OŠETROVATEĽSTVO
A PÔRODNÁ ASISTENCIA
ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY
'339-5920
^KOMORA Sesř/^
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
e-CaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Predseda redakčnej rady / Editor-in-Chief
PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis.sksapa@qmail.com
Redakčná rada / Editorial Board
PhDr. Andrea Bratova, PhD.
PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s.
Mgr. Ivana Harvanová, PhD.
Mgr. Jana Lacenová
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a.
PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s.
PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA
Mgr. Jana Slováková, PhD.
PhDr. Dana Zrubcová, PhD.
Vydáva/Publishedby
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava
Dátum prvého vydania: 28. február 2014
IČO vydavateľa: 37 999 991
Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064
sksapa@sksapa.sk
www.sksapa.sk
Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board
Prof, dr sci. med. Vida Živanovic
Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia
Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD., RN
Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of
Nursing, Ukraine
dr n. med. Ewa Molka, RN
Journal of modern nurses andmidwives, Poland
MA. Renata Mroczkowska, RN
Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA
Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN
University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic
Andy Gibbs, BSc (Hons), MSc, PGCert, RN
Glasgow Caledonian University Scotland UK
Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT.
Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of
Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and
Midwifery, Brook field Health Sciences Complex, University College Cork, Cork,
Ireland
Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities
President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses
Pain Society).
School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D., Ph.D.
Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine
Kontrola textu /Text checking PhDr. Katarína Kovalčíková
Grafická úprava / Graphics
Ing. Peter Grejták
Informácie / Informations
Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2017 je 6 EUR. Bezplatný pre členov SKSaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/
Indexácia/ Indexation Bibliographia medica Slovaca
Citačná databáza / Citation database CiBaMed
Pokyny pre autorov / Instructions for authors
http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html
Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01. 08. 2017 Dátum vydania: 31. 08. 2017
Obsah
Číslo strany
Umožnime chronickým pacientom, aby ich sestra mohla prísť ošetriť do domáceho prostredia
Mladých ľudí od práce v zdravotníctve odrádzajú nízky plat, hrdzavé postele a plesnivé steny
Otvorený list prezidentky SKSaPA zástupcom univerzít vzdelávajúcich sestry a pôrodné asistentky na Slovensku
Oficiálne stanovisko hlavnej odborníčky MZ SR pre ošetrovateľstvo k aktivitám Výboru pre zdravotníctvo NR SR týkajúcich sa vzdelávania sestier
EFN - vyjadrenie k Smernici o proporcionalite
Estónske predsedníctvo EÚ - Digitálne zdravie ... čo bude ďalej?
Verejné vypočutie Výboru EMPL Európskeho parlamentu na ochranu pracovníkov pred karcinogénmi a mutagénmi pri práci
Pohľad na 10 rokov činnosti Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti Etika v intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti
Inovácia vzdelávania sestier v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť
Najkvalitnejším článkom monitoringu (aj naďalej) sestra
Jak se osvědčily opatření k prevenci sepse na KARÍM FN Ostrava?
Ošetrovateľská starostlivosť, informovanosť a anestézia
Z kalendára
Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA a spoluorganizované SKSaPA v roku 2017
Manažment pre nelekárske študijné programy
Suplementum Vedecká recenzovaná časť
Uticaj zdravstvene prosveóenosti na strah od opšte anestezije
Príčiny vzniku alkoholizmu ženy a jeho dopad na vzťahy v rodine - kasuistika
Vybrané emocionálne problémy a ich dopad na subjektívne posúdenie zdravotného stavu u pacientov s akútnou pľúcnou embóliou
Jednoduchšie využívanie benefitného systému SK SaPA
HARTMANN
O krok ďalej pre zdravie
08- 09
09- 10
11
12-13
14-16
17
18
19-21 22-24 25-27 28-31 32-34 35-37
38
39
40
41 -45 46-48
49-54
55
PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE
<Pismo noivoczesnej piefygniarQi ipofožnej
a istotu Vašich pacientok s ľahkou inkontinenciou
Spoľahlivé
• Bezpečne pohltia moč i zápach
• Ideálne pre ľahký únik moču po pôrode
Diskrétne
• Anatomicky tvarované vo variantoch
Udržiavajú pokožku zdravú
• Jemný antibakteriálny povrch nedráždi pokožku a eliminuje až 99,9 % baktérií
• Priedušné materiály dovoľujú pokožke dýchať, preto sa nezaparuje
Pre viac informácií volajte na bezplatnú linku 0800 100 150 alebo navštívte www.hartmann.sk
Príhovor prezidentky SKSaPA
Vážené kolegyne a kolegovia,
časopis vychádza v obdobi, kedy „nie sestry" chcú rozhodnúť o dálšom osude ošetrovateľstva. O ošetrovateľstve chcú rozhodnúť neodborníci, ktorí ošetrovateľstvo neštudovali, samozrejme s neodbornými zásahmi do odboru. Rozhodnúť chcú s vidinou „lacnej sestry", ktorá po krátkej odbornej príprave zaplní diery po odídených kvalitných sestrách. Slovensko má jeden z najlepších systémov vzdelávania sestier v Európe a bolo by veľkou chybou ho vrátiť z vysokých škôl späť na stredné školy. V európskom kontexte je toto obdobie dôležité pre ošetrovateľstvo aj rokovaniami v Európskom parlamente o Smernici o proporcionalite, Smernica má zabrániť v jednotlivých krajinách únie vytvárať „lacnú sestru", je jasným pokračovaním modernizovanej Smernice 2013/55/EÚ a posilňuje rozvoj ošetrovateľstva ako profesie, má byť dálšou ochranou pre povolanie sestra.
Problém nedostatku sestier a pôrodných asistentiek nie je vo vzdelávaní, ale v tom, že sestry potrebujú lepšie podmienky pre vykonávanie ich práce. Inak nám budú odchádzať. Zásadne odmietam tvrdenia niektorých politikov o tom, že vysokoškolské vzdelávania sestier je neefektívne a zbytočné, a to nielen preto, že tento názor odporuje európskej legislatíve, ale aj preto, že sa vzdáľuje vzdelávaniu sestier a pôrodných asistentiek vo vyspelých krajinách. Navyše viaceré zahraničné výskumy dokazujú, že zvyšujúcou sa vzdelanostnou úrovňou sestier dochádza k znižovaniu úmrtnosti pacientov.
Verím, že budete súhlasiť, ak poviem, že systém zdravotnej starosti je na Slovensku zameraný predovšetkým na diagnostiku a operačné zákroky, ale význam ošetrovateľstva sa častokrát podceňuje, a tak pacienti ležia na zastaraných a nepohodlných posteliach, nemá ich kto nakŕmiť, polohovať, či dostatočne im preväzovať rany.
Mala som možnosť zúčastniť sa takmer všetkých odborných konferencií našich odborných sekcií, kde bola prezentovaná náročná prax sestry. Starostlivosť o pacientov so zlyhávajúcimi alebo ohrozenými životnými funkciami pre sestru mnohokrát znamená vykonávanie výkonov nad rámec jej kompetencií, čo znamená nelegálnu prácu. Zlegalizovanie mnohých výkonov, ktoré majú v kompetencii lekári, považujem za nutnosť vzhľadom k bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o pacientov, vážnosti a imidžu ošetrovateľstva, ohodnoteniu sestier, trestnoprávnej zodpovednosti sestier i posunu ošetrovateľstva. Veľká uplatniteľnosť sa javí pre sestry s pokročilou praxou. Je to definícia, ktorú sme doteraz na Slovensku nemali a jej kompetencie sú nastavené na najvyššej úrovni, s prevzatím náležitej zodpovednosti v ošetrovateľstve. Verím, že táto úprava, ktorú sme navrhli, prinesie dálší posun pri budovaní kvalitných ošetrovateľských tímov.
Želám Vám príjemné čítanie. M ^
Mg r. Iveta LAZOROVÁ, dipl. p. a.
prezidentka SK SaPA
Príhovor predsedu Sekcie sestier
pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
tak ako po iné roky, aj tohtoročné štvrté číslo časopisu „Ošetrovateľstvo apôrodná asistencia" je venované ošetrovateľskej starostlivosti v anestéziológii aintenzívnej starostlivosti vo viacerých odboroch. V krátkosti uvediem, kde všade sa poskytuje nielen anesteziologická, ale i intenzívna ošetrovateľská starostlivosť.Pracoviskáanestéziológie a intenzívnej medicíny sa členia na niekoľko organizačných zložiek. Úsek anestetický ktoréhosúčasťou môže byť aj prebúdzacia miestnosť. Anesteziologická ambulancia zabezpečujúca predanestetické vyšetrenia, predoperačnú prípravu ambulantných a hospitalizovaných pacientov a konziliárne služby v rámci predoperačnej prípravy pacientov plánovaných na operačnývýkon na príslušných lôžkových oddeleniach, podľa klinického stavu pacienta. Anesteziologická ambulancia môže zabezpečovať aj riešenie akútnej pooperačnej a dlhodobej analgetickej liečby. Intenzívna starostlivosť v ústavných zdravotníckychzariadeniachje najvyššou formou starostlivosti v systéme diferencovanej starostlivosti a jej náplňou je starostlivosť o kriticky chorých pacientov, u ktorých hrozí zlyhanie, zlyháva alebo zlyhala funkcia jedného alebo viacerých orgánových systémov. Intenzívnu starostlivosť tiež zabezpečujúJednotky intenzívnej starostlivosti operačných i neoperačných odborov. Tu všade má nezastupiteľné miesto sestra špecialistka nielen pre anestéziológiu, ale i intenzívnu starostlivosť.
Slovenská komora sestier apôrodných asistentiek za účelom združovania členov Komory pre uspokojovanie profesijných a odborných záujmov v roku 2008 zriadila odbornú Sekciu sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, ktorá vtomto roku oslávila 10. výročie od svojho založenia. Odborná sekcia plní úlohy vyplývajúce z Vnútorných predpisov komory. V časopise prinášame prehľadový článok o činnosti uvedenej sekcie, ktorá patrí medzi najaktívnejšie sekcie, nielen činnosťou výboru, ale i pričinením mnohých aktívnych členov.
Záverom by som chcel veľmi pekne podákovať všetkým, ktorí sa na činnosti odbornej sekcie sestier pracujúcich na pracoviskách anestéziológie a intenzívnej starostlivosti doposiaľ podieľali a podieľajú. Moje veľké dákujem patrí prvej predsedníčke sekcie PhDr Jozefíne Bančejovej, ktorá stála pri zrode sekcie spolu s nami.
PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl.s.
Predseda Sekcie sestier pracujúcich
v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti
Vážení čitatelia,
dnešným vydaním e-časopisu Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia sme sa preklopili do druhého polroka života nášho časopisu, a to vydaním štvrtého zo šiestich čísel. Číslo 4 je už tradične venované problematike ošetrovateľskej starostlivosti v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť. Možno málokto z nás vie, že anesteziologická špecializácia u sestier sa pokladá za najstaršiu špecializáciu a anesteziologické sestry poskytujú starostlivosť už viac ako 150 rokov. Medzi prvými sestrami, ktoré poskytli anestéziu, bola Catherine S. Lawrenceová. Poskytovala anestéziu počas americkej občianskej vojny (1861 - 1865). Ako prvá „oficiálna" anesteziologická sestra je uvádzaná sestra Mary Bernardova, katolícka mníška v nemocnici sv. Vincenta v meste Ehe v štáte Pennsylvania.
Práve vzdelávanie a prax anesteziologických sestier v USA môžeme pokladať za „vzorové", napriek tomu, že aj za tzv veľkou mlákou existuje množstvo problémov pri uplatňovaní samostatnej ošetrovateľskej praxe anesteziologickou sestrou, čo je spôsobené veľkým prekrývaním pracovných úloh jednotlivých zdravotníckych profesií. Preto sa anesteziologické sestry v USA riadia zákonom o ošetrovateľskej praxi, ktorý načŕta rozsah praxe pre tzv. ošetrovateľkú anestéziu. Stupeň nezávislosti závisí od zákonov jednotlivých štátov. Niekde sa vyžaduje dohľad zo strany poskytovateľa (lekár, zubný lekár), niektoré štáty používajú výraz „spolupráca" na definovanie vzťahov. Žiadny štát však neurčuje, že dohľad nad anesteziologickou sestrou musí mať konkrétne lekár anesteziológ.
Ďalším špecifikom anesteziologických sestier v USA je to, že viac ako 40 % anesteziologických sestier tvoria muži, čo je oveľa väčší percentuálny podiel ako v ošetrovateľskej profesii z celkového hľadiska. Pre nedostatok anesteziológov v menej rozvinutých krajinách sa úloha lekárov presúva na sestry, a preto bola v roku 1989 zriadená Medzinárodná federácia anesteziologických sestier, ktorá svoje aktivity zameriava na tvorbu štandardov, vzdelávanie, prax a vytvorila aj Etický kódex. A čo Slovensko? Máme kvalitné, vzdelané a profesionálne sestry špecialistky. Nemajú však jasne definované kompetencie, sú spoločensky degradované a finančne podhodnotené. Preto sa radíme ku krajinám s najväčším odlivom sestier, s najnižším počtom sestier v praxi, ale naopak s optimisticky naladeným Ministerstvom zdravotníctva, ktoré sa tvári, ako keby bolo všetko v poriadku. Je naozaj všetko v poriadku?...
Na závermi dovoľte podákovaťza spoluprácu pri obsahovom naplnení odborr časti e-časopisu predsedovi a členom Výboru Sekcie sestier pracujúci v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť pri SKSaPA. Leto sa ne síce chýli ku koncu, ale začne nám horúca politická jeseň, ktorá môže zasiahn do našej profesie. Verme, že v pozitívnom zmysle.
Prajem Vám príjemné čítanie.
PhDr. Lukáš KOBER, PhD. predseda redakčnej rady
£       \   Slovenská komora sestier /    a porodných asistentiek
Slovenská komora sestier a porodných asistentiek (SK SaPA) je samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, združujúca sestry a pôrodné asistentky. Hlavnou úlohou je obhajovať profesijné, hospodárske a sociálne záujmy členov komory v zdravotníckych, sociálnych, školských a iných zariadeniach.
Z činnosti Slovenskej Komory Sestier a Pôrodných Asistentiek
UMOŽNIME CHRONICKÝM PACIENTOM, ABY ICH SESTRA MOHLA PRÍSŤ OŠETRIŤ DO DOMÁCEHO PROSTREDIA
Tlačová správa SKSaPA, 20.07.2017
Na Slovensku pribúdajú starší a chronickí pacienti, pre ktorých je problém pravidelne chodiť na ošetrenie, či rehabilitáciu do zdravotníckeho zariadenia. Riešením pre takýchto pacientov je domáca ošetrovateľská starostlivosť (DOS), ktorá však na Slovensku nie je dostatočne podporovaná a dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek preto opätovne vyzýva kompetentných, aby urýchlene pripravili a prijali koncepciu rozvoja a financovania DOS, ktorá by mohla prispieť nielen k zlepšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ale aj celkovo zefektívniť zdravotníctvo na Slovensku.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je všade vo svete dôležitou súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale nie na Slovensku, kde sú nemocnice stále prioritou financovania zdravotných poisťovní, pričom ambulantná zložka, vrátane agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), je poddimenzovaná a na chvoste záujmu, ktoré tak doslova riešia existenčné problémy. „Aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojej správe o zdravotníctve skonštatovala, že na Slovensku je nedostatočne rozvinuté poskytovanie dlhodobej a domácej starostlivosti, najmä pre nedostatok financií. Z celkových výdavkov na zdravotníctvo do tejto oblasti smeruje iba 6,5 % a inštitúcie, ktoré poskytujú profesionálne služby v tejto oblasti,
Zdroj: Foto: SITA / Diana Černáková
zamestnávajú relatívne málo ľudí, ak to porovnávame s inými krajinami OECD," konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová dipl. p. a. s tým, že pre štát je vysoko neefektívne, aby bol pacient doliečo-vaný v nemocnici niekoľko týždňov, keď zdravotnícky systém poskytuje aj efektívnejšiu ošetrovateľskú starostlivosť. Prezidentka SK SaPA Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. kompetentným dvíha varovný prst, aby si nedávali načas s prípravou novej koncepcie rozvoja a financovania DOS, pretože Slovensko bude v krátkom čase potrebovať čoraz viac zariadení dlhodobej starostlivosti, kedže populácia viac starne, ľudia sú čoraz viac chorľaví, je stále väčší tlak na to, aby boli pacienti čo najkratšie v nemocniciach.
Ako ďalej povedal predseda Sekcie sestier pracujúcich v ADOS pri SK SaPA Mgr. Jaroslav Straka, starnúca populácia na Slovensku potrebuje stále viac zdravotníckych služieb, ktoré je možné vykonávať aj v domácom prostredí pacientov vo väčšom rozsahu a kvalite, ako sú napríklad základná diagnostika pacienta, komplexná ošetrovateľská starostlivosť, podávanie infúz-nej a injekčnej liečby, rehabilitácia, prevencia a podpora zdravia a podobne. Ministerstvo zdravotníctva SR by preto podľa neho malo v čo najkratšom čase pristúpiť ku zmene koncepcie a financovania ADOS na Slovensku, pretože v súčasnosti títo poskytovatelia skôr živoria, akoby sa rozvíjali. „Efektívne fungovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku sa stále nerieši systémovo, pritom DOS je najlepšou možnosťou, ako začať riešiť problematiku financovania dlhodobej starostlivosti. Navrhujeme v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vytvoriť efektívny model financovania, ktorý zreálni ceny našich služieb," dodal predseda Sekcie sestier pracujúcich v ADOS Mgr. Jaroslav Straka s tým, že aj po, aj pri zmene financovania tejto služby budú DOS stále najlacnejšou zdravotnou starostlivosťou. Podľa členky Výboru Sekcie sestier pracujúcich v ADOS pri SK SaPA Bc. Zuzany Maderovej je preukázateľné, že ADOS prispievajú k znižovaniu nákladov na hospitalizáciu a liečbu pacienta. ADOS totiž napomáha k spríjemneniu zdravotnej starostlivosti tým, že realizuje poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v prostredí, ktoré je pre pacienta najprirodzenejšie. „Našu činnosť nám však sťažujú aj viaceré problémy. Jedným z nich je nedostatočná informovanosť klienta o službách a možnostiach ADOS, či častá zámena s opatrovateľskou službou. Problém je aj to, že pri každej novovzniknutej rane je nutná konzultácia so špecialistom, čo mnohokrát pri imobilných pacientoch nie je možné. No a v neposlednom rade sestra nemá možnosť predpisu plienok pre dospelých, obväzového materiálu a podobne," dodala Bc. Zuzana Maderová, ktorá je presvedčená o tom, že definovaním kompetencií sestier a prevzatím zodpovedností by sa výrazne skrátil čas vybavovania náležitých tlačív a dokladov.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť (DOS) je ambulantnou formou zdravotnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná v domácom alebo v inom sociálnom prostredí pre tých pacientov, ktorí potrebujú odbornú ošetrovateľskú alebo rehabilitačnú starostlivosť a nemôžu samostatne chodiť na ošetrenie, či rehabilitáciu, nakoľko sú čiastočne alebo úplne imobilní. DOS je poskytovaná sestrou alebo pôrodnou asistentkou s príslušnou odbornou spôsobilosťou prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), ktoré na Slovensku začali vznikať od 90-tich rokov.
MLADÝCH ĽUDÍ OD PRÁCE V ZDRAVOTNÍCTVE ODRÁDZAJÚ NÍZKY PLAT, HRDZAVÉ POSTELE A PLESNIVÉ STENY
Tlačová správa SKSaPA, 12.07.2017
Slovenské sestry majú po svojich kolegyniach z Maďarska najnižšie platy v Európskej únii. Znie to neuveriteľne, ale študent ošetrovateľstva v írsku dostane vyšší nástupný plat ako je priemerná hrubá mesačná mzda sestry na Slovensku. Okrem nízkeho platu však mladých ľudí od práce v zdravotníctve odrádzajú aj hrdzavé a nepolohovateľné postele, zatekajúce a plesnivé steny, či korupcia v zdravotníctve.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje na to, že na Slovensku v posledných rokoch klesá záujem mladých ľudí vykonávať povolanie sestra. Aj pri dostatočnom naplnení uchádzačov o štúdium v odbore ošetrovateľstvo veľa z nich odchádza už počas školy, alebo po ukončení štúdia nenastúpia do systému všetci. „Prečo je tomu tak? Tých príčin je viacero. Medzi najhlavnejšie dôvody, prečo nám do systému nepribúdajú nové sestry, je v prvom rade nízky plat, ktorý nemilo prekvapí každého mladého človeka. Absolventov ošetrovateľstva následne odradí nevyhovujúce pracovné prostredie v zdravotníckych zariadeniach, pretože si uvedomia, že v priestoroch s plesnivými a zatečenými stenami, či nepo-lohovateľnými a hrdzavými posteľami sa nedajú ošetrovať pacienti tak, ako boli učení na školách," konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. s tým, že mladých ľudí od výkonu povolania odrádzajú taktiež korupcia v zdravotníctve, či dlhodobá ignorácia nespokojných zdravotníkov v spoločnosti zo strany politikov. Znie to neuveriteľne, ale absolvent ošetrovateľstva v írsku dostane vyšší nástupný plat (1 150 €) ako je priemerná hrubá mesačná mzda sestry na Slovensku (767 €). Ako ďalej povedala prezidentka SK SaPA Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a., mladých ľudí uráža, že takmer trojnásobne vyšší plat dostane sestra v írsku (2 030 €), Nemecku (2 200 €), Rakúsku (2 300 €), Veľkej Británii (2 477 €) a vo Švédsku dokonca až 3112 eur. S výnimkou Maďarska majú od sestier na Slovensku vyššie platy v Poľsku (786 €) aj v Česku (1 000 €).
Komora len za posledných päť rokov zaznamenala o vyše polovicu novoprijatých žiadostí o vykonávanie tejto profesie. Zo štatistík SK SaPA vyplýva, že za posledných päť rokov viac sestier a pôrodných asistentiek ubudlo, ako pribudlo. „V mesiacoch jún až júl 2017 sme zaregistrovali 23 absolventov, z toho 1 absolvent odboru diplomovaná všeobecná sestra a 22 absolventov v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Ba). V porovnateľnom období minulého roka v mesiacoch jún až august 2016 sme zaregistrovali 102 absolventov, z toho 80 v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Bc.) a 22 absolventov odboru diplomovaná všeobecná sestra," vysvetľuje člen Prezídia a Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s., ktorý uvádza, že zo 42 239 registrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku je len 718 sestier vo veku 22-24 rokov.
Členka Prezídia a Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Zuzana Haladová upozorňuje na to, že mnohí študenti ošetrovateľstva prehodnocujú svoje priority už počas štúdia, keď v rámci praxe prichádzajú do zdravotníckych zariadení, kde sa stretávajú s nedostatočným materiálovo-technickým zabezpečením. „Študentov ošetrovateľstva veľmi rýchlo odradí nevyhovujúce prostredie, kde sa dá veľmi ťažko poskytovať kvalitná ošetrovateľská starostlivosť. Je totiž ťažké predchádzať nozokomiálnym nákazám, keď sa v nemocniciach nachádzajú zatečené, či plesnivé steny, či robiť preventívne opatrenia na zamedzenie tvorby preležaniny na hrdzavých a nepolohovateľných posteliach. Študenti si všímajú nevyhovujúci manažment práce na jednotlivých oddeleniach, veľa nadčasových hodín, či unavené a vyčerpané sestry. V kontexte týchto súvislostí prehodnotia svoje priority viacerí počas štúdia, pričom ostanú len niektorí," povedala členka Prezídia a Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Zuzana Haladová s tým, že mladí ľudia si začínajú uvedomovať svoju cenu a hodnotu, a taktiež vedia, že z niečoho treba zaplatiť nájom, potraviny a chcú si dopriať aj relax. „Vstupom do Európskej únie sme prijali určité benefity a jedným z nich je pracovná mobilita v štátoch Európskej únie. Takže veľakrát vzdelávame ľudí pre zahraničný trh prác, kde sú podmienky aj finančné ohodnotenie oveľa lepšie," uviedla Mgr. Zuzana Haladová.
Zdroj Foto: www.netky.sk
Podľa členky Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Dany Zrubcovej, PhD., zahraničné zdravotnícke zariadenia robia na mnohých vysokých školách nábor študentov ošetrovateľstva už po ukončení prvého ročníka. Študenti dostanú štipendium v prípade, že sa po ukončení štúdia zaviažu pracovať v ich zdravotníckom zariadení. „Naši študenti v rámci programu Erasmus pravidelne absolvujú študijné pobyty a odborné stáže v zahraničí, a keďže manažéri zisťujú, že sú odborne veľmi dobre pripravení pre prax, tak im už tam ponúkajú pracovné pozície. Sme radi, že naši absolventi získavajú po ukončení štúdia pracovné skúsenosti aj v zahraničí, problém však je, že sa už nechcú vrátiť späť, keď porovnajú pracovné podmienky v iných členských štátoch Európskej únie a u nás," PhDr. Dana Zrubcová, PhD.
A čo by malo byť motiváciou pre zvýšenie počtu záujemcov o štúdium odboru ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie? „Problém slovenského zdravotníctva nie je vzdelávanie zdravotníkov, ako si mylne myslí predseda Výboru Národnej rady SR Štefan Zelník. Sestry a pôrodné asistentky jednoznačne potrebujú vytvoriť vhodné podmienky pre štúdium a pracovné prostredie pre výkon ich povolania, aby chceli pracovať v slovenskom zdravotníctve pre našich pacientov," dodáva prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a.
Otvorený list prezidentky SKSaPA zástupcom univerzít vzdelávajúcich sestry a pôrodné asistentky na Slovensku
Vážený pán rektor,
dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti s aktivitami Asociácie nemocníc Slovenska (ďalej len „ANS"), Asociácie stredných zdravotníckych škôl (ďalej „ASZŠ") a vyjadreniami niektorých politikov, ktoré poškodzujú a ohrozujú vysokoškolské vzdelávanie sestier v odbore ošetrovateľstvo na Slovensku.
ANS v týchto dňoch v zdravotníckych zariadeniach distribuuje dotazník, v ktorom na jednom papieri dáva do konfrontácie názor riaditeľa a námestníčky zdravotníckeho zariadenia proti vysokoškolskému vzdelávaniu sestier a pýta sa zdravotníkov na ich názor, či je/nie je pre sestry na Slovensku potrebné vysokoškolské vzdelávanie tak, ako ho máme nastavené dnes. Je to jedna z ďalších štvavých kampaní proti vysokoškolskému vzdelávaniu sestier.
Minulý týždeň sa dokonca na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pod vedením predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefana Zelníka, PhD. uskutočnilo pracovné stretnutie so zástupcami stredných zdravotných škôl, na ktorom sa diskutovalo o riešení nedostatku sestier a prinavrátením ich vzdelávania na stredné školy, či vytvorenie vzdelávania praktických sestier, ktoré funguje v Českej republike. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (ďalej „komora") na toto pracovné stretnutie nebola prizvaná, podobne ako Vy, zástupcovia univerzít, fakúlt, či katedier ošetrovateľstva.
Nie je potrebné hovoriť o tom, že dnes potrebuje pacient, ale aj zdravotnícky systém sestru vzdelanú v modernom ošetrovateľstve v dostatočnom rozsahu a kvalite. Profesorka Aiken a kol. v roku 2014 v svojej štúdii popísala pozitívny význam zvyšovania vysokoškolského vzdelania sestier a jeho dopad na zníženie úmrtnosti pacientov. (Nurse staffing and education and hospital mortality in nine European countries: a re-trospective observational study.)
Komora vydala k tejto problematike tlačovú správu, aby sestry a verejnosť vedeli, čo sa v spoločnosti deje. http://www.sksapa.sk/aktualitv-a-oznamv/zrada-na-sestrv-politici-rokuiu-o-vzdelavani-sestier-bez-nich-za--zatvorenvmi-dverami.htmn
Máme však vážne obavy, že pokiaľ spoločne nezasiahneme do týchto aktivít, ASZŠ si spolu s ANS vybojujú stredoškolské vzdelávanie sestier po vzore Českej republiky na úkor vysokoškolského vzdelávania, a to bez akejkoľvek relevantnej analýzy.
V mene Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek si Vás preto dovoľujem požiadať o podporné stanovisko k vysokoškolskému vzdelávaniu sestier v odbore ošetrovateľstvo a jasné vyjadrenie postoja k opätovnému zavedeniu stredoškolského vzdelávania sestier na úkor vysokoškolského vzdelávania.
S úctou
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. prezidentka
Oficiálne stanovisko hlavnej odborníčky MZ SR pre ošetrovateľstvo k aktivitám Výboru pre zdravotníctvo NR SR týkajúcich sa vzdelávania sestier
So znepokojením sledujem aktivity na parlamentnej pôde smerujúce k nepriaznivému vývoju vzdelávania sestier. Konkrétne vznik a činnosť dočasnej skupiny pre vzdelávanie sestier, ktorú vytvoril predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR, MUDr. Štefan Zelník, PhD.
Uvádzam moje krátke vyjadrenie k situácii v ošetrovateľstve, k vzdelávaniu sestier. V záujme prehľadnosti nebudem presne citovať legislatívu, ktorá je všeobecne známa. Vyjadrím sa v zjednodušenej forme, prijateľnej aj pre neodborníkov v ošetrovateľstve.
Ošetrovateľstvo je prax sestry, ktorá pozostáva z výkonov na základe ordinácie lekára, výkonov v spolupráci s lekárom a výkonov vykonávaných samostatne. Áno, každá sestra je manažérka - manažérka ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Manažment starostlivosti o pacienta nie je totožný s manažmentom v ošetrovateľstve, ktorý predstavuje vedúce pozície. Manažment starostlivosti o pacienta je v zjednodušenej podobe vyjadrený ošetrovateľský proces, ktorý sa vo svete považuje za najbezpečnejšiu a najlepšiu metódu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Takáto forma ošetrovateľskej starostlivosti je uvedená aj v Zákone NR SR č. 576/2004 Z. z. Sestra pacienta posúdi, zhodnotí, naplánuje realizáciu všetkých činnosti, ktoré tvoria jej prax (uvedené vyššie), zabezpečí ich realizáciu a následne zhodnotí účinnosť realizovaných činností, prípadne na základe zmenených skutočností, stavu pacienta, modifikuje ošetrovateľskú starostlivosť. Sestra pri realizácii ošetrovateľskej starostlivosti, na základe posúdenia pacienta, nemusí vykonať všetky ošetrovateľské výkony, ale môže mnohé výkony delegovať na iných zdravotníckych pracovníkov - zdravotníckych asistentov, sanitárov, na ktoré majú uvedení pracovníci kompetencie. Jedná sa predovšetkým o „obslužné" výkony súvisiace so stravovaním, pitným režimom, hygienou, vyprázdňovaním, polohovaním a pohybom. Sestra pri pacientovi trávi najviac času spomedzi všetkých zdravotníckych pracovníkov, kontinuálne prehodnocuje stav pacienta pre potreby
PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Hlavná odborníčka MZ SR pre odbor ošetrovateľstvo
ošetrovateľskej praxe. Ako už bolo vyššie uvedené, sestra musí skĺbiť, zmanažovať všetky tri druhy jej výkonov. Medicína napreduje, pribúdajú nové lieky, nové liečebné a vyšetrovacie postupy. Nie je mysliteľné, aby sestra v kontexte s kvalitnou a bezpečnou starostlivosťou neovládala princípy medicínskych výkonov v nadväznosti na ošetrovateľskú starostlivosť. A práve pre toto je potrebné, aby s napredovaním medicíny napredovalo aj ošetrovateľstvo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vidím snahy o spiatočníc-ky trend vo vzdelávaní sestier - pokus o návrat vzdelávania sestier na stredné školy, za veľmi nebezpečný v súvislosti s bezpečnosťou pacienta. Áno, každý chceme šikovnú, usmievavú sestričku. Ale to nestačí, potrebujeme aj vzdelanú sestru - tú osobu, ktorá sa priamo, časovo najviac, dotýka nielen nášho zdravia, ale i života. Sestra v rámci vysokoškolského štúdia získa vedomosti z farmakológie, klinických predmetov, vie zvládať akútne situácie a pod. Charakteristika šikovnosti mnohokrát končí požiadavkou bezvýhradného vykonania prikázaného výkonu bez požiadavky na zhodnotenie situácie, potrieb pacienta. Či sestra alebo lekár, architekt, každý sa stáva skúseným na základe praxe. Pacient tiež neuprednostňuje lekára absolventa. Vysokoškolské vzdelanie sa vyžaduje u mnohých profesií, ktoré nemajú nič spoločné s najzložitejším systémom, človekom. Prečo
nedať akademické vzdelanie tým, ktorí tomuto zložitému systému poskytujú starostlivosť nielen v zdraví, ale predovšetkým v chorobe, poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá neznamená len strohé vykonanie výkonu, ale je potrebný holistický prístup k pacientovi so zohľadnením všetkých jeho potrieb - biologických, psychických, sociálnych, o riešení ktorých je ošetrovateľstvo?
