OŠETROVATEĽSTVO A PÔRODNÁ ASISTENCIA ČASOPIS SLOVENSKEJ KOMORY SESTIER A PÔRODNÝCH ASISTENTIEK PROFESSIONAL JOURNAL OF NURSING AND MIDWIFERY e-ČaSOpiS Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia Predseda redakčnej rady / Editor-in-chief PhDr. Lukáš Kober, PhD. casopis.sksapa@qmail.com Redakčná rada / Editorial Board PhDr. Andrea Bratova, PhD. PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, dipl. s. Mgr. Ivana Harvanová, PhD. Mgr. Jana Lacenová Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. PhDr. Libuša Repiská, PhD., MHA Mgr. Jana Slováková, PhD. PhDr. Dana Zrubcová, PhD. Vydáva/Publishedby Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Amurská 71 821 06 Bratislava Dátum prvého vydania: 28. február 2014 IČO vydavateľa: 37 999 991 Tel. 02/4020 2066, fax. 02/4020 2064 sksapa@sksapa.sk www.sksapa.sk Medzinárodná redakčná rada / International Editorial Advisory Board Prof, dr sci. med. Vida Živanovic Medical College of Professional Studies Belgrade, Serbia Assoc. Prof. Natalia Shygonska, PhD, RN Zhytomyr Nursing Institute, Ukrainian scientific and practical journal Master of Nursing, Ukraine dr n. med. Ewa Molka, RN Journal of modern nurses andmidwives, Poland MA. Renata Mroczkowska, RN Journal of modern nurses and midwives, Silesian Center for Heart Diseases in Zabrze, Department of Cardiology, Congenital Heart Diseases and Electrotherapy with the Division of Pediatric Cardiology, Medical University of Silesia in Katowice, Poland mgr Wojciech Nyklewicz Journal of modern nurses and midwives, Poland PhDr. Daniel Jirkovský, Ph.D., MBA Department of Nursing, 2nd Medical Faculty of Charles University, Faculty Hospital Motol, Prague, Czech Republic PhDr. Renáta Zoubková, RN University of Ostrava, Department of Intensive Medicine and Forensic Studies, Czech Republic Andy Gibbs, BSc (Hons), MSc, PGCert, RN Glasgow Caledonian University Scotland UK Dr. Alice Coffey, PhD, M.Ed, BA, RGN, RM, RNT. Director of Globalisation and Internationalisation / College Lecturer, Leader of Healthy Ageing Research Theme, Catherine McAuley School of Nursing and Midwifery, Brook fieldHealth Sciences Complex, University College Cork, Cork, Ireland Josip Božie, MSN, RN, specialists in anesthesia activities President of the Expert Society for the Suppression of pain (Croatien Nurses Pain Society). School for Nurses, Zagreb, Croatia Prof. Oleh Lyubinets, M.D, Ph.D. Head of Department of Public Health Management, Faculty of Postgraduate Education Danylo Halytsky Lviv National Medical University, Ukraine Kontrola textU / Text checking PhDr. Katarína Kovalčíková Grafická úprava / Graphics Ing. Peter Grejták Informácie / Informations Periodicita 6 x ročne Predplatné na rok 2017 je 6 EUR. Bezplatný pre členov SKSaPA. Dostupný na web stránke: http://www.sksapa.sk/ Indexácia / Indexation Bibliographia medica Slovaca Citačná databáza / Citation database CiBaMed Pokyny pre autorov / Instructions for authors http://www.sksapa.sk/obsah/ostatne-podsekcie/ o-casopise.html Redakcia si vyhradzuje právo na formálnu úpravu príspevkov a ich prípadné skrátenie. Uzávierka čísla: 01.12. 2017 Dátum vydania: 31.12. 2017 Obsah Číslo strany Komora víta zvýšenie miezd sestrám s vysokoškolským vzdelaním, no naďalej požaduje upraviť mzdy všetkým sestrám Komora vyzýva dvoch rezortných ministrov na akútne riešenie neudržateľnej situácie v zariadeniach sociálnych služieb Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2018 nedáva sestrám nádej na zlepšenie súčasného neudržateľného stavu Prezidentka Lazorová na Ukrajine podpísala zmluvu o spolupráci Predstavujeme: Krajskí odborníci pre odbor ošetrovateľstvo Kampaň „Ošetrovateľstvo teraz!" Deň solidarity pacientov - „Človek v centre záujmu starostlivosti" Príhovor predsedníčky odbornej Sekcie sestier pracujúcich v geriatrii Výzva k riešeniu situácie Inovujme svet, v ktorom slúžime! Sestry v dlhodobej starostlivosti: bojujme predovšetkým o život! SENIORBOX- posol nádeje proti predčasnému zomieraniu Prvé národné ošetrovateľské štandardy uzreli svetlo sveta Teambuilding v zdravotníctve potrebujeme vo zvýšených dávkach Preležaniny, bremeno na pleciach sestier, alebo prevencia v SR Hypodermoklýza Obézny pacient a anestézia Ošetřovatelská péče o mediálně známou osobnost Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPAa spoluorganizované SKSaPAv roku 2018 VIII. Celoslovenská konferencia geriatrických sestier s medzinárodnou účasťou VI. Celoslovenská konferencia sekcie manažmentu v ošetrovateľstve s medzinárodnou účasťou Celoslovenská konferencia Sekcie sestier pracujúcich v pediatrii 10 11 12 13 -14 15 16 16 17 18 -19 20 21 -24 25 26 27 28 -30 30 -31 32 -35 36 -38 39 39 -40 40 -43 43 -44 Suplementum Vedecká recenzovaná časť Zvládanie záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca Realizácia nefarmakologickej liečby v ústavnej starostlivosti o seniorov Spokojnosť geriatrických pacientov a klientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou HARTMANN O krok ďalej pre zdravie PIEL^GNIARSTWO SPECJALISTYCZNE 45-49 50-54 55-59 pfl fťa inr*"1 Nié \á Lli:-T ■ůhřůfcahfr Cil lI*iii-i 11, iin jjIiliľ j i « i-ľi ikúu. fA (TiLir.. jJ-iLiii ■WtUdťtýůh 1 Lakti u ľ Čistota prostredia Bů-BůfWi- ÉWlhUib*, ifiiunt? DefcubilY - prrvrntia Méi-ié iňvmiimni potohevdti pil n ľ EcilÉdima petoTty- pamihiňii ti ponite karri ■M ťhiJrt luvjidi i iú pYivaEv ffťtijtalĽiv 1 m bIbĺiih- \ u-jruutrvm ínl-iai Ai;n-'uv *>rti*C+jůL*liůvHirbki| LCiií'Hk.-iriLl |ADOS| ? Embólia R-idťhkdlartt* rlllki* irtiiMNi* P |*j JFiEůi rtý Sk ijftťň EÉtiaUrt, iJulyL. líiij ulib-Jľai ■nflaB^LaJénaj latiiy perf* Hlinickí Lakin Funkcie vítälner po-iúdcnir 3Éúljj#ľiH r#ďdi 'k 'idvíľ pa m 31 kí p drti iHlilrt* lu-ikiiu J iu'iľ -.iJyi.-■ jiiľ. |_ j 2. Uftk k.'-.- L-r-rLii'jlí jIúíl) KMJiil jjéiMf* t ľrt* ľn,-;1 K,H k y iAt lÁHiřffih 1 j'ikiii-.'i. prfpjdlM 'i tlh'i baddaUll 1 iXlÉWJiil VJUI IflhltAH i ■^tiruJiA.K'il Giykŕmla rMvoiJ bUikimu kelhari hbdn ^,•*-,„*' J* prijim patrný r,, p-IVlíJtínip-7 ťrviwíp- prirr^kv Ti, pinLHvl^-mii a wl -p ii l\a tarFflO p^H1! pe™«ť"f Hygiena Ji UKfbv -.-I'-f. niup44Ju ' 5l> Jtho úhj 1mi potlalmŕ J* -e r uííhéj ij* íl? Ji UTikv ipK\Kfnartif\ůfuuvi mlnlmifn* -*t do tví^Vii, ttw. (Ainjlla, ■ k |i tci pctribi-r* T Inrrekda Ji tíôfíff z*oík±Kiíny frd chrSpki/enerHunii?' M trii z H v *i*ijrůi.r» Lhrafiinp pr«d |> ŕ-VJľip'iH ftLhornilalFd ? Jt m ínúidl priturYirid-li IrWlkcIi h^i*r.t*ť* CRP i'.