval predseda Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a člen Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. Príkladom sú analgetika, ktoré v súčasnosti môžu sestry podávať iba na základe odporúčaní lekára. V mnohých prípadoch sa však pacientovi môže pohoršiť a sestra nemôže pacientovi pomôcť, pokiaľ nedostane pokyn od lekára. "Medzinárodní odborníci v oblasti ošetrovateľstva v odbore anestéziológie a intenzívnej starostlivosti opätovne poukázali na to, že je nutné zadefinovať kompetencie sestier špecialistiek v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť, samozrejme, so zreteľom na potreby praxe a s prijatím zodpovednosti sestier za ošetrovateľský výkon," dodal predseda Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a člen Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. Celoslovenskú konferenciu sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti organizovala Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti pri Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek v spolupráci s Regionálnou komorou Vysoké Tatry. Na podujatí sa zúčastnilo vyše dvesto účastníkov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Srbska a Ukrajiny. Hlavnými témami dvojdňového podujatia boli aktuálne témy ako postavenie sestry špecialistky v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť v 21. storočí, imidž sestry nositeľky zmien a varia. Konferencia pozostávala z piatich blokov odborných prednášok, pričom súčasťou podujatia bola taktiež panelová diskusia k posterom. „IX. Celoslovenskú konferenciu sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou bolo možné zrealizovať vďaka hlavným partnerom B-BRAUN, Medis, Baxter, partnerom, vystavovateľom, ako aj mediálnym partnerom podujatia, ktorým týmto ďakujeme za veľkú pomoc," dodal predseda Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a člen Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. Viac informácií: Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek tel.: +421 0918 518 178 e-mail: lazorova@sksapa.sk PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. p. s. predseda Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a člen Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek tel.: +421 0915 943 571 e-mail: laurinc@sksapa.sk SEKCIA AMBULANTNÝCH SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK S NOVÝMI POSILAMI V TÍME I NOVOU PREDSEDNÍČKOU ^iestier