Spresním často deklarovanú skrátenú formu vzdelávania sestier v Nemecku. Existuje iba skrátené štúdium na dva roky pre ďalšie štúdium v prípade už získaného vzdelania sestry v jednej z troch odborností: ošetrovateľská starostlivosť v zdraví a chorobe s automatickým uznávaním v rámci EÚ, ošetrovateľská starostlivosť v zdraví a starostlivosť o deti, ošetrovateľská starostlivosť v starobe. Vzdelávanie sestier v Nemecku sa riadi Smernicou 55/2013/EÚ a do roku 2020 musí Nemecko „dobehnúť" vzdelávanie podľa uvedenej smernice. Zdravotnícky asistent a sanitár majú podobnú prípravu ako u nás.
Opakovane som zaregistrovala argument, že v zahraničí existuje certifikovaná sestra - CNA, ktorá má „krátku" prípravu. Nie je to tak. Ako vyplýva z názvu: CNA - certified nursing assistant je v USA zdravotnícky asistent sestry, ktorý podobne ako u nás zdravotnícky asistent, nemôže ošetrovateľské výkony realizovať samostatne, ale len v spolupráci so sestrou, ktorá má VŠ vzdelanie. Jedná sa predovšetkým o „obslužné" výkony. Je korektné uvádzať aj to, že v USA je skupina sestier - advance practice registra-ted nurse (APRN) - sestra s pokročilou praxou, ktorá vykonáva mnohé výkony, ktoré na Slovensku majú v kompetencii lekári. K advance practice registrated nurse (APRN) patria napr. aj VŠ sestry - certified registrated nurses anaestetist (CRNAs) - „anesteziologické sestry", ktoré vykonajú viac ako polovicu anestézií pod supervíziou lekára podľa vypracovaných protokolov. Podobne uvádza aj prof. MUDr. Skarvan z nemocnice v Bazilej vo Švajčiarsku, že viac ako polovicu anestézií v ich nemocnici vykonávajú sestry. Na Slovensku podľa výskumu
vykonávajú mnohé anestézie tiež sestry - nelegálne, vrátane sestier so SŠ. Podobne sestry nelegálne vykonávajú ďalšie výkony, ktoré sú v kompetencii lekára - zavádzanie kanýl do periférnych žíl, podávanie liekov do žily, vyberanie stehov, nastavovanie parametrov na dýchacích prístrojoch, úprava dávky kontinuálne do žily podávaných „resuscitačných" liekov, liekov na umelý spánok, ošetrenie rán a mnohé iné. Starnúca populácia, zvyšujúce sa nároky na kvalitu života prinášajú väčší objem zdravotnej starostlivosti. Podľa mňa už nieje možná cesta k tomu, aby tieto uvedené výkony vykonávali lekári, ktorí sú dennodenne konfrontovaní so stále novými postupmi a jednoducho na uvedené „pôvodné" lekárske výkony už nemajú časový priestor. Je správne, že sa lekári posúvajú s novými technológiami, len treba výkony prenechané sestrám zlegalizovať. Pýtam sa: „Bude dostatočné a vhodné SŠ vzdelanie sestier pri nevyhnutnom preberani lekárskych výkonov?" Podľa výskumu na Slovensku už viac ako 90% sestier podáva lieky do žily, zavádza periférne žilové kanyly. Mnohé aj so SŠ, teda bez adekvátnych znalostí napr. z farmakológie, bez teoretického podkladu, len na princípe „odkukaných" skúseností. Bude vhodné nevyhnutné zvyšovanie kompetencií sestier s nepriamoúmer-ným a klesajúcim vzdelaním sestier? Výskumy poukazujú na skutočnosť, že úmrtnosť pacientov klesá so zvyšujúcim sa vzdelaním sestier. Riešenie problematiky vzdelávania sestier i kompetencií treba zobrať v komplexom pohľade.
Ošetrovateľstvo v dnešnej dobe je podstatne iné ako pred polstoročím. Nielen preberanie lekárskych výkonov do ošetrovateľskej praxe, nových ošetrovateľských výkonov, ale i potrebná koncepcia dlhodobej starostlivosti, domy ošetrovateľskej starostlivosti, komunitné ošetrovateľstvo, kde nie je pri prevažne polymor-bídnych pacientoch prítomný lekár, čo znamená zvýšenie nárokov na vedomosti sestier, na ich samostatné rozhodovanie, kritické myslenie, čí samostatnú prax.
Mladí ľudia dnes majú iné ambície ako pred polstoročím. Chcú mať akademické vzdelanie, čo považujem za správne. Veď vzdelanie občanov je bohatstvom krajiny. Nebraňme mladým ľuďom získavať VŠ vzdelanie v ošetrovateľstve. Ak im
to neumožníme, pôjdu študovať iný odbor a zámer o stabilizáciu sestier sa minie želanému výsledku. Nik nenúti všetkých mladých ľudí študovať vysokú školu, kto nechce, môže vyštudovať napr. zdravotníckeho asistenta, alebo absolvovať kurz sanitára, ktorí majú uplatnenie. Nie každý mladý človek zvládne nároky na VŠ, na kritické myslenie, na samostatné rozhodovanie potrebné na štúdium VŠ. Preto nebude ani vhodné, aby boli všetci VŠ vzdelaní. Lenže, ak niekto nemá predpoklady na kritické myslenie, nerobme z neho sestru, ktorá kritické myslenie potrebuje. Za nemiestne a neodborné považujem aj vyjadrenia niektorých členov Zdravotníckeho výboru NR SR: „tie dievčatá nechcú študovať vysokú školu". V podobnom duchu by som sa mohla vyjadriť aj ku štúdiu medicíny, ja ako neodborník v medicíne: „chlapcom treba skrátiť štúdium medicíny na tri roky a bude dosť lekárov", ale v takýchto vyjadreniach nevidím racionálne riešenie problému. Tiež to beriem ako snahu o neodborný zásah do povolania sestra, ktoré je chránené, aj vzhľadom na bezpečnosť pacienta, viacerými medzinárodnými dokumentmi, vrátane prístupových zmlúv vstupu našej krajiny do Európskej únie. Ak sú problémom ošetrovateľstva výkony súvisiace s hygienou, stravovaním, obsluhou, po-lohovaním, premiestňovaním pacienta, tak riešme tieto problémy. Na spomínané obslužné výkony majú kompetencie aj zdravotnícki asistenti, sanitári. V ambulantnej sfére v rámci primárnej, sekundárnej i terciálnej prevencie, ktorá je lacnejšia ako liečba, je potrebná edukácia. Edukácia je doménou sestier. Edukácia je vzdelávací proces.
Nedostatok sestier nie je stav vzniknutý z jedného dňa na druhý. Je to stav, ktorý je výsledkom dlhoročného vývoja. Jeden, v negatívnom zmysle zlomový okamih, bol pred rokmi, keď sa upravili minimálne personálne normatívy v zmysle navýše-nia počtu pacientov, ktorým má sestra poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v snahe zachrániť oddelenia, kde neboli minimálne personálne normatívy dodržané. Výsledkom bol pravý opak zámeru. Nastalo ešte väčšie preťaženie sestier a ich ďalší odchod zo systému. Spomenuté preťaženie v kombinácii s nie vždy primeraným finančným ohodnotením a uvedeným neatraktívnym vzdelaním nepritiahne sestry do systému zdravotnej
starostlivosti. Nebudem rozoberať zodpovednosť za vzniknutý stav. Vyjadrovanie iných zdravotníckych pracovníkov, ktorí ošetrovateľstvo neštu-dovali.vnímam ku problematike ošetrovateľstva ako neodborné. Zmeny v ošetrovateľstve by sa mali v prvom rade dotýkať tých, ktorí ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú, tí by sa mali v prvom rade k nim vyjadrovať, ale bez záťaže vidiny lacnej pracovnej sily, ktorá prekryje pohľad na bezpečnosť pacienta, udržateľnosť a zvyšovanie kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Vychádzajúc zo štatútu hlavného odborníka moja funkcia je čestná, nie som zaviazaná žiadnej inštitúcii (hlavne podnikateľskej), a ani jednotlivcom, uvádzam nezávislú, odbornými vedomosťami i dlhoročnými skúsenosťami podloženú víziu smerovania odboru ošetrovateľstvo na Slovensku:
Nech zdravotnícky pracovník v povolaní sestra po VŠ príprave, vrátane kvalitnej praktickej prípravy, ostane kvalitnou sestrou, ktorá vie zmanažovať kvalitnú a bezpečnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta, s tým, že mnohé ošetrovateľské výkony môže delegovať na iných zdravotníckych pracovníkov (zdravotníckych asistentov, sanitárov).
Sestra s VŠ prípravou nech legálne preberie viaceré pôvodne lekárske výkony, tak ako je to v mnohých krajinách.
V takomto riešení, ktorého súčasťou je udržanie doterajšieho kvalitného systému vzdelávania sestier, vidím zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti pre občanov našej krajiny. Uvedeným posunom kompetencií by vznikol aj ekonomicky efektívny systém zdravotnej starostlivosti bez represie vzdelávania mladých ľudí a trendu znižovania kvality poskytovanej starostlivosti. Považujem za potrebné o situácii informovať aj občanov, pacientov, ktorých sa zdravotná starostlivosť dotýka ako prijímateľov. Kvalita starostlivosti sa ich priamo dotýka, nielen vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré vkladajú do zdravotného poistenia, ale v prvom rade ako „dotýkanie sa" ich najvyšších hodnôt, ktorými sú zdravie a život.
V Ružomberku 16. 7. 2017
EFN - VYJADRENIE K SMERNICI O PROPORCIONALITE
Členovia EFN pri niekoľkých príležitostiach uviedli, že ich vlády plánujú znížiť stupeň vzdelania v odbore ošetrovateľstvo tým, že vytvoria „lacnú sestru".
Napriek tomu, že členovia EFN použili ako dôkaz štúdiu autorky Lindy Aiken, ktorá zistila, že „každý 10% pokles bakalárskeho stupňa vzdelania sestier bol spojený so zvýšenou úmrtnosťou o 7%, čo znamená, že zníženie vzdelania sesterského personálu, za účelom šetrenia financií, má nepriaznivé účinky na zdravie a výsledky pacientov" (Aiken, 2014 Lancet), vlády niektorých krajín vytvárajú nové právne predpisy a služby s nižším stupňom vzdelania sestier, často nazývanými „zdravotnícki asistenti" vo východnej Európe. A mnohé členské štáty v súčasnosti kvôli úsporným opatreniam zavádzajú vedľajšie profesie, napríklad asistentov, ktorí by nemali vyšší stupeň vzdelania a pomáhali by sestrám v priamej starostlivosti o pacientov.
EFN vždy používala európske právne predpisy, najmä Smernicu 2005/36/ EC (modernizovanú Smernicu 2013/55 /EÚ) na posilnenie ošetrovateľstva ako profesie, ale teraz sa zdá, že táto Smernica nestačí na to, aby sa zabezpečili sestry bakalárky a nenahradili ich nové a lacnejšie profesie. Navrhovaná smernica o proporcionalite, o ktorej v súčasnosti rokujú členské štáty v Rade a Európskom parlamente, sa preto považuje za nový nástroj pre členov EFN na ochranu ošetrovateľstva ako profesie.
Zapojenie národných asociácií do procesu hodnotenia proporcionality môže viesť k tomu, že národné vlády začnú vytvárať tzv. „lacnú sestru", ktorá by prednostne nebola v súlade s požiadavkami Smernice 55 (4600 hodín, 2300 hodín praktického výcviku), takže nebude možné využívať automatické uznávanie ich kvalifikácie v inom členskom štáte EÚ. Práve v tomto politic-
kom a profesionálnom kontexte EFN nachádza rozumné argumenty na podporu navrhovanej Smernice o proporcionalite.
Smernica o proporcionalite chráni ošetrovateľskú profesiu, ktorej úroveň sa znižuje
Podľa Článku 59 modernizovanej Smernice 55 vrátane piatich zdravotníckych profesií, členské štáty musia: posúdiť primeranosť existujúcich vnútroštátnych opatrení; do šiestich mesiacov od prijatia predložiť dôvody primeranosti akýchkoľvek nových požiadaviek, ktoré následne zavádzajú; a každé dva roky informovať Komisiu o požiadavkách, ktoré boli odstránené alebo menej prísne.
Navrhovaná Smernica o proporcionalite okrem toho veľmi jasne uvádza, že regulácia profesionálnych služieb zostáva výsadou členských štátov EÚ a je na každom členskom štáte, aby rozhodol, či je potrebné zasiahnuť a zaviesť pravidlá a obmedzenia prístupu vykonávania alebo výkonu povolania, pokiaľ sa rešpektujú zásady nediskriminácie a proporcionality. Pre EFN je dôležité, aby akékoľvek regulačné opatrenia nezasahovali do hlavných cieľov Smernice 2013/55/EÚ, pokiaľ ide o povolanie v ošetrovateľskej profesii: (i) zvýšiť mobilitu sestier všeobecnej starostlivosti prostredníctvom pravidiel automatického vzájomného uznávania a (ii) zabezpečiť ich primeranú úroveň vedomostí, zručností a kompetencií (Článok 31).
Zavedenie spoločného hodnotiaceho mechanizmu v celej EÚ vrátane odborníkov v oblasti zdravotníctva, ktorý by všetky členské štáty uplatňovali porovnateľným spôsobom, ktorý by mal posilniť rozvoj ošetrovateľstva ako profesie v EÚ a Európe. Akékoľvek nové alebo zmenené a doplnené predpisy o povolaniach sa zakladajú na dôvodoch verejného záujmu, ako sú „verejné zdravie" alebo „naliehavé dôvody vo verejnom záujme" (vrátane ochrany príjemcov služieb, ako sú príjemcovia zdravotníckych služieb). Návrh jasne uvádza, že právne predpisy, ktoré majú čisto hospodársku povahu alebo čisto administratívne dôvody, nemožno použiť ako odôvodnenie národných vlád. Preto sa členské štáty nemôžu spoliehať na čisté „potreby trhu práce" na vytváranie paralelných ošetrovateľských povolaní alebo použiť iné vágne argumenty na vytvorenie tzv. „lacných sestier".
Okrem toho Článok 6.2 návrhu Európskej komisie posilňuje ošetrovateľskú profesiu.
• písmeno d) prepojenie medzí rozsahom činností, na ktoré sa vzťahuje povolanie alebo ktoré sú preň vyhradené, a požadovanou odbornou kvalifikáciou;
• písmeno e) prepojenie medzí zložitosťou úloh a potrebným vlastníctvom osobitnej odbornej kvalifikácie, najmä pokiaľ ide o úroveň, povahu a trvanie požadovanej odbornej prípravy alebo praxe, ako aj existenciu rôznych spôsobov ako získať odbornú kvalifikáciu;
• písmeno f) rozsah odborných činností vyhradených pre držiteľov konkrétnej odbornej kvalifikácie, a to či a prečo sa činností vyhradené pre určité povolania môžu alebo nemôžu zdieľať s inými profesiami;
• písmeno g) stupeň samostatnosti pri výkone regulovaného povolania a vplyv organizačných a dozorných opatrení na dosiahnutie sledovaného
cieta, najmä ak sa činnosti súvisiace s regulovaným povolaním vykonávajú pod kontrolou a zodpovednosťou riadneho kvalifikovaného odborníka.
Poskytovanie starostlivosti o pacientov, koordinácia procesu starostlivosti s cieľom dosiahnuť lepšie zdravotné výsledky naznačuje vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Článok 6.2 teda zaručuje, že hodnotenie proporcionality v nových právnych predpisoch, ktoré menia súčasnú situáciu v ošetrovateľstve, bude obsahovať náležité zdôvodnenie rezervácie ošetrovateľských aktivít aj pre profesie (zdieľané rezervy) vyškolené na nižšej úrovni. Článok 6.2 návrhu by mal pomerne pozitívny vplyv na ošetrovateľskú profesiu, najmä ak sa bude uplatňovať spolu s bodom i) článku 6.2, ktorý od členských štátov vyžaduje, aby vzali do úvahy vplyvy navrhovaných opatrení na kvalitu služieb a slobodný pohyb profesionálov.
Rovnako dôležitý je aj Článok 6.4 Smernice návrhu, ktorý poskytuje prehľad rôznych regulačných požiadaviek, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní kombinovaného účinku nového opatrenia spolu s existujúcimi požiadavkami („kumulatívny účinok"). To znamená, že pri zavedení jednej alebo viacerých požiadaviek spolu s novo zavedeným ustanovením, by členský štát mal zvážiť, či je akumulácia všetkých týchto požiadaviek primeraná vzhľadom na sledované ciele. Vzhľadom na to, že ošetrovateľstvo je profesia, v ktorej môže mať nejaká chyba alebo nesprávne konanie vážne dôsledky pre občanov, klientov, pacientov a fungovanie systému zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti, tieto záruky musia byť často uložené kumulatívne s cieľom chrániť verejné zdravie a bezpečnosť pacientov.
Preto by národné vlády, ktoré chcú zaviesť/upraviť ustanovenia zamerané na vytvorenie paralelných ošetrovateľských povolaní spolu so sestrami všeobecnej starostlivosti (DIR55), museli posúdiť a zdôvodniť, ako (i) by bolo
možné vytvoriť nový typ kvalifikovanej sestry na nižšej úrovni, ako zaručiť primeranú kvalitu služieb bez ohrozenia bezpečnosti pacientov pri zohľadnení regulácie v porovnateľných oblastiach a (ii) ako by takéto opatrenia mohli ovplyvniť voľný pohyb sestier DUR55, tak že hlavné ciele Smernice 2013/55/ EUby neboli znehodnotené.
Okrem toho, ako základný a nevyhnutný prvok návrhu pre sestry a ošetrovateľstvo, Článok 7 jasne uvádza, že pred zavedením nového nariadenia.že všetky zainteresované strany, občania, príjemcovia služieb, zastupujúce združenia a príslušné zainteresované strany, okrem členov profesie, by mali byť informovaní a mali by mať možnosť vyjadriť svoje názory. Posilňuje to občanov a sociálny dialóg.
Listy EFN, ktoré boli zaslané vládam na podporu žiadostí národných asociácií sestier o zapojenie ošetrovateľskej profesie do tvorby politík, často zostávajú nevypočuté. Zapojenie zainteresovaných strán do hodnotenia proporcionality je preto kľúčom pre národné asociácie a EFN na posilnenie komunikácie, transparentnosti a tvorby politík „vhodných na účel".
Navyše, do 6 mesiacov od prijatia nového opatrenia by sa dôvody proporcionality museli oznámiť prostredníctvom databázy regulovaných profesií a Komisia by ich zverejnila (Článok 9). To všetko prinesie väčšiu transparentnost v národných regulačných procesoch. Ak by odôvodnenia členských štátov boli obmedzené na „šetrenie peňazí" a „nedostatok sestier", členské štáty by nespĺňali požiadavky na test proporcionality a mohli by čeliť následným opatreniam na presadzovanie pravidiel.
Hlavné argumenty EFN, ktoré nevylučujú zdravotníckych pracovníkov z navrhovanej Smernice o proporcionál-nosti, sú:
1. Správa a náklady - niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že táto nová smernica prinesie viac administratívnej záťaže a dodatočné náklady,
pretože budú musieť odôvodniť, prostredníctvom posúdenia proporcionality, všetky nové legislatívne opatrenia alebo zmeny a doplnenia starých právnych predpisov. Európska komisia je presvedčená, že je to výhodnejšie, ako by členské štáty vynaložili dodatočné administratívne náklady medzi každým vyšetrovaným regulovaným povolaním v rozmedzí od 600 EUR do 700 EUR, a to „vo veľkej miere kompenzované nižším počtom porušení". Očakáva sa, že proporcionalita zníži dlhodobé zaťaženie prostredníctvom nižších nákladov na realizáciu/priestupkov tým, že sa vyhne zavedeniu budúcej zbytočnej záťaže. Navyše, zabezpečenie proporcionality je už povinnosťou. Dodatočné zaťaženie by bolo len pre tie členské štáty, ktoré nie sú v súlade. Môžu sa použiť už existujúce vnútroštátne štruktúry a postupy.
2. Rozsah pôsobnosti smernice/verejné zdravie a bezpečnosť - Rozsah pôsobnosti návrhu proporcionalityje považovaný za veľmi široký a nie dobre definovaný niektorými zainteresovanými stranami, vzťahuje sa na všetky regulované povolania v členských štátoch EÚ (okrem osobitných ustanovení, ktoré sú stanovené v osobitných právnych predpisoch EÚ ). Uplatňuje sa však iba na nové alebo zmenené a doplnené ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k regulovanému povolaniu alebo jeho výkonu. Okrem toho existujúce ustanovenia o proporcionalite v Smernici 2013/55/EÚ (pozri Článok 59) už zahŕňajú zdravotnícke povolania. Návrh zohľadňuje osobitosti tohto odvetvia. Objavili sa aj obavy týkajúce sa verejného zdravia, ale dôležitosť verejného zdravia ako platného odôvodnenia regulácie zo strany členských štátov EÚ je v judikatuře Európskeho súdneho dvora dobre zavedená a návrh je rešpektovaný (pozri Článok 5). Je však dôležité zdôrazniť, že táto zásada neznamená, že členské štáty môžu urobiť, čo chcú v prípade regulácie zdravotníckych povolaní. Opatrenia, ktoré prijali, musia byť koherentně a primerané sledovanému cieľu.
3. Subsidiarita (Článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ) - Mnoho zainteresovaných strán sa obáva, že tento návrh sa považuje za hroziacu subsidiaritu a zasahuje do právomoci členských štátov v oblasti profesionálnej regulácie. Európska komisia je však veľmi jasná: cieľom tejto iniciatívy je predchádzať prekážkam na jednotnom trhu a vychádza z existujúcich povinností vyplývajúcich z judikatury Európskeho súdneho dvora (ESD). Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa tieto existujúce povinnosti uplatňovali vo všetkých členských štátoch a pomohli tým, ktorí majú zjavné ťažkosti pri vykonávaní dôkladných hodnotení. Návrh nezasahuje do legislatívneho procesu členských štátov v súlade s požiadavkou subsidiarity, ani nezmení jeho vnútornú organizáciu. Zameriava sa najmä na harmonizáciu regulácie povolaní a rešpektuje vnútroštátny regulačný kontext. Z tohto dôvodu Smernica proporcionality umožní len členským štátom, aby splnili cieľ návrhu tým, že asimilujú komplexné posúdenie proporcionality do svojich vlastných systémov tak, aby vyhovovali ich štruktúram a postupom. Výsledok testu proporcionality nie je vopred určený a návrh nebráni zavedeniu novej právnej úpravy, ak by satak vnútroštátny zákonodarca rozhodol.
V rámci návrhu o teste proporcionality nemôže Komisia pred prijatím opatrenia zasahovať do tohto procesu. Oznamovacia povinnosť podľa Článku 9 je založená na už existujúcej povinnosti v Článku 59 Smernice 2013/55/EÚ a je to „ex-post" a týka sa opatrení, ktoré už boli prijaté. Okrem toho návrh nezasahuje do vnútroštátneho vzdelávania a neohrozuje kvalitu služieb.
Napokon, presadzovanie navrhovanej Smernice jednotlivcami je dosť výnimočné, pretože nevytvára práva pre jednotlivcov ani ďalšie práva na presadzovanie práva Európskej komisie (keďže proporcionalita je už súčasnou povinnosťou podľa práva EÚ). Nezávislosť regulačných orgánov nie je ovplyvnená. V návrhu sa vymedzuje, kto musí vykonať hodnotenie a to môžu urobiť
regulačné orgány. Neexistuje zavedenie dohľadu zo strany vlády.
4. Článok 6.4 návrhu, ktorý poskytuje prehľad o prvkoch, ktoré je potrebné zohľadniť pri skúmaní kumulatívneho účinku všetkých existujúcich opatrení, obmedzenia prístupu k povolaniam alebo ich výkonu, vrátane nepretržitého profesionálneho rozvoja, profesionálnej etiky, povinnej registrácie, poistenia, požiadaviekna jazykové znalosti, znepokojuje niektoré zainteresované strany. Zoznam v tomto Článku 6.4 je však užitočný a potrebný na objasnenie toho, čo presne spadá do pôsobnosti tejto smernice, a nevyjadruje úsudok o vhodnosti týchto požiadaviek. Jednoducho to vysvetľuje to, na čo musia členské štáty pozorne prihliadať pri posudzovaní podstatných zmien právnych predpisov a zabezpečiť, aby nedošlo k duplicite požiadaviek pri posudzovaní kombinovaného účinku opatrení, ktoré platia pre regulované povolanie. Pokiaľ ide o povolania, v ktorých sa tieto požiadavky bežne používajú a z oprávnených dôvodov (ako je bezpečnosť pacientov), členské štáty by nemali čeliť žiadnym veľkým ťažkostiam pri vysvetľovaní, pokiaľ ide o ich proporcionalitu, prečo je to potrebné.
EFN preto:
• vyzýva európske inštitúcie, aby zabezpečili prijatie legislatívnych opatrení schopných zachovať bezpečnosť a kvalitu starostlivosti o pacientov, ako aj národné špecifiká v demografickej, geografickej a kultúrnej situácii.
• podporuje Článok 5, ktorý zabezpečuje, aby nariadenie bolo založené na riadnych odôvodneniach zo strany členských štátov.
• zdôrazňuje význam Článku 6.2 písm. (i), ktorý od členských štátov vyžaduje, aby vzali do úvahy účinky, pokiaľ ide o hospodársku súťaž na trhu, kvalitu služieb, voľný pohyb osôb a služieb.
• zdôrazňuje význam kumulatívnych účinkov (Článok 6.4) v oblasti zdravotníckych povolaní.
• víta požiadavku začleniť profesionál-
ne organizácie (Článok 7) do zavádzania testu proporcionality s cieľom dosiahnuť regulačné návrhy „vhodné na účel".
EFN podporuje navrhovanú smernicu o proporcionalite, pretože je jasným pokračovaním modernizovanej Smernice 2013/55/EÚ a posilňuje rozvoj ošetrovateľstva ako profesie. Smernica o proporcionalite sa stáva mimoriadnou ochranou pri snahe zabezpečiť, aby v krajinách nezavádzali minimálne požiadavky na vzdelanie sestier vytvorením nových ošetrovateľských povolaní/asistentov, ktorí nie sú „všeobecnými sestrami".
EFN dúfa, že zodpovedný spravodajca (Andreas Schwab), tieňoví spravodajcovia (Sergio Cofferati - S & D, Richard Sulík - ECR; Jasenko Selimovic -ALDE, Julia Reda - Verts/ALE), a výbory (Pa-loma López Bermejo - EMPL, Frangoi-se Grossetéte - ENVI a Gilles Lebreton - JURI), zohľadnia názory 3 miliónov sestier.
EFN bude naďalej zabezpečovať, že úroveň ochrany verejného zdravia nebude podkopaná novými ustanoveniami a že občania EÚ budú mať naďalej prístup k primerane vyškoleným a regulovaným odborníkom.
Test proporcionality môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa v celej EÚ.
EFN Position Paper-June2017
The European Federatíon of Nurses
Assocíatíons (EFN)
Regístratíon Number 476.356.013
Clos du Parnasse 11 A,
1050 Brussels, Belgíum
Tel: +32 2 512 74 19
Fax: +32 2 512 35 50
Email: efn®efn.be
Websíte: www.efnweb.eu
Preklad: Jana Slovákova
Správy zo zahraničných partnerských organizácií
Messages from the foreign partner organizations
IROPEAN ~EDE RATION OT NURSES ASSOCIATION S
E FN BľjsEels Office Z\ci d_ Faľ_i=u& Ila B-1050 Brussels
J-22 2 512 74 lg +32 2 512 35 50
E-mail efn^efn.fce Wei] www.eFnMeb.oig
Registration Number NGO0476.356.013
Európska federácia asociácií sestier (EFN) boia založená v roku 1971. EFN zastupuje viac ako 35 národných asociácii sestier a jej práca má vplyv na každodennú prácu 6 miliónov sestier v celej Európskej únii a Európe. EFN je nezávislý hlas ošetrovateľskej profesie a jej úlohou je posilniť postavenie a výkon povolania sestry v prospech zdravia občanov a záujmov sestier vEÚa Európe.
ESTÓNSKE PREDSEDNÍCTVO EU - DIGITÁLNE ZDRAVIE ... CO BUDE ĎALEJ?
Tlačová správa EFN , 17. júla 2017
Estónske predsedníctvo v EÚ, ktoré sa začalo 1. júla, má počas šiestich mesiacov ako jednu z priorít tzv. „digitálne zdravie", ktorého cieľom je podpora digitálnych inovácií v zdravotníctve, a to prostredníctvom hľadania rovnováhy so všetkými záujmami Európy, vrátane eHealth (so zameraním na právo občanov kontrolovať spracovanie ich údajov a širšie využívanie údajov na výskum a inovácie). Pre sestry je to kľúčové! Digitálne inovácie a údaje by mali umožniť ľuďom nezávislejšie riadiť svoje zdravie, informácie by sa mali používať na klinické účely, čím sa môže zlepšiť riadenie systému zdravotnej starostlivosti, a tým znížiť pracovné zaťaženie pracovníkov v prednej línii systému (sestier - pozn.red.).