-in-rrrrrtf ť?n^!rf.m'nrhť: uh-v.j pvp-ľp*d| nnhi-vnv m6p» |WíHjn-f ji-Aibi^likj ? Jedlo -ŕiiikŕ vdýiľhnu-tia Kvrvv&rm m ilitk^ dui}ť t kúiknm \mdu7 J* Krtova nnrTwnfli upntnni 1 rupr. pakTÍ|ui»|? Urky pri p-tamani peiravy Joj^pmi? Klinika,, príznaky ch Dráb pod Sú |l 1 [J iJi-lkV DS| ? Sed, ivyiená pLllcik-5 Ji ^ibarkvprjŕwlilffrii r,TÁihmnfr r»p. ^il*-d>íiý do ivjlinijjid J,^, BblDphn-]drwdm;]lM imalňuji ľ Tekutiny - príjem, ^jprirntriny? ff\*m MlAh PTKMf Vtt ' Ak ji výd^j CikLCin'jarmi mifcy luipriah daUľDínij hvyduliai . ripiinp ba ? Utrpíte, bdtrt ľi*i*-.i Huky jminkf uĽp*níJ, bovtill í Jé pripaďni bolaiŕ primarafMlImainA í Ja L^TudŕcĽiii p; jvľ-ii- n# 11 AwEima- ack Ini'lp.'p im vvpr^idAavaia ? Well-beln; Sú ^vidttÉ pomôcky n i p-yotn-virik-. |# Vil bliky uIoíépý homfortm, j> tmi Eipi4.riC hopiatfitf.flioniiru 11 Jt k kL-d v n v ŕoocoohodv J ZipdM Prrichiduro* itpcht vtwdhyni ikri«nim potnuv. dkrtatotným priHrom Mkutln ■ iTittaiiil ofartnntaml í > CD Q. Q. -03 £= b "O O LO Checklist pre laickú kontrolu je taktiež súčasťou seniorboxu (Zdroj: autor) Prvé národné ošetrovateľské štandardy uzreli svetlo sveta Pracovná skupina pre tvorbu ŠDTP v ošetrovateľstve Sestry ponúkli cesty zlepšenia kvality ošetrovateľskej starostlivosti v prvých slovenských národných ošetrovateľských štandardoch pre komplexný manažment pacienta Komplexná ošetrovateľská starostlivosť tvorí významnú súčasť profesionálnej starostlivosti o zdravie. Primeraným uspokojovaním potrieb, včasným, aktívnym, komplexným prístupom je možné výrazne podporiť úspešnosť terapeutického procesu, no predovšetkým predchádzať zbytočným a vážnym komplikáciám. Naopak, nedostatok kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, slabý manažment pacienta, podcenenie v praxi spôsobuje destabilizáciu a dokonca aj predčasnú smrť pacienta, a to predovšetkým v oblasti starostlivosti o krehkých seniorov. Súčasný stav kvality ošetrovateľskej starostlivosti v SR je zriedkakde primeraný. S týmto javom nie sú spokojné ani samotné sestry. Napriek tomu, že o naliehavosti tohto problému vedia všetci, nie je jednoduché nájsť účinný nástroj na celonárodné, efektívne a úspešné zvyšovanie kvality. Vdáka projektu štandardných diagnostických a te-rapetických prístupov v gescii MZ SR tu však existuje historická šanca, ktorú sestry s veľkým zanietením akčne uchopili. Svoje skúsenosti, predstavy a požiadavky o kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti spracovali v prvých 15 vybraných oblastiach ošetrovateľských problémov počnúc rizikom mal-nutrície, až po riziko rozvoja imobilizačného syndrómu. Ohromný význam implementácie štandardov je možné ilustrovať na dvoch príkladoch štandardov. Napríklad potrebu štandardizácie manažmentu rizika malnutrície zvýrazňuje fakt, že až u 70 % pacientov, ktorí prichádzajú do nemocnice už s rôznym stupňom malnutrície, sa v priebehu pobytu v nemocnici stav malnutrície výrazne zhorší. U 3 - 4 % hospitalizovaných je malnutrícia natoľko závažná, že pokiaľ nie je včas liečená umelou výživou, vedie k smrti pacienta. Prvé následky imobility sa môžu začať objavovať už po niekoľkých hodinách upútania na lôžko a k patologickým zmenám dochádza už v priebehu 7 dní. Ak manažment pacienta s rizikom imobilizačného syndrómu zlyháva, zákonite vznikajú desiatky vážnych a zároveň ekonomicky náročných komplikácií, ako sú napríklad dekubity, pneumónie, flebotrombózy a pod. Primeraný priestor je v štandardoch venovaný tiež etickej komunikácii, edukácii blízkych, či zmierňovaniu utrpenia v posledných štádiách života. Na prvom workshope odborných pracovných skupín, venovanom vyvinutým štandardným diagnostickým postupom, sa stretla aj odborná pracovná skupina pre ošetrovateľstvo. Aj keď bolo toto stretnutie pôvodne určené autorom štandardu, organizátori sa rozhodli prizvať aj vybraných zástupcov zainteresovaných strán, s ktorými spoločne tvorili námet akčného plánu pre úspešnú a efektívnu implementáciu ošetrovateľských štandardov do ošetrovateľskej praxe, ktorý predložia ministerstvu. Autorom sa podarila úžasná vec: v priebehu troch mesiacov finalizovali prípravu prvých 15 ošetrovateľských štandardov pre komplexný manažment pacienta v kompetencii sestry. Vzniknutý materiál je výborným návodom pre aplikáciu moderných poznatkov do praxe. Určite ho ocenia nielen proaktívni manažéri ošetrovateľskej starostlivosti, no tiež pedagógovia, či študenti ošetrovateľstva. Prvé štandardy boli tvorené na základe fúzie odborných, publikovaných informácií od v problematike rešpektovaných, uznávaných autorít a overených skúseností s riadením rizík v kontexte totálneho manažérstva kvality na vybraných pracoviskách dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti v SR (Dom ošetrovateľskej starostlivosti, ZSS Slnečný dom v Humennom). Všetky definované prístupy sú koncipované tak, že predstavujú zároveň požiadavku, ktorej plnenie je indikátorom štandardu v praxi. Súbor definovaných prístupov efektívneho predchádzania a riešenia už prítomných ošetrovateľských problémov u pacienta je určený predovšetkým pre oblasť dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti o seniorov, no môže byť rámcovým podkladom, či východiskom aj pre kvalitnú ošetrovateľskú prax na dalších pracoviskách. Jadrom štandardov sú kapitoly „Posudzovanie", „Plánovanie a realizácia" a „Zabezpečenie a organizácia starostlivosti". Z hľadiska udržateľného, pokračujúceho rozvoja kvality má kľúčové postavenie kapitola „Odporúčania", ktorá rekapituluje dálšie možnosti zvyšovania kvality starostlivosti v oblasti úspešného riadenia inšpirované dobrou praxou u nás alebo v zahraničí. Autori zdôrazňujú, že potrebná je motivácia poskytovatelův, aby tí, ktorí do tohto náročného procesu implementácie vstúpia, boli primerane hodnotení, predovšetkým zdravotnými poisťovňami. Ak sa prvé národné ošetrovateľské štandardy pre komplexný manažment pacienta podarí uviesť do praxe, je vysoko pravdepodobné, že sa poskytovatelům zároveň podarí dosahovať oveľa lepšie výsledky v definovaných indikátoroch kvality ako doteraz. Očakávaný je napríklad znížený výskyt dekubitov, pneumónií, nárast mobility, ses-bestačnosti, zlepšenie stavu nutrície, pokles destabilizácií pacientov, ale tiež zvyšovanie spokojnosti pacientov a ich blízkych. PhDr. Zuzana Fabiánova predsedníčka pracovnej skupiny pre tvorbu ŠDTP v ošetrovateľstve PhDr. Helena Gondárová-Vyhničková, dipl. s. hlavná odborníčka MZ SR pre odbor ošetrovateľstvo TEAMBUILDING V ZDRAVOTNÍCTVE POTREBUJEME VO ZVÝŠENÝCH DÁVKACH ŠTEFAN SUBERT zdravotnícky asistent, ZSS Slnečný dom, n.o. Humenné Stopercentný návod, ako byť v práci šťastný, neexistuje. Nie som vrcholový športovec, úspešný lekár, kouč, vedúci pracovník, ani top manažér veľkej firmy. Pracujem v zdravotníctve a chcem sa prihovoriť nám všetkým zdravotníckym pracovníkom, často krát „frfľajúcich" na všetko. Pracujeme v ťažkom prostredí, kde si bolesť podáva ruku s depresiou. Postupom času sa na každom z nás prejavia znaky frustrácie, hnevu a hlavne závisti. Ruku na srdce, kto z nás sme niekedy nezávideli v práci kolegovi, či kolegyni? Práve tu sa začína náš problém. Riešenia existujú, musíme však začať od seba. V našom obore, ak ste sestra, lekár, zdravotnícky asistent alebo sanitár, všetci pracujeme v rizikovom prostredí. Empaticky preberáme bolesti, žiale a naopak