Krajiny EÚ sa usilujú reagovať na zvyšujúci sa dopyt po kvalite, bezpečnosti, spravodlivosti a prístupe k zdravotnej starostlivosti v rámci verejnej súťaže, pričom sú zároveň vyzvané, aby podporili inovácie v súvislosti s udržateľnosťou svojich zdravotníckych služieb. Technologické zmeny v kombinácii s väčšími požiadavkami na komunitnú starostlivosť a ekonomickými tlakmi na zníženie nákladov prinútia sestry a ošetrovateľstvo, aby bolo súčasťou „európskych inovačných partnerstiev". Občianska spoločnosť sa tak stáva partnerom, ktorý sa zaoberá rozvojom jednotného trhu.
EFN uznala eHealth ako súčasť svojej politickej agendy v oblasti kvality a bezpečnosti, z dôvodu rastúceho významu pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj pre formovanie budúcej zdravotnej politiky. Zatiaľ čo v rámci vývoja elektronického zdravotníctva existuje veľký potenciál, sestry sú, bohužiaľ, príliš často považované za pasívnych príjemcov technológie eHealth, a nie za súčasť ich formovania. Výsledkom je, že sa sestry pri vytváraní týchto nových nástrojov často zdokonaľujú v odvetví informačno - komunikačných technológií (IKT). Sestry - ženy - zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji a formovaní IKT Vedúce sestry sa musia postaviť do samotného jadra technologickej inovácie, aby sa zabezpečilo, že sa bude rozvíjať relevantným a na pacienta orientovaným spôsobom.
Usmernenia EÚ, ktoré boli vypracované prostredníctvom projektu EFN ENS4Care EÚ, prispievajú k stratégii Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu, v ktorej Európska komisia vypracovala stratégiu pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast s cieľom rozvíjať hospodárstvo založené na poznatkoch a inováciách. Sestry môžu zohrať kľúčovú úlohu pri riešení vznikajúcich výziev v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti s inovatívnymi prvotnými riešeniami, podnecovaním požiadaviek na efektívnejšiu, dostupnejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú a sociálnu starostlivosť.
Technologický priemysel môže navyše vyvíjať produkty, ktoré podporujú frontálnu pracovnú silu, zatiaľ čo eSkilIs (elektronické zručnosti) zdravotníckych pracovníkov sú podporované a nevyhnutné, IT manažéri neinformujú sestry a lekárov, čo majú robiť. Tento dialóg medzi technickými spoločnosťami a sestrami (profesijnými združeniami a regulačnými orgánmi) je naliehavo potrebný, pretože algoritmické rozhodovanie a transparentnost' sú potrebné vo vzťahu k algoritmickej zodpovednosti. Umelá inteligencia už transformuje našu spoločnosť revolučnou účinnosťou v priemysle a službách. Otázka etiky v tejto transformácii je naďalej prvoradá, rovnako ako rovnica na „návratnosť investícií". Integrácia digitálnych technológií a robotov do procesu ošetrovateľskej starostlivosti môže tiež pomôcť pri nábore mladých sestier a mohla by sa zvoľniť časová vyťaženosť sestier, aby poskytli viac emocionálnej podpory, čo by umožnilo sestrám vykonávať kvalifikované hodnotenie, kritické myslenie a zachraňujúcu starostlivosť.
VEREJNÉ VYPOČUTIE VÝBORU EMPL EURÓPSKEHO PARLAMENTU NA OCHRANU PRACOVNÍKOV PRED KARCINOGÉNMI A MUTAGÉNMI PRI PRÁCI
Tlačová správa EFN , 13. júla 2017
Po dočasnej dohode, ku ktorej dospelo Maltské predsedníctvo a Európsky parlament 28. júna 2017 o novej smernici zameranej na pomoc pri ochrane pracovníkov pred expozíciou karcinogénom alebo mutagénmi na pracovisku, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu zorganizoval 13. júla verejné vypočutie zamerané na diskusiu o vedeckom a hospodárskom hľadisku, ktorý je základom dôležitého legislatívneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2004/37 / ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (spravodajca Claude Rolin (EPP, FR). Najmä o jeho očakávaných dôsledkoch na hlavné zainteresované strany vrátane sestier.
Pre ošetrovateľskú profesiu je to kľúčový problém, keďže 7,9 milióna sestier a viac ako 12,7 milióna zdravotníckych pracovníkov v Európe je vystavených každoročne karcinogénnym, mutagénnym a toxickým látkam a smernica o karcinogénoch a mutagénoch (2004 / 37 / ES) v súčasnosti neuznáva nebezpečenstvo nebezpečných liekov v zdravotnej starostlivosti, ani podrobnosti o tom, ako by sa malo zabrániť ich negatívnym účinkom. V roku 2012 bolo zaznamenaných až 106 500 úmrtí na rakovinu s určením príčiny - expozícia karcinogénnych látok na pracovisku, čím sa rakovina stala prvou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou v EÚ. Odhaduje sa, že každoročne v Európe dochádza pri vystaveniu nebezpečným látkam pri práci k 2 220 novým prípadom leukémie, čo vedie každoročne k ďalším 1 427 úmrtiam zdravotníckych pracovníkov. Je preto čas konať, aby sme chránili sestry a iných zdravotníckych pracovníkov pred smrteľnými chemickými rizikami počas činností, ako je príprava a podávanie nebezpečných liekov vrátane cytotoxických liekov používaných na liečbu pacientov s rakovinou.
EFN spolupracuje s poslancami Európskeho parlamentu a ďalšími expertnými skupinami na navrhovaní zmien a doplnení smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ktoré sa po prvýkrát v právnych predpisoch konkrétne zamerajú na riziká, ktoré pre odborníkov v oblasti zdravia súvisia s expozíciou nebezpečnými liekmi na pracovisku, a čo je potrebné urobiť na ich ochranu pred rakovinou a reprodukčnými problémami, ktoré vznikajú pri karcinogénnych liekoch. Smernica by mala vymedziť nebezpečné lieky s dohodnutými šiestimi charakteristikami, ktoré by mala EÚ pravidelne uverejňovať v zozname nebezpečných liekov, vrátane usmernení zameraných na zabránenie expozície pracovníkov. Zdravotníci musia dostať vhodné a pravidelné informácie o rizikách, osobných ochranných prostriedkoch, ako aj o vhodných pokynoch pre dekontamináciu, čistenie a dezinfekciu na základe úrovní kontaminácie povrchu a druhu liekov a povinné pravidelné monitorovanie povrchovej kontaminácie.
Preklad tlačových správ: Lukáš Kober
PREČO BYŤ ČLENOM V SK SaPA?
právna poradňa
SK SaPA
INFORMAČNÝ BULLETIN
ft J
občianske združen
» OŠETROVATEĽSTVO f A PÔRODNÁ ASISTENCIA
ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK
Ošetrovateľstvo v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti Odborné príspevky
Nursing In Anesteziology And Intensive Care
POHĽAD NA 10 ROKOV ČINNOSTI
SEKCIE SESTIER PRACUJÚCICH V ANESTÉZIOLÓGII A INTENZÍVNEJ STAROSTLIVOSTI
HELENA GONDAROVA- VYHNICKOVA1'5, MILAN LAURINC2'5, ANDREA BRATOVA345
1 Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Ružomberok
2 Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, NÚSCH a. s., Detské kardiocentrum, Bratislava
3 Ústav ošetřovatelství, 2. LF UK a Fakultní nemocnice Motol, Praha
4 Hospic - Dom pokoja a zmieru u Bernadetky, Nitra
5 Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, SK SaPA, Bratislava
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) za účelom združovania členov Komory pre uspokojovanie profesijných aodborných záujmov zriaďuje odborné sekcie sestier a pôrodných asistentiek. Člen Komory môže byť organizovaný v neobmedzenom počte odborných sekcií Komory, najmä podľa dosiahnutej špecializácie v nadväznosti na aktuálne pracovné zaradenie. Jednou z odborných sekcií SKSaPA je Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti. Uvedená odborná sekcia po dlhoročnom období pasivity obnovila svoju činnosť v roku 2008, kedy počas I. Celoslovenskej konferencie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a urgentnej starostlivosti v Košiciach bol zvolený výbor sekcie, ktorá niesla názov Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a urgentnej starostlivosti. Predsedníčkou sekcie sa stala Mgr. Jozefína Bančejová, dipl. s. O rok neskôr II. Celoslovenská konferencia sekcie už niesla názov medzinárodná, o čom svedčila účasť českých kolegýň na tomto odbornom podujatí. Na základe vývoja a zmien, ktoré sa dotýkali sestier pracujúcich v urgentnej starostlivosti, sekcia zmenila svoj názov i zameranie. Jej aktivity sa začali niesť pod novým názvom: Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a jej činnosť trvá dodnes. Sekcia je hodnotená ako jedna z najaktívnejších. Vsúčasnosti
má 741 členov. V priereze desiatich rokov sa konferencií sekcie zúčastnilo viac ako 2000 registrovaných účastníkov zo šiestich krajín Európy (Slovenska, Poľska, Srbska, Rakúska, Maďarska, Česka). Bolo prezentovaných viac ako 360 prednášok a skoro sto posterov. Na týchto konferenciách sa zúčastnilo 115 vystavovateľov.
Konferencie Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti SKSaPA:
» 17. - 18. 10. 2008 - Košice: I. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a urgentnej starostlivosti (Organizátori: PhDr. Bančejová a kol.)
» 19. - 20. 05. 2009 - Košice: II. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii, intenzívnej starostlivosti a urgentnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Bančejová a kol.) "
» 24.-25. 06. 2010-Trnava. III. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Lan-čaričová, PhDr. Bančejová a kol.)
» 03. - 04. 06. 2011 - Ružomberok: IV. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Gondárová-Vyhničková, PhDr. Bančejová a kol.)
» 22. - 23. 06. 2012 - Nový Smoko-vec: V. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Kober, PhD., PhDr. Laurinc, PhD. a kol.)
» 14. - 15. 06. 2013 - Nitra: VI. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Bratova, PhD., PhDr. Laurinc, PhD. a kol.)
» 13.-14. 06. 2014-Poprad: VII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Kober, PhD., PhDr. Laurinc, PhD. a kol.)
» 18. - 19. 6 2015 - Trnava: VIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Lančaričová, PhDr. Laurinc, PhD. rjmj a kol.) ^
» 18. - 19. 6 2016 - Tatranská Lomnica: IX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Kober, PhD., PhDr. Laurinc, PhD. a kol.)
» 15. - 16. 06. 2017 - Bratislava: X. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou (Organizátori: PhDr. Laurinc, PhD. a kol.)
Každoročne Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti vydáva z konferencie Zborník odborných abstraktov a príspevkov s ISBN. Informácie z konferencií sú prezentované v domácich a zahraničných odborných časopisoch, na webo-vej stránke SK SaPA, sociálnej sieti, v národných a regionálnych médiách. Prvá medzinárodná spolupráca sekcie začínala u susedov v Česku. Konkrétne so Sekciou anestéziológie, resuscitace a intenzívní péče Českej asociace sester (ARIP ČAS). Neskôr aj s Profesní a odborovou unii zdravotnických pracovníků (POUZP). Niektorí členovia sekcie aktívne vystúpili na kongresoch Českej společnosti anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny (ČSA-RIM).
Jedným z dôležitých medzníkov sekcie je podpísanie Bilaterálnej zmluvy s Udruženjem anestetičara Srbje v roku 2010. Na základe tejto dohody sa slovenské sestry - členky sekcie majú možnosť, za obojstranne výhodných podmienok, zúčastňovať medzinárodných kongresov v Srbsku, a tak nielen získavať poznatky zo zahraničia, ale i prezentovať prácu našich sestier, reprezentovať slovenské sestry na medzinárodnej pôde. Traja členovia výboru sekcie (Laurinc, Gon-dárová-Vyhničková, Bratova) dostali od predsedu Udruženja anestetičara Srbje poďakovanie za rozvoj bilaterálnej, ale i medzinárodnej spolupráce sestier. Okrem uvedenej spolupráce s Českom a Srbskom je rozbehnutá spolupráca aj s poľskými sesterskými organizáciami a ohľadom spolupráce boli oslovené organizácie sestier
v Maďarsku a na Ukrajine. Kongresov v Česku, Srbsku a Polsku sa zúčastnilo niekoľko desiatok slovenských sestier, mnohé s aktívnou účasťou. Účasť mnohých sestier na týchto odborných podujatiach bola realizovaná aj s finančnou podporou Občianskeho združenia pre podporu sestier a pôrodných asistentiek, za čo združeniu vyslovujeme poďakovanie. Členovia výboru sekcie komunikujú s European federation of Critical Care Nurses as-sociations (EfCCNa) a World Federation of Critical Care Nurses (WFCCN) a niektorí členovia výboru sa aktívne zúčastnili kongresov týchto európskych a svetových federácií.
Z domácich partnerov na spolupráci je potrebné uviesť Sekciu sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej medicíne Slovenskej spoločnosti sestier a pôrodných asistentiek, o. z. Slovenskej lekárskej spoločnosti. Pozvanie zástupcov sekcie do panelovej diskusie počas odborného podujatia Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny. Okrem účasti na odborných podujatiach sú členovia výboru sekcie aktívni aj pri pripomienkovaní a tvorbe legislatívy, právnych predpisov týkajúcich sa ošetrovateľskej starostlivosti v anestéziológii a odboroch intenzívnej starostlivosti v kontexte s kvalitou starostlivosti, bezpečnosťou pacienta, pracovnými podmienkami sestier i ich ohodnotením. Ich činnosť by nebola možná bez podnetov a spolupráce s mnohými aktívnymi členmi sekcie. Súčasný výbor Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti pracuje v zložení: PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. - predseda (3. volebné obdobie), PhDr. Andrea Bratova, PhD. - podpredseda, PhDr. Helena Gondá-rová-Vyhničková, dipl., Mgr. Viera Kor-maníková a Bc. František Naňo.
Kontakt na autora
PhDr. Helena Gondárová -Vyhničková, dipl. s. KAIM,
Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Ružomberok E-mail: helenagondar 1 (cbgmail.com
Zdroj Foto: archív autora
ETIKA V INTENZÍVNEJ OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI
ETHICS IN INTENSIVE NURSING CARE
ANDREA BRATOVA125, HELENA GONDÁROVÁ-VYHNICKOVÁ35, MILAN LAURINC45
1II. LF Univerzity Královy v Prahe
2 Hospic - Dom pokoja a zmieru u Bernadetky, Nitra
3 Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, Ústredná vojenská nemocnica SNP, Ružomberok, fakultná nemocnica
4 NÚSCH a. s., Detské kardiocentrum, OAIM, Bratislava
5 Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, SK SaPA
Abstrakt
Pokrok v rozvoji medicínskej techniky umožňuje udržiavať svojich pacientov pri živote naviac niekoľko dní, týždňov, ba i mesiacov. Veľakrát s využitím prístrojov na riadené podporné dýchanie, umelým obehom krvi, elektrickým stimulátorom svalovej činnosti, pokrokom vo farmakológii a iných odvetviach, sa predlžuje agónia a utrpenie samotného pacienta i jeho príbuzných. Často sa predlžovanie života vykonáva dovtedy, kým nie je totálna istota, že možno stanoviť definitívnu smrť. Lekár si bez lekárskeho konzília nedovolí odpojiť pacienta, ktorého oživenie je podľa jeho mienky nemožné, pretože by tento akt mohol byť považovaný za eutanáziu. Pri rozhodovaní o prechode z intenzívnej liečby a starostlivosti na starostlivosť a liečbu paliatívnu je zohľadňované vyjadrenie všetkých zdravotníckych pracovníkov ošetrujúceho tímu.
Kľúčové slová
Intenzívna starostlivosť. Paliatívna starostlivosť. Terminálne štádium. Sestra. Etika.
Abstract
Progress in the development of medical technology allows to keep patients alive for more than just a few days, weeks or months. Agony and suffering of the patient himself and his relatives are often extended with the use of devices for the controlled respiratory support, artificial blood circulation, an electric stimulator of muscle activity, advances in phar-
macology and other sectors. Often increases in longevity performed until there is absolute certainty that it is possible to establish a definitive death. A doctor without a medical committee will not allow to disconnect the patient, whose recovery is impossible in his opinion, because this act could be considered euthanasia. Expression of all health professionals attending the team is taken into account when deciding on the transition from intensive care and treatment to palliative care and treatment.
Keywords
Intensive care. Palliative care. Terminal stage. Nurse. Ethics.
Sestry reprezentujú najväčšiu profesionálnu skupinu pôsobiacu v ošetrovateľstve, ktorá spolupracuje s lekármi, stojí po boku pacientom a ich blízkym tesnejšie, ako ktorýkoľvek iný zdravotnícky pracovník (1).
Vďaka pokroku v oblasti farmakológie, materiálno-technickému pokroku v oblasti intenzívnej starostlivosti stúpa počet pacientov, ktorí tieto akútne stavy prežijú, avšak s takými zdravotnými následkami a postihnutiami, že kvalita ich života je otázna. Pokrok v tejto oblasti priniesol nielen možnosti riešenia stavov, ktoré boli predtým neriešiteľné, ale súčasne sa začali vynárať etické, ekonomické a medicínske otázky. Tak, ako dochádza k zvyšovaniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej a medicínskej starostlivosti o pacienta
v ohrození života, čoraz častejšie sa dostáva do popredia otázka kvality života pacienta po zvládnutí akútneho stavu. Umelé predlžovanie života prinieslo právne i etické otázky. Od čias, kedy sa pokročilo v rozvoji medicínskej techniky, nastala akoby posadnutosť lekárov udržiavať svojich pacientov pri živote naviac niekoľko dní, týždňov, ba i mesiacov. S využitím prístrojov na riadené podporné dýchanie, umelým obehom krvi, elektrickým stimulátorom svalovej činnosti, pokrokom vo farmakológii a iných odvetviach, sa predlžuje agónia a utrpenie samotného pacienta i jeho príbuzných. Často sa predlžovanie života vykonáva dovtedy, kým nieje totálna istota, že možno stanoviť definitívnu smrť. Ak existuje možnosť navrátenia pacienta do života, nech je akokoľvek malá, bez ohľadu na mieru jeho možného postihnutia vplyvom tohto umelého prežívania, je stále napojený na moderné prístroje.
Resuscitačná a intenzívna liečba a starostlivosť je poskytovaná kriticky chorým pacientom, u ktorých hrozí zlyhanie životne dôležitých funkcií, zlyháva alebo zlyhala funkcia jedného alebo viacerých orgánových systémov, čo väčšinou vyžaduje podporu alebo prístrojovú náhradu. Poskytuje sa na lôžkach oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a je zabezpečená jeho pracovníkmi (2).
Terminálny stav života, zomieranie, je stav, kedy dochádza k postupnému a nevratnému zlyhávaniu
dôležitých vitálnych funkcií organizmu a jeho tkanív. Dôsledkom tohto zlyhávania nastáva zánik organizmu ako celku, zánik jedinca, a teda jeho smrť. Je zrejmé, že je to finálny a prirodzený dôsledok života (3).
Základné etické princípy v zdravotníctve: Princíp prospešnosti (be-neficiencia) - konať a podporovať dobro, duševnú pohodu, robiť všetko v prospech pacienta a pomáhať mu uskutočňovať jeho priania. Môže to znamenať aj nezostať nečinným. Princíp nepoškodit' (non-maleficien-cia) - vylúčiť akékoľvek úmyselné i neúmyselné poškodenie, ublíženie alebo usmrtenie. Princíp autonómie
- rešpektovať rozhodnutie pacienta a jeho právo na sebaurčenie, rešpektovanie jeho osobných etických zásad a jeho hodnôt a presvedčenia. Princíp spravodlivosti (justicia)
- rovnosť v zaobchádzaní so všetkými ľuďmi, nerobiť rozdiely medzi pacientmi, poskytovať zdravotnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje, bez rozdielu a diskriminácie. Pravdovravnosť (veracita) - záväzok hovoriť iným pravdu, nepoužívať klamstvo. Dôveryhodnosť - rešpektovať dôvernú povahu informácii o pacientovi, dodržiavanie mlčanlivosti. Porozumenie a tolerancia - pochopenie, empatia, schopnosť akceptovať iný názor, nehodnotit' a neodsudzovať pacienta za jeho rozhodnutia a názory. Rešpektovanie klienta - oceniť iných, ich práva a zodpovednosť. Transparentnost' - konať na základe všeobecne známych etických štandardov, ktoré akceptujú všetci zainteresovaní. Konečnosť (finalita—defi-nitívnosť) - konať spôsobom, ktorý môže mať prioritu pred požiadavkami zákona, náboženstva a spoločenských zvyklostí (4). Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo dňa 25.7.1999 dokument, ktorý reaguje na problém medicíny a na nezmyselné predlžovanie terminálnej fázy života proti vôli chorého pri neadekvátnom nasadení všetkých možných prostriedkov, ktoré bránia
chorému zomrieť v pokoji, bez bolestí, dôstojne a obklopený citlivou starostlivosťou (5). V právnom systéme Slovenskej republiky sa pojem eutanázia uvádza v prílohe č. 4 zákona č. 578/2004, Z. z.: „Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicídium sú neprípustné" (6). Posun v riešení problematiky prináša: Odporúčanie postupu pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u dospelých pacientov, ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia. Odporúčanie je konsenzuálne stanovisko Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny a Sekcie paliatív-nej medicíny Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorý formuje postup pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u dospelých pacientov, ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia (ďalej terminálny pacient). Ide najmä o terminálnych pacientov: v hlbokom bezvedomí s príznakmi ireverzibilného poškodenia centrálneho nervového systému, pri ktorom nie je možné odôvodnene predpokladať prinavrátenie vedomia a prinavrátenie mozgových funkcií; multiorgánovým zlyhávaním, u ktorých nie je možné liečebne ovplyvniť vyvolávajúcu príčinu alebo patologický dej, ktorý je jej následkom. Zdravotný stav pacienta sa trvale zhoršuje alebo prinajmenšom nezlepšuje aj napriek primeranej liečbe alebo nahradení funkcie orgánov (6).
Odporúčania pre klinickú prax
Prioritou paliatívnej liečby a starostlivosti je zmiernenie bolesti a utrpenia. Kvalita lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti sa nemení. Podnet na prechod z liečby intenzívnej na liečbu paliatívnu môže dať kto-
koľvek z ošetrujúceho tímu. Pri rozhodovaní o prechode na paliatívnu starostlivosť treba brať do úvahy prianie pacienta vždy, ak je to možné. Prítomnosť rodiny, či blízkych sa má vždy umožniť, pokiaľ ju pacient neodmietol. Rodinu a blízkych pacienta treba primerane informovať, najlepšie v štruktúrovanom rozhovore, pokiaľ pacient neurčil inak. Formu a obsah informácie je treba dôsledne zvážiť v súlade s okolnosťami každého jednotlivého prípadu a treba postupovaťv súlade so zákonom. Delegovanie zodpovednosti na rodinu, či blízkych za prijaté rozhodnutie o zmene intenzívnej liečby na liečbu paliatívnu a starostlivosť je neprístupné. Do rozhodovania o prechode na paliatívnu starostlivosť majú byť zahrnutí všetci členovia tímu ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov. Do rozhodovania o prechode na paliatívnu starostlivosť je potrebné zohľadniť vyjadrenia aktuálnych konziliárnych vyšetrení. Za konečné rozhodnutie o zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť nesie zodpovednosť vedúci lekár príslušného pracoviska alebo ním určený lekár. V čase ústavnej pohotovostnej služby zodpovedá za rozhodnutie o zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť lekár, ktorý je zodpovedný za konkrétny úsek v rámci výkonu pohotovostnej služby a za lekársku starostlivosť o daného pacienta. Rozhodnutie o nezačatí alebo nepokračovaní v neúčelnej alebo márnej liečbe musí byť uvedené v zdravotnej dokumentácii. Zápis musí obsahovať epikritické zhodnotenie zdravotného stavu a medicínske zdôvodnenie rozhodnutia o ukončení intenzívnej a začatí paliatívnej starostlivosti. Ciele intenzívnej liečby, prínos a riziká plánovaných i prebiehajúcich jednotlivých diagnostických a liečebných postupov treba prehod-nocovať a zvažovať v pravidelných intervaloch  (minimálne jedenkrát o
za 24 hodín).
Akékoľvek už prijaté rozhodnutie sa môže v odôvodnených prípadoch prehodnotiť a zmeniť (6). Pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť sa kladie dôraz na ochranu ľudskej dôstojnosti; obmedziť poskytovanie neúčelnej a márnej liečby; prispieť k zvýšeniu kvality rozhodovania a zlepšiť komunikáciu vo vnútri tímu ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov, ako aj zdravotníckymi pracovníkmi, rodinami, či blízkymi osobami pacientov navzájom; zdôrazniť pre odbornú a laickú verejnosť, že odborne podložené a zdokumentované stanovisko ku nezačatiu alebo nepokračovaniu neúčelnej a márnej liečby je v súlade s etickými princípmi medicíny a platnými právnymi predpismi; nezačatie alebo nepokračovanie neúčelnej a márnej liečby nie je eu-tanázia (6).
Paliatívna starostlivosť je podľa WHO prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči--voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psycho-sociálne a duchovné problémy, a tým predchádza a zmierňuje utrpenie (7). „Ak je pacient kompetentný, vždy mu to treba dať na rozhodnutie. Tento typ rozhodovania sa zatiaľ v slovenskej medicíne neujal z neprimeraného strachu, že to niekto označí za pasívnu eutanáziu", hovorí hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre paliatívnu medicínu MUDr. Kristína Križanová (8).
Prieskum realizovaný v Slovenskej republike so vzorkou 122 respondentov v roku 2015 uvádza potvrdenie predpokladu, sestry, vyjadria prevažne názor, že dodržiavania etických noriem a princípov pri poskytovaní intenzívnej starostlivosti, sú sťažené v oblasti: autonómie, poskytovania informácií, komunikácie. Výsledky prieskumu potvrdili,
že úroveň dodržiavania etických noriem a princípov sú v tejto oblasti signifikantně nižšie než 50% (p < 0.001, Glass d=0.383). Len tretina (36,9 %) sestier sa vyjadrila, že pokiaľ svoju vôľu pacient vyjadrí aj pred svedkami (príbuzní, zdravotnícki pracovníci), jeho prianie je rešpektované a zadokumentované. Z týchto výsledkov vyplýva, že autonómia pacienta, jeho vôľa a právo rozhodnúť o sebe nie sú rešpektované (9). Etická zložka je v intenzívnej medicíne zásadná. Venuje sa hraničným, kritickým, až extrémnym stavom na rozhraní života a smrti. Okrem nasadenia všetkých dostupných, často invazívnych prostriedkov bez informovaného súhlasu pacienta s cieľom optimálnej terapie a jej úlohám, sa odborne i eticky vyrovnať s liečebne neriešiteľnými stavmi. Medicínsko-etické problémy budú existovať vždy, pretože medicína je neustále vo vývoji (10).
Zdroje
1. Jurásková, D., Etika a komunikace v ošetřvatelství. In Ptáček, R. -Bartůněk a kol. Etika a komunikace v medicíně. Edice celoživotního vzdělávání ČLK. 2011. 239 - 245 s., ISBN 978-80-247-3976-2.
2. Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Uverejnené vo Vestníku MZ SR č. 29589-1/2006 - OZSO, čiastka 11, ročník 55 [online]. 2007, [citované 10.11.2016]. Dostupné z: www.health.aov.sk/ swift data/source/.../ vestnik0704. pdf.
3. Melišová, J. Sociálna starostlivosť o zomierajúcich a ich rodiny. Diplomová práca. Trnava, [online]. 2000, [citované 22.11.2016]. Dostupné na: www.hospice.sk/hos-picel/data/jaja diplomová práca final.doc
4. Křivková, J. Etické otázky ošetřovatelské péče u pacientů na dlouhodobé umělé plicní ventilaci. Diplomová práca. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích,
Zdravotně sociální fakulta, [online]. 2013, [citované 10.12.2016]. Dostupné na: https://theses.cz/id/1rz-Iqj/Kivkov diplomov prce.pdf.
5. Ochrana ľudských práv a dôstojnosti smrteľne chorých a zomierajúcich. 1999. Vestník 1 Rady Európy 1418, príloha č. 4.
6. Odporúčanie postupu pri zmene intenzívnej liečby na paliatívnu liečbu a starostlivosť u dospelých pacientov, ktorí nie sú schopní o sebe rozhodovať v terminálnej fáze ochorenia, [online]. 2014, [citované 12.10.2016]. Dostupné na: http://www.ssaim.sk/documents/ EoL-AlM 2014.pdf
7. Čo je paliatívna medicína, paliatívna starostlivosť? [online]. 2002. [citované 12.10.2016]. Dostupné na: http://www.hospice.sk/hospi-ce1/paliativ.html
8. Oddelení paliatívnej medicíny je u nás zopár, [online]. 2016, [citované 12.08.2016]. Dostupné na: http://mediweb.hnonline.sk/spravy /aktuálne /oddeleni-paliativnej-me-diciny-je-u-nas-zopar
9. Ondrejková, I, Gondárová-Vy-hničková, H. Etika v intenzívnom ošetrovateľstve z pohľadu sestier. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia, suplementum - vedecká recenzovaná časť. č. 4, 2016. s. 32 - 37. ISSN 1339-5920.
10. Drábková, J. Etické a kritické stavy. In Ptáček, R. - Bartůněk a koľ Etika a komunikace v medicíně. Edice celoživotního vzdělávání ČLK. Praha : Grada. 2011. 487 -499 s., ISBN 978-80-247-3976-2.
Kontaktná adresa
PhDr. Andrea Bratova, PhD. E-mail: abratova&amail. com
INOVÁCIA VZDELÁVANIA SESTIER V ŠPECIALIZAČNOM ODBORE ANESTÉZIOLÓGIA A INTENZÍVNA STAROSTLIVOSŤ
INNOVATION OF NURSES EDUCATION IN THE SPECIALIZED FIELD OF ANESTHESIA AND INTENSIVE CARE
PHDR. ZUZANA RYBÁROVÁ, PHD.
Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Súhrn
Anestéziológia a intenzívna starostlivosť je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá komplexnou ošetrovateľkou starostlivosťou o kriticky chorých, u ktorých hrozí zlyhanie, zlyháva alebo zlyhala funkcia jedného alebo viacerých orgánov alebo orgánových systémov. Zahŕňa aj anestetickU starostlivosť pri vykonávaní diagnostických a liečebných výkonov operačnej a neoperačnej povahy. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť sa vykonáva formou špecializačného štúdia. Špecializačným štúdiom v akreditovanom špecializačnom študijnom programe sa rozširujú vedomosti a zručnosti získané štúdiom a odbornou praxou. Cieľom príspevku je priblížiť návrh inovácie minimálneho štandardu vzdelávania špecializačného štúdia v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť z pohľadu garanta špecializačného štúdia v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť so zameraním na jeho priebeh, podmienky prijatia na štúdium, náplň štúdia, rozsah teoretických vedomostí, zručností a praktických skúseností, ako aj formu ukončenia štúdia. Návrhy vychádzajú z praktických skúseností s manažmentom špecializačného štúdia v danom odbore. Specializačně vzdelávanie v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť v našej vzdelávacej ustanovizni má dlhoročnú tradíciu. Vykonáva sa od roku 1963. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných
štúdií SZU v rokoch 2004 - 2017 vydala v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť 1474 kvalifikačných dokladov.
Kľúčové slová
Inovácia vzdelávania. Minimálny štandard vzdelávania. Špecializač-né štúdium. Odbor anestéziológia a intenzívna starostlivosť.
Summary
Anesthesiology and Intensive Care is a specialized department, which deals with a complex nursing care for critically ill patients, who are at risk of functional failure of one or more organs or organ systems. It also includes anesthetic care in carrying out diagnostic and therapeutic procedures of an operative and non-surgical nature. Another education of healthcare workers in the field of anesthesiology and intensive care is carried out in the form of a specialized study. Specialized study in the accredited specialization study program will extend the knowledge and skills acquired by the study and professional practice. The aim of the paper is to bring forward the proposal to innovate minimal standard of education of a specialized study in the specialized field of anesthesiology and intensive care from the perspective of the guarantor of the specialized study in the field of anesthesiology and intensive care focused on its course, the conditions of admission to study, the content of the study, the range of theoretical knowledge, skills
and practical experience and also the form of study completion. The suggestions are based on practical experience with the management of a specialized study in the given field. Specialized education in the field of anesthesiology and intensive care in our educational institution has a long tradition. It has been practiced since 1963. In 2004 - 2017, the Faculty of Nursing and Professional Health Studies of the SZU has 1474 qualification papers in the specialization field of anesthesiology and intensive care.
Keywords
Innovation of education. Minimal standard of education. Specialized study. Department of Anesthesiology and Intensive Care.
Úvod
Anestéziológia a intenzívna starostlivosť je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá komplexnou ošetrovateľkou starostlivosťou o kriticky chorých, u ktorých hrozí zlyhanie, zlyháva alebo zlyhala funkcia jedného alebo viacerých orgánov alebo orgánových systémov. Zahŕňa aj anestetickú starostlivosť pri vykonávaní diagnostických a liečebných výkonov operačnej a neoperačnej povahy (1).
Špecializačné štúdium pozostáva z praktickej časti a teoretickej časti, pričom prevažnú časť špecializačného štúdia tvorí praktická časť (2). Špecializačné štúdium trvá jeden rok a šesť mesiacov čo je z nášho pohľadu postačujúce.
Specializačně štúdium by podľa našich odporúčaní malo nadväzovať na:
a) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ošetrovateľskú prax najmenej dva roky bez prerušenia, prax v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť minimálne 1 rok a 6 mesiacov a pracovné zaradenie v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosti najmenej dva roky a 6 mesiacov bez prerušenia,
b) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ošetrovateľskú prax najmenej dva roky bez prerušenia, prax v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť minimálne 1 rok a 6 mesiacov a pracovné zaradenie v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosti najmenej dva roky a 6 mesiacov bez prerušenia,
c) vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, ošetrovateľskú prax najmenej dva roky bez prerušenia, prax v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť minimálne 1 rok a 6 mesiacov a pracovné zaradenie v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosti najmenej dva roky a 6 mesiacov bez prerušenia, alebo
d) úplné stredné odborné vzdelanie v študijných odboroch pre zdravotnícke povolanie sestra, ošetrovateľskú prax najmenej dva roky bez prerušenia, prax v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť minimálne 1 rok a 6 mesiacov a pracovné zaradenie v odbore anestéziológia a intenzívna
starostlivosti najmenej dva roky a 6 mesiacov bez prerušenia.
Musí byť splnený rozsah teoretických vedomostí, praktických zručností a skúseností, ktoré sú potrebné na výkon špecializovaných pracovných činností.
Rozsah teoretických vedomostí spočíva v teoretických poznatkoch z odboru anestéziológie a intenzívnej starostlivosti. K skvalitneniu špecializačného štúdia v rozsahu teoretických vedomostí odporúčame vyňať z minimálneho štandardu všeobecné témy ako teórie a modely ošetrovateľstva a edukačný proces a to vzhľadom na to, že sa predpokladá že sestra ktorá je zaradená do vzdelávacieho programu má tieto vedomosti nadobudnuté v pregraduálnom štúdiu. Štandardizáciu resuscitácie a intenzívnej starostlivosti odporúčam nahradiť štandardami resuscitačných postupov. K právnym predpisom navrhujeme doplniť tému etické a právne aspekty vzťahujúce sa na zdravotnú starostlivosť na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej starostlivosti.
V minimálnom počte zdravotníckych výkonov sa do rozsahu praktických zručností a skúseností zaraďujú technické zručnosti a ošetrovateľské výkony, ktoré súvisia s diagnostickými a liečebnými výkonmi, pri ktorých sestra spolupracuje s lekárom. Na základe dlhoročných skúseností s manažmentom špecializačného štúdia navrhujeme jednotlivé výkony rozdeliť podľa toho, či ich sestra vykonáva za asistencie lekára alebo samostatne v rámci svojich legislatívne vymedzených kompetencií. K diagnostickými a liečebnými výkonom, pri ktorých sestra spolupracuje s lekárom sa zaraďu-
jú: rozšírená resuscitácia, kardio-verzia, dočasná kardiostimulácia, externá defibrilácia, kanylácia centrálnej žily, kanylácia tepny, zabezpečenie dýchacích ciest s pomôckami, perkutánna tracheostómia, bronchiálna laváž, bronchoskopia a fibroskopia, punkcia hrudníka, hrudná drenáž, zavádzanie ente-rálnej a balónikovej sondy, katetri-zácia močového mechúra u muža, lumbálna punkcia a jugulárna oxy-metria. K výkonom navrhujeme doplniť simuláciu kardiopulmonálnej resuscitácie na figuríne, zabezpečenie dýchacích ciest s pomôckami (asistencia pri endobron-chiálnej intubácii, laryngeálna maska) (samostatne simulácia na figuríne), odber arteriálnej krvi, odsávanie z endotracheálnej a tra-cheostomickej kanyly otvoreným a zatvoreným systémom, zavádzanie žalúdočnej sondy u pacienta v bezvedomí a eliminačné metódy (hemodialýza, hemoperfú-zia). Asistenciu a ošetrovateľskú starostlivosť pri zavádzaní pľúcneho katétra odporúčame vylúčiť z praktických výkonov, nakoľko sa už nevykonáva. Špecifiká odberu biologického materiálu na vyšetrenie (napríklad biochemické, mikrobiologické, hematologické) odporúčame vylúčiť, nakoľko sú súčasťou pregraduálneho štúdia sestier.
Každá praktická zručnosť a každý výkon musí by vykonaný v požadovanom počte, ktorý určuje špecia-lizačná náplň. Pri jednotlivých výkonoch odporúčame upraviť počty tak, aby študent získal dostatočné praktické skúsenosti a zručnosti pri jeho vykonávaní.
Na základe praktických skúseností odporúčame inováciu v nasledovných výkonoch: starostlivosť o anesteziologické inštrumentá-rium vynechať a nahradiť len
starostlivosťou o pomôcky a prístroje k anestézii, resuscitácii a intenzívnej starostlivosti; vytváranie podmienok pre bezpečné prostredie nahradiť - bezpečnosť pri práci na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej starostlivosti; aplikovanie metódy ošetrovateľského procesu, jeho jednotlivých krokov - vyňať nakoľko ide o všeobecné vzdelanie sestry; komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť doplniť o starostlivosť o pacienta po kardiopulmonálnej resuscitácii (KPR) a špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v septickom stave a infekčného pacienta.
Za technické zručnosti sa považuje manipulácia s prístrojovou technikou. V tejto časti minimálneho štandardu navrhujeme len minimálnu úpravu a to nastavenie základných parametrov ventilátora na umelú pľúcnu ventiláciu.
Organizačná forma špecializač-ného štúdia je vyhovujúca, no v časti Rozsah a zameranie odbornej zdravotníckej praxe vykonávanej na jednotlivých pracoviskách zdravotníckych zariadení, jej minimálna dĺžka a časový priebeh odporúčame nasledovné zmeny: ošetrovateľská prax v špecializač-nom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť bola v dĺžke trvania jeden a pol roka, z toho teoretická príprava vo vzdelávacej ustanovizni štyri týždne a odborná zdravotnícka prax vo výučbovom zdravotníckom zariadení tri týždne. Praktickú časť zamerať na výkony, ktoré na svojom pracovisku účastníci štúdia štandardne nevykonávajú, výber školiaceho miesta modifikovať tak, aby mohol splniť minimálneho počtu výkonov podľa minimálneho štandardu vzdelávania.
Záver
V príspevku sme popísali návrh inovácie dálšieho vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov formou špecializačného štúdia v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť. V súčasnosti sa kladú veľké nároky na kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť ktorej neoddeliteľnou súčasťou je vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Specializačně štúdium je štúdiom dálšieho vzdelávania, ktorým si sestry pracujúce na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny rozširujú svoje vedomosti a zručnosti a tým skvalitňujú ošetrovateľskú starostlivosť. Vzhľadom na to, že sa mnohokrát stretávame s uznávaním špecializačného vzdelania sestier, ktoré vykonali specializačně štúdium v iných krajinách Európskej únie, kde je náplň a organizačná štruktúra špecializačného štúdia odlišná, je potrebné priblížiť náplň a podmienky EU.
Slovenská zdravotnícka univerzita má s uvedeným vzdelávaním dlhoročné skúsenosti. Vykonáva sa od roku 1963. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v rokoch 2004 - 2017 vydala v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť 1474 kvalifikačných dokladov. Pri inovácii minimálneho štandardu vzdelávania, sme vychádzali z dlhoročných skúsenosti pri manažmente špecializačného štúdia a z požiadaviek klinických pracovísk.
Zdroje
1. Výnos ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17.sep-tembra 2010 č.12422/2010- OL, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre specializačně študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné
programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra [online], [citované 12.07.2017]. Dostupné na internete: http:// www2.health.aov.sk/redsys/ rsi.nsf/0/3e6b545e2697a78cc-1256f970033e1b0/SFILE/Vestb-nik 050730 osob.pdf 2. Zbierka zákonov č. 296/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 9. júna 2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, [online], [citované 22.07.2017]. Dostupné na internete: http://www.zbierka.sk/zz/ predpisy/default.aspx?Predpisl-D=209773&FileName=zz2010--00296-0209773&Rocni-k=2Q1Q&#xml = http://www. zbierka.sk/zz/predpisy/default. aspx?HitFile=True&Filel-D=300&Flaas=160&lndexFi-le=zz2010&Text=%C5%A1pe-c i a I i z a % C 4 % 8 D -n%C3%A9+%C5%A1t%C3%BA-dium
Kontakt na autora
PhDr. Zuzana Rybárová, PhD. Katedra anestéziológie a intenzívnej starostlivosti
Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU Bratislava Limbová 12 833 03 Bratislava t.č. 02/59370 300 E-mail: zuzana.rybarovaícpszu.sk
NAJKVALITNEJŠÍM ČLÁNKOM MONITORINGU (AJ NAĎALEJ) SESTRA
MOST IMPORTANT ARTICLES OF MONITORING (CONTINUE) NURSE
TATIANA HUDÁKOVÁ
OAMIS NsP Trebišov a.s, člen siete Svet zdravia
Abstrakt
Autorka v článku prezentuje základné a špeciálne prístrojové vybavenie nevyhnutné pre monitoring pacientov na intenzívnom oddelení. Sledovanie pacientov a monitorovanie klinického stavu sestrou je však aj popri modernej sofistikovanej technike nezastupitelné. Sestra na intenzívnom oddelení je tým článkom multidiscipli-nárneho tímu, ktorý trávi s pacientom väčšinu pracovného času, pozná zmeny pacientovho stavu nielen podľa „monitora", ale predovšetkým sledovaním klinického stavu pacienta vlastnými zmyslami.
Kľúčové slová
Monitoring. Prístrojové vybavenie. Sledovanie pacienta. Intenzívna starostlivosť. Sestra
Abstract
The author introduces both basic and special medical equipment, which is crucial for the detailed monitoring of patients health condition at the intensive care unit. There is however no doubt that the first-hand monitoring of patients clinical condition by a nurse herself goes far beyond the capabilities that the modern sophisticated equipment is able to offer. Nurse is the person who spends most time with the patient and is thus most familiar with patients health condition not only thanks to the medical equipment, but also by monitoring patients vital functions by her own senses derived from her professional and educational experience.
Key words
Monitoring. Medical equipment. Monitoring of patient. Intensive care. Nurse
Úvod
Monitorovanie pacienta je jedným z dôvodov, prečo je pacient prijatý na intenzívne lôžko. Sledovanie pacienta a monitoring vitálnych funkcií je jednou zo základných zložiek starostlivosti o pacienta v intenzívnej starostlivosti. Latinsky „monere" znamená pripomínať, varovať. V Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore anestéziológia a intenzívna medicína (1) sa uvádza, že súčasťou intenzívnej starostlivosti „je nepretržäé sledovanie a prístrojová podpora alebo iná forma podpory niektorého orgánového systému až do návratu reflexov a vedomia." Ako uvádza Kapounova (2), „monitoringom rozumieme opakované alebo trvalé sledovanie fyziologických funkcií pacienta a činností prístrojov. Slúži k podpore fyziologických funkcií s cieľom včasnej detekcie abnormalít týchto funkcií, uľahčeniu rozvahy o prípadných terapeutických intervenciách, k možnosti prekontrolovania porovnania fyziologických funkcií s odstupom času (trendy) a zhodnoteniu účinnosti použitej intervencie." Adamus (3) uvádza, že monitoring má nezastupitelné miesto v intenzívnej starostlivosti. Vyžaduje si to však dostupnosť prístrojového vybavenia a vyškoleného personálu, ktorý je schopný údaje interpretovať a zvoliť efektívny liečebný postup - nedopustiť len „jednoduchú dokumentáciu katastrofy". Práca sestry na intenzívnom oddelení má špecifický charakter. Sestra sa stará o menej pacientov, u ktorých musí zvládnuť celý komplex ošetrovateľských činností, nakoľko ide o pacientov nesebestačných s nutnosťou saturácie základných potrieb. Pre kvalitnú intenzívnu starostlivosť je potrebná tímová práca, dostatočné personálne obsadenie kvalifikovanými pracovníkmi, kvalitná technika, prístrojové vybavenie a monitoring. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj napriek sofistikovanej
technike, zodpovednosť zostáva na sestre. Monitor alarmuje tachykardiu, ale neobjasní, „prečo ju pacient má" (má bolesť, horúčku, zhoršuje sa základné ochorenie?). Vždy treba myslieť na to, že monitor len varuje, upozorňuje. Ako popisuje Bartůněk a kol. (4), monitorovanie nie je liečebnou metódou, ale je významným zdrojom informácií, slúžiacich k voľbe adekvátnej starostlivosti a liečby.
Spôsoby a ciele monitoringu
Podľa Kapounovej (2) rozlišujeme tri spôsoby monitoringu pacienta:
• Bedside monitoring (u lôžka pacienta): dá sa využiť na menších ošetrovacích jednotkách, kde sú monitory umiestnené na dohľad sestry
• Centrálny monitoring: všetky sledované parametre sú na jednom centrálnom monitore
• Kombinovaný monitoring: zahŕňa monitoring u lôžka aj centrálny monitoring, tento spôsob je najvyužívanejší
Černý a kol. popisujú, že význam monitorovania stúpa s rozšírením agresívnych vysoko invazívnych postupov. In-vazívna technika je charakterizovaná porušením kožného krytu, kontaktom s telovými tekutinami alebo vydychovanými plynmi pacienta. V intenzívnej medicíne sa často objavuje fenomén tzv. data overloading - prítomnosť obrovského počtu dát a údajov, v ktorých sa stráca pacient aj personál. Veľké množstvo dát so sebou prináša riziko zhoršenia orientácie pri hodnotení stavu pacienta a množstvo nevyužitých dát, čo výrazne ovplyvňuje efektivitu poskytovanej starostlivosti. V posledných rokoch sa zavádza koncept tzv. individuálneho monitorovania chorého, ktorý predstavuje snahu sledovať u pacienta v danej klinickej situácii len to, čo má zásadný vplyv na diagnostický a liečebný postup (5).
Dostál et al. zhrnuli všeobecné ciele monitorovania v intenzívnej starostlivosti: (6)
• Posúdenie stavu fyziologických funkcií (FF)
• Posúdenie priebehu ochorenia
• Včasná detekcia stavov vedúcich k ohrozeniu pacienta
• Uľahčenie použitia liečebných postupov, ktoré môžu viesť k ovplyvneniu FF
• Posúdenie účinnosti liečby
• Včasná detekcia komplikácií
• Posúdenie funkcií prístrojov slúžiacich k podpore životných funkcií.
Handl upozorňuje, že súčasťou komplexného monitorovania je okrem monitorovacej techniky aj sledovanie klinického stavu sestrou a lekárom, hodnotenie a dokumentácia nameraných hodnôt a parametrov a hodnotenie prínosu vzhľadom na vývoj ochorenia (7).
Adamus a kol. uvádzajú, že v súvislosti s monitorovaním pacienta sa môžu vyskytnúť aj negatíva, ako sú nepresné merania (napr. zvolenie nevhodnej manžety pri meraní tlaku krvi), chyby pri sledovaní a hodnotení údajov, artefakty (napr. nepokojný pacient), záťaž a nepohodlie pre pacienta (množstvo káblov a hadičiek), zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, riziko iatrogenného poškodenia pacienta (invazívny monitoring), negatívom je aj venovanie väčšej pozornosti monitoru než pacientovi „pre hradbu techniky, nevidím pacienta" (3).
Každá sestra na intenzívnom oddelení musí byť vrámci zaškoľovacieho procesu oboznámená s prístrojovou a monitorovacou technikou. Po absolvovaní adaptačného procesu musí dokázať samostatne s touto technikou pracovať a vedieť ju obsluhovať.
Hlavné sesterské intervencie v súvislosti s monitorovaním pacienta:
• Posúdenie vzhľadu, správania, verbálnych a neverbálnych prejavov pacienta
• Sledovanie FF a ich zaznamenávanie do dokumentácie
• Znalosť fyziologických a patologických hodnôt FF resp. iných parametrov
• Klinické zhodnotenie aktuálneho stavu pacienta, včasné a adekvátne reakcie na zmeny pacientovho stavu, informovanie lekára
• Obsluhovanie prístrojovej techniky a monitorov (nastavenie alarmov, trendy, výmena modulu)
• Bezpečné ovládanie prístrojovej techniky
V súvislosti s monitorovaním pacienta prístrojovou technikou nesmieme nikdy opomenúť ľudský faktor. Ľudský faktor je článkom, ktorý vnáša do priestoru preplneného technikou a monitormi humanizmus a emócie. Navyše je tým článkom, ktorý údaje vyhodnocuje, analyzuje a na základe toho sa rozhoduje o ďalšom postupe. Tento fakt podporuje aj autorka Minari-ková (8), keď konštatuje, že aj napriek tomu, že máme k dispozícii množstvo monitorovacej techniky, zostávajú základné postupy ako ľudský úsudok, hypotéza a súd naďalej platné, spoľahlivé a potrebné. V týchto situáciách sa uplatňuje aj sesterské logické myslenie a kritické uvažovanie.
Naše pracovisko OAMIS (oddelenie anestéziológie multiodborovej intenzívnej starostlivosti) Naše pracovisko OAMIS predstavuje otvorený systém usporiadania tzv. plávajúcich lôžok", ktoré je možno prispôsobiť podľa aktuálnej situácie. Máme tiež možnosť izolácie infekčných pacientov v dvoch izolačných boxoch. OAMIS sa člení na dva úseky: na úsek anesteziologicko - intenzívnej starostlivosti a úsek jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktorý spája bývalú neurologickú, chirurgickú a internú JIS, disponuje 7 lôžkami. Úsek anesteziologicko - intenzívnej starostlivosti disponuje 9 lôžkami, ktoré sú plne monitorované (u lôžka + centrálne), u 2 lôžok využívame systém bedside. Pri tomto type monitoringu a usporiadaní a rozložení pacientov ich máme vždy „na očiach", čo výrazne zvyšuje rýchlosť zásahov a pružné reakcie pri zhoršení klinického stavu pacienta. K
dispozícii máme jeden prenosný monitor vhodný pri potrebe monitorovania pacienta pri CT vyšetrení. Zo sestier na našom úseku (AIM) má ukončenú špecializáciu 96 % sestier. Podotkli sme to z toho dôvodu, že z nášho pohľadu je to jeden z významných faktorov, ktorý prispieva ku kvalite poskytovanej starostlivosti. Na úseku AIM sú nepretržite prítomné tri sestry, lekár, jeden ošetrovateľ a v dennej zmene aj sanitár. Personálne zabezpečenie intenzívneho oddelenia významne ovplyvňuje možnosť kontinuálneho sledovania a hodnotenia klinického stavu pacientov.
Základné a špeciálne monitorovanie na intenzívnom oddelení Monitorovanie dýchacieho systému
• Monitorovanie dychovej frekvencie: je základným parametrom ventilácie. Ventilačné pohyby sú snímané prevažne pomocou elektród EKG, u pacientov na umelej ventilácii pľúc (UVP) sa odporúča hodnotiť kapnogram. Sestra využíva pri hodnotení dýchania aj aspekciu, pričom hodnotí frekvenciu, hĺbku dýchania, kvalitu dýchania.
• Pulzná oxymetría: neinvazívna metóda merania saturácie hemoglobínu kyslíkom. Normálna hodnota 95-98 %. Výhodou je neinvazívno-sť, použiteľnosť u všetkých pacientov. Určitým obmedzením sú stavy spojené s poruchou periférneho prekrvenia, prítomnosť extrémnej anémie, ikteru alebo methemoglo-béniemie. Prvé meranie saturácie Hb kyslíkom sa uskutočnilo v r.1975, od roku 1981 sa vyrábajú prenosné oxymetre a metóda je štandardom v monitorovaní od roku 1986 (9).
• Kapnografia: využíva sa u pacientov na UVP a tiež v anestézii. Kapnografia interpretuje koncentráciu (%) alebo parciálnu tenziu (v kPa) CO 2 vo vydychovanom vzduchu, jej zmeny v čase a hodnotu na konci výdychu (ETC02 - end tidal CO 2). Normálna hodnota EtC02 je 4,7-6 kPa alebo 35-45 torrov.
• Monitorovanie UVP: na monitore ventilátora sledujeme hodnoty nastavené a hodnoty skutočné
dosiahnuté. Najdôležitejšie z nich sú - dychový objem (Vt), dychová frekvencia (VF), inspiračná frakcia 02 (FÍ02), inspiračný tlak (Pi), dĺžka inspíria (Ti), pomer dĺžky inspíria a expíria (Ti:Te), tlak na konci expí-ria (peep), stredný tlak v dýchacích cestách (P mean) a iné (2,3). Sestra si okrem iného u pacienta na UVP všíma prípadnú interferenciu pacienta s ventilátorom (neadekvátna sedacia, odznievanie svalových re-laxancií, „budenie pacienta"....)
Monitorovanie kardiovaskulárneho systému
• Snímanie EKG krivky: základ monitorovania srdcovocievneho systému. Na monitore volíme zvyčajne záznam zodpovedajúci II. zvodu, pretože sa nám najlepšie zvýrazňuje vlna P na EKG. Monitorovanie EKG krivky slúži k sledovaniu srdcovej frekvencie, rytmu srdca, k detekcii ischemických zmien, k sledovaniu účinku liekov, k diferen-ciálnej diagnostike zástavy obehu. Štandardným postupom je využívanie 3- 5 zvodového EKG a u kardiologických pacientov je nevyhnutné natočenie 12- zvodového EKG aspoň 1x za 24 hodín (10).
• Neinvazívne meranie tlaku krvi (TK): pomocou manžety tonomet-ra. Moderné prístroje merajú TK v časových intervaloch na princípe oscilometra - detekcie arteriálnej turbulencie pod manžetou. Dôležitá však je veľkosť použitej manžety, pričom jej šírka by mala byť 20-30% obvodu ramena a tiež správne naloženie manžety na končatinu. TK na monitore je uvádzaný v troch hodnotách ako TK systolický, dastolický a stredný TK- tzv. MAP mean arterial pressure (7).
• Invazívne meranie tlaku TK: využíva sa u kriticky chorých tam, kde je nutné zaistiť veľmi časté merania, u pacientov s nízkym TK (šokové stavy, krvácanie) a pri potrebe kontinuálneho merania TK. Invazívny TK sa meria pomocou systému, ktorý umožňuje tlakové vlny zachytiť, previesť na elektrický impulz a zachytiť na monitore vo forme gra-
fu a číselného údaju. Pre meranie invazívneho TK je potrebný tlakový prevodník - snímač, tlaková hadička a pretlaková infúzia fyziologického roztoku s heparínom (4).
• Centrálny venózny tlak (CVT): tlak v hornej dutej žile. Existujú dva spôsoby merania -fyzikálne pomocou infúzneho setu cez trojcestný kohútik s určením nulového bodu v leže v 2/3 predozadného priemeru hrudníka od podložky. Elektronické meranie CVT sa realizuje cez špeciálny elektronický set s prevodníkom, pretlakovou infúziou fyziologického roztoku s malou dávkou heparínu, ktorý je spojený s monitorom. Hodnota CVT odráža preload pravej komory a náplň cieveho riečiska. Normálne hodnoty CVT sú 2-10 cm H20 (3).
Monitorovanie neurologického stavu
• Vedomie: vedomie sledujeme pomocou zmyslov, pričom základom zhodnotenia je reakcia na oslovenie a algický podnet. Najčastejšie používanou škálou je Glasgow Coma Scale (GCS), ktorá hodnotí otváranie očí, slovnú a motorickú odpoveď. Pacient pri plnom vedomí sa klasifikuje 15 bodmi, najnižší počet bodov u pacienta v bezvedomí sú 3 body.
• Zrenice: u pacienta hodnotíme symetriu a šírku zreníc a ich reakciu na osvit, a tiež postavenie bulbov (divergencia - stáčanie do jednej strany).
• Svalový tonus: hodnotíme ako primeraný, zvýšený alebo znížený svalový tonus. Sestra hodnotí a sleduje výskyt kŕčov, decerebračné a dekortikačné postavenie (Handl, 1999).
• Monitorovanie intrakraniálneho tlaku: považuje sa za štandard u pacientov s kraniocerebrálnym poškodením. Čidlo ICP sa vždy zavádza na strane poškodenia. Indikácie k monitoringu ICP sú GCS pod 8 bodov a abnormálny nález na CT. Za normu ICP sa považuje hodnota do 10 mmHg. Absolútnou kontraindi-káciou merania ICP je koagulopatia (2).
• Monitorovanie elektroencefalogra-mu (EEG): využíva sa u pacientov so status epilepticus na hodnotenie kôrovej elektrickej aktivity, ktorí sú uvedení do thiopentalovej kómy. EEG je snímaný pomocou rôzneho počtu elektród, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené na neporušenom povrchu lebky. Uplatňuje sa aj pri zápalových ochoreniach mozgu, u pacientov s traumou mozgu (11).
Monitorovanie telesnej teploty (TT)
• Neinvazívne meranie TT: monitorovanie telesnej teploty patrí k jedným z najstarších monitorovacích postupov. Na intenzívnych oddeleniach sú využívané intermitentné a kontinuálne metódy pomocou kontaktných aj bezkontaktných teplomerov (Bartůněk a koľ, 2016). Digitálne teplomery sú využívané k intermi-tentnému meraniu TT. Kožné čidla merajú TT z povrchu tela kontinuálne. V pravidelných intervaloch je potrebné meniť ich polohu z dôvodu prevencie dekubitov. Tympanálny teplomer meria TT pomocou infračerveného senzora, merací senzor je zavedený čo najbližšie k ušnému bubienku. Teplota je vyššia o 0,5 oC, pretože vychádza z telesného jadra v blízkosti hypotalamu.
• Invazívne meranie TT: meranie TT v pažeráku pomocou čidla zavedeného do pažeráka. Je nevhodné u pacientov pri vedomí, so zachovaným kašľacím reflexom. Ďalšou možnosťou invazívneho merania je meranie TT v močovom mechúre napojením čidla na permanentný močový katéter (PMK) a snímačom v balóniku PMK (12).
Monitoring bilancie tekutín
• Príjem a výdaj tekutín sestra na intenzívnom oddelení hodnotí po 1,3,6,12,24 hodinách resp. podľa ordinácie lekára. K príjmu tekutín počítame príjem per os, výživu sondou, parenterálne tekutiny, k výdaju zarátavame výdaj moču, stolice, odpady z drénov, sondy, ko-lostómie, zvýšené potenie. Bilanciu tekutín hodnotíme aj podľa CVT a hmotnosti pacienta.
Meranie vnútrobrušného tlaku • Tlak v dutine brušnej je dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje prietok krvi splanchtickou oblasťou. Fyziologicky sa zvyšuje pri kašli, patologicky je pri ascite, peritonitíde, ileuse. Indikáciou pre zavedenie merania vnútrobrušného tlaku sústavy ako pankreatitída, krvácanie do brušnej dutiny a ďalšie. Včasná detekcia patologických hodnôt môže predísť k rozvoju brušného kompartment syndrómu. Meranie sa realizuje napojením monitorovacieho setu na zavedený močový katéter. Fyziologické hodnoty sú do 7 mmHg, u pacientov na UVP sa toleruje do 10 mmHg (4).
Aj pri technike má (nezastupitelné) miesto sestra:
» Sestra pri monitoringu EKG musí správne umiestniť elektródy EKG (farebné rozlíšenie). Pred samotným naložením elektród zbaví pokožku ochlpenia a elektródy nalepí po očistení a odmaštění pokožky. Po nalepení elektród sleduje miesto kontaktu elektród a pokožky (možná reakcia na cudzí predmet).
» Sestra pri monitoringu TK musí správne naložiť manžetu na snímanie TK a zvoliť správnu šírku manžety (musí prekrývať 2/3 ramena) pričom dolný okraj manžety má byť umiestnený 3 cm nad lakťovou jamkou. Voľná alebo tesná manžeta výrazne skresľuje namerané hodnoty TK.
» U „kardiologického pacienta" sestra natočí EKG 1x denne. EKG realizuje vždy pred toaletou pacienta, nikdy nie po záťaži. Pri abnormálnom EKG hlási stav lekárovi.
» Sestra si v priebehu služby počas realizácie výkonov u pacienta všíma jeho reakcie a odpovede na slovný a algický podnet - priebežne vyhodnocuje stav vedomia pomocou GCS škály, hodnotí stav zreníc, celkové prejavy pacienta.
» Sestra realizuje bilanciu tekutín, sleduje odpady z nazogastrickej sondy, drénov, kolostómie, zaznamenáva stolicu a zvratky, dokumentuje príjem pacienta (infúzna
liečba, enterálnu strava, príjem per os....).
» Sestra pravidelne kontroluje inva-zívne vstupy (možnosť rozpojenia, krvácania, kontaminácie) vykonáva aseptické preväzy invazívnych vstupov, kontrolu a ošetrenia dokumentuje a závažné zmeny hlási lekárovi.
» Sestra pri kontakte s pacientom hodnotí u pacienta prítomnosť bolesti, po konzultácií s lekárom aplikuje analgetickú liečbu.
» Sestra pri každej toalete resp. potahovaní pacienta kontroluje stav pokožky, monitoruje riziko vzniku dekubitov a aplikuje preventívne stratégie k ich predchádzaniu (napr. mení miesto teplotnej sondy ako prevenciu poškodenia kože pacienta).
» Sestra má nezastupitelné miesto pri každom výkone, ktorý sa u pacienta realizuje, pretože spolupracuje na tomto výkone s lekárom, pripravuje pomôcky, asistuje pri výkone, pomáha pacientovi zaujať vhodnú polohu, prináša pacientovi psychickú podporu.