odovzdávame svoju energiu trpiacim pacientom. Ak si k tomu prirátate nočné zmeny, stres a príbuzných sťažujúcich sa na starostlivosť, práca v zdravotníctve prestáva znieť lukratívne. Ja osobne mám veľké šťastie. Pracujem v modernej inštitúcií, kde je síce práca ťažká, no dokážeme sa ako tím postaviť náročným situáciám s úsmevom na tvári. Pokúsim sa naše skúsenosti ponúknuť všetkým. Je to podobné, ani hráči Reálu Madrid by ligu majstrov nevyhrali, ak by neboli zohratí a všetci neťahali za jeden povraz. Chirurg sa taktiež musí pri operáciách spoľahnúť na tím, ktorý musí pracovať na 100% . Tréner v kolektívnych športoch je, podobne ako vedúca sestra, zodpovedný za úspechy kolektívu. Top manažér zas musí byť informovaný o všetkom, čo sa vo firme deje. Ak niečo nefunguje, je dôležité rýchle riešenie. Rovnako dôležité je nielen poznať, ale tiež predvídať rôzne situácie. Ak sa ľudia v tíme dokážu počúvať a nie iba kritizovať, ak naopak dokážu konštruktívnu kritiku prijímať, máte „nakročené" k úspechu. Nás si v práci vážia. Nemusia to byť obrovské finančné odmeny. Skúsme sa na systém odmien pozerať reálnejšie. Ak niekto chce viac, mal by aj viac ponúknuť. Ak sa z času na čas niekto rozhodne zmeniť zamestnanie, miesto po ňom sa musí zaceliť, vtedy má tím za úlohu prijať nováčika, a čo najefektívnejšie mu „predať" naše know how. Ciele teambuildingu sú: • Budovanie alebo zlepšovanie firemnej kultúry. • Posilnenie tímového ducha, dôvery a spolupráce - tím dobre nespolupracuje, v tíme nastali personálne zmeny. • Zlepšenie kvality komunikácie v tíme. • Možnosť stretnúť sa mimo pracovného prostredia a porozprávať sa „bez kravaty" - popis slabých a silných stránok fungovania tímu a hľadanie ciest na zlepšenie súčasnej situácie. Našli ste sa v niektorých bodoch? Skúste sa o tom porozprávať s vašim nadriadeným. Možno nepotrebujeme profesionálne teambuildingové akcie ako programátori, ktorí nedokážu myslieť v realite, ale premýšľajú často vo virtuálnych rovniciach a kódoch. Principiálne sa stačí stretnúť mimo práce a získať iný pohľad na svojho kolegu. Spoznať jeho záujmy a na pracovisku sa potom vedieť chápať. Em-patickým prístupom ku kolegovi tvoríme akési pracovné putá. Doba nás núti zarábať viac, ťaháme nadčasy na úkor svojich blízkych, na pracoviskách sa od nás očakáva výkon na úrovni 120%. Časy, keď vo fabrikách si zamestnanec musel • Nabiť tím energiou - „znovunakopnutie" tímu. Keď je tím už demotivovaný alebo prešiel náročným obdobím a ľudia sú unavení. • Zlepšenie skupinovej motivácie. • Zvýšenie angažovanosti ľudí v tíme. • Zodpovednosť za ciele tímu. • Eliminácia konfliktov - riešenie/predchádzanie konfliktom - rozličnosť pohľadov na problémy. • Pochopenie práce druhého oddelenia - výmena rolí s cieľom „naštartovať" efektívnu spoluprácu. • Odmena za výsledky, ktoré dosiahla cieľová skupina - utuženie kolektívu. hľadať prácu kvôli tomu, aby zahnal nudu, sú dávno minulosťou. Tú istú prácu, ktorú malo na starosti kedysi 5 zamestnancov, teraz musí zvládať jeden. Nad hlavami máme kamery, v autách GPS systémy, normy sú nastavené prísne. Aj preto musíme vytvárať na pracoviskách klímu, ktorá nás hreje pri srdci, ktorá nám vyčarí úsmev na perách, a ktorá eliminuje stres. Stačí sa z času na čas stretnúť na káve, pivku, či športovom podujatí a naučiť sa relaxovať. Aj o tomto je budovanie kvalitných pracovných skupín, ktoré ako celok dokážu obrovské veci. PRE LEŽANÍ N Y, BREMENO NA PLECIACH SESTIER, ALEBO PREVENCIA V SR ĽUBICA KOCANOVA Asociácia sestier a pacientov „ASAP" Deklarácia „Stop preležaninám ako univerzálne ľudské právo" z Brazílie z roku 2011 upozorňuje celý svet, že práve sestry sú odborníčky s najvhodnejším vzdelaním a najadekvátnejším postavením vykonávať prevenciu vzniku pre-ležanín u bezvládnych pacientov. Deň „Stop preležaninám" v tento rok pripadol na 16.11.2017. Ak poskytneme bezvládnym pacientom komlexnú prevenciu preležaninám, ktorá okrem polohovania zahŕňa celú škálu intervencií, začínajúc hydratáciou, výživou, včasnou vertikalizáciou, ošetrovateľskou rehabilitáciou, starostlivosťou o predilekčné miesta, starostlivosťou o inkontinenciu, správnou edukáciou pacienta a príbuzných, tak bezvládny pacient dostane tú najkomlexnejšiu prevenciu. Ak zapojíme pacienta a jeho okolie do prevencie preležanín, tak poskytneme pacientovi a jeho okoliu štandardnú prevenciu, ktorou zabránime aj úplne iným komplikáciám, ako je dehydratácia, podvýživa, kontraktúry a ochabnutie svalstva, zapareniny, infekcie močových ciest, oslabenie imunitného systému, zápalové procesy, ktoré majú za následok zhoršenie laboratórnych výsledkov, zvýšené CRP, zhoršený krvný obraz, zhoršené renálne parametre u pacienta, atď. Ku realizácii kvalitnej prevencie nám však chýba v SR dostatočné odhodlanie, najmä zvýšiť personálne obsadenie sestrami, sestrami špecialistkami na oddeleniach, chýba nám pomocný zdravotnícky personál, hoci aj opatrovateľky. Nedostatkom je aj štandardné materiálno technické vybavenie mnohých oddelení. Chýbajú nám elektronicky polohovateľné postele, aktívne antidekubitálne matrace napr. s kompresorom, aktívne podložky pod sediaceho pacienta, anatomické polohovateľné vankúše, rehabilitačné prístrojové vybavenie ku posteliam pacientov, hydraulické vane, elektronické zdviháky, polohovateľné kreslá, kvalitné a pohodlné invalidné vozíky atď. Oproti týmto nedostatkom máme v SR k dispo- zícii kvalitný, ale najmä drahý materiál pre liečbu preležanín. Dostupnosť je zabezpečená v širokej škále a v dostatočnej miere od veľkého množstva distributérov s moderným vlhkým hojením chronických rán. Etickým a právnickým problémom takto nastavenej spoločnosti je, že prevencii preležanín venujeme málo pozornosti, ale nákladnú liečbu preležanín preferuje- Autor ilustrácie: Svetlana Schubertové me. Dokonca sme hrdí, (vrátane mňa), ak tieto často zbytočne vzniknuté bolestivé rany vyliečime. Moderné je, ak vieme pacientovi s dekubitom vyliečiť jeho ranu, prinavrátiť kvalitu života. Nastavenie takejto zvláštnej protichodnej filozofie v starostlivosti o bezvládnych pacientov v nás vyvoláva mnoho etických otáznikov. Je na mieste byť hrdým zdravotníkom v spoločnosti, ak takéto rany u pacienta s kvalitnou prevenciou nemuseli vzniknúť a my sme kdekoľvek v spoločnosti bezvládnym pacientom prevenciu neposkytli? V modernej spoločnosti je kvalitná prevencia efektívnejšia ako liečba a je najmä bene-fitom pre všetkých pacientov v riziku. Vzdelané sestry, profesionálky vedia ľahko indikovať pacientov v riziku vzniku preležanín. Pri posúdení pacienta, popri ošetrovateľskej anamnéze a klinickom posúdení pacienta z pohľadu ošetrovateľstva používajú pri posúdení merateľné škály, ktorými označia pacienta v riziku, napr. Nortonovú škálu, Waterlow skóre, Bradenovú škálu atď. Ak je u pacienta indikované riziko vzniku preležaniny, sestry majú pripravený in-dividálny plán pre komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta s rizikom vzniku dekubitov. Celá starostlivosť je komplexná, zahŕňa plán polohohovania pacienta, hydratáciu, výživu, rehabilitáciu, starostlivosť o inkotinenciu, starostlivosť o namáhané miesta, vysádzanie pacienta, včasnú vertikalizáciu a iné intervence u bezvládneho pacienta. Ak nejakú z uvedených intervencii vynecháme, ohrozíme tým bezpečnosť pacienta. Prevenciu teda poskytovať vieme, pokiaľ je dostatok personálu na oddeleniach, kde sú bezvládni pacienti a máme potrebné antidekubitálne pomôcky. Dekubit je jeden z indikátov kvality poskytovania starostlivosti v nemocniciach v SR. Nemocnice sú povinné nahlasovať zdravotným poisťovniam počet pacientov s dekubitmi, ktoré vznikli počas hospitalizácie. Nahlásiť však vyššie, pravdivé počty pacientov s preležaninami znamená v prípade tejto skupiny priznať nízku úroveň prevencie, ktorú pacientom poskytovali. Nahlasujú nemocnice všetkých pacientov s preležaninami pravdivo, priznajú nízku úroveň prevencie? Kto posúdi relevantnosť takto nahlásených údajov? Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti nie sú povinné nahlasovať pacientov s dekubitmi, ale nahlasujú ich ako pacientov, ktorým poskytujú starostlivosť a uvádzajú dekubit ako príčinu starostlivosti o pacienta. V tejto skupine nie je dôvod zatajiť počet pacientov s preležaninami, lebo ADOSy liečia práve následky nedostatočnej prevencie, ktorú nespôsobili. Indikujú však ADOS-y pacientov s preležaninami správne, alebo podľa niektorých náznakov, potrebujú finančne prekryť aj inú starostlivosť o pacienta fiktívnou preležaninou? Kto posúdi relevantnosť takto nahlásených údajov? Napriek týmto pravdivým alebo nepravdivým údajom veríme, že na Slovensku sa raz skutočnú prevalenciu a incidenciu dozvieme, ak budeme mať k dispozícii relevantné parametre. Musí na tom v prvom rade záležať nám sestrám, sestrám špecialistkám, manažérkam, aby sme zmenili filozofiu a kultúru porovnávania a merania kvality v ošetrovateľstve. Deklarácia „Stop preležaninám" nás núti porovnávať sa so svetom a porovnávať vlastné vynaložené náklady na liečbu preležanín s nákladmi na prevenciu pred vznikom preležanín. Prítomnosť pacientov s preležaninami nás núti už dnes, ale aj v budúcnosti sa správať rozumne a efektívne. Dekubit ako Indikátor kvality nemocníc sa v SR počíta ako pomer pacientov s de-kubitmi, ktoré vznikli počas hospitalizácie ku celkovému počtu hospitalizovaných pacientov v zariadení. Takto nastavený indikátor je nespravodlivý voči menším nemocniciam, zariadeniam, lebo zvýhodňuje zariadenia, kde je väčší počet chodiacich pacientov alebo pacientov, ktorí nie sú ohrození vznikom dekubitu. Dekubit ako indikátor kvality v Česku majú stanovený spravodlivejšie, je to pomer pacientov s dekubitmi, ktoré vznikli počas hospitalizácie, ku celkovému počtu pacientov v riziku. Rovnako ako české sestry, aj slovenské sestry vedia označiť pacienta v riziku, teda vedia merať dekubit ako indikátor kvality nemocníc, oddelení, zariadení, kde pracujú. Dekubit ako indikátor kvality nemocníc je potrebné v SR upraviť, aby sme si reálnu kvalitu vedeli porovnať. Porovnávať kvalitu poskytovania starostlivosti je moderné, progresívne a sympatické aj z pohľadu tejto celosvetovej výzvy, 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 u911 ■ 694 □ 504 □ 520 ■ 1552 ■ 1602 ■ 1558 □ 1514 Graf č. 1 Počty pacientov s dekubitmi nahlasované zdravotným poistovniam nemocnicami od roku 2009 do roku 2016. (Zdroj: všetky zdravotné poisťovne) ku ktorej sa hlási aj Slovensko. Asociácia sestier a pacientov ASAP sa ku tejto výzve aktívne pripája už od roku 2013. ASAP sa usiluje monitorovať prevenciu preležanín v SR zbieraním dát a porovnávaním jednotlivých údajov v kontinuite s časom. Zdrojom dát sú všetky zdravotné poisťovne v SR a prieskumný projekt ako napr. „Úroveň prevencie pred vznikom preležanín v nemocniciach v SR". Projektom „Slovensko bez preležanín" odštartoval ASAP v roku 2013 celý rad verejných prednášok smerovaných laickej verejnosti, naprieč celým Slovenskom. Prevencii preležanín sa ASAP venoval aj v projekte „Sestry ľuďom" v brožúrke s názvom „ Ako sa postarať o bezvládneho pacienta doma?" (ASAP, 2014), ktorú bezplatne distribuoval do nemocníc, do domácnosti, do ADOSov. Porovnávať kvalitu poskytovania prevencie si možu takisto medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé zariadenia, nemocnice, ADOSy, parametre kvality prevencie by mali byť pravidelne zverejňované na ich mediálnych stránkach. Deklarácia „Stop preležaninám na celom svete ako univerzálne ľudské právo" z Rio de Janeiro všetkým štátom pripomína, že musia posilniť manažment sestier v starostlivosti o ľudí s rizikom vzniku dekubitu, teda o bezvládnych. Vytvoriť priestor pre kvalitné vzdelávanie v súlade s celosvetovými znalosťami, štandardami a zručnosťami v tejto oblasti ošetrovateľstva, napríklad aj vznikom akreditovaného certifikačného štúdia prevencie a liečby chronických rán za účelom benefitu pre pacientov a celú spoločnosť. 1000O 6000 6000 4000 2000 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 i 5516 ■ 8062 □ 8666 □ 9271 ■ 9192 ■ 9566 ■ 9752 □ 9750 Graf č. 2 Počty pacientov s dekubitmi v domácnostiach, v soc. zariadeniach, nahlasované prostredníctvom ADOS zdravotným poistovniam od roku 2009 do roku 2016 - všetky ZP spolu, (Zdroj: všetky zdravotné poisťovne) Niektoré dôležité aspekty k deklarácii „Stop Preležaninám" ku 16.11.2017 v SR » Preležaniny tvoria vysoké náklady v zdravotníckom systéme a môžu viesť k vážnym etickým dôsledkom a právnickým otázkam pre odborníkov. Ak nie je prevencia správne poskytovaná a vznikne dekubit, má to za následok vážne etické porušenia, vzniká etický problém v oblasti beneficiencia a non-maleficiencia. » Ako to prežíva samotný pacient? Ako to prežívajú príbuzní poškodeného? Trauma, ktorú možno vytesnia, alebo si to do konca života nevedia odpustiť. V SR neexistuje kontrola kvality poskytovania prevencie, monitoring prevencie. Poškodenie pacienta začína byť aj v SR hrozbou vysúdenia vysokého odškodného. » Dáta v SR, počet pacientov s prele-žaninami a náklady na liečbu preleža-nín, zdroj Všetky zdravotné poisťovne v SR • Zdravotné poisťovne udávajú za rok 2016 v SR okolo 1500 pacientov s preležaninami vzniknutými v nemocniciach SR, okolo 9750 pacientov s preležaninami v domácnostiach, alebo v prirodzenom sociálnom prostredí. Počty pacientov s preležaninami nemožno spočítať, lebo nevieme, koľko pacientov bolo presunutých z nemocníc do domácej starostlivosti. Údaje sa prelínajú. • Náklady na liečbu všetkých pacientov s preležaninami za rok 2014 sa vyšplhali na 8 miliónov eur, zdroj - všetky zdravotné poisťovne spolu. • Náklady na liečbu pre jedného pacienta pre počiatočné štádium preležanín sú uvádzané v sume od 50-150 eur, zdroj - VšZP. • Náklady na liečbu pre jedného pacienta so 4-tým stupňom deku-bitu sú uvádzané v sume od 2000-3000 eur, zdroj - VšZP. • Liečba preležanín je dlhodobá, trvá niekoľko týždňov až 3/4 roka • Účinné náplaste pre liečbu sú nákladné 7-15 eur/ks • Paradoxne pre prevenciu je dostupný antidekubitálny matrac s kompresorom v cene okolo 35 -250 eur, pre bezvládneho pacienta v domácnosti hradí v plnej výške zdravotná poisťovňa Ing.Mgr.Ľubica Kočanová predsedkyňa Asociácie sestier a pacientov ASAP lubica. kocanova&asapoz. eu lubka. kocanova(g)amail. com HYPODERMOKLÝZA HYPERDEMOCLYSIS DENISA SARKOZIOVA1, BLANKA BALOGHOVA2 1 Dom Božieho Milosrdenstva- hospic, Banská Bystrica 2 Vysokošpecializovaný odborný ústav - geriatrický sv. Lukáša, Košice Abstrakt Stav pacientov v pokročilých štádiách nevyliečiteľných ochorení, najmä seniorov a terminálnych pacientov v pa-liatívnej starostlivosti, často vyúsťuje do neschopnosti príjmať lieky a tekutiny perorálnym spôsobom. Autorky príspevku poukazujú na bezpečnú, jednoduchú a šetrnú možnosť podania tekutín prostredníctvom podkožnej aplikácie - hypodermoklýzy, jej praktický aspekt, výhody i kontraindikácie. Kľúčové slová Nedostatočný príjem per os, Dehydratácia, Parenterálna aplikácia, Subku-tánna aplikácia. Hypodermoklýza. Abstract The health condition of patient in advanced state who suffer from incurable disease, mainly seniors and terminal patient in paliative care, faces often to disablity of accepting drugs and liquids. The authors of contribution point to safe, easy and economical possibility of giving liquids through hyperdermatic application - hyperdemoclysis, its practical view, advantages and contra-indi-cation. Key words Insufficient of income per os, dehydra-tion, parenteral application, subcunta-neos application, hyperdemoclysis. Úvod Príjem potravy a tekutín patrí medzi základné podmienky ľudského života. Kým však bez potravy človek umiera v horizonte týždňov, bez príjmu tekutín je to horizont dní. U pacientov v pokročilých štádiách nevyliečiteľných ochorení dochádza z rôznych dôvodov (prevažne však kvôli nevoľnosti, vracaniu a celkovej zmätenosti) k zníženiu, alebo úplnej neschopnosti príjmať tekutiny perorálne. Takýto stav často vedie k poklesu celkového objemu telesnej vody - k dehydratácii (2). V stave dehydratácie volíme prevažne alternatívu podania tekutín parenterálnou formou, čo je z pozície zdravotníkov často chápané ako vnútrožilové podanie. Preto sú pacienti neraz kvôli aplikácii paren-terálnych liekov a hydrátácii umiestnení do zdravotníckeho zariadenia, prípadne sa prepustenie do domáceho ošetrenia odkladá. Avšak zaistenie žilového prístupu a jeho udržanie býva často obtiažne. Je to spôsobené nízkou kva- litou periférnych žíl v dôsledku jednak zmeny ciev v období staroby a jednak fibrosklerotizáciou ciev ako následok onkologickej liečby. V neposlednom rade sa v praxi stretávame so zmätenými pacientami, ktorí si kanylu často vytrhnú, čo je spojené s rizikom krvácania a zápalu a vyžaduje rýchly odborný zásah. Často je teda nutná výmena kanyly a jej kontrola priechodnosti, či známok zápalu (3). Na oddeleniach intenzívnej starostlivosti býva u dehydratovaných seniorov bežnou praxou kanylácia cen-rálnej žily, čo možno pokladať za neprimeranú záťaž, ktorú možno riešiť menej náročnejšou alternatívou, ktorou je podkožná aplikácia infúzii - hypoder-moklýza(1). Hypodermoklýza Táto metóda podkožného podávania infúzií bola prvýkrát pravdepodobne použitá na konci 19. storočia v Neapole Cantanim, ktorý v súvislosti s epidémiou cholery zachránil mnoho životov. Zavedením intravenóznych kanýl sa táto metóda prestala takmer používať, no v poslednom období nastáva renesancia predovšetkým v oblasti paliativ-nej medicíny a geriatrie (1). Základnými indikačnými skupinami sú teda seniori a pacienti v terminálnych štádiách, aj keď o využití hypodermok-lýzy v oboch prípadoch sa môžu viesť diskusie. U seniorov, ktorí sú relatívne v uspokojivom zdravotnom stave, doplnenie hydratácie môže viesť k výraznému zlepšeniu kondície. Naproti pochybnosti vyvoláva práve indikácia hydratácie v terminálnych štádiách alebo priamo u umierajúcich pacientoch, kde má niekedy pozitívny efekt z hydratácie (aspoň jednej infúzie) dopad predovšetkým na rodinu. Všetko je to naozaj otázka diskusií a individuálneho posúdenia pacienta a stavu (1). Všeobecne však platí, že hydratáciu by sme však mali považovať za indikovanú vtedy, keď pacient trpí symptómom súvisiacim priamo s ňou (napr. zmätenosť). V prípade paliatívnej medicíny, kde je naším najvyšším cieľom zachovanie komfortu pacienta, to znamená čo najmenšieho utrpenia, indikáciu hydratácie je potrebné citlivo zvážiť a nielen sa snažiť dosiahnuť vyrovnanú bilanciu tekutín a hodnoty elektrolytov. Prípadný nepríjemný pocit ako je suchosť v ústach (spôsobený liekmi) hneď neriešiť parenterálnou hydratáciou, ale pravidelným čistením a zvlhčovaním dutiny ústnej (3). Výhody hypodermoklýzy (2) • jednoduchá a bezpečná metóda • aplikácia je možná aj u zmätených a nepokojných pacientov • metóda je využiteľná v prostredí zariadení pre seniorov a v domácej starostlivosti Kontraindikácie hypodermoklýzy • koagulopatie alebo trombocytopénia (pod. 30x10 na 9/I.) s tvorbou hema-tómov pri s.c. podaní • extrémna kachexia pri chýbaní podkožného tuku • generalizované edémy (hypoalbumi-némia, anasarka), keď nedochádza k rezorpcii liečiva z podkožia do systémovej cirkulácie • kožné zmeny po rádioterapii(l) • poruchy lymfodrenáže (1) Praktické aspekty hypodermoklýzy K realizácii hypodermoklýzy sa používa najčastejšie ihla s motýlikom s veľkosťou 18 G až 22G-23G, ktorá sa aplikuje do podkožia na prednej strane hrudní- ka, do brucha, poprípade do ramena, či stehna (3). Aplikácia do stehna a ramena nieje však vhodná u pohyblivých pacientov. Ihlu s krátkou spojovacou hadičkou fixujeme náplasťou, a tak môžeme podávať nielen infúzie, ale aj bolusové dávky. Túto ihlu môžeme ponechať na mieste 3-7 dní, pričom si len všímame miesto vpichu. V prípade, že v okolí podávania sa objaví lokálna kožná iritácia, tak ihlu " prepichneme" na iné miesto. V súvislosti s infúznymi roztokmi možno subkutánne podávať izotonické roztoky, ako je fyziologický roztok (1/1 Fo), polovičný fyziologický roztok(1/2Fo), 5% roztok glukózy, ako aj Ringerov roztok. Literatúra uvádza aj možnosť podania KCL inj., a to podľa lokálnej tolerancie maximálne v koncentrácii 20-40 mmol/l(2). Rýchlosť podávania je individuálna a závisí predovšetkým od schopnosti vstrebávania, od cieľového objemu tekutín, ako aj od pohyblivosti pacienta, no zvyčajne začíname rýchlosťou 50 ml./hod. V prípade, že vidíme dostatočnú resorpciu z podkožia, túto rýchlosť môžeme navýšit' na 150ml./hod.. Celkovo sa odporúča (čo sa objemu tekutín podaných subkutánne týka) - je možné aplikovať 500-2000 ml/24 hod, a to aj počas nočného spánku (napr.1000ml/8hod.). Najčastejšie spôsoby podávania sú: • pri kontinuálnej 24 - hodinovej infúzii rýchlosťou 40-60 ml/hod., • 