» Sestra zaznamenáva a vedie dokumentáciu pacienta podľa zvyklostí oddelenia (zvyčajne 1x/1hod TK, P, D, TT, diurézu, príjem, GCS).
Záver
Technika a monitorovacie zariadenia majú v súčasnosti v zdravotníctve a na intenzívnych oddeleniach svoje miesto. Za prístrojom sa vždy nachádza človek so svojimi potrebami, so svojím prežívaním, častokrát s bolesťou. Sestre sa najviac otvára priestor (keďže trávi s pacientom najviac času) na to, aby sledovala klinický stav pacienta, saturovala jeho potreby (ktoré ovplyvňujú celkový stav pacienta) a bola pacientovi ľudsky nablízku. Pacienti zvyčajne veľmi ťažko znášajú to, že sa ocitli ,,v obkľúčení prístrojov a hadičiek". Stále platí, že aj napriek sofistikovanej technike má pri monitoringu pacienta nezastupitelné miesto sestra.
Zdroje
1. Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore anestéziológia a intenzívna medicína z dňa 12.3.2007 č. 29589-1/2006 OZSO
2. KAPOUNOVA, G. Ošetřovatelství v intenzívní péči. Praha: Grada, 2010. s. 352 . ISBN: 978-80-247-1830-9
3. ADAMUS, J. et al. Základy anestéziológie, intenzívni medicíny a léčby bolesti. Olomouc : Univerzita Palackého, 2009. s. 358. ISBN: 978-80-244-2996-0
4. BARTŮNĚK, P. et al. Vybrané kapitoly z intenzívní péče. Praha : Grada, 2016. s. 752. ISBN: 978-80-247-4343-1
5. ČERNÝ, V. et al. Invazívní hemody-namické monitorováni v praxi. Praha: Grada, 2010. s.158. ISBN: ISBN 80-7169-994-2
6. DOSTÁL, P. et al. Základy umělé plieni ventilace Praha : Maxdorf, 2014. s. 394. ISBN: 978-80-7345-397-5
7. HANDL, Z. Monitorování pacientu v anesteziologii, resuscitaci, intenzívní péči- vybrané kapitoly. Brno : IDVPZ 2007. s. 149. ISBN: 978-80-7013-4597
8. MINAŘIKOVÁ, P. Monitorace pacienta. In: Sestra, 2008. č. 7-8, s. 42-43. ISSN: 1210-0404
9. DOBIÁŠ, V. Klinická propedeutika v urgentnej medicíne. Praha : Grada, 2013. s. 208. ISBN: 978-80-8090-004-5
10. ŠEVČÍK, P et al. Intenzívní medicína. Praha : Galén, 2000. s. 424. ISBN: 80-72-62042-8
11. TYRLÍKOVÁ, I. et al. Neurologie pro sestry. Brno : IDVZ. s. 288. ISBN: 80-701-3287-6
12. HASALOVÁ, Z. Invazívní monitoring na lůžkách. In: Sestra, 2003. č. 5, s.26-29. ISSN: 1210-0404
Kontakt na autora
PhDr. Tatiana Hudáková
OAMIS NsP Trebišov, Svet zdravia
SNP 1079, 075 01 Trebišov
Tel: 0915310291
email: s.tan a(cbce ntrum.sk
JAK SE OSVĚDČILY OPATŘENÍ K PREVENCI SEPSE NA KARIM FN OSTRAVA?
WHAT ARE THE RESULTS OF MEASURES TO PREVENT SEPSIS AT THE KARIM OSTRAVA?
PHDR. RENATA ZOUBKOVA21, MGR. MARKETA KOCI1, DOC. MUDR. MILAN MAJEK, CSC.2
1 Klinika anestézie, resuscitace a intenzivní medicíny, FN Ostrava
2 Slovenská zdravotnická univerzita, FOaZOŠ, Bratislava
Abstrakt
Sepse získala přídomek „tichý zabiják", protože do jednoho měsíce od stanovení diagnózy usmrtí 30% a do 6 měsíců až 50% nemocných. V současnosti je relativně málo prokázaných postupů, které lze pro léčbu sepse doporučit. V zásadě jde o postupy, které jsou zaměřené na předcházení a efektivní léčbu nozokomiálních infekcí. Sepse je vždy spojená s různým stupněm orgánové dysfunkce, součástí komplexní léčebné strategie jsou i podpůrné postupy. Tyto postupy se vztahují k prevenci ventilátorové pneumonie, katétrové sepse a ranných infekcí u chirurgických ran. Součástí prevence je také nutriční podpora kriticky nemocných a včasná laboratorní diagnostika projevů sepse. Na KARIM FNO byly zavedeny protokol pro prevenci VAP a mobility protokol s cílem zefektivnění uplatnění preventivních opatření v klinické praxi. Retrospektivně jsme zhodnotili efekt zavedených opatření na základě výskytu VAP na Oddělení resuscitační a intenzivní péče 1, kde se prokázal nesporný význam preventivních opatření.
Klíčová slova
Sepse. Preventivní opatření. Ventilátorová pneumonie. Rehabilitace.
Abstract
Sepsis acquired the nickname „tne silent killer" because within one month of diagnosis kills and 30% within 6 months up to 50% of patients. Currently, relatively few proven procedures which can be recommended for the treatment of sepsis. In principle, the procedures that are aimed at the prevention and effective treatment of nosocomial infections. Sepsis is always associated with varying degrees of organ dysfunction, part of a comprehensive treatment strategies are also supportive. These processes relate to the prevention of ventilator-associated pneumonia, catheter sepsis and wound infections in surgical wounds. Part of prevention is also a nutritional supp-
ort of critically ill and timely laboratory diagnosis of sepsis symptoms. On KARIM FHO introduced a protocol for the prevention of VAP and mobility protocol to streamline the application of preventive procedures in clinical practice. We retrospectively reviewed the effect of the interventiones introduced by the occurrence of VAP in the Department of Resuscitation and Intensive Care 1, which showed undeniable importance of preventive measures.
Keywords
Sepsis. Preventive procedures. Ventilator-associated pneumonia. Physiotherapy.
Úvod
Sepse představuje jednu z nevážnějších komplikací u nemocných v intenzivní péči, která je spojena s vysokou mortalitou a morbiditou kriticky nemocných.
Jednou z hlavních strategií ošetřování pacientů jsou opatření založená na účinné prevenci. Z ošetřovatelských intervence jsou s ohledem na prevenci sepse preferovány aseptické postupy, bariérové ošetřovatelské techniky, výběr pomůcek pro ošetřování a péče o ně a frekvence výměny ochranných bariér.
VAP
Nozokomiální pneumonie ventilovaných nemocných - ventilator - associated pneumonia (VAP) je považována za nejčastější nozokomiální infekci nemocných vyžadujících umělou plicní ventilaci. Její průměrná četnost výskytu se pohybuje mezi 8 - 28% všech hospitalizovaných pacientů. Mortalita dosahuje od 24 - 76%. Nejvyšší riziko vzniku ventilátorové pneumonie je v prvních 5 dnech ventilace (3 % za den), během 5. - 10. dne umelé plícní ventilace (UPV) je 2 % za den a v dalších dnech UPV stoupá o 1 % denně (1).
Doba vzniku pneumonie je významná z epidemiologické i prognostického
hlediska. Časná VAP vzniká do 4. dne od intubace a zahájení UPV. Je zpravidla způsobena patogeny citlivými na antibiotika (např. Streptoccocus pneumoniae, Moraxella catarhallis, Hemophilus influenzae). Jedná se často o patogeny přítomné v dýchacích cestách již v době intubace. Vzniku časné VAP nepředchází kolonizace žaludku a proto bariérová opatření nemusí být vždy účinná. VAP pozdní vzniká od 5. dne UPV, bývá nejčastěji způsobena multirezistentními patogeny a je spojena s vyšší morbiditou a mortalitou. Užití doporučených preventivních opatření může významně snížit výskyt této závažné komplikace. Jejich uplatnění je převážně v kompetencích sester specializovaných na intenzivní péči, které v rámci multidisciplinární spolupráce využívají možností fyziote-rapie, která je součástí péče o pacienta s UPV.
Preventivní opatření vzniku VAP
1. Prevence tracheobronchiální kolonizace
Hygienický režim
Na pracovištích intenzivní péče je standardně zaveden účinný systém protiepidemických opatření. Jeho součástí je adekvátní alkoholová dezinfekce rukou, důkladná dezinfekce zařízení pro nebulizaci, ale především bariérové ošetřování nemocných s cílem omezit riziko zkřížené kolonizace. Nezbytná je izolace nemocných s multirezistentními nozokomiálními kmeny, včetně průběžného hodnocení mikrobiologické situace pracoviště.
Péče o komponenty k UPV Prodlužuje se doba výměny ventilačních okruhů. Pravidelná výměna ventilačních okruhů se dle Guidellines pro prevenci VAP u dospělých pacientů z roku 2011 nedoporučuje. Výměna má být provedena po každém pacientovi. Mezi možnosti nabízené v rámci jednorázových okruhů patří impregnace stříbrem a ohřev přímo
ve stěně okruhu. Nově prezentovanou metodou je fotodezinfekce vdechovaných plynů (2). Kontaminovaný kondenzát z okruhu ventilátoru musí být odstraňován opatrně, především na riziko vniknutí kondenzátu do endotracheální rourky nebo nebulizátorů napojených na okruh (1). Pasivní výměníky tepla a vlhkosti snižují kolonizaci okruhu ventilátoru, nicméně nesnižují incidenci VAR V současné době nejsou důkazy preferující uzavřený odsávací systém před systémem otevřeným. Metaanalýza 15 randomizovaných kontrolovaných studií na 1334 pacientech, která srovnávala otevřené a uzavřené odsávací systémy, nepotvrdila snížení výskytu VAP při požití uzavřeného systému odsávání (1).
Intubace
Intubace a reintubace zvyšují riziko VAP. Volba strategie UPV je na indikaci lékaře. Neinvazivní umělá plicní ventilace místo konvenční ventilace vede u pacientů s akutním respiračním selháním v důsledku chronické obštrukční nemoci plic (CHOPN) nebo akutního kardiogenního plicního edému k signifikantně nižšímu riziku vzniku nozoko-miální pneumonie. Pro zkrácení doby UPV a objektivizaci možnosti zahájení odpojování pacienta od UPV je důležité provádění Testu schopnosti spontánní ventilace. Významnou redukcí výskytu VAP se prezentují intubační a tracheos-tomické kanyly s kontinuálním nebo přerušovaným odsáváním ze subglotic-kého prostoru, které jsou také opatřeny Ag impregnací (3). Ve studii, zaměřené na srovnání konvenčních endotrache-álních kanyl s polyvinylovou manžetou (tloušťka s 50 mikronů) bez subglotické drenáže a kanyl s polyuretanovou manžetou (tloušťka 7 mikronů) se subglotic-kým drenážním systémem (ETT-PUC--SSD - endotracheal tube, polyurethane cuff, subglotic secretion drainage), bylo celkem 280 pacientů rozděleno do dvou skupin podle typu kanyly. Ve skupině se standardní kanylou byl výskyt VAP 22,1 % (31 ze 140 pacientů), ve skupině s ETT-PUC-SSD pouze 7,9 % (11 ze 140 pacientů, p = 0,001) (1). Tlak v manžetě tracheální rourky nebo tracheostomické kanyly by měl být v pravidelných intervalech měřen a dokumentován a jeho hodnota by měla být udržována v rozmezí 20-25 cm H20.
2. Prevence aspirace Výživa
Časná enterální výživa (do 24 - 48 hodin po intubaci) je považována za rizikový faktor, hlavně pro riziko aspirace žaludečního obsahu. Přesto je doporučována jako prevence atrofie střevní sliznice, která zvyšuje riziko bakteriální translokace. Adekvátní nutrice kriticky nemocného je spojena se zvýšenou redukcí mortality a morbidity nemocných. Enterální forma podání výživy je preferována před parenterální výživou. Postpylorické umístění enterální sondy ve srovnání s gastrickým umístěním je spojeno s redukcí nozokomiální pneumonie Nazogastrická sonda je spojena se zvýšeným rizikem nozokomiální sinu-sitidy. Je potřeba zajistit správný postup zavedení a adekvátní výměnu sondy dle materiálu a doporučení výrobce (co 7 -10den-PVC sondy) (3).
Poloha pacienta
Poloha vleže u uměle ventilovaného pacienta je nezávislým rizikovým faktorem pro vývoj VAP. Pravděpodobnost jejího vzniku je v této poloze téměř třikrát vyšší a je zřejmě důsledkem vyššího rizika gastroesofageálního reflexu (GER). Poloha v polosedě - osa hrudníku svírá s osou podložky úhel > 30° (dále SRP - Semirecumbent Position), je považována za účinnou prevenci GER a následné aspirace. Torres a spol. již před více než deseti lety ukázali, že po označení žaludečního obsahu techneciem je radioaktivita endobronchiálního aspirátu čtyřikrát vyšší v poloze vleže než v SRP (1, 3). V prospektivní randomizované klinické studii, jejímž cílem byla analýza vztahu mezi polohou vleže, semirekum-bentní polohou a výskytem VAP, Draku-lovic a spol. zjistili o 80 % nižší incidenci mikrobiologicky potvrzené VAP u pacientů v semirekumbentní poloze. Jedná se tedy o nejjednodušší a nejefektivněj-ší metodu prevence VAP.
3. Ostatní opatření Péče o dutinu ústní
Topická aplikace chlorhexidinu nebo povidon - jodidu patří k doporučeným postupům v prevenci VAP. Jsou publikovány studie (Tantipong, Infect Control Hosp Epidemiol, 2008) kde se uvádí, že při provádění výplachu dutiny ústní Chlorhexidinem alespoň 2x denně, se významně snižuje mortalita VAR V gui-
delines pro traumatizované pacienty z roku 2006 se doporučuje vypláchnutí dutiny ústní 0,12 % roztokem chlorhexidinu alespoň 2krát denně. Účinnou alternativou chlorhexidinu může být povidon -jodid. Testované skupině byl vyplachován nazofarynx a orofarynx 20 ml 10% roztoku povidon-jodidu následované aspirací sekretů. Ve srovnání s kontrolní skupinou bylo užívání povidon - jodidu spojeno se signifikantní redukcí VAP (1).
Profylaxe stresového vředu Jako prevenci vzniku této nežádoucí komplikace lze použít podávání  H2 -antagonistů i sukralfát. Acidifikace gas-trické výživy není doporučována.
Prázdniny od sedace Denní přerušování sedace / analgo -sedace vede ke zkrácení délky umělé plícní ventilace ze 7,3 na 4,9 dní, a tím se snižuje riziko VAP. Předpokládá se však probouzení pacienta do stavu přiměřeného vědomí tak, aby nedošlo ke zhoršení jeho zdravotního stavu nebo k ohrožení jeho bezpečnosti. Tzv. „prázdniny od sedace" se provádí tak, aby nebyl narušen pacientův spánkový rytmus. Předpokladem je trvalá přítomnost ošetřovatelského a lékařského personálu, kontinuální monitoring vitálních funkcí.
Protektivní ventilace Řada dalších experimentálních studií prokázala, že mechanický stres plicní tkáně indukovaný traumatizujícím způsobem umělé ventilace (velký dechový objem - dále Vt a nulová hodnota tlaku na konci výdechu - dále PEEP) vede k lokální nadprodukci prozánětlivých cy-tokinů, paradoxní stimulaci růstu baktérií, sekvestraci systémových polymorfo-nukleárů do plic s indukcí nebo progresí plicního poškození. Dechová frekvence, dechový objem, hodnota špičkového tlaku v dýchacích cestách a tlak na konci výdechu patří mezi čtyři důležité základní parametry ventilace (2). Dnes tedy již víme, že nesprávně nastavený režim ventilátoru, kdy velikost Vt nerespektuje redukovanou plicní vzdušnost (riziko traumatické dišpenze) a nízká hodnota PEEP způsobí kolabování alveolů na konci každého výdechu s násilným otevíráním na začátku každého vdechu (stres z napínání), skutečně vede k indukci a progresi plicního poškození tzv. Ventilator-lnduced Lung Injury, VILI/ (3).
Personální zajištění
Adekvátní personální zajištění vede ke zvýšení účinnosti protiinfekčních a protiepidemických opatření a ke snížení délky umělé plicní ventilace (1). Rovněž úroveň znalostí preventivních opatření může sehrát významnou roli v redukci rizika vzniku VAP V jedné z observačních studií se prokázalo, že školení personálu Jednotky intenzívní péče (JIP) v dodržování hygienických opatření vedlo k okamžitému vzestupu četnosti mytí rukou na 78 %.
4. Respirační fyzioterapie
Cílem všech členů léčebného týmu je časné odpojení pacienta od U PV a jeho mobilizace za účelem prevence vzniku VAP a sekundárních změn. U ventilovaných pacientů dochází k oslabením bránice (ventilátor induced diaphragmatic dysfunction - VIDD) (4). Prodlužuje se tak weaning a zároveň roste riziko vzniku respiračních infekcí.
Součástí intenzivní péče o kriticky nemocné by měla být i odborně vedená rehabilitace. Malkoc (5) ve své studii na 277 ventilovaných kriticky nemocných pacientech dokládá signifikantně pozitivní vliv respirační fyzioterapie na zkrácení doby UPV i celkového pobytu na intensive-care-unit (ICU). Další studie (Schweickert et all.) (6) zase uvádí pozitivní efekt časné rehabilitace pacientů v době prázdnin od sedace (inter-ruption of sedation). Důležitou součástí rehabilitační intervence na ICU je kromě respirační fyzioterapie i časná mobilizace pacientů a respirační polohování (7). Fyzioterapie v intenzivní péči by měla probíhat opakovaně v menších časových úsecích. Pro zajištění maximálního efektu, bychom měli v rámci léčebného týmu úzce komunikovat a vzájemně spolupracovat. Důležité je správné načasování jednotlivých kroků tak, abychom maximalizovali výsledný efekt a přitom nepřetížili pacienta. Řadu rehabilitačních postupů může úspěšně provádět sestra v době nepřítomnosti fyziotera-peuta a výrazně tak přispět k prodloužení kýženého efektu.
Preventivní opatření na KARI M FN Ostrava Od dubna 2015 byl zaveden na lůžkových jednotkách KARI M Check-list pro prevenci VAP, jehož cílem je mapovat
realizaci preventivních opatření v klinické praxi. Záznam jednotlivých intervencí provádí sestra minimálně 2x denně, plnění eviduje směnová sestra. Hlavním cílem check-listu je motivace a eduka-ce sester v plnění zavedených preventivních opatření. Záznamy průběžně hodnotí konzultantka pro prevenci VAP, která současně dohlíží a konzultuje realizaci jednotlivých intervencí v praxi.
V rámci ošetřovatelských vizit je současně konzultována indikace a kontra-indikace plnění jednotlivých intervencí. S výsledky jsou pravidelně sestry seznámeny na provozních schůzích. Od 1. 10. 2016 byl zaveden do klinické praxe mobility protokol, který slouží k optimalizaci fyzioterapie u pacientů na KARI M. S ohledem na význam fyzioterapie nejen na prevenci rozvoje nozokomiální pneumonie, ale především časnou mobilizaci našich pacientů, zavedený protokol definuje spolupráci fyzioterapeutů a sester v rámci dechové rehabilitace a postupů rehabilitačního ošetřování a umožňuje tak efektivní využití všech zdrojů multidisciplinárního týmu.
Hodnocení zavedených opatření na lůžkových jednotkách KARI M je součástí ústního sdělení.
Závěr
Klinický průběh VAP může být variabilní. Úspěch léčby rychle progredující těžké VAP je závislý na spolupráci všech členů léčebného týmu. Provedené studie dokazují, že výskyt VAP lze významně ovlivnit použitím mnoha preventivních opatření. Jedná se často o opatření jednoduchá a největší účinnost je pozorována po zavedení multimodálních preventivních programů. Většina z těchto opatření realizují sestry v intenzivní péči a tak je potřebné zdůrazňovat benefit jednotlivých opatření.
Zdroje
1. STOSZEK, D., DOSTÁL, R, VLKOVÁ, A. Možnosti prevence ventilátorové pneumonie - aktuální stav: Anest. intenziv. Med., 19, 2008, č. 3, s. 149-153.
2. TICHÝ, J., KULA, R., SZTURZ, R, et al. Ventilátorová pneumonie. Klinická mikrobiologie a infekční lékařství, 2011, č. 1, s. 20-24.
3. KULA, R., et al., Těžká sepse - lze ji předejít? Postgraduální medicína,
2004, 6. c. 6, s. 616-621
4. MARTIN, A, D., SMITH, B., K., GA-BRIELLI, A. 2013. Mechanical ventilation, diaphragm weakness and weaning: A rehabilitation perspective. Respiratory Physiology and Neurobio-/ogy2013, vol. 189, no. 2, pp. 377-383
5. SCHWEICKERT, W. D., POHLMAN, M. C, POHLMAN, A. S., NIGOS, C. PAWLIK, A. J., ESBROOK, C. L, SPEARS, L, MILLER, M., FRANC-ZYK, M., DEPRIZIO, D., SCHMIDT, G. A., BOWMAN, A., BARR, R., MCCA-LUSTER, K. E., HALL, J. B., KRESS, J. P. 2009. Early physical and occupational therapy in mechanically ventilated, critically ill patients: a randomized controlled trial. The Lancet 2009, vol. 373, no.9678, pp. 1874-1882.
6. MALKOC, M., KARADIBAK, D., YIL-DRIM, Y. The effect of physiotherapy on ventilatory dependency and the length of stay in an intensive care unit. International Journal of Rehabilitation Research 2009, vol. 32, no. 1, pp. 85-88.
7. MORRIS, P. E., GOAD, A., THOMPSON, C, TAYLOR, K., HARRY, B., PASSMORE, L, ROSS, A., ANDERSON, L, BAKER, S., SANCHEZ, M., PENLEY, L, HOWARD, A., DIXON, L, LEACH, S., SMALL, R., HITE, R. D., HAPONIK, E. Early intensive care unit mobility therapy in the treatment of acute respiratory failure. Critical Care Medicine [online]. 2008, vol. 36, no. 8, pp. 2238-2243.
Kontaktní adresy
PhDr. Renáta Zoubková Klinika resuscitace, anestézie a intenzivní medicíny, FN Ostrava renata.zoubkova®. fno.cz
Mgr. Markéta Kočí Klinika resuscitace, anestézie a intenzivní medicíny, FN Ostrava marketa.koci(3) fno.cz
doc. MUDr. Milan Májek, CSc. Slovenská zdravotnícka univerzita, FOaZOŠ, Bratislava
OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ, INFORMOVANOSŤ A ANESTÉZIA
NURSING CARE, KNOWLEDGEABLENESS AND ANAESTHSIA
ANDREA BRATOVA1'24, HELENA GONDÁROVÁ-VYHNIČKOVÁ34, EMÍLIA PLAVČANOVÁ5
1 Ústav ošetřovatelství, 2. LF UK a Fakultní nemocnice Motol, Praha
2 Hospic - Dom pokoja a zmieru u Bernadetky, Nitra
3 Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Ružomberok
4 Sekcia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti, SK SaPA, Bratislava
5 Fakultná nemocnica Trnava, Interná klinika
Abstrakt
Príspevok približuje informácie o informovanosti pri ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov v celkovej anestézii. Informácie, periooperačná starostlivosť, kompletný multiodborovo zohratý tím a rodina počas periooperačného obdobia sú veľmi dôležité na pochopenie, podporu, zvládnutie a rekonvalescenciu pacienta.
Kľúčové slová
Sestra. Pacient. Ošetrovateľská starostlivosť. Celková anestézia. Komunikácia. Informovanosť.
Abstract
The contribution brings informations of knowledgeableness in patient at pre--operational care total anaesthesia. Information, peri-surgical care, complex multidisciplinary team and family during peri-surgical period are very important for understanding, support, management and reconvelescence of the patient.
Keywords
Nurse. Patient. Nursingcare. Total anaesthesia. Communication. Knowledge ableness.
Úvod
Základným predpokladom úspechu efektívnej informovanosti o anestézii s následným navodením celkovej pohody sú primerane a zrozumiteľne podané informácie s dôrazom na kvalitu a kvantitu poskytovaných informácií a následným rozširovaním vedomostí.
Vlastný text
Predoperačná príprava a vyšetrenie pacienta je veľmi dôležitou činnosťou, vďaka ktorej môžeme predísť vzniku rôznych predoperačných komplikácií (1). Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím sa pacienta pre operáciu,
ako jedinú možnosť vyriešenia jeho zdravotného problému. Predoperačná fáza sa končí prevozom na operačnú sálu, kde ho prevezme operačná alebo anesteziologická sestra (2). Cieľom predoperačnej prípravy je pripraviť pre pacienta čo najpriaznivejšie podmienky k zvládnutiu operačnej záťaže, ktorá ho počas operácie čaká a zabezpečiť nekomplikované pooperačné zotavenie (3; 4). Bezprostredná príprava zahŕňa pred celkovou anestéziou skontrolovanie totožnosti pacienta a formulár informovaného podpísaného súhlasu s anestéziou. Pri neodkladnej akútnej anestézií je rozdiel v tom, že pri akútnej predoperačnej príprave sme limitovaní časom, kedy je potrebné vyšetrenie pacienta, získanie laboratórnych výsledkov a nepriaznivé faktory (5). Predoperačná príprava okrem bezprostrednej, plánovanej, urgentnej alebo akútnej obsahuje neodkladné výkony z vitálnej indikácie, napríklad rozsiahle krvácanie ohrozujúce život pacienta (1). Získanie pacientovho informovaného súhlasu s anestéziou je neodčleniteľnou súčasťou anesteziologickej starostlivosti pri plánovaných diagnostických a terapeutických výkonoch operačnej a ne-operačnej povahy. Informovaný súhlas je dokladom o poskytnutí informácii pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi o povahe, rizikách a možných komplikáciách súvisiacich s plánovanou zdravotnou starostlivosťou alebo výkonom. Získanie informovaného súhlasu je dôležitým predpokladom poskytnutia anesteziologickej starostlivosti u všetkých odkladných výkonov (výkon, ktorý je plánovaný a jeho realizáciu je možné odložiť do doby získania informovaného súhlasu pacienta alebo jeho zákonného zástupcu bez zvýšenia rizika zhoršenia zdravotného stavu alebo ohrozenia života). Neodkladnost'výkonu znemožňujúca získanie informovaného súhlasu by mala byť uvedená a zdôvod-
nená v zdravotnej dokumentácii lekárom vyžadujúcim poskytnutie anesteziologickej starostlivosti. Podstatný nie je samotný text poučenia, ale dôkaz toho, že pacient mal možnosť získať všetky informácie, ktoré sú dôležité, prípadne ktoré chcel sám vedieť ^.Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta v predoperačnej príprave zahrňuje klinické vyšetrenia, pri ktorých sa určia operačné riziká. Sestra získava údaje o pacientovi na pooperačné hodnotenie a vedenie skríningových testov (7). Predoperačnú starostlivosť môžeme rozdeliť na fyzickú a psychickú prípravu. Fyzická príprava zahŕňa starostlivosť sestry o pacienta. Sestra edukuje pacienta pred operáciou nasledovne: pred operáciou nesmie aspoň 6-8 hodín jesť, piť a fajčiť. Ak je to pacient, u ktorého by mohlo dôjsť k riziku dehydratácie, podávajú sa pacientovi tekutiny intravenóznou cestou. Tesne pred operáciou je potrebné, aby sa pacient vymočil. Pri náročnejších a dlhších operáciách sa vykonáva katetrizácia močového mechúra a klyzma. Deň pred operáciou sa podávajú lieky podľa ordinácie lekára napr. sedatíva a hyp-notiká, pomáha to pacientovi zvládnuť stres pred operáciou. Ako prevencia tromboembolickej komplikácie sa robí bandáž alebo sú vhodné antiembolické pančuchy (potrebné vziať mieru). Ďalej sa môže podávať nizkomolekulovýhe-parin podľa ordinácie lekára (1). Aby sme u pacienta znížili riziko ašpirácie žalúdočného obsahu, malo by uplynúť aspoň 6 hodín od posledného príjmu pevnej stravy (vrátane mlieka), 8 hodín od príjmu tučných alebo smažených jedál a 2 - 4 hodiny od požitia čírych tekutín (voda, slabý čaj). Medzi nevhodné tekutiny radíme alkoholické nápoje a nápoje sýtené oxidom uhličitým. Avšak dlhodobé lačnenie vedie k tomu, že sa v žalúdku hromadí veľmi kyslý žalúdočný obsah a pacienti sú paradoxne viac ohrození ašpiráciou, ako lačnenia |
doporučenú dobu. Niektoré pracoviská z tohto dôvodu podávajú 2 hodiny pred operáciou 200 ml hypoosmolárnej tekutiny. Podanie tekutiny vedie jednak k nariedeniu žalúdočnej šťavy, a tým k zvýšeniu pH, jednak ku spusteniu py-lorického reflexu a dokonalejšiemu vyprázdneniu žalúdku. Kde je však riziko ašpirácie vyššie, je potrebné dodržiavať niektoré preventívne opatrenia (6). Pred operáciou je potrebná dôkladná hygiena pacienta, ostrihanie a odlakovanie nechtov, odlíčenie. Večer pred operáciou sa oholí miesto operácie, ráno alebo pred operáciou sa vyberie zubná protéza. Všetky šperky, cennosti je potrebné odovzdať do trezora na podpis. Oblečenie, protetické pomôcky sa označia menom. Úlohou sestry je naučiť pacienta vykonávať pasívne a aktívne cvičenia, monitorovať tlak krvi najmä so zreteľom na hypertenziu, získať základne údaje o množstve moču za 24 hod (7). K psychickej starostlivosti patrí citlivý prístup k pacientovi. Je potrebné, aby sestra vysvetlila pacientovi výkon podľa jej kompetencií a zodpovedala otázky, ktoré pacient má. Nikdy nebagatelizovať kladné ani záporné otázky, ktoré sa týkajú operácie, či nepriaznivé výsledky imobilizácie. Sestra poskytuje pomoc aj príbuzným (8).
Ďalšie sesterské intervencie pri posúdení predoperačného výkonu sú posudzovanie druhu, rozsahu, naliehavosti ochorenia, poranenia, pridružených ochorení, veku, stavu výživy, abúzu, dlho užívaných liekov, psychosociálneho stavu. Potrebné je odstrániť rušivé elementy z prostredia. Veľmi nápomocný je aj kontakt pacienta s osobou rovnakej diagnózy (2). K predoperačným vyšetreniam, ktoré pacient musí mať, zaraďujeme anamnézu, fyzikálne vyšetrenia, screeningové vyšetrenia krvi a moču, EKG, RTG srdca a pľúc, interné vyšetrenie, predanestetické vyšetrenie. U žien, ak je to potrebné pre podozrenie problému, aj gynekologické vyšetrenie (4). Pred podaním predovšetkým celkovej anestézie je potrebná kontrola pacientovej totožnosti a vždy formulár obsahujúci informovaný súhlas s anestéziou. Pacienti by nemali mať už na sebe šperky, snímacie zubné náhrady, či iné odstrániteľné pomôcky (6). Za prechod pacienta operačnou sálou zodpovedá anesteziologický tím. Ošetrujúci personál kontroluje identitu pacienta, ove-
rí druh a stranu výkonu. Je potrebné, aby pacient vchádzal na operačnú sálu so zabezpečením periférnej žily, fľašou infúzneho roztoku a výsledkami neinva-zívneho monitorovania EKG, tlaku krvi a sat02 (9).
Vedenie celkovej anestézie je obdobím, ktoré si vyžaduje starostlivé sledovanie klinického stavu pacienta a jeho životných funkcií, hĺbky a kvality anestézie a jej doplňovania. Súčasne je potrebné sledovať dianie v operačnom poli a včas reagovať na eventuálne komplikácie, samozrejme, je potrebné neustále vedenie záznamu o anestézii. Ukončenie anestézie a prebudenie ja dané ukončením prívodu anestetík, ich odbúravaním a vylúčením, prípadne podaním antidot. V rámci pooperačnej anesteziologickej starostlivosti si pacient vyžaduje po operačnom zákrokustarostlivýdohľa-danestéziológa do návratu obranných reflexov, plného návratu vedomia, stabilizáciu kardiovaskulárneho aparátu, vyrovnanie stabilizácie vnútorného prostredia a obnovy dostatočnej spontánnej pľúcnej ventilácie (10). Pooperačné obdobie je čas medzi prebudením pacienta po anestézií až po prepustenie pacienta domov do domácej starostlivosti. Cieľom je zistiť základne životné funkcie pacienta po operácii najmä v prvej hodine po operácii. Je potrebné ho pozorovať, aby nedošlo ku komplikáciám vyplývajúcich z celkovej anestézie. Pacient ostáva na prebú-dzacej miestnosti, kým nedôjde k návratu obranných reflexov, spontánneho dýchania, stabilizácie krvného tlaku. Bezprostrednú operačnú starostlivosť vykonáva anesteziologická sestra (2). Pooperačná anesteziologická starostlivosť v sebe zhrňuje i otázku zaistenia pooperačnej analgézie. Optimálne je, ak je pacient na prebúdzacej miestnosti spravidla 30 min., pri trvalom monitorovaní. V prebúdzacej miestnosti sa podáva pooperačná analgézia, aby pacient po prebudení nemal strednú a silnú bolesť. Po operácii je pacient buď premiestnený na štandardné oddelenie, pokiaľ je celkom pri vedomí, má stabilné základné vitálne funkcie a nemá žiadne významné komplikácie (odovzdáva sestra sestre), na jednotku intenzívnej starostlivosti, pokiaľ je potrebné niektoré funkcie (obeh, dýchanie) trvale sledovať, aby neprišlo k ohrozeniu (odovzdáva lekár lekárovi), alebo na resuscitačné
oddelenie, pokiaľ je niektoré funkcie potrebné nahradzovať (umelá pľúcna ventilácia), odovzdáva lekár lekárovi (10). Pacienta môže odovzdať anesteziologická sestra inej sestre na oddelení alebo na JIS, ak je potrebné ešte niektoré funkcie pacienta sledovať, aby nedošlo k zhoršeniu (5). Po operácii sestra na oddelení plní ordinácie lekára (1). Sestra edukuje pacienta o výžive po operácii. Je potrebné, aby pacient dodržiaval intervencie sestry. Neprestajná kontrola presakovania rany je veľmi dôležitá, kontroluje sa funkčnosť dré-nu, množstvo tekutín a odchod plynov. Sestra zabezpečí nácvik dychovej gymnastiky a odkašlanie hlienu u pacienta, rehabilitáciu, bandáže a postupnú akti-vizáciu pacienta. Pooperačné prebúdza-cie skóre obsahuje 5 príznakov, a to sú obeh, aktivita, vedomie a farba kože (8). Intervencie sestry v pooperačnom období. Do zdravotnej dokumentácie zapisuje záznam času prevzatia a stav pacienta, jeho fyziologické funkcie, ktoré sleduje každých 15 min. V indikovaných situáciách môže sestra napájať pacienta na zariadenia intenzívnej starostlivosti, ako sú EKG, sat02, 02 a iné. Sestra posudzuje stav vedomia u pacienta napríklad podľa škály Glasgow coma skóre, taktiež zabezpečuje pacientovi vhodnú polohu podľa druhu operácie.Podľa úrovne vedomia pacienta je vhodné, aby sestra myslela na bezpečnosť a dvihla na posteli bočnice, fixovala alebo len mala zvýšený dohľad. Sledovala periférne prekrvenie, stav kože, kapilárny návrat, pulzáciu artérii, bilanciu tekutín. Napájala a starala sa o zberné vrecko, ak má pacient PK. Taktiež sestra aplikuje ordinované lieky podľa ordinácie lekára, zabezpečuje kontrolné laboratórne vyšetrenia. Udržiava s pacientom kontakt, vysvetlí mu potrebu pokoja, odpočinku, zabezpečí, aby mal pacient poruke signalizačné zariadenie. Stará sa o osobnú čistotu, aj čistotu posteľnej bielizne.Klasifikuje bolesť podľa škál, monitoruje bolesť na základe verbali-zácie a prejavov pacienta (2).Sestra sa stará o ústnu dutinu, keďže pacient prijíma tekutiny.Ako následok anestetík sa môže objaviť vracanie, nevoľnosť. Pooperačná starostlivosť je veľmi dôležitá, len na nás záleží, v akom stave pacient odíde z nemocnice. Úlohou je previesť pacienta týmto pooperačným obdobím pri prevencii, ošetrení, liečbe komplikácií a kontroly čo najlepšie (11).
Sestra používa stratégie proti bolesti. Verí pacientovi, že pociťuje bolesť, komunikuje o bolestiach s pacientom, popisuje ich. Navedie pacienta na správne vnímanie a názor na bolesť, aplikuje teplo alebo chlad. Sestra spolu s pacientom bojuje proti strachu a úzkosti, používa odpútavacie techniky (ako je dýchanie, spev, vyklepkávanie, počúvanie hudby, regulovanie predstavy). Stimuluje kožu pomocou studených obkladov, mastí s analgetickým účinkom. Sestra podáva analgetika podľa ordinácie lekára (12). Následná pooperačná starostlivosť zahŕňa rehabilitáciu a návrat k životu, ktorý mal pacient pred operáciou (4). Choroba nezasiahne len pacienta, ale aj celú jeho rodinu. Rodina sa podieľa nielen na starostlivosti o pacienta zo stránky psychickej, fyzickej podpory, ochrany chorého, ale aj poskytnutia veľmi cenných informácií zdravotníckeho tímu (13).
Záver
Sestry reprezentujú najväčšiu profesijnú skupinu pôsobiacu v ošetrovateľstve, stoja po boku lekárov, pacientov, taktiež aj ich blízkych tesnejšie než ktorýkoľvek iný zdravotnícky pracovník. Práve z toho dôvodu vyplýva pre postavenie sestier mimoriadne a súčasne zložité postavenie ich role, hlavne v komunikácii (14).
Informovanosť o anestézii u pacientov má veľmi dôležitú úlohu. Významne ovplyvňuje celkový stav pacientov. Dôležitosť primeranej komunikácie tiež veľmi vhodne vplýva i na celkový stav pacientov. Pri poskytovaní anesteziologickej starostlivosti je dôležitá spolupráca medzi všetkými zdravotníckymi pracovníkmi, hlavne v komunikačnej oblasti. Anesteziologická starostlivosť zabezpečuje bezbolestné vykonávanie diagnostických a liečebných výkonov operačnej a neoperačnej povahy. Pri týchto výkonoch je nevyhnutné vytvárať také podmienky, aby sa mohol bezpečne realizovať s čo najmenším nepriaznivým ovplyvnením zdravotného stavu chorého. Pre pacienta je dôležité zameranie na zmiernenie strachu a obáv, upokojenie, trpezlivý vypočutie, porozumenie, zrozumiteľný a priateľský rozhovor. Pretože obavy, úzkosť a strach narušujú duševnú rovnováhu pacienta, tým nepriaznivo ovplyvňujú úvod do anestézie, anestéziu, prebúdzanie i pooperačný priebeh. Všetci pacienti majú pred anestéziou a pred operáciou strach, taktiež
i väčšina príbuzných. Sú však v rozličnej miere pripravený ako pred sebou, tak i pred inými tento strach a obavy pripustiť a hovoriť o nich. Z toho dôvodu je prístup, vľúdna komunikácia zdravotníckych pracovníkov veľmi veľkou oporou pre pacientov a ich príbuzných. Vzhľadom k tomu, že sa pacienti najčastejšie počas pobytu v nemocnici stretávajú so sestrou, predstavuje práve ona pre nich najväčšiu oporu počas pobytu v nemocnici. Každá sestra, ktorá svoju profesiu vykonáva zodpovedne, tak adekvátne naslúcha pacientovým otázkam, je empatická voči pacientovi a jeho rodine. V rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti sestra podporuje aedukujepacienta, zaujíma sa o jeho potreby, dodržiava Etický kódex sestry a zároveň rešpektuje práva pacienta. Potrebné je však dodať, že je na celom multiodborovomzdravotníckom tíme, aby spoločne s pacientami tento strach a obavy prekonávali s pomocou kvalitnej informovanosti i komunikácie. Dobrá schopnosť komunikácie je vždy naším najväčším aktívom, či už ide o pacienta alebo pracovný život. Pre pacienta je dôležité aktívne načúvanie hlavne zo strany sestier, pretože má s pacientom užší vzťah ako lekár. Komunikovanie je síce časovo náročná, no stále účinná metóda nevyžadujúca si žiadne špeciálne zásahy. Vyžaduje iba kúsok teplých a srdečných slov, ktoré sú pre pacienta najlepším balzamom na dušu. Žijeme v krehkom, ohrozenom, ľahko zraniteľnom a vzájomne prepojenom svete. My zdravotníci načúvame tlkotu ľudských sŕdc a tie bijú na celom svete rovnako. V rytme života nás všetkých, či už pacientov, i nás sestier a všetkých zdravotníckych pracovníkov, prevažuje túžba po zdraví, láske, porozumení a spokojnosti.
Zdroje
1. SLEZÁKOVÁ, L. Ošetřovatelství v Chirurgii I. 1. Vyd. Praha : Grada-publishing, a.s., 2010. 264 s. ISBN: 978-80-247-3129-2.
2. KUBICOVÁ, L. a kol. Chirurgické ošetrovateľstvo. Martin : Osveta, 2005. 152 s. ISBN 80-8063-176-X.
3. ZEMAN, M., KRŠKA, Z.a kol. Chirurgická propedeutika. 3 přepr vyd., Praha : GradaPublishing a. s., 2011. 512 s. ISBN 978-80-247-3770-6.
4. JANÍKOVA, E., ZELENÍKOVÁ, R. 2013. Ošetrovatelskápéče v chirurgii.
Praha: GradaPublishing a. s., 2013. 249 s. ISBN 978-80-247-4412-4.
5. MÁLEK, J. a kol. Praktická anestéziológie. Praha : GradaPublishing a. s., 2011. 188s. ISBN 978-80-247-3642-6.
6. KURZOVÁ, A. Informovaný souhlas pacienta s anestézií. In Málek, J. a kol. Praktická anestéziológie. 2. přepr. a dopi. vydání. Praha : GradaPublishing a.s., 2016. s. 72-85, ISBN 978-80- 247- 5632-5.
7. KOZIEROVÁ, B., ERBOVÁ, G., OLI-VEROVÁ, R. Ošetrovateistvo 2. 2. vyd. Martin : Osveta, 2004. 1474 s. ISBN 80-2170-528- 0.
8. BYDŽOVSKY, J. Akutní stavy v kontextu. Praha: Triton, 2008.450 s. ISBN 978- 80-7254-815-6.
9. WICHSOVÁ, J., PRIKRYL, P, POKORNÁ, R. a kol. Sestra a periope-račnípéče. Praha: GradaPublishing a. s., 2013. 192 s. ISBN 978-80-247-3754-6.
10. MÁLEK, J. Průběh celkové anestézie. In Málek, J. a kol. Praktická anestéziológie. 2. přepr. A dopi. vydání. Praha : GradaPublishing a.s., 2016. s. 103 -104, ISBN 978- 80- 247- 5632-5.
11. KALA, Z.; PENKA, I. a kol. Periope-račnípéče o pacienta v obecné chirurgie. Brno: Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotníckych odboru, 2010. 145 s. ISBN 978-80-7013-518-1.
12. BOROŇOVÁ, J. Základy ošetrovateľstva. Trnava : Slovák Academie Press, spol. s.r.o, 2004. 160 s. ISBN 80-89104- 50-9.
13. KAPOUNOVA, G. Ošetřovatelství v intenzivnípéči. Praha : GradaPublishing a.s., 2007. 350 s. ISBN 978-80- 247- 1830-9.
14. JURÁSKOVÁ, D. Etika a komunikace v ošetřovatelství. In Ptáček, R., Bartůněk, P. a kol. Etika a komunikace v medicíně. Praha : GradaPublishing a.s., 2011. s. 239, ISBN 978- 80-247-3976-2.
Kontakt na autora
PhDr. Andrea Bratova, PhD. Univerzita Karlova
Ústav ošetřovatelství 2. LF UK a FN
Motol
V Úvalu 84
Praha 5, 150 06
Tel: 224435898, 224431022
E-mail: andrea. bratova®]fmotol. euni. cz
Z kalendára
102 - ročnej bývalej zdravotnej sestre gratulujeme
Ovplyvnila nielen moderné profesionálne ošetrovateľstvo, ale aj štatistiku, prakticky využila grafy a diagramy, zaznávanému povolaniu dokázala vydobiť uznanie.
Bývalá hlavná sestra Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku - 102 ročná Sidónia Zdenka Vicenová. Vo vojenskej nemocnici pracovala až 36 zo 42 rokov, počas ktorých pracovala v zdravotníctve. Zaujímavosťou tiež je, že pani Sidónia Zdenka Vicenová sa narodila práve v roku, kedy bola Ústredná vojenská nemocnica slávnostne otvorená.
Počas Slovenského národného povstania pôsobila ako vrchná ošetrovateľka I. poľnej nemocnice v Korytnici a neskôr bola poverená zriadením II. poľnej nemocnice v Tisovci. Dnes žije v Ružomberku. Sidónia Zdenka Vicenová sa narodila 31. júla 1915 v Záhorskej Vsi. Je účastníčkou národného boja za oslobodenie. Počas vojny bola krátky čas v nemeckom zajatí. Po prepustení pracovala asi dva mesiace v Slovenskom Červenom kríži, kde ako zdravotná sestra podávala na železničnej stanici prvú pomoc a občerstvenie nemeckým zajatcom.
Zdroj: http://www.liptovmaqazin.eu/?p=9145
Pani Sidónii Zdenke Vicenovej prajeme pevné zdravie, veľa lásky a zaslúženej spokojnosti.
Redakcia
Vzdelávanie
Education
PLÁNOVANÉ KONFERENCIE ORGANIZOVANÉ ODBORNÝMI SEKCIAMI SK SaPA A SPOLUORGANIZOVANÉ SK SaPA V ROKU 2017
Podrobnejšie informácie o všetkých plánovaných akivitách sústavného vzdelávania nájdete na stránkach: www.sksapa.sk a https://portal.sksapa.sk
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia v procese zmien II.
Celoslovenská konferencia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
s medzinárodnou účasťou
Miesto: Nový Smokovec, Vysoké Tatry
Termín: 21.09.-22. 09.2017
XX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v psychiatrii
Miesto: Košice
Termín: 28. 09.-29. 09.2017
VI. Celoslovenská konferencia sekcie manažmentu v ošetrovateľstve s medzinárodnou účasťou
Miesto: Bešeňová
Termín: 05.10.-06.10.2017
XX. konferencia sestier pracujúcich v ORL s medzinárodnou účasťou
Miesto: Zvolen
Termín: 13.10. -14.10. 2017
IX. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v oftalmológii
Miesto konania: Tále
Termín: 20.10-21.10.2017 "Pffr..
pracujucirh v -nftalmnlngn
VIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v dermatovenerológii
Miesto konania: Prešov ) Fľipiľll
Termín: 20.10.2017
VIII. Celoslovenská konferencia geriatrických sestier s medzinárodnou účasťou
Miesto konania: Liptovský Ján Termín: 20.10.-21.10.2017
MANAŽMENT PRE NELEKÁRSKE ŠTUDIJNÉ PROGRAMY
RECENZIA VYSOKOŠKOLSKEJ UČEBNICE
Autor vysokoškolskej učebnice: doc. Ing. Viera JAKUSOVÁ, PhD., MPH. Recenzent vysokoškolskej učebnice: doc. PhDr. Jana BOROŇOVÁ, PhD.
Podiel manažmentu na rozvoji zdravotníctva je neprehliadnuteľný. Na trh sa dostáva vysokoškolská učebnica, ktorej obsahové zameranie doteraz na slovenskom odbornom vzdelávaco-manažér-skom poli chýbalo. Ide o publikáciu autorky, erudovanej vysokoškolskej pedagogičky, postavenú na jej dlhoročnej praxi, výskumoch a skúsenostiach. Jedná sa o systematický výber kľúčových tematických okruhov z manažmentu s akcentom na zdravotnícku prácu. Učebnica je napísaná s prehľadom a je z nej evidentné, že autorka podrobne pozná predmetnú problematiku.
Obsah učebnice je rozdelený na 4 kapitoly, ktoré logicky na seba nadväzujú. Jednotlivé okruhy problémov majú vyváženú štruktúru. Hlavné kapitoly učebnice predstavujú prierez nielen základnými poznatkami z manažmentu, ale aj hlbší pohľad do štruktúr, riadenia a ekonomiky zdravotníctva. Prvá kapitola uvádza teoretické východiská a jednotlivé klasické i moderné prístupy k manažmentu. V ďalšej časti sa analyzuje profil manažéra a všeobecné princípy manažérskej práce, časový manažment, rozhodovanie a rozhodovací proces, ako aj manažment informácií. Obsahom 3. kapitoly je problematika základných manažérskych funkcií a súvisiacich aspektov. V poslednej kapitole sa autorka venuje osobitostiam zdravotníctva ako nevýrobného odvetvia národnej ekonomiky. V závere každej kapitoly má čitateľ možnosť samohodnotenia. Učebnica obsahuje 56 obrázkov a 26 tabuliek, čo zvyšuje zapamätateľnosť obsahu a umožňuje čitateľovi plastický obraz a orientáciu v problematike. Publikácia je písaná vysoko odborným jazykom; citované zdroje pochádzajú od renomovaných domácich i zahraničných autorov, mnohých špičkových manažérov.
Viera Jakuäová
Manažment
pre nelekárske študijné programy
Vysokoákolaká učebnica
Milým a zároveň podnetným javom sú citáty v úvode každej kapitoly. Citlivo sú vyberané k problematike, ktorú autorka v kapitole spracováva. Častokrát cez pochopenie citátov dochádza u študujúcich i k pochopeniu problematiky (a opačne), preto veľmi oceňujem, že sa autorka učebnice rozhodla pre takéto edukačné spestrenie svojej publikácie.
Prínosom učebnice je zhutněný materiál pre štúdium, nakoľko manažérske vzdelávanie súčasných, ale aj budúcich zdravotníckych pracovníkov má svoje trvalé opodstatnenie, hlavne s ohľadom na vysoké nároky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Učebnicu svojim obsahom i hĺbkou možno považovať za novinku v publikáciách, týkajúcich sa manažmentu v ošetrovateľskej i celkovo zdravotnej starostlivosti.
Záverom uvádzam citát jedného z hlavných mysliteľov 20. storočia v oblasti riadenia a podnikania Petra Ferdinanda Druc-kera, ktorého myšlienky a poznatky sú autorkou v učebnici viackrát citované: „Najlepší spôsob ako predpovedať budúcnosť je vytvárať ju" a dovolím si dodať, že táto učebnica budúcnosť manažmentu v nelekárskych študijných programoch vytvára.
JAKUŠOVÁ, V. Manažment pre nelekárske študijné programy. 1. vyd. Martin: Osveta, 2016. 156 s. ISBN 978-80-8063-447-6.
SUPLEMENTUM - vedecká recenzovaná časť
SUPLEMENT - Scientific Reviews Section
UTICAJ ZDRAVSTVENE PROSVEČENOSTI NA STRAH OD OPŠTE ANESTEZIJE
THE INFLUENCE OF HEALTH ENLIGHTEMENT ON FEAR OF GENERAL ANESTHESIA
SVETOMIRDURDEVIC1'2, NEGRATERZIC2, JOVANA RADOVANOVIC3
1 Clinical Center of Serbia, Centre for Anesthesiology and resuscitation, Clinic for General Surgery - First Surgical Clinic, Belgrade, Serbia
2 Belgrade College of Medicine Higher Education Institution for Applied Studies in Medicine.Belgrade, Serbia
3 Special Hospital for Cerebrovascular Diseases „St. Sava"
Abstract
Introduction: Health is a term that is rarely thought at the right moment. It is most often talked about it when he is already threatened. With the worsening of health, the first signs of fear appear. Fear occurs because of feelings of dither, discomfort or very intense anxiety, experienced in the presence of a „dan-ger" or on the thought of it. Goal: Show mutual interaction of fear of general anesthesia and health enlightenment, with reference to the so-cio-cultural factor, as well as the level of education.
Methodology: The presence of fear in surgical patients can lead to repercussions on vital parameters just before anesthesia. The research was conducted at the Clinical Center of Serbia, Clinic for Digestive Surgery - First Surgical Clinic. In this paper, a direct and indirect observational method was used as well as a retrospective analysis of data obtained from the existing medical documentation: a) History of the disease; B) Anesthesia sheet; C) Survey questionnaire.
Results: The sample size was determined by the random selection method. Healthy enlightenment is in direct interaction with the fear of general anesthesia. It is surprising that the obtained results are inverted proportional. Conclusion: The goal of anesthesiology team is the patient's pre-operative psycho-physical preparation. Patient should point out all the benefits of general anesthesia, provide him with the necessary information about the pre-, peri- and post-operative course.
Key words
Fear, education, general anesthetics, psychological preparation, communication.
Uvod
Zdravstveno vaspitanje kao jedan od modusa razvijenosti društva, posma-trajuci ga retrospektivno kroz prizmu vremena, nije oduvek bilo jasno defini-sano i javno prepoznato, ali je postojalo u različitim oblicima. U samom začeóu, nesvesno se sprovodilo u okviru poro-dice. Stariji članovi su svoje znanje prenosili na mlade, sa težnjom da usvoje nove, pozitivně obrasce ponašanja, čiji bi krajnji rezultát bilo očuvanje i unapredenje zdravstvenih resursa. Implementiralo se kroz različite oblike učenja, prenošenja znanja i iskustava kroz generacije, čije su fundamentálne vrednosti bile zasnovane na verovanji-ma, kulturi, tradiciji.
Razvoj medicine je prouzrokovao ek-sponencijalno razvijanje zdravstvenog vaspitanja. Sveobuhvatna informisa-nost o patogenezi bolesti, načinima dijagnostikovanja, vidovima lečenja, nakon egzaktne evaluacije, kao krajnja intencija, razvile su se i mera prevenci-je. Ukupni potencijal kao i moč zdravstvenog vaspitanja bivaju prepoznati kao proces kroz koji če se implementi-rati stečena znanja, čime se postižeuz-dizanje celokupnog društva.
Tehnološki razvoj, ekspanzija naučnih disciplina kao i želja za socijalom pro-gresijom, uslovili su glorifikaciju zdravstvenog vaspitanja, preneli su je iz
porodice u institucije i dizajnirali prema potrebama krajnjih korisnika sa ciljem očuvanja i unapredenja zdravlja. Sagle-davanjem različitih aspekata psiholo-gije, medicine, metodologije, didaktike kao i drugih naučnih disciplina, zdravstveno vaspitanje postaje multidiscipli-narna nauka.
Informisanost i zdravlje
Zdravstveno obrazovanje, odnosno prosvečenost, podrazumeva saznajni proces o nečemu aktuelnom u datom trenutku i odnosi se na zdravlje u celini. Obuhvata zdravstvene informacije uo-bličene u populaciju sa ciljem aktivnog učenja od strane vaspitanika. (1)Zdrav-stveno vaspitanje stanovništva odnosno pojedinca primarno zavisi od socijalnog okruženja. Društveni uticaj, interesova-nja sredine kao kultura u kojoj je roden i u kojoj živi, imaju direktan impakt na njegove stavové, želje, interesne sfére, kao i Strahove. Fokus interesovanjafor-mira se na osnovu kongenitalnih želja [talenata), a kasnije i stečenih sklonosti ka odredenim aspektima i sferama sa kojima se susreče kroz život. (2)
Obrazovanost, takode zauzima visok stepen u formiranju stavová prema različitim situacijama poslovne, kulturo-loške, zdravstvene ili neke druge prírode. Obrazovanje kao neizbežni proces života, ima za posledicu širenje lepeze interesovanja i usmeravanja pažnje ka sticanju znanja i iz oblasti koje nisu ili neče biti deo svakodnevnice ili radne okoline u kojoj če se osoba nalaziti. Svetská zdravstvena organizacija je definisala zdravlje kao stanje potpunog
fizičkog, psihičkog i socijalnog blago-stanja, a ne samo odsustva bolestí i po-remeóaja. Obzirom da je zdravlje jako kompleksno, što se može zaključiti na osnovu njegove zvanične definiciji, ve-óina ne želi da uloži vřeme, usmeri svoja interesovanja kako bi stekli osnovne informacije o prevenciji kao i o njego-vom očuvanju.(3)
Zdravlje je pojam o kome se vrlo retko misii u pravom momentu. Najčešóe se
0 njemu govori u trenucima kadaje ono vec kompromitovano. U ovim situaci-jama javlja se želja da sve vřeme koje su do tog trenutka imali za informisa-nje, nadoknadi u vrlo krátkom vremen-skom intervalu. Medutim, obzirom da je „sada" zdravlje direktno ugroženo, polako se uvlači strah, koji vremenom postaje intenzivniji i obuhvata obolelog u celosti.
Komponenta, ínformísanje o prevenciji, zaštitna karika zdravé osobe, kod obolele poprima drugi oblik. Pokušava da nadoknadi propuštěné informacije o svom zdravlju, kao i elementarno znanje koje je trebao da stekne do tog trenutka. Dolazi do saznanja ne samo o prevenciji o kojoj je „kašno" govoriti, veó se informiše i o moguóim komplikacija-ma kao i o eventuálním posledicama. Proporcionalno težini i ozbiljnosti bolesti, uz pogrešnu percepciju brzo steče-nih informacija o istoj uz komponentu iznenadenja - naglog nastanka, dolazi do pojave veoma intenzivnog straha -panike.{A)
Strah i anestezija
Čovek, odnosno ljudski organizam se može posmatrati kao jedna intakna celina koja je kongenitalno predodredena da funkcioniše u sinergičnom okruže-nju. Treba istaci da se sinergizam funk-cionisanja organizma oslanja na dve krucijalne komponente, uzajamno závisné. Disbalans izmedu esencijalnih ele-menata organizma, odnosno psihičkog
1 fizičkog dela koji su komplementárni, ima reperkusiju na čitav habitus čove-ka. Naime, dešavanja na mentalnoj, ima i posledičnu projekciju na somat-skoj ravni.
Pogoršanje zdravlja pračeno je i prvim znacima straha. Strah je íntenzívno kratkotrajno stanje mučnog osecanja sa intelektuálním sadržajem koje prati veliká napetost.(5)(6) Nastaje kao po-sledica osečaja teskobe, neprijatnosti ili vrlo intenzivně uznemirenosti. Zapravo, strah predstavlja posledičnu reakciju organizma na aktivnu opasnost koja nije očekivana ili na okruženje pračeno mistificiranim, opskurnim informacija-ma.
Najčešóe stanje koje nastaje kao posle-dica straha je anksíoznost. Praóena je pojavom uznemirenosti, nelagodnosti, uplašenosti, straha da óe se nešto loše dogoditi. Prema Frojdu, anksioznost je strah od neke stvari ili dogadaja, čija je priroda nepoznata, dok zabrinutost takode predstavlja strah, ali strah od nečega o čemu pojedinac ima neko znanje.
I ako sam reč anestezija potiče od grč-kih reči „anestos", što bi u bukvalnom prevodu značilo, „bez osečaja", ona se u svetu koji nema ili pak ima vrlo malo kontakta sa medicinom, povezuje sa sintetizovanim spavanjem. Uzimajuói u obzir da je anestezija jedna od naj-mladih medicínski nauka, koja rapidno napreduje i usavršava se, kao takva, u opštoj populaciji preóena je i prihvaóe-na kao enigmatična komponenta medicine koja eksplicitno asocira na hirurški intervenciju.
Premisa o anesteziju dovodi do pojave i esencijalnog iracionalnog straha koji se bazira na minornim, vrlo cesto po-grešnim informacija o opštoj anesteziji, čime se nameóe i prvo pitanje pacijenta - „Da li cu se probudítí?". Adekvátním prístupom, blagovremenim i pažljivo filtriranim informacijama, od strane zdravstvenih radnika, ovo pitanje kao i potencijalne komplikacije koje ga prate u značajnoj meri se mogu rešiti i pre-venirati.
Psihosomatski simptomi i znaci straha
Strah i anksioznost su stanja osecanja koja predstavljaju psihofizički kom-pleks. Nezavisno od toga čime je strah generisan, sa sobom nosi oseóanje
napetosti, teskobe i snažno remeti ho-meostazu organizma bolesnika delujuói preko osovine, kora velikog mozga-hi-pofiza-nadbubreg. U tom smislu u organizmu uplašenog produkuje se veliká količina hormona nadbubrežne žlezde koji ubrzavaju rad srca, dovode do hi-pertenzije čijim zajedničkim delovanjem se ubrzava metabolizam. (5) (7) Upla-šeni bolesnik se téže kontroliše tokom anestezije i za isto vřeme trajanja ope-rativnog zahvata troši više sredstava za anesteziju.Nastaju poremeóaji na svim sistemskim organima:
» Kardiovaskulárni sistem: tahikardi-ja; centrálna i periférna vazokon-strikcija; palpitacije; hipertenzija.
» Respiratorni sistem: tahipnea; po-remečaj u dubini inspirijuma i ek-spirijuma; nápor kod izdisanja; sku-pljanje i sužavanje bronhiola.
» Gastrointestinalni sistem: uspora-vanje peristaltike jednjaka, želuca i creva; paraliza sfinktera; prestanak lučenja pljuvačke; prestanak luče-nja želudačnih i crevnih sokova.
» Mišióni sistem: tremor; pojava pa-ralize; poremečaj tonusa; nevoljni pokreti.
» Endokrini sistem: pojačana se-krecija suza, žuči, urina i znoja; pojačano lučenje kateholamina (adrenalin, noradrenalin, dopamin) i konzola; smanjena sekrecija mléka i pljuvačke.