10 - hodinovej infúzii počas noci: 80 ml/hod., • 2 - hodinovej infúzii: 500ml 2-3x/24 hod (3). Komplikácie hypodermoklýzy (1) • lokálna kožná iritácia v mieste vpichu, sporadicky prejavy pokračujúceho zápalu • podkožný edém (pri rýchlej aplikácii väčšieho objemu) • hematóm • v raritných prípadoch výrazné krvácanie Subkutánne podanie liekov Podkožnou aplikáciou môžeme podávať takmer všetky lieky, ktoré sa používajú v paliatívnej medicíne: analgetika, antiemetiká, anxiolytiká, neurolepptika, kortikoidy. V prostredí paliatívnej starostlivosti ich možno podávať formou kontinuálnej subkutánnej infúzie, čo pomáha udržiavať vyrovnanú plazmatickú hladinu. Kedže väčšina liekov sa vyznačujú vzájomnou kompatibilitou, možno ich podať v jednej striekačke spolu. Takáto forma sukutánnej kontinuálnej aplikácie je zabezpečená prostredníctvom infúznej pumpy (tzv. lineárneho dávkovača). V súvislosti s podávaním subkutánnych liekov v bolusoch (1-3x denne) je indikovaná klasická subku-tánna injekcia (3). Záver Podkožná aplikácia tekutín - hypoder-moklýza je predstaviteľkou šetrnej, bezpečnej, jednoduchej a predovšetkým komfortnej metódy pre seniorov, ako aj pre pacientov v terminálnych štádiách v paliatívnej starostlivosti. Jej obrovskou devízou je to, že je realizovateľná v zariadeniach pre seniorov, ako aj v domácej starostlivosti. Prevoz, či pobyt v zdravotníckom zariadení za účelom intravenóznej rehydratácie znamená pre seniorov a terminálnych pacientov veľkú záťaž s vyčerpaním ich adaptačných mechanizmov. Subkután-na aplikácia im môže zaistiť to, že ostanú vo svojom známom prostredí, s tými, ktorých poznajú, a ktorých majú radi. Táto metóda otvára aj nový rozmer pre potenciál sestier, ktorý môžu vo svojej praxi využiť. Zdroje 1. KALA M. Komplikace podkožního podávaní infuzí v paliativní péči a možnosti jejich řešení. Interní me-cí/c/na.2013,roč.15, č.1, s.36-37. ISSN - 1803-5256 2. SLÁMA O; KABELKA L.; VORLÍČEK J..Paliativní medicína pro praxi.Pra-ha:Galén,2007,s 365. ISBN 978-80-7262-505-5 3. SLÁMA O, Podkožní aplikace léku a tekutin v paliativní medicíne. Palia-tívna medicína a liečba bolesti. 2008, roč.1(2),str.64-66. ISSN 1339-4193 Kontakt na autorov Mgr. Denisa Šarkoziová Dom Božieho milosrdenstva - hospic, Banská Bystrica enisasarkoziova5(a).amail. com Bc. Blanka Baloghová Vysokošpecializovaný odborný ústav -geriatrický sv. Lukáša, Košice lanka. litvSpgmail.com Varia OBÉZNY PACIENT A ANESTÉZIA PATENT OBESITY AND ANESTHESIA ĽUBICA TRNKOVÁ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Abstrakt Obezita je závažné, progresívne, chronické, recidivujúce, multifakto-riálne podmienené ochorenie. Je považovaná za chorobu a súčasne ako rizikový faktor podieľajúci sa na vzniku mnohých ďalších ochorení. Ide o celosvetovú pandémiu. Obezita je problém dotýkajúci sa rôznych medicínskych odborov. Niektoré z nich riešia príčiny obezity alebo jej komplikácie. Úlohou anesteziologického tímu je riešiť perioperačný postup, vrátane vedenia anestézie pri inter-kurentných ochoreniach a stavoch, ktoré s obezitou môžu alebo nemusia súvisieť. U obézneho pacienta nie je žiadna anestetická technika bez rizika. Každý operačný zákrok a spôsob vedenia anestézie môže navodiť situáciu, ktorá môže byť pre pacienta nepriaznivá. Kľúčové slová Obezita. Anestézia. Komplikácie. Rizikové faktory. Abstract Obesity is a serious, progressive, chronic, recurrent, multifactorial condition. It is considered as a disease and at the same time as a risk factor contributing to many other diseases. This is a worldwide pandemic. Obesity is a problem affecting various medical disciplines. Some of them address the causes of obesity or its complications. The task of the anesthesiology team is to deal with the perioperative procedure, including conducting anesthesia for intercurrent illnesses and conditions that may or may not be related to obesity. There is no anesthetic technique in the obese patient without risk. Each surgery and method of conducting anesthesia may induce a situation that may be unfavorable to the patient. Key words Obesity. Anesthesia. Complications. Risk factors. Úvod Obezita ako multifaktoriálne podmienené ochorenie vzniká v dôsledku interakcie genetických predispozícií s faktormi vonkajšieho prostredia. Intenzívny výskum v etiopatogenéze obezity potvrdzuje, že celosvetový nárast tohto ochorenia je predovšetkým spôsobený faktormi vonkajšieho prostredia. Na vzniku obezity sa podieľajú biologické, demografické, sociálne a ekonomické faktory, ale i vplyv prostredia. Obezita je závažné chronické, recidivujúce, multifaktoriálne podmienené ochorenie, ktoré je treba chápať ako chorobu a súčasne ako rizikový faktor podieľajúci sa na vzniku mnohých ďalších ochorení, charakterizované nadmerným hromadením telesného tuku vo vzťahu k svalovej hmote s ohľadom na vek, výšku a pohlavie. Považuje sa za druhý najčastejší rizikový faktor predčasnej smrti. Svetová zdravotnícka organizácia označila obezitu za globálnu epidémiu, ktorá predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov súčasnosti. Nadváha a obezita sú zodpovedné za asi 80% prípadov diabetes melli-tus 2. typu, 35% ischemickej choroby srdca a 55% hypertenznej choroby medzi dospelými v Európe. Je ziste- né, že jedno z 13 úmrtí ročne v EÚ je pravdepodobne spôsobené nadmernou telesnou hmotnosťou (1, 2, 3). Obezita je dnes uznávaným nezávislým rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnej, ale i onkologickej morbidity a mortality. Determinanty ovplyvňujúce vznik a rozvoj nadváhy a obezity sú predovšetkým nezdravý životný štýl, nesprávne stravovacie návyky, nevyvážený príjem a výdaj energie, nedostatok pohybovej aktivity, sedavý spôsob života a stresová záťaž. Obezita je choroba spôsobená fyziologickou dysfunkciou organizmu vplyvom prostredia, správania, endokrinnej poruchy, genetiky. Na regulácii telesnej hmotnosti sa podieľa hypotalamus, leptin, grelin, sympatický a parasympatický nervový systém (NS), inzulín, neuropeptid Y (4, 5). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a Institute Of Medicíne sa telesná hmotnosť hodnotí podľa výpočtu BMI (body mass index) BMI = telesná hmotnosť v kg /výška v m2, ktoré sa od seba mierne odlišujú. Svetová zdravotnícka organizácia rozdelila na základe hodnoty BMI nadváhu a obezitu do niekoľkých stupňov podľa závažnosti zdravotného rizika (2, 4). Metabolické a kardiovaskulárne riziká obezity v značnej miere súvisia s množstvom uloženého tuku v dutine brušnej okolo vnútrobrušných orgánov a na peritoneu, ktorý charakterizuje zvýšený obrat voľných mastných kyselín a ich zvýšený tok do pečene. Pomocou určenia obvodu pásu je možné určiť množstvo abdominálneho tuku. Obvod pása klasifikácia BMI kg/m2 Riziko komplikácií obezity podvýživa < 18,5 priemerné normálna hmotnosť 18,5-24,9 nízke riziko iných chorôb nadváha 25,0 - 29,9 mierne zvýšené obezita 1. stupňa 30,0-34,9 stredne zvýšené obezita II. stupňa 35,0 - 39,9 veľmi zvýšené obezita III. stupňa >40 vysoké Tabuľka 1: Klasifikácia obezity podľa BMI (Zdroj: 1, 4) obvod pásu zvýšené riziko vysoké riziko ženy väčší ako 80 cm väčší ako 88 cm muži väčší ako 94 cm väčší ako 102 cm Tabuľka 2: Klasifikácia abdominálnej nadváhy a obezity podľa obvodu pása pre kaukazskú populáciu (Zdroj: 4) lepšie odráža riziko vzniku zdravotných komplikácií.Významné miesto pri určovaní nadváhy a obezity má aj kvalitatívna klasifikácia, čiže rozlišovanie typu obezity menej a viac závažnej, kde sa zohľadňuje aj rozloženie telesného tuku, takzvaný gy-noidný a androidný typ, čiže obezita ženského typu (tvar hrušky s kumuláciou tuku v oblasti bokov a stehien) a mužského typu (tvar jablka, kde je tuk nahromadený hlavne v oblasti brucha). Tieto typy však nie sú jednoznačne viazané na určité pohlavie. Abdominálna obezita predstavuje rizikový faktor pre následné závažné kardiovaskulárne príhody. Štúdia IDEA na Slovensku poukázala na vysokú prevalenciu abdominálnej obezity. Prevalencia hlavných rizikových faktorov (hypertenzia, hyperlipi-démia, diabetes mellitus) sa zvyšuje so zväčšovaním sa obvodu pása. Zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie, metabolického syndrómu, diabetu 2. typu a následne zvýšenej kardiovaskulárnej mortality, ale aj celkovej mortality zo všetkých príčin (1). Obezita je problém dotýkajúci sa rôznych medicínskych odborov. Niektoré z nich riešia príčiny obezity alebo jej komplikácie. Úlohou anesteziologického tímu je riešiť perioperačný postup, vrátane vedenia anestézie pri interku-rentných ochoreniach a stavoch, ktoré s obezitou môžu alebo nemusia súvisieť. Každý operačný zákrok a spôsob vedenia anestézie môže navodiť situáciu, ktorá môže byť pre pacienta nepriaznivá. Anestéziológ by mal poznať všetky možné ohrozenia stavu pacienta počas operačného výkonu a anestézie, včas a efektívne ich riešiť alebo ich minimalizovať. Anestéziológ rieši aj závažné život ohrozujúce pridružené ochorenia, eventuálne exacerbova-né komorbidity u morbídne obézneho pacienta, pričom už samotné anatomické a fyziologické zmeny v obezite výrazným spôsobom komplikujú intenzívnu a anesteziologickú starostlivosť na každej jej úrovni. Morbídna obezita zasahuje do fyziológie organizmu, vyžaduje multidisciplinárny prístup medicínskeho manažmentu. Problematickým a rizikovým sa stáva skoro každý výkon a procedúra v liečebnom a diagnostickom procese, čo predstavuje zvýšené riziko pre samotného pacienta v zmysle možných komplikácií (6). V rámci perioperačného manažmentu je dôležité dôkladné predoperačné vyšetrenie s identifikáciou pridružených ochorení, určenie celkovej a aktívnej telesnej hmotnosti, ktoré sú dôležité pre výpočet dávky liekov podávaných pred, počas a po anestézii, určenie spôsobu anestézie - celková alebo regionálna, a tiež plánovanie pooperačnej starostlivosti (7). Predoperačné vyšetrenie je kľúčovou zložkou hodnotenia rizika a manažmentu obézneho pacienta. Dôležitá je aj včasná komunikácia členov zdravotníckeho tímu, príprava a plánovanie operačného výkonu, čo si vyžaduje dostatok času, prostriedkov a personálu. Pacienti v rámci predoperačnej prípravy musia musia mať zmeranú hmotnosť a výšku. Hmotnosť a výška, BMI musia byť zaznamenané v dokumentácii pacienta, nie je vhodné spoliehať sa na údaj od pacienta. V rámci predoperačného vyšetrenia je potrebné zamerať sa na kardiovaskulárny systém, zmeny tlaku krvi, dýchací systém, spôsob vhodného zabezpečenia dýchacích ciest, posúdiť riziká metabolického syndrómu, určiť AHI skóre (index apnoe/hy-popnoe, vyjadrujúci počet apopnoe/ hypopnoe za minútu) obštrukčné spánkové apnoe a iné pridružené ochorenia. Predoperačné netreba zabúdať na prevenciu hlbokej žilovej trombózy. Doporučuje sa bandáž dolných končatín s intermitentným pneumatickým stláčaním a podávanie nízkomolekulo-vého heparínu podľa ordinácie lekára pred aj po operácii. Predoperačná me-dikácia má zmenšiť strach, sledovať pacienta pred samotným výkonom, potlačiť reflektorické reakcie a znížiť perioperačnú spotrebu anestetík. Silná sedacia nie je vhodná, nakoľko môže vyvolať depresiu dýchania. Vhodná je premedikácia v tabletkovej forme per os. Ak je to možné, treba sa vyhnúť in-tramuskulárnemu podaniu premediká-cie, keďže sa lieky dostávajú do tukového tkaniva a nie do svalu (Gašparec, Tomová, 2015). Pacient by minimálne 8 hodín pred operačným výkonom nemal jesť tuhú potravu. U obézneho pacienta je pomalšie vyprázdňovanie žalúdka, znížený tonus dolného ezofagiálneho sfinktera a zvýšené riziko ašpirácie obsahu žalúdka do pľúc. U neliečených pacientov s refluxom sa doporučuje pred a pooperačné aplikovať antacidá. Dostatok pozornosti je potrebné venovať príprave zabezpečenia dýchacích ciest, polohe pacienta počas intubácie. Zabezpečenie dýchacích ciest sťažuje zväčšený obvod tváre, krku, hrudníka, väčší jazyk, prebytočné tukové tkanivo vo faryngu a menší faryngeálny priestor, ťažšie predýchavanie a rýchla desaturácia. U morbídne obéznych pacientov je dôležitá dostatočná predin-tubačná preoxygenácia, najideálnejšie pri zdvihnutí hlavy o 25°, kedy by mali byť ramená v addukcii, čo zlepší nielen intubačné podmienky, ale aj prístup k dutine brušnej. Pred indukciou do anestézie by mala byť hlava a hrudník obézneho pacienta vo zvýšenej polohe. HELP pozícia s podložením pacienta pod ramená a chrbát zlepšuje spontánnu pľúcnu ventiláciu, umožňuje ľahšiu manuálnu ventiláciu maskou, zlepšuje vizualizáciu hrtana a zvyšuje rýchlosť tracheálnej intubácie. Po úspešnom tracheálnom zabezpečení dýchacích ciest pacienta prepolo-hujeme na chrbát, alebo do litotomickej polohy. Hypoxémia pri úvode do anestézie u morbídne obézneho pacienta je vždy problém. U obézneho pacienta sa kombinuje znížená funkčná reziduálna kapacita a zvýšená metabolická aktivita, ktorá má za následok rýchlu kyslíkovú desaturáciu. Každý pacient musí byť pred úvodom do anestézie dostatočne preoxygenovaný. Taktiež je vhodné použiť PEEP (pozitívny tlak na konci výdychu). Počas intubácie je vhodná nazofaryngeálna insuflácia kyslíka o prietoku 5 l/min. Pri endo-tracheálnej intubácii je často potrebná fibroskopia. Opakované otváracie manévre pľúc počas operácie sú vhodné ako prevencia atelektáz. U pacienta s morbídnou obezitou je niekedy potrebná umelá pľúcna ventilácia, tlaková podpora s pozitívnym tlakom na konci výdychu už pred operáciou, mierny PEEP počas anestézie. Doporučuje sa rýchly úvod do anestézie, ktorý by mal prebiehať priamo v operačnej sále, čím sa minimalizuje pohyb s obéznym pacientom v anestézii. Indukcia anesteti-kom sa vykonáva v polohe na chrbte, prípadne v polosede. Okrem monitorovania zaklaných životných funkcií sa doporučuje monitoring pulznej oxymetrie, kapnografie, úroveň svalovej relaxácie a telesnej teploty. Meranie krvného tlaku vyžaduje použitie manžety správnej veľkosti. Pri dlhšie