Metodologija istraživanja
Reakcije organizma u stanjima straha i anksioznosti su najburnije reakcije koje se intenzivno reperkutuju na fiziološku aktivnost čoveka. Prisustvo straha kod hirurških bolesnika može se ispoljiti u vidi poremeóaja vitalnih parametara neposredno pred uvod u anesteziju. Randomizovano istraživanje je obu-hvatilo N=175 ispitanika. Sprovedeno je u Klinickom centru Srbije, Klinika za digestivnu hirurgiju - Prva hirurška klinika u periodu od februára do juna 2017 godine. Cilj istraživanja je prikaza-ti korelaciju zdravstvene prosveóenosti i straha od opšte anestezije kod hirurških pacijenata. U radu je korišóena direktna i indirektna opservaciona metoda kao i retrospektívna analiza podataka dobi-
jenih na osnovu postojeóe medicínske dokumentacije: a) Istorija bolesti; b) List anestezije. U cilju sticanja konciznih i relevantnih podataka za potrebe istra-živanja formiran je anonimni anketni upitnik sačinjen od 15 pitanja otvoreno/ zatvorenog tipa, od čega ce 9 signifi-kantnih za istraživanje biti i přikázáno. Dobíjeni podaci prikázaní su grafickí, apsolutnim i relativním brojevima.
Analiza rezultata
Analizom dobijenih rezultata, utvrdeno je da je u istraživanju učestvovaopri-bližno jednak broj oba pola. Ispitanika muškog polaje bilo n=98 (56%) od uku-pnog uzorka, dok (44%) odnosno n=77 su bili ispitanici ženskog pola. Ovo je bio jedan od bitnih statičkih podataka, kako bi se mogla utvrditi koherentnost izmedu straha i pripadnosti odredenom polu. Istraživanjem su obuhvaóene i godine života ispitanika. Više od 2/3 ispitanika su bili srednje i starije životne dobi. Dobíjeni rezultati su bili očekivani, obzirom da je istraživanje obuhvatilo is-ključivo pacijente za elektivnu hiruršku intervenciju. Operativní zahvati koje su trebali da se izvrše, nakon uporediva-nja sa literaturnim podacíma, gde je uočena korelacija izmedu frekventno-sti i godina života, odgovarali su dobu pacijenta u istraživanju. Ovaj štatistickí podatak je ujedno bitan i zbog štěpena obrazovania koje sa sobom nosi
viši nivo informisanja, znanja, širine.a uslovno je zavisan od godine života. (8)
Sprovedena je uporedna analiza od-nosa štěpena obrazovanosti i životne dobi. Došlo se do neočekivanih rezultata. Niži, odnosno samo srednji stepen stručne spreme ima n=136 (78%), dok n=39 (22%) ispitanika ima visoko ob-razovanje, koji bi po godinama života i frekvenci, trebalo da odgovara grupi pacijenata koja pripadá srednjoj ili sta-rijoj životnoj dobi, medutim ispitivanjem se došlo do rezultata da samo n=5 (3%) pripadá ovoj grupi. Sa druge strane kada se uporede zvanični štatistickí podaci, razvoj tehnologija, ekspanzija novih ideja, smanjenje zanatski poslova, eksponencijalno su uslovili pove-óanu potražnju za visoko obrazovnim kádrom u poslednje dve dekáde.
Istraživanje je obuhvatilo i anamstetič-ke podatke vezane za ranije hirurške intervencije, odnosno vršte anestezije koju su pacijenti iskusili, grafikon 1. Ovo pitanje je bilo bitno iz više razloga. Na osnovu njega dobíjeni su podaci o ra-nijem iskustvu sa anestezijom, o vrsti anestezije koju je pacijent doživeoi ka-kav je uticaj (utisak)ostavila na psihičkoj ravni. Od N=175,skoro 3/4 ispitanika nije imalo dodirnih tačaka ni sa anestezijom niti sa hirurgijom. n=51 (29%) ispitanika se u někom periodu svog života
susrelo sa nekim od vidová anestezije, od kojih je n=31 (18%) imalo iskustvo sa odredenim tipom regionálne, odnosno samo n=20 (11%) sa opštom anestezijom.
U nástavku istraživanja.fokus je usme-ren na grupu pacijenata koja je imala ranija iskustva sa nekim oblikom ane-stezije.kao i moguóim komplikacijama koju su doživeli. Analizom dobijenih podataka od N=51 (100%) ispitanika koji su imali ranija iskustva sa anestezijom, bilo opštom ili regionálnom, kod n=43 (85%) nije došlo do manifestacije bilo kakvog oblika neželjenih efekata ane-stezije.Kod n=8 (15%) su se javile izolovane ili multiple komplikacije u vidu po-stoperativnog bola, oseóaja hladnoóe, postoperativne mučnine i povraóanja. n=1 ispitanik je imao oseóaj budnosti, što se reperkutovalo u vidu prepričava-nja sekvencijalnog seóanja {pojeďme rečeníce í fráze), ali nije imao oseóaj bola za vřeme operacije, što se može povezati sa budnošóu neposredno pred sam izvod iz anestezije.
Jedno od krucijalnih pitanja za istraživanje, pored ranijih iskustava, koje su obično elementárni u formiranju stavová, je i náčin sticanja saznanja o ane-steziji. Ovo pitanje je bitno, naročíto kod ispitanika kojí nísu imali ranija iskustva, iz razloga što se na osnovu validnosti informacija, stvárajú pozitívne ili negativné predrasude. Nivo obrazovanja, odnosno stepen zdravstvene prosveóe-nosti, diktira u kojoj meri óe se aktivirati stepen racija prilikom donošenja stavová na osnovu dostupnih informacija, čime se stiče realnija slika o nastupa-juóem sadržaju.U grafikonu 2 přikázáni su najčešói modusi obaveštavanja u vezi anestezije. Od N=175 (100%) uče-snika istraživanja, n=35 (20%) ispitanika nije se informisalo o anesteziji pre intervencije.dok se n=140 (80%) ispitanika informisalo raznim metodama, od čega2/3čine varijabilni načini sticanja diskutabilnih i neproverenihinformacija, čime se otvara moguónost stvaranja predrasuda.Genezom raznih pitanja na koje se ne mogu naci adekvátní odgo-vori, mistifikuje se čitav proces artifici-jelnog uspavljivanja, što dovodí do na-stanka straha od opšte anestezije.
Tuda iskustva 34%
Grafikon 2. Načini informisanja o anesteziji
80 70 60 50 40 30 20 10 0
Muškarci Žene Grafikon 3. Uticaj informisanja na stepen straha od opšte anestezije
Jsla ispitanika
Bez uticaja
Sintezom dobijenih podataka iz pret-hodnog grafikona, utvrdeno je da se o anesteziji informisalo N=140 (100%), što ce predstavljati bazu za dalje istra-živanje.Nakon kritičkog pristupa došlo se do ne toliko iznenadujuce konkluzi-je, naročito kada se uporede dobijene informacije sa stepenom obrazovanja. Od ukupnog broja ispitanika koji su se informisali o opštoj anesteziji, čak n=120 (85%) je bilo zadovoljno dobije-nim informacijama, a samo n=20 (15%) je bilo mišljenja da dostupní podaci nisu bili dovoljni kako bi oni formirali svoj stav, štaviše sumnjali su i u referentnost informacijaobzirom da ih nisu dobili od specijalizovanih zdravstvenih radnika koji se bave tom granom medicine.ln-teresantno je da grupu od n=20 ispita-
nika koja nije bila zadovoljna dobijenim informacijama, njih n=18 ima visoko obrazovanje.
Analizom podatka koji su přikázáni u grafikonu 3, koju čini N=140 (100%) ispitanika koji su seinformisali o anesteziji pre operativnog zahvata, kod n=96 (68%) se povecao osecaj straha bez obzira kom polu pripadaju.dok je informisanje kod n=18 (13%) ispitanika dovelo do manjeg straha od opšte anestezije u odnosu na osecaj pre informisanja. Osecaj straha kod n=26 (19%) ispitanika ostao je nepromenjen. Indukuje se jedna interesantná konkluzija, naime, kada se sagledaju parametri dobíjeni podelom ispitanika prema polu, sve osobe ženskog pola, od ukupnog
broja ispitanika N=175 koji su učestvo-vali u istraživanju, informisale su se o anesteziji, odnosnogrupu ispitanika koja nije imala želju da se informiše o anesteziji čine isključivo ispitanici muš-kog pola.
Postojala je i težnja da se tokom istra-živanja dode do podataka koji bi mogli ukazatiu kojoj meri strah utiče na moč rasudivanja.Anketom je postavljeno pi-tanje „Da li su u někom trenutku odložili operativní zahvat zbog straha od opšte anestezije?". Dobíjeni podaci nesumnji-vo dokazujú uticaj straha. Ne razmiš-Ijajuci o posledicama odlaganja, kao i mogucim komplikacijama koje bi mogle nastati usled neracionalnih odluka, od N=175 (100%) ispitanika, n=118 (67%) je jednom ili više puta odložilo svoju intervenciju zbog straha od opšte anestezije bez ikakvog razmišljanja o kon-sekvencama koje bi mogle nastati. Sa druge strane kod n=57 (33%) ispitanika koji nisu želeli da odlože svoju hiruršku intervenciju, ne znáči da strah nije po-stojao, naprotiv, vec su samo bili više uplašeni potencijalnih posledica.
Očekivanja na pitanje: „Da li je strah vecí od operativnog zahvata ili opšte anestezije?", su bila ispunjena. Od N=175 (100%) učesnika istraživanja n=155 (89%) se više, odnosno n=20 (11%) manje plaši opšte anestezije od hirurške intervencije.
Razlozi za strahomod opšte anestezi-je.što se moglo i anticipirati su razno-vrsni, grafikon 4. Platforma straha je zasnovana na mističnim, opskurnim informacijama, koja se uvecava nea-firmisanimpodacima dobijenih neformálním kanalima. U svákom slučaju predominantna su četiri osnovaná ra-zlogaza strahom od opšte anestezije. Ispitanici su imali mogucnost da navedu dva razloga za koji oni smatraju da su elementárni u njihovom izvoru straha. Od ukupnog broja ispitanika N=175 (100%), najfrekventniji razlog njihovog straha n=169 (96%) je bila pomisao „da se neóe probudítí iz opšte anestezije", n=133 (76%) kao drugi razlog navodi-mogucnost „da ce bití budní za vřeme anestezije". Dosta manji procenat,n=80
Grafikon 4. Najčešci razlozi straha od opšte anestezije
(45%), je naveo da se plaše bola, od-nosno n=16 (9%) mučnine i povraóanja. Ovi podaci nesumnjivo ukazujú da je znanje - informisanje o anesteziji, na vrlo niskom nivo.
Zaključak
Evaluacijomi konciznom sintezom svih podataka dobijenih istraživanjem, dola-zi se do konkluzije daje strah generisan kombinacijom neadekvátne informisa-nosti, niskim stepenom zdravstvene prosveóenosti, gde nivo obrazovanja ima samo ulogu u náčinu sticanja i filtri-ranja informacija, bez prevelikog uticaja na antagonizovanje samog straha. Informisanost je u dírektnoj ínterakcíji sa strahom od opšte anestezije. Izne-naduje, što su dobijeni rezultati obrnu-to proporcionálni. V/š/ stepen znanja o medicini, dovodi do veóeg straha od opšte anestezije.
Umerena doza straha od gubitka svesti tokom anestezije je cesta pojava kod hirurških bolesnika što zahteva dobru psihološku pripremu i premedikaciju od specijalizovanog zdravstvenog osoblja, odnosno od strane anestetičara i ane-steziologa.Pored najsavremenijih léková i metoda lečenja nije uvek moguce eliminisati neke neželjene efekte, kao što su tahikardija, hipertenzija, tremor, kao i postoperativni bol, mučnina, po-vracanje.
Zdroje
1. STAMENKOVIÓ, M. Zdravstveno vaspítanje. Beograd : Visoka medicínská škola Óuprija, 2004. p. 312. 86-84427-03-3.
2. TERZIÓ, N. Zdravstvena nega u hírurgíjí. 2nd. Beograd : Finegraf d.o.o. Beigrad, 2013. p. 420. 86-909115-0-2.
3. DOUGHERTY, L. - LISTER, S. The Royal Marsden Manual of Clinical Nursing Procedures. 9th. s.l. : The Royal Marsden, 2015. p. 1032. 978-1-118-74592-2.
4. KOVAČEVIC, K. - DOBRAŠINOVIC, D. Psihijatrijska zdravstvena nega. Beograd : Institut za mental-no zdravlje Beograd, 1999. p. 202. 86-82277-15-8.
5. MITIČ, Z.Strah i anestezija. Beograd : Zadužbina Andrejevic, 1999. p. 120. 86-7244-093-5.
6. LAZOVIČ, A. - BUKIČ-DEJANO-VIČ, S. - RAVANIČ, D. Status Psy-chicus. Kragujevac : Medicinski fakultet Kragujevac, 2002. p. 134. 86-82477-53-X.
7. MARLY, R. - CALABRESE, T. -THOMPSON, K. Preoperative Evaluation and preparation of the patient, [book auth.] John Nagelhout and Karen PI aus. Nurse anesthesia. V. St. Louis: Elsavier, 2014, Vol. 19, pp. 335-382.
8. RUHAIYEM, M.E. et al. Fear of going under general anesthesia: A cross-sectional study. 3, 2016, Saudi Journal of Anaesth, Vol. X, pp. 317-21.
Information about authors
BScN Svetomir Durdevic, spec, app.n.anesth.
Clinical Center of Serbia, Centre for Anesthesiology and resuscitation, Clinic for General Surgery - First Surgical Clinic, Belgrade, Serbia svetomirtsfipamail. com
Prof. PhD Negra Terzic Belgrade College of Medicine Higher Education Institution for Applied Studies in Medicine, Belgrade, Serbia nearaterzicfiphotmail. com
BScN Jovana Radovanovic, spec, app.n.anesth.
Special Hospital for Cerebrovascular Diseases „St. Sava", Belgrade, Serbia jovana. radovanovic198 7(q)amail. com
PŘÍČINY VZNIKU ALKOHOLIZMU ŽENY A JEHO DOPAD NA VZTAHY V RODINĚ - KASUISTIKA
REASONS OF THE ORIGINS OF FEMALE ALCOHOLISM AND ITS EFFECT ON FAMILY RELATIONSHIPS - CASUISTIC
ANDREA SEVCOVICOVA, ANDREA HUTYROVA2
1 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko Rožňava
2 Detská fakultná nemocnica Košice, Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN
Abstrakt
Kazuistika prezentuje prípad ženy, ktorá v dôsledku zhoršujúceho sa zdravotného stavu podstúpila radikálny zákrok. Cieľom štúdie bolo zistiť príčiny vzniku alkoholizmu u ženy a jeho dôsledky na vzťahy v rodine. Metódou zberu údajov bol pološtruktúrovaný rozhovor, ktorému predchádzalo súhlasné stanovisko pacientky s účasťou na prieskume. Výsledky potvrdili, že k nadužívaniu alkoholu došlo po amputácii prsníka. Dlhodobo pretrvávajúce pitie vyústilo do narušených vzťahov v rodine, v podobe prerušenia väzieb s dcérou a zhoršeného spolunažívania s manželom. Ani viaceré hospitalizácie na psychiatrickom oddelení neviedli u pacientky k trvalej abstinencii.
Kľúčové slová
alkoholizmus ženy; príčiny a dôsledky pitia; kazuistika; vzťahy v rodine
Abstract
The casuistic presents a case of a woman who has undergone a radical intervention as a result of worsening health state. The aim of the study was to find out the reasons of the origins of alcoholism of the woman and its effects on family relationships. The methods of data collection was semi-structured interview which was preceded by positive viewpoint of the patient with participation in the survey. The results have confirmed that alcohol abuse followed mastectomy. Long-term drinking has ended in impaired family relationships in the form of breakdown of ties with her daughter and worsened coexistence with her husband. Multiple hospitalizations at psychiatric ward has not helped the patient with permanent abstinence.
Key words
female alcoholism; reasons and effects of drinking; casuistic; family relationships
Úvod
Alkohol je schopný uvoľniť človeka z každodenných problémov. Vyvoláva pocit šťastia, preto ho ľudia pijú aj napriek jeho škodlivým účinkom. Chronické užívanie alkoholu je v skutočnosti veľkým rizikom a vo väčšine prípadov dochádza k trvalým následkom v zdravotných, sociálnych a psychických oblastiach (1). Alkoholizmus vedie k súboru problémov, ktoré sa netýkajú len daného jednotlivca, ale aj jeho rodiny, priateľov, práce a kolegov, ekonomiky a spoločenstva (2).
Presnú príčinu vzniku alkoholovej závislosti sa ešte stále nepodarilo spoľahlivo určiť. Medzi najčastejšie príčiny vzniku závislosti na alkohole patrí genetická predispozícia, biologická predispozícia, psychické a sociálne faktory (3).
Približne pol storočia sa alkoholizmus uvádza ako duševné ochorenie (4). Syndróm alkoholovej závislostí (F 10.2) predstavuje súbor „fyziologických, be-havíorálnych a kognítívnych fenoménov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo tried látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť ako iné konanie, ktoré si predtým cenil viac" (5, s. 39).
Závislosť na alkohole sa vyvíja nepozorovatelné niekoľko rokov. Skôr k nemu dochádza u mladistvých. Vývoj závislosti u dospelých je oveľa rýchlejší u žien ako u mužov (6). Na Slovensku trpí alkoholizmom približne 5-10 % mužov a 2-3 % žien (7).
Alkoholizmus u žien
Zvyšujúci sa počet žien s nadužívaním alkoholu je zapríčinený zvyšujúcou sa životnou úrovňou, kultúrnymi a spoločenskými reformami (8). Ženy najčastejšie siahajú po alkohole, keď sú frustrované, smutné, sklamané, ak majú
veľa povinností, ktoré nezvládajú, no aj kvôli neuspokojivému sexuálnemu životu (7). Alkohol sa stáva prostriedkom, ktorý u nich dokáže navodiť žiaduce životné zmeny. Popri medikamentoch je najvyhovujúcejším, najprístupnejším a neakceptovanějším nástrojom k navodeniu týchto zmien (9). Alkoholizmus u žien ovplyvňuje ich personálnu, emocionálnu, biologickú, psychologickú, spoločenskú a spirituálnu zložku. Ženy sú na škodlivé pôsobenie alkoholu vnímavejšie ako muži. Taktiež u nich skôr dochádza k narušeniu zdravia a k vývoju závislosti už pri menších dávkach (10,11).
Medzi sociálne dôsledky alkoholizmu žien patrí predovšetkým narušené roly ženy (matky, manželky), ktoré sa nedajú ničím nahradiť, ďalej strata dôvery zo strany spolupracovníkov, a tiež strata práce. Jeden spoločenský problém väčšinou vyvolá ten ďalší (12). V porovnaní s mužmi sú u žien sociálne následky alkoholovej závislosti oveľa horšie, a týkajú sa najmä rodinnej dysfunkcie. Nižšia tolerancia prostredia vyúsťuje do spoločenskej izolácie ženy, čo sa odrazí na partnerských vzťahoch - partneri sa rozídu, manželia sa rozvedú, ale bohužiaľ aj na deťoch (9). Žena závislá na alkohole zlyháva nielen preto, že je závislá, ale aj vo svojej ženskej role. Spoločnosť vytvára bariéru na vystúpenie žien z anonymity. Ženy alkoholičky sú preto viac odsudzované okolím ako muži (5).
Cieľ
Cieľom prieskumného šetrenia bolo zistiť príčiny vzniku nadužívania alkoholu u ženy a jeho dopad na vzťahy a život v rodine.
Metodika
Pre splnenie cieľa štúdie bola zvolená metóda kvalitatívneho prieskumu.
Ako metodika bola použitá kazuistika. Zber údajov prebiehal pomocou po-loštruktúrovaného rozhovoru. Výber prieskumnej vzorky bol zámerný. Kritériom výberu bola hospitalizácia s diagnózou závislosť na alkohole, ženské pohlavie, ochota spolupracovať a písomný súhlas s realizáciou rozhovoru. Štúdie sa zúčastnila 56 ročná stredoškolský vzdelaná žena, ktorá bola pred jej zahájením informovaná o cieli, dĺžke trvania štúdie a zachovaní anonymity. Pacientka bola upovedomená o tom, že v prípade záujmu má právo si pozrieť spracované písomné údaje a kedykoľvek bez udania dôvodu odmietnuť účasť na prieskume. Po prezentácii vstupných informácií vyjadrila súhlasné stanovisko s účasťou na štúdii podpísaním informovaného súhlasu. Zber dát prebehol v januári 2016.
Anamnéza
56-ročná pacientka s ukončenou hotelovou akadémiou. Od roku 2004 je kvôli onkologickej indikácii invalidná dôchodkyňa.
OA: v detstve prekonala bežné detské ochorenia. Lieči sa na arteriálnu hyper-tenziu, hypofunkciu štítnej žľazy, zvýšený cholesterol. Má zvýšený vnútroočný tlak a je po operácii krčka maternice. RA: rodičia už zomreli (otec na infarkt myokardu ako 63-ročný, mama o 10 rokov neskôr na rakovinu krčka maternice), súrodencov nemá. Pacientka nevie o nikom z príbuzných, kto by sa liečil na psychiatrii.
SA: je vydatá, má adoptívnu 30 - ročnú dcéru a dvojročného vnuka. Abúzy: fajčí asi 20 cigariet denne a udáva, že problémy s alkoholom nemá. Doma však pije asi dvakrát týždenne s kamarátkou tvrdý alkohol.
Katamnéza
V roku 2004 pacientke zistili karcinom prsníka, absolvovala chemoterapiu a podstúpila abláciu pravého prsníka. Je dispenzarizovaná onkológom, na kontroly chodí pravidelne. V minulosti bola viackrát hospitalizovaná na psychiatrickej klinike pre poruchy správania sa v ebriete (opitosť, stav ktorý vzniká po intoxikácii alkoholom), naposledy v auguste 2015. V januári
2016 bola pod vplyvom alkoholu privezená na psychiatrickú kliniku rýchlou zdravotnou pomocou. Pri príjme jej namerali 1,36 %o alkoholu v krvi. Lekárske diagnózy:
F10.0 Porucha psychiky a správania, zapríčinená   nadužívaním alkoholu: akútna intoxikácia F10.8 Poruchy správania v ebriete
Analýza a interpretácia
Pri príjme na psychiatrické oddelenie sa pacientka správala agresívne a vulgárne nadávala. Týždeň po príjme bol s pacientkou zrealizovaný rozhovor, kde potvrdila, že na psychiatrické oddelenie bola prijatá na podnet manžela. „To muž na mňa zavolal policajtov. Nehanbí sa? Na vlastnú ženu? K...tjeden! Bola u mňa kamarátka, viete, tá, čo vedia nás býva. Mala štyridsiatku, tak sme oslavovali. Potom prišiel ten k...t a zavolal na nás policajtov. Povedal, že u nás nie je krčma. Ale my sme nič zlé nerobili, len tancovali. Veď to treba osláviť, nie?"
Pacientka za príčinu občasného pitia považuje skutočnosť, že je zobrali prsník. „Už nie som pekná žena. Muž ma nechce, má iné ženy. Aj ma chcel dvakrát nechať." Uvádza, že keď si vypije, cíti sa dobre a zabúda na všetky problémy. Popíja so susedou. „Ona ma vie pochopiť Tiež si so mnou dá pohárik. Ale my nie sme alkoholičky To nie." Negatívne vníma aj skutočnosť, že dcéra, ktorá sa za matkino pitie hanbí, u nej zakázala vnukovi návštevy. Vzťahy v rodine sú narušené „Už dávno nie som matka ani manželka. Aj vnúčik je teraz v nemocnící a je chorý, málokedy ho vidím. Aj to ma trápi. Dcéra sa na mňa hnevá ,že pijem, hanbí sa za mňa. Ale ja nepijem. Nedovolí mi navštevovať vnuka" (pacientka je nervózna, plače). „Stále som len ja tá zlá. Nemajú ma radí, veď už som vám hovorila, že dcéra ma nechce ani vidieť"
Pacientka však svoj alkoholizmus stále popiera. „Ja nie som alkoholička. Nepijem každý deň." Aj napriek tomu, že predtým priznala narušené vzťahy v rodine, vzťah s manželom prezentuje pozitívne. „My žijeme pekne s mužom, máme dom, auto. On má dobrú
robotu, pekne zarobí. Len ja som taká nemožná. Ani prsník nemám", (pacientka plače). Pacientka sa chce čím skôr vrátiť domov a má aj svoju víziu úpravy rodinných vzťahov. „Ja chcem len vidieť vnúčika. Chcem sa udobriť s dcérou. Ja nič iné nechcem."
Diskusia
Alkoholovo závislí ľudia ako príčinu svojho pitia najčastejšie uvádzajú rôzne vonkajšie vplyvy, ako aj iné osoby, a nevedia alebo si len nechcú priznať, že sú za to zodpovední sami (2). Tak je to aj v prípade pacientky, ktorá si svoju závislosť na alkohole nepriznáva. Podľa nej si alkohol dá len dvakrát do týždňa, a to „kvôli nervom". Príčinu svojej závislosti vidí vo svojom manželovi, ktorý ju vraj podvádza, ako aj v tom, že jej odstránili prsník.
Vo vyššom veku je spúšťačom alkoholovej závislosti aj pocit osamelosti, strata životného partnera, strata zamestnania a zdravotné problémy (13). Pacientka udáva, že nadužívanie alkoholu sa u nej začalo po diagnostikovaní karcinomu a následnom odstránení prsníka, s čím sa doposiaľ nedokázala zmieriť. Aj keď pacientka začala piť kvôli zdravotným problémom, pitie u nej pravdepodobne naďalej pretrváva, pretože má pocit, že ju manžel podvádza, čo je aj príčinou každodenných hádok v ich domácnosti.
Za príčinou nadužívania alkoholu u starších žien bývajú nezhody v rodine, kríza v manželstve, nevera manžela alebo opakované hádky s partnerom. S prehlbujúcim sa alkoholizmom u žien stúpa ich agresivita (12). Vplyv alkoholu na agresívne správanie je sprostredkovaný a nie priamy, nakoľko agresívne správanie pod vplyvom alkoholu je spôsobené stratou racionálnej kontroly a zábranných mechanizmov človeka, a nie priamym vplyvom tejto návykovej látky na vznik agresie (2). U ľudí s abú-zom alkoholu najčastejšie dochádza k násilnému správaniu k partnerovi/ partnerke a okoliu, čo narúša normálne fungovanie rodiny. Pacientka manželovi pod vplyvom alkoholu vulgárne nadávala a vyhrážala sa mu, že sa zabije.
Počas nášho rozhovoru sa u nej objavili výkyvy nálad, vyjadrovala sa vulgárne, potom plakala, kričala a neskôr sa aj smiala. Viackrát spomenula svojho malého vnuka. Už pri príjme na psychiatrické oddelenie sa vyjadrila, že chce ísť práve k nemu. Usudzujeme, že ona svoj zmysel života nachádza vo svojom vnukovi. Z prieskumu realizovaného vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove na psychiatrických oddeleniach vyplýva, že 58 % opýtaných žien nachádza zmysel svojho života vo svojich deťoch a vnúčatách (8). Ide o pozitívny základ, na ktorom by sa mohla abstinencia žien posilňovať.
U pacientky sa v dôsledku nadužívania alkoholu objavili zdravotné ťažkosti. Alkohol škodlivo vplýva na všetky orgánové systémy. Jeho nadmerné pitie poškodzuje napríklad srdcovo - cievny systém a spôsobuje tak vysoký krvný tlak. Nadužívanie alkoholu nepriaznivo vplýva na nervový systém, tráviaci a reprodukčný systém, i na metabolizmus (14).
V prípade pacientky došlo v dôsledku jej závislosti k narušeniu vzťahov v rodine. Dcéra s ňou nekomunikuje, pretože sa za jej pitie hanbí, dokonca zakazuje svojej matke stretávať sa s vnukom. Priznáva ja konflikty vo vzťahu k manželovi. K týmto skutočnostiam vedie rastúci problém s alkoholom a neefektívna komunikácia v rodine, preto je potrebné vytvoriť nové sociálne vzťahy. Narušené rodinné vzťahy sa môžu dočasne nahradiť intenzívnou formou skupinovej terapie, socioterapeutického klubu, či svojpomocnej organizácie (15).
Záver
Za príčinou vzniku alkoholizmu u pacientky stáli prehlbujúce sa zdravotné problémy, ktoré vyústili do amputácie prsníka. Tento radikálny zásah u nej vyvolal pocit menejcennosti v očiach manžela. Spočiatku nevinné popíjanie neskôr prerástlo do nadužívania alkoholu a neadekvátnemu správaniu s prvkami agresivity a vulgárneho prejavu, ktoré prispelo k narušeným vzťahom v rodine. Vzhľadom na poruchy správania v stave opitosti bola pacient-
ka na podnet rodinných príslušníkov viackrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Negatívnu prognózu by mohlo zmeniť absolvovanie protialkoholického liečenia, odborná pomoc psychiatra a psychológa podieľajúca sa aj na odstránení pocitov menejcennosti, pretrvávajúca abstinencia za výraznej podpory rodiny a pozitívneho prístupu samotnej pacientky.
Zdroje
1. VENGLÁŘOVÁ, M. a kol. 2011. Sestry v nouzí. Syndrom vyhoření, mo-bbíng, bossíng. 1. vyd. Praha: Gra-da Publishing, 2011. 192 s. ISBN 978-80-247-3174-2.
2. BENKOVIČ, J. 2006. Pacient - alkoholik, zdravotné riziká, možnosti liečby v ambulantnej starostlivosti praktického lekára. In Via practíca, 2006, roč. 4, č. 4, s. 197-201. ISSN 1336-4790.
3. ŠEDIVÁ, G. - DÓCI, I. 2012. Ko-morbidita depresie a alkoholizmu - aktuálne názory na problematiku a kazuistika. In Psychíatría-Psycho-terapía-Psychosomatíka, 2012, roč. 19, č. 2, s. 9-18. ISSN 1338-7030.
4. OKRUHLICA, Ľ. 2013. Legálna, ale kontroverzná. In Humanita Plus, 2013, č. 2, s. 7-8. ISSN 1336-2208.
5. HUGÁŇOVÁ, A. - CHOVANCOVA, K. 2012. Dopady alkoholovej závislosti na jednotlivca. In Logos polytechníkos, 2012, roč. 3, č. 1, s. 38-45. ISSN 1804-3682.
6. KOLÍBÁŠ, E. 2010. Príručka klinickej psychiatrie. Nové Zámky: PSY-CHOPROF, 2010. 304 s. ISBN 978-80-89322-05-3.
7. ŠRANK, M. - BOLEDOVIČOVÁ, M. 2011. Sociálna práca s maloletými deťmi matiek závislých od alkoholu. In Kontakt, 2011, roč. 13, č. 2, s. 211-215. ISSN 1212-4117.
8. HUDÁKOVÁ, A. - MAGUROVÁ, D. 2011. Chronický alkoholizmus žien verzus kvalita ich života. In Adíkto-tog/e, 2011, roč. 11,6.3,8.149-154. ISSN 1213-3841.
9. TRÁVNIČKOVÁ, I. a kol. 2001. Specifické aspekty zneužívaní drog u žen. 1. vyd. Praha: Institut pro kriminológii a sociální prevenci, 2001. 90 s. ISBN 80-86008-92-4.
10. KOLLÁRČIKOVÁ, J. 2013. Determinanty vzniku, vývoja, dôsledky a možnosti riešenia závislosti od alkoholu u žien. In Prosopon, 2013, č. 1, s. 105-124. ISSN 1730-0266.
11. JURKOVIČOVÁ, J. 2005. Vieme zdravo žiť? Výskyt rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb v slovenskej populácií a možnosti prevencie. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. 166 s. ISBN 80-223-2132-X.