trvajúcich zákrokoch je vhodné monitorovať invazívny tlak krvi, čo v prípade potreby umožní aj odber arteriálnej krvi na vyšetrenie (7, 8). Poloha pacienta počas operácie je daná druhom zákroku a prihliadnutím na anesteziologické riziko. Pri výbere operačnej polohy sa rešpektuje požiadavka operatéra, anestéziológa, no často sa zabúda na záujem a pohodu pacienta. Pokiaľ má anesteziológ o operačnej polohe pochybnosti, hrozí sťažené monitorovanie a udržiavanie vitálnych funkcií, musí upozorniť operatéra, ktorý zváži operačný postup, za ktorý nesie právnu a lekársku zodpovednosť. Úvod do anestézie u pacienta sa vždy vykonáva v polohe na chrbte. Za zmenu polohy pacienta počas operačného výkonu a jej uskutočnenie taktiež zodpovedá operatér. Anesteziológ je zodpovedný za polohovanie pacienta od úvodu do anestézie po požadovanú polohu, a taktiež zodpovedá za pero-peračnú kontrolu končatín potrebných pre monitorovanie a aplikáciu infúzií a liekov. Taktiež zodpovedá za preloženie pacienta po operácii až do konca poanesteziologického sledovania. Pacient s komorbiditami by mal byť extubovaný pri plnom vedomí, čomu predchádza rýchly, bezpečný a hladký prechod z riadenej ventilácie na spontánnu ventiláciu. Prebúdzanie spontánne dýchajúceho obézneho pacienta by malo prebiehať v polohe semi - ležiacej, reverznej Tren-delenburgovej. Poloha „hlava hore" uvoľní hmotnosť intaabdominálneho obsahu z diafragmy. Poloha v obrátenej Trendelenburgovej pozícii u morbídne obéznych pacientov zabezpečuje zvýšenú pľúcnu stabilitu, funkčnú reziduálnu kapacitu a okysličovanie ako v polohe na chrbte. Ak je obézny pacient hemodynamicky stabilizovaný, dokončenie operácie, anestézie a ex-tubácia by mala byť vykonaná v semi - ležiacej polohe 30° - 40° (1,7). Zmenené anatomické orientačné body využívané pri centrálnej kanylácii, ale i krátke ihly komplikujú zaistenie žilového prístupu. U obézneho pacienta je dávkovanie liekov ovplyvnené zmenou distribučného objemu, metabolizmom pečene a clearence. Pre určenie dávky liekov je potrebné poznať celkovú telesnú hmotnosť (TBV) obézneho vyjadrenú v kilogramoch, ideálnu telesnú hmotnosť (IBW), ktorú vypočítame podľa vzorca IBW (kg) = výška (cm) - x (x = 100 pre dospelého muža, x = 105 pre dospelú ženu) a aktívnu telesnú hmotnosť (LBW), ktorú vypočítame u mužov LBW=1,1 x hmotnosť -128 (hmotnosť/výška)2 a u žien LBW =1,07 x hmotnosť - 148 ((hmotnosť / výška)2 (1). Dávkovanie anestetík je potrebné voliť podľa rozpustnosti v tukoch. Treba mať vždy na mysli, že anestetiká aj analgetika ovplyvňujú dýchanie pacienta. Pri aplikácii svalových relaxancií je potrebné zohľadniť dĺžku operačného zákroku, aby sa tak čo najideálnejšie minimalizovala reziduálna kurarizácia pri prebúdzaní. Použité lieky majú zabezpečiť adekvátnu stabilitu pacienta a minimalizovať riziko desaturácie. Anestézia môže byť vedená inhalačné, venózne alebo potencovane (7). U obézneho pacienta nie je žiadna anestetická technika bez rizika. Napriek rizikám je morbidita a mortalita u obézneho pacienta nižšia pri regionálnej anestézii ako pri celkovej anestézii. Pri regionálnych anestéziách u obéznych sa môžu vyskytnúť komplikácie, ako napríklad nemožnosť vyhmatať strednú čiaru a medzistav-cový priestor, narušená distribúcia lokálnych anestetík, falošná pozitivita pri strate odporu pri lokalizácii epidu-rálneho priestoru, napichnutie epidu-rálnej vény, ale i zlyhanie epidurálnej anestézie. Dávky podávaných lokálnych anestetík sa redukujú na cca 75% normálnej dávky. Výskyt pooperačných, najmä respiračných komplikácií, je u obéznych pacientov s regionálnou anestéziou nižší ako u pacientov v celkovej anestézii. Kontinuálne epidurál-ne bloky sú výhodné aj na podávanie analgetík pooperačné, čo umožní včasnú pooperačnú rehabilitáciu (1, 7). V pooperačnom období je dôležitý manažment bolesti a monitorovanie pacienta. U pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe je zvýšená citlivosť voči opioidom. Zotavovanie obézneho pacienta po anestézii je často predĺžené. Pacienti sú ohrození ašpiráciou, obštrukciou dýchacích ciest následne po extubácii. Vhodné je pacienta čo najrýchlejšie zobudiť. Pooperačná nauzea a zvracanie sú najčastejšie komplikácie po anestézii, ktoré sa objavujú v prvých 2 hodinách po operácii. Profilaxiou je vhodne zvolená preme-dikácia, obmedzenie stimulácie faryn-xu alebo vhodne vedená anestézia. Pridružené ochorenia ovplyvňujú pooperačný manažment. K najčastejšie vyskytujúcim sa pridruženým komplikáciám zaraďujeme diabetes mellitus, hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, metabolický syndróm, fajčenie, asthmu bronchiale, obštrukčné spánkové apnoe, hypoventiláciu, maligne ochorenia, osteoartrózu, ale i včasné úmrtie (9,10). Problémy súvisiace s obezitou však nie sú obmedzené len na pridružené ochorenia. Morbídne obézni pacienti sú príliš veľkí pre štandardné zariadenia (invalidné vozíky, operačné stoly, vyšetrovacie stoly MR, CT, chirurgické nástroje). Taktiež je potrebné dostatok personálu na manipuláciu s obéznym pacientom. Použitie mechanických pomôcok zabraňuje zraneniam jednak pacienta, jednak personálu (9). V rámci pooperačnej starostlivosti je potrebné dlhšie zotavovanie na dospá-vacej izbe, nakoľko hrozia pooperačné komplikácie súvisiace predovšetkým s dýchaním, eventuálne pacienta do-sledovať na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) alebo jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Pacient by mal byť extubovaný pri vedomí, s dostatočnou svalovou silou. Najčastejšie komplikácie s dýchaním po operácii vznikajú po operáciách na hornom gastrointestineálnom trakte (GIT-e) a pri dvojdutinových operáciách. Morbídne obézny pacient by mal byť včas mobilizovaný. Záver Pooperačný manažment obézneho pacienta má svoje špecifiká a je potrebné dodržiavať protokoly Helsinskej deklarácie o bezpečnosti anestézií a kontrolný protokol Svetovej zdravotníckej organizácie pre bezpečný operačný výkon, aby sa predišlo riziku vzniku pe-rioperačných komplikácií na minimum. Poznanie rizikových faktorov, adekvátne pripravený pacient a personál tvorí základ pre minimalizovanie komplikácií u tejto skupiny operovaných pacientov (7, 8). Zdroje: 1. HAINER, V. a kol. Základy klinické obezitologie 2., prepracované a doplnené vydanie. Praha: Grada Publishing 2011.422 s. ISBN 978-80-247-3252-7. 2. VOLP, A. C. P. et al. Energy expe-diture: components and evaluation methods. Nutricion hospitalaria, 26(3), s. 430-440. 3. MIKUŠOVÁ, K. Doporučený postup: Poradenství snižování nadváhy a léčba obezity. 2010, Česká lékárnická komora, [online 15-03-2015] Dostupné na: http:// www.lekarnici.cz/qetattachment/ Pro-vereinost/PORADENSTVI--KONZULTACE-%282%29/Sni-zovani-nadvahv-a-lecba-obezitv/ DP PORADENSTVI-SNIZOVANI--NADVAHY.Ddf.aspx 4. TRNKOVÁ, Ľ. 2011. Pandémia menom obezita. Rigorózna práca. 2011, Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. 