12. KOLLÁRČIKOVÁ, J. 2011. Sociálno patologický problém závislosti od alkoholu. In Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. 1. vyd. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2011. s 57-65. ISBN 978-80-8132-018-7.
13. DONĚK a kol. 2007. Alkohol u žen vyššího věku. In Psychiatrie pro Praxi, 2007, roč. 8, č. 6, s. 274 -275. ISSN 1213-0508.
14. TURČEK, M. 2013. Rizikové pitie alkoholu a škody ním spôsobené. In Humanita Plus, 2013, č. 2, s. 11-12. ISSN 1336-2208.
15. CSÉMY, L. a kol. 2001. Problémy s alkoholem v rodině. Zpráva pro Evropskou Unií. 1. vyd. Praha: Státní zdravotní ústav, 2001. 87 s. ISBN 80-7071-189-2.
Kontakt na autorov
PhDr. Andrea Ševčovíčová VŠZaSP sv. Alžbety Kosu Schopera 22 048 01 Rožňava
E-mail: ada.sevcovícovadp•gmail.com
Be. Andrea Hutyrová
Detská fakultná nemocnica Košíce
Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN
Trieda SNP 1
040 11 Košice
E-mail: hutyrovaandrea® gmail. com
WYBRANE PROBLÉMY EMOCJONALNE I ICH WPIYW NA SUBIEKTYWNA OCENF, STANU ZDROWIA U CHORÝCH Z OSTRÁ ZATOROWOŠCIA PLUCNA
VYBRANÉ EMOCIONÁLNE PROBLÉMY A ICH DOPAD NA SUBJEKTÍVNE POSÚDENIE ZDRAVOTNÉHO STAVU U PACIENTOV S AKÚTNOU PĽÚCNOU EMBÓLIOU
SELECTED EMOTIONAL PROBLEMS AND THEIR IMPACT ON SUBJECTIVE HEALTH ASSESSMENT IN PATIENTS WITH ACUTE PULMONARY EMBOLISM
KRZEMINSKA SYLWIA1, MATUSZ MARIA2, BORODZICZ ADRIANA1, ARENDARCZYK MARTA1
1 Zaktad Pielegniarstwa Anestezjoogicznego i Intensywnej Opieki, WnoZ, Uniwersytet Medyczny we Wroctawiu
2 Oddziat Kardiológii .Wojewódzki Szpital Specjalistyczny we Wroctawiu
Summary
Introduction: Patients with high risk of embolism are facing death and their safety is at risk. This disease affects all dimensions of quality of life, including physical, social and emotional functioning. Both clinical state and negative emotions related to illness can worsen the condition of the patient. The unfavorable consequences of mental illness include depresjon and anxiety.
Aim: To check the health status of patients with acute pulmonary embolism.
Material and methods: Solid material of 80 people diagnosed with severe pulmonary embolism hospitalized in the Regional Specialized Hospital in Wroclaw. A method useful in diagnostics with the help of the author survey and the questionnaire HADS-M. Conclusions: The level of anxiety in patients with acute pulmonary embolism is classified as „border conditions". The level of anxiety depends on sex - women feel more anxious than men.
The level of depression in women is higher than in men, but in both cases it is classified as „border conditions".
Key words
Anxiet. Pulmonary embolism. Pactient.
Streszczenie
Wstep: Pacjenci z zatorowosciq wy-sokiego ryzyka stajqw obliczu smier-
ci i zagrožone jest ich poczucie bez-pieczeňstwa. Choroba ta ma wptyw na wszystkie wymiary jakošci žycia do ktorých naležy funkcjonowanie fizyczne, spoteczne i emocjonalne. Zarówno stan kliniczny, jak i nega-tywne emocje zwiqzane z chorobq mogq pogarszaó stan chorego. Do niekorzystnych nastepstw psychicz-nych choroby zaliczamy depresje i lek.
Cel: Celém badaň byla próba oceny poziomu leku u pacjentów z ostrq za-torowošciq ptucnq. Materiál i metody: Materiál stanowi-to 80 pacjentów ze zdiagnozowanq ostrq zatorowošciq ptcnq hospitali-zowanych w Wojewódzkim Szpitalu Specjalistycznymwe Wroctawiu. Me-todq užytq w pracy byl sondáž dia-gnostyczny przy pomocy autorskiej ankiety oraz Kwestionariusza HADS -M.
Wnioski: Poziom leku u pacjentów z ostrq zatorowošciq ptucnq klasyfiko-wany jest jako „stany graniczne". Poziom leku zaležy od ptci - kobiety od-czuwajq wiekszy lek niž mežczyžni. Poziom depresji u kobietjest wyžszy niž u mežczyzn, w obu przypadkach jednakže klasyfikowany jest jako „stany graniczne".
Stowa kluczowe
Lek. Zatorowošó ptucna. Pacjent.
Wst§p
Ostrá zatorowošó ptucna jest czesto gtównq przyczynq zgonów wšród
pacjentów po zabiegach chirurgicz-nych, chorých po urazach i chorých dtugotrwale unieruchomionych. Šmiertelnošó zaležy od stanu chorego w chwili rozpoznania choroby. Szanse chorego na wyleczenie wzra-stajq wraz z szybkim rozpoznaniem i podjeciem odpowiedniego leczenia. Pacjenci z zatorowošciq wysokie-go ryzyka stajq w obliczu šmierci i zagrožone jest ich poczucie bez-pieczeňstwa. Choroba ta ma wptyw na wszystkie wymiary jakošci žycia do ktorých naležy funkcjonowanie fizyczne, spoteczne i emocjonalne. Zarówno stan kliniczny, jak i nega-tywne emocje zwiqzane z chorobq mogq pogarszaó stan chorego. Do niekorzystnych nastepstw psychicz-nych choroby zaliczamy niepokój i lek. W zaležnošci od tego jak chory ocenia swój stan i jakq ma nadzieje na powrót do zdrowia može zaležeó tempo rozwoju choroby i zdrowienia. Pielegniarka powinna byó šwiadoma wzajemnego oddziatywania ciata i umystu. Do wažnych zadaň pie-legniarki opiekujqcej sie chorým z Z.P jest monitorowanie leku w celu zwiekszenia szansy pacjenta na jego powrót do zdrowia (1, 2).
Przedmiotem badaň byta próba oceny poziomu leku, depresji i agresji u pacjentów z ostrq zatorowošciq ptucnq.
Lek jest uczuciem bardzo czesto to-warzyszqcym cztowiekowi w obliczu choroby. Gtówne pýtania, na które
poszukiwano odpowiedzi w ramach niniejszej pracy brzmiaty:
• „Jakijest poziom leku, depresji i agresji u pacjentów z ostrq zatorowošciq plucna?"
• „ Czy poziom leku, depresji i agresji jest zaležny od subiektywnej oceny stanu swojego zdrowia przez pacjentów?"
• odpowiedzi na pýtanie: Czy ijaki wptyw na poziom leku, depresji i agresji ma czas trwania choroby?
• ocenie stanu leku, depresji i agresji.
Ponadto postawiono hipoteze robo-czq, že mežczyžni sq bardziej wraž-liwi niž kobiety na punkcie swojego stanu zdrowia.
Metody i technika badaň
W badaniach wykorzystano metodě sondažu diagnostycznego. W celu uzyskania informacji postužono sie standaryzowanym kwestionariuszem HADS, którego celém jest poznanie samopoczucia pacjentów. Dodatko-wo, w celu uzupetnienia informacji opracowano autorski kwestionariusz ankietowy. Kwestionariusz ten po-zwolit na zebranie daných metrycz-kowych respondentów, stanowii uzupetnienie w zakresie oczekiwaň pacjenta, oraz subiektywnej oceny pacjenta w jaki sposób choroba (ostrá zatorowošó ptucna) wptynie na jego žycie.
W celu sprawdzenia poprawnošci instrukcji, zrozumienia pytaň przez ankietowanych oraz oceny trafno-šci pytaň, przeprowadzone zostaty badania pilotažowe. Badaniami pilo-tažowymi objetých bylo 8 osob, co stanowito 10% z planowanej grupy badawczej. Po przeprowadzeniu badaň pilotažowych wprowadzono stosowne korekty do pytaň kwestio-nariuszowych i instrukcji. Ostatecznie, ankieta sktada sie z
dwóch czešci pytaň poprzedzonych instrukcjq. Czešó pierwszq pytaň stanowiq dane metryczkowe: pteč, wyksztatcenie, praca zawodowa, czas trwania choroby. Czešó drugq - pýtania dotyczqce odczuó pacjenta zwiqzanych z chorobq oraz oczekiwaň wobec osob opiekujqcych sie.
Do badaň wykorzystano równiež kwestionariusz HADS-M - Zmodyfi-kowana skala HADS autorstwa A.S. Zigmond, R.R Snaith (3). Opracowa-nie w wersji polskiej: M. Majkowicz, K. de Walden-Gatuszko, G. Chojnac-ka-Szawtowska. W wersji oryginalnej kwestionariusz sktada sie z 7 pytaň badajqcych lek oraz siedmiu pozycji odnoszqcych sie do stanów depre-syjnych (4). W wersji zmodyfikowanej HADS-M dodáno dwie pozycje ba-dajqce rozdražnienie i agresje. Ostatecznie kwestionariusz HADS-M zwiera 16 pytaň (každé z 4 možliwo-šciami odpowiedzi). Jego celém jest poznanie samopoczucia pacjentów.
Materiál badawczy
Grupe badawczq stanowili pacjenci z ostrq zatorowošciq ptucnq. Cho-rzy hospitalizowani byli w w Woje-wódzkim Szpitalu Specjalistycznym we Wroctawiu. Respondenci róžnili sie m.in. ptciq, wyksztalceniem, stanem cywilnym, aktywnošciq za-wodowq, czasem trwania choroby. W badaniach postužono sie próbq o liczebnošci n = 80. Do grupy zostali zakwalifikowani pacjenci z zatorowošciq ptucnq w stanie dobrým, którzy wyrazili zgode na badanie i mogli sa-modzielnie wypetnió ankiete. W celu przeprowadzenia badaň uzy-skano wymagane zezwolenia:
1. Pisemne zezwolenie Ordynatora Oddziatu Kardiologicznego prof. Lewczuka.
2. Zgoda Komisji Bioetycznej przy Akademii Medycznej we Wroctawiu - Opinia Komisji Bioetycznej NrKB-219/2012.
Wyniki badaň
Ankieta autorská oraz kwestionariusz HADS pozwolity na zebranie interesujqcych informacji. Analizy žebraných informacji dokonáno w programie komputerowym EXCEL.
Charakterystyka badaných chorých Na podstawie pierwszej czešci pytaň z ankiety autorskiej uzyskano infor-macje na témat: ptci, wyksztatcenia, pracy zawodowej oraz czasu trwania choroby u ankietowanych osob. W badaniu wzieto udziat 80 pacjentów, w tym 54 kobiety (67,5%) oraz 26 mežczyzn (32,5%).
Odpowiedzi kobiet wskazujq na to, iž spodziewajq sie one w wiekszym stopniu niž mežczyžni pogorsze-nia jakošci žycia. Dotyczy to oceny wszystkich trzech badaných wymia-rów: wykonywania podstawowych czynnošci žyciowych, žycia rodzin-nego i finansów.
Ponad 80% mežczyzn i tylko 50% kobiet twierdzi, že obecný stan zdrowia nie ogranicza wykonywania podstawowych czynnošci žyciowych jak mycie, ubieranie, wyjšcie do toalety. Ponad dwukrotnie wiecej kobiet (64,81%) niž mežczyzn (26,92%) ocenia, že pobyt w szpitalu spowo-duje u nich klopoty finansowe. Kobiety takže w wiekszym stopniu niž mežczyžni obawiajq sie, že pobyt w szpitalu zaktóci ich žycie rodzinne.
Analiza i ocena poziomu leku u pacjentów z zatorowošciq ptucnq
Analize poziomu leku u pacjentów w stanie dobrým, u ktorých zdiagno-zowano ostrq zatorowošó ptucnq, wykonano wykorzystujqc kwestionariusz HADS-M. Pýtania pozwalajqce na ocene leku w kwestionariuszu oznaczone sq numerami nieparzy-stymi. Kwestionariusz wraz z klu-czem do obliczania pozwalajq na na-
Pýtanie ankiety	Uszczegótowienie	Liczba odpowie-dzi (t^cznie kobiety i m^žczyžni)	Udziat % w catej grupie objetej badaniem		liczba od-powiedzi mežczyžni	Udziat % w grupie kobiet	Udziat % w grupie mežczyzn
	zawodowe		33,75	19			30,77
Wyksztat-cenie	érednie			16	12	29,63	46,15
	wyžsze	25	31,25	19	6	35,19	23,08
	Panna/kwaler	18	22,50	10	8	18,52	30,77
Stan cywilny	Zam§žna/žonaty	41	51,25	28	13	51,85	50,00
	wolny	21	26,25	16	5	29,63	19,23
Práca zawodowa	Pracuj^	30	37,50	23	7	42,59	26,92
	bardzo dobrze	5	7,35	2	3	3,70	11,54
Jak ocenia Pan(i)	dobrze	25	36,76	17	8	31,48	30,77
swoje zdrowie	niežle	38	55,88	27	11	50,00	42,31
	zle	12	17,65	8	4	14,81	15,38
	bed§ tak samo zdrowy(a) jak przedtem	39	48,75	22	17	40,74	65,38
Czego oczekuje Pan(i) po opuszczeniu szpitala?	przez pewien czas jeszcze mog§ odczuwaó dusznoéó, zm^czenie	38	47,50	30	8	55,56	30,77
	Spodziewam si§ pogorszenia mego zdrowia	3	3,75	2	1	3,70	3,85
Czy Pana obecný stan zdrowia	tak, potrzebuj§ pomocy	9	11,25	8	1	14,81	3,85
ogranicza Panu(i) wykonywanie podstawowych czynnoéci žyciowych jak mycie, ubieranie, wyjécie do toalety?	tak, niečo ogranicza	23	28,75	19	4	35,19	15,38
	nie, nie ogranicza	48	60,00	27	21	50,00	80,77
Czy Pan (i) stan zdrowia i pobyt w szpitalu zaktócit Pana(i) žycie rodzinne?	tak bardzo	12	15,00	9	3	16,67	11,54
	tak niečo	18	22,50	14	4	25,93	15,38
	nie, nie zaktócit	50	62,50	31	19	57,41	73,08
Czy Pan (i) pobyt w szpitalu spowoduje	tak, duže	12	15,00	8	4	14,81	15,38
	nieznaczne	30	37,50	27	3	50,00	11,54
klopoty finansowe?	nie	38	47,50	19	19	35,19	73,08
Lacznie		80	100,00	54	26	100,00	100,00
Tab. 1. Charakterystyka badaných chorých
stepujqca klasyfikacje: 0-7 punktów
- brak zaburzeií, 8-10 punktów
- stany graniczne, 11-21 punktów
- stwierdzenie zaburzenia. Lqczna liczba obliczona wg klucza w skali HADS wyniosta 711, co oznacza, že šrednia wartošó przypadajqca na jednego pacjenta wynosi: 8,89. Wartošó ta klasyfikowana jest jako „stany graniczne".
Plec pacjenta a poziom l§ku
Wyniki wskazujq, že to kobiety od-czuwajq wiekszy lek niž mežczyžni. W skali HADS-M podskalí lek kobiety uzyskaty tqcznie 518 punktów, co stanowi 9,59 punkta na jednq kobie-te. Mežczyžni zaš uzyskali tqcznie 193 punkty, co stanowi 7,42 punkta na jednego mežczyzne. Wedtug skali HADS-M šredni wynik uzyskany dla kobiet klasyfikowany jest jako „stany graniczne", u mežczyzn - pomiedzy „brak zaburzeií" a „stany graniczne".
Poziom l§ku a subiektywna ocena stanu swojego zdrowia przez pa-cjentów
Wyniki badaň wskazujq na zaležnošó poziomu leku od subiektywnej oceny swojego stanu zdrowia przez pacjen-tów. Zauwažalny jest wzrost poziomu leku wraz ze spadkiem oceny stanu zdrowia przez pacjentów. W przy-padku kobiet jednakže zaležnošó ta jest nieco mniejsza niž u mežczyzn, co widoczne jest na liniach trendu (mniejszy kqt nachylenia linii trendu oznaczonej dla kobiet). Przy oce-nie stanu zdrowia jako „niežle" lub „žle" poziom leku zarówno u kobiet jak i u mežczyzn klasyfikowany jest jako „stany graniczne". W przypadku oceny stanu zdrowia jako „bardzo dobrze" lub „dobrze" poziom leku u mežczyzn klasyfikowany jest jako „brak zaburzeií", u kobiet natomiast jako „stany graniczne".
Poziom l§ku a oczekiwania pacjentów odnošnie stanu swojego zdrowia
Nastepnie zbadáno, czy poziom od-czuwania leku jest zaležny od su-biektywnych rokowaň pacjentów odnošnie stanu swojego zdrowia.
Podobnie jak w analizie zaležnošci leku od subiektywnej oceny swojego stanu zdrowia, równiež w tym przypadku poziom leku jest zaležny od oczekiwaň pacjentów odnošnie swojego stanu zdrowia. Ankietowani, którzy oczekujq, petnego powrotu do zdrowia („bede tak samo zdrowy jak przedtem") mája nižszy poziom leku (wg skali HADS-M) od ankietowa-nych, którzy spodziewajq sie pogor-
szenia swojego stanu zdrowia. Róž-nica ta jest bardziej wyražna u kobiet niž u mežczyzn.
Nie istnieje zaležnošó miedzy pozio-mem leku a czasem trwania choroby.
Poziom depresji
Zastosowanie do badaň kwestiona-riusza HADS-M pozwolito na rów-nolegte (wraz z badaniem poziomu leku) badania poziomu depresji u pacjentów.
Podobnie jak w przypadku badania leku, poziom depresji u kobiet jest wyžszy (9 punktów) niž u mežczyzn (8,54 punkta). W obu przypadkach jednakže klasyfikowany jest jako „stany graniczne".
Poziom loku
a subiektywna ocena swojego stanu zdrowia przez pacjentów
S,00
baidzo dobrze
dobrze
kobieta - šrednia liczba punktów -Liniowy (kobieta - šrednia liczba punktów )
niežle
meiczyzua - šrednia liczba punktów7 -Liniowy (mezczyzna - šrednia liczba punktów )
Ryc. 1. Poziom leku a subiektywna ocena swojego stanu zdrowia przez pacjentów
Poziom leku a oczekiwania pacjentów odnošnie stanu swojego zdrowia
8,00
bede; tak samo zdrowy(a)jak przedtem
przezpewien czasjeszcze inoee odczuwar dusznošč, zmeezenie
Spcdziewam siepogorszenia iiieao zdrowia
kobieta - šrednia liczba punktów -Liniowy (kobieta - šrednia liczba punktów)
mezczyzna - šrednia liczba punktów -Liiiiowy (mezczyzna - šrednia liczba punktów )
Ryc. 2. Poziom leku a oczekiwania pacjentów odnošnie stanu swojego zdrowia
Poziom depresji a subiektywna ocena swojego stanu zdrowia przez pacjentów
io,no
bai'dzo dobrze
dobrze
kobieta - srediiia liczba punktów -Liniawy (kobieta - srediiia liczba punktów )
mizelyzna - šrednia liczba punktów -Liniowy (mežczyziia - šrednia liczba punktów )
Wykres 3. Poziom depresji a subiektywna ocena swojego stanu zdrowia przez pacjentów
Analiza wyników ankiety wskazuje na to, iž w przypadku kobiet, zaležnošc poziomu depresji od oceny stanu zdrowia jest niewielka. Šrednia liczba punktów, oznaczona dla pytaň doty-czqcych depresji z kwestionariusza HADS-M, w przypadku kobiet waha sie w granicach 8,53- 9,63 (stany graniczne). W przypadku mežczyzn zauwaža sie wyražny trend wzrostu poziomu depresji wraz ze spadkiem oceny stanu zdrowia. Dla grupy mežczyzn, którzy okrešlili stan swojego zdrowia na poziomie „bardzo dobrze" wynik wg kwestionariusza HADS-M wynosi 5,67, co kwalifikuje ocene poziomu depresji jako „brak zaburzeíí". W pozostalých przypadkach poziom depresji kwalifikowany jest jako „stany graniczne".
Poziom rozdražnienia, agresji
Z badaň wynika, že kobiety sq bar-dziej podatne na rozdražnienie niž mežczyžni, Šrednia liczba punktów waha sie w granicach 2,20+2,50 dla kobiet oraz 1,88+2,18 dla mežczyzn i praktycznie nie jest zaležna od subiektywnej oceny stanu swojego zdrowia przez pacjentów.
Dyskusja
W badaniach wtasnych liczba kobiet byla ponad dwukrotnie wyžsza od liczby mežczyzn. Wyniki takie sq potwierdzeniem obserwacji auto-rów niniejszej pracy. Nie znaleziono jednakže w literaturze daných doty-czqcych rozpoznania zatorowošci ptucnej w zaležnošci od ptci. Jednak Rynkiewicz podaje, že u kobiet zažywajqcych doustne šrodki anty-
koncepcyjne oraz u kobiet stosujq-cych Hormonalnq terapie zastepczq ryzyko wystqpienia zakrzepicy jest zwiekszone trzykrotnie (5). Byó može byta to przyczyna takiej charaktery-styki grupy badawczej.
Choroba wptywa na stan psychicz-ny pacjenta, jest dla niego sytuacjq trudnq i može wywotaó u niego strach lub lek, sq to dane zawarte w literaturze, które znalazty potwier-dzenie w badaniach wtasnych (1). Do podobných wniosków doszta w swo-ich badaniach De Walden Gatuszko oceniajqcc jakošó žycia w chorobie nowotworowej. Zauwažyta ona, že pteó odgrywa istotnq role w przy-stosowaniu sie do sytuacji trudných. Kobiety sq bardziej egocentryczne i bardziej emocjonalnie podchodzq do swojej choroby, stqd ich wiek-sza sktonnošó do depresji (4). W badaniach wtasnych wykazano, že poziom leku zaležy od ptci - kobiety odczuwajq wiekszy lek niž mežczyžni. Podobne wyniku uzyskata Bqczyk (6) w badaniach leku przedoperacyj-nego, u niej równiež kobiety charak-teryzowaty sie wyžszym poziomem leku. Poniewaž w badaniach Bqczyk zatosowano inne narzedzie pomia-rowe byt to zarówno lek jako cecha jk i lek jako stan. (6). Wedtug skali HADS šredni wynik uzyskany dla kobiet klasyfikowany jest jako „stany graniczne", u mežczyzn - pomiedzy
Jak ocenia Pan(i) swoje zdrowie	Kobiety	Mežczyžni	Kobiety -liczba punktów wg kwestionariusza HADS-M	Mežczyžni -liczba punktów wg kwestionariusza HADS-M	Kobieta -šrednia liczba punktów	Mežczyzna -šrednia liczba punktów
bardzo dobrze	2	3	5	6	2,50	2,00
dobrze	17	8	42	15	2,47	1,88
niežle	27	11	60	24	2,22	2,18
žle	8	4	20	8	2,50	2,00
Tabela 2. Poziom depresji a subiektywna ocena swojego stanu zdrowia przez pacjentów
„brak zaburzeň" a „stany graniczne". Poziom leku w gtównej mierze jest zaležny od subiektywnych odczuc pacjenta odnošnie stanu swojego zdrowia oraz rokowaň co do przy-sztošci. Zauwažalny jest wzrost po-ziomu leku wraz ze spadkiem oceny stanu zdrowia przez pacjentów.
Podobnie jak w przypadku badania leku, poziom depresji u kobiet jest wyžszy niž u mežczyzn. W obu przy-padkach jednakže klasyfikowany jest jako „stany graniczne". Z racji zwiekszonej podatnošci na depresjq wšród pacjentek personel medyczny powinien z wiekszq empatiq i delikat-nošciq podchodzic do kobiet z rozpo-znanq ostrq zatorowošciq ptucnq.
Powinno sie monitorowac nasilenie negatywnych emocji u chorých, po-niewaž, jak opisuje w swojej ksiqžce „Ostré Stany w Kardiológii" A. Ryn-kiewicz, choroba zagražajqca žyciu, a do takich možemy zaliczyc Ostrq Zatorowošc Ptucnq, czasami može doprowadzic do zespotu ostrego stresu - ASD, lub zespotu stresu pourazowego - PTSD. W obu tych zespotach w celu opanowania leku konieczna stáje sie pomoc psycholo-giczna (5).
Zbyt malo jest doniesieň w literatu-rze odnošnie badaň nad lekiem w zatorowošci ptucnej, spotyka sie jednak prace dotyczqce innych sytuacji zagroženia žycia np.: zawatu serca (zator naczyň wieiícowych). Jaku-bowska podaje, iž pacjenci którzy przebyli w przesztošci zawat serca zwlekajq z wezwaniem pomocy, co spowodowane jest lekiem przed tym co juž wczešniej przežyli (7).
Zauwažono, že tryb przyjecia do szpitala wptywa na stan psychiczny pacjentów. Z došwiadczenia auto-rów pracy wynika, iž chorzy przyje-ci w trybie ostrým sq zdecydowanie bardziej zdenerwowani niž pacjenci
przyjeci planowo, majq równiež wyžszy poziom leku niž ci, którzy zostali przyjeci planowo. Na tym etapie rolq wszystkich cztonków zespotu terapeutycznego jest zapewnienie poczucia bezpieczeňstwa poprzez udzielenie chorému wyczerpujqcych informacji, oraz biežqce rozwiqzywa-nie problemów. Catošó postepowa-nia pielegniarki powinna cechowaó zarówno fachowošó jak i dbatošó o stan psychiczny chorego.
Na podstawie badaň wtasnych oraz badaň innych autorów možná stwier-dzió, že každá možliwa interwencja chirurgiczna, a takže hospitalizacja pacjenta jest trudnq sytuacjq, mogq-cq przyczynió sie do zaburzeň soma-tycznych i psychicznych (8; 9).
Wnioski
1. Poziom leku u pacjentów z ostrq zatorowošciq ptucnq ksztattuje sie (wg skali HADS na poziomie 8,89. Wartošó ta klasyfikowana jest jako „stany graniczne".
2. Poziom leku zaležy od ptci - ko-biety odczuwajq wiekszy lek niž mežczyžni.
3. Tryb przyjecia do szpitala wptywa na stan psychiczny pacjentów. Chorzy przyjeci w trybie nagtym majq wyžszy poziom leku niž ci, którzy zostali przyjeci planowo.
4. Nie stwierdzono wyražnego wpty-wu sytuacji rodzinnej i finansowej na poziom leku u pacjentów z ostrá zatorowošciq ptucnq.
5. Poziom depresji u kobiet jest wyžszy niž u mežczyzn, w obu przy-padkach jednakže klasyfikowany jest jako „stany graniczne".
Bibliografia
1. DOLIŇSKA - ZYGMUNT, G. Podstawy Psychologii Zdrowia. Wyd. Uniwersytetu Wroctawskie-go Wroctaw 2001. ISBN 83-229-2181-0.
2. KRUSZELNICKA, O. Zatorowošc ptucna. Medycyna po dyplomie,
2016,1 (327):43-53
3. ZIGMOND, A.S., SNAITH, R.P. The Hospital Anxiety and Depression Scale. Acta Psychiatr. Scand. 1983; 67 (6): 361-370.
4. WALDEN-GALUSZKO, K., MAJ-KOWICZ, M. (red.). Jakošó žycia w chorobie nowotworowej. Wy-dawnictwo Uniwersytetu Gdaň-skiego Gdaňsk 1994, s. 82-98
5. RYNKIEWICZ, A. i wsp.: Ostre Stany w Kardiológii. Termedia Wydawnictwo Medyczne, Poznaň. 2010, s. 210-219; 268-271.
6. BACZYK, G., TALARSKA, D., SZUBERT, J. Przyczyny leku przedoperacyjnego chorých le-czonych chirurgicznie. Promocja zdrowia w chorobie i niepetno-sprawnošci. Ann. UMCS Sect. D. 2006; 60 (Supl. 16,1): 152-156.
7. JAKUBOWSKA-WINECKA, A., WLODARCZYK, D.(red.). Psychológia w praktyce medycznej. PZWL Warszawa. 2007. s.85-86.
8. LEWICKA M, MAKARA STU-DZIŇSKA, M, i wsp. Poziom leku i depresji w okresie okotoope-racyjnym a kategória zabiegu operacyjnego w grupie kobiet leczonych z powodów ginekolo-gicznych. Med Ogólna Nauki o Zdrowiu. 2012; 18, 2:107-111.
9. JAWOR, M, DIMETER, A, MO-NEK, K. Zaburzenia depresyjno--lekowe u kobiet po histerektomii - badania wtasne. Psychiatr Pol. 2001; 5: 771-780.
Kontakt na autora
Sylwia Krzemiňska
Zaklad Pielegniarstwa Anestezjolo-
gicznego i Intensywnej Opieki; Wy-
dziai Nauk o Zdrowiu Uniwersytetu
Medycznego we Wrociawiu, ill. K.
Bartla 5, 51-618 Wroclaw
svlwia.krzeminska(a).umed.wroc.pl
Jednoduchšie využívanie benefitného systému SK SaPA
Vážené kolegyne a kolegovia,
POZOR, máme pre Vás veľkú novinku, ktorá Vám výrazným spôsobom uľahčí využívanie nášho SK SaPA benefitného systému. Na zimnú sezónu 2016/2017 máme pre Vás pripravené atraktívne až 50% výhody na skipasy v 16 významných lyžiarskych strediskách. Odteraz už bez registrácie a novinka platí pre Vás členov našej komory.
Stačí urobiť tri jednoduché kroky a môžete túto zimu ušetriť desiatky eur:
1. KROK: navštívte stánku WWW.firemnebenefitv.sk (na stránke nájdete kompletnú ponuku benefitov bez nutnosti prihlásenia sa)
2. KROK: objednajte si výhodu pomocou týchto jednotných prístupov:
A Q u a P a R k Y a wellness	lyžiarske	oddych a	Sport a	tovary. služby a	zdravie
služby	strediská '	relax *	príroda '	e-shopy	
Objednanie
Prihlásenie:
E mailova adresa účtu * beriefitYtasksapa.sk
Heslo účtu * sk5apa2017
* e-mail: benefity@sksapa.sk
* heslo: sksapa2017
3. KROK: vytlačte si vygenerovaný poukaz, preukážte sa ním u partnera a získajte výhodu.
V prípade, že by sta mali akékoľvek otázky ohľadom benefitov (ich využívanie, objednávanie, ...) môžete kontaktovať našu technickú podporu: Tel. kontakt: 0948 177 203 e-mail: sakala(S)skbenefit.sk
Z našej ponuky, ktorú si celú môžete pozrieť na: www.firemnebenefitv.sk vyberáme tieto TOP ponuky:
Ski Vita n ovi VrchdoLinky
Malinô Brdo Ružomberok
PARK SNOW Donovaly
PARK SHOW
PLEJSY Krompachy
SKI PARK Kubínska Hoľa
ptejsv
Prajeme Vám veľa príjemných chvíľ s SK SAPA BENEFITNÝM SYSTÉMOM
IS
Všetky práva vyhradené ©2017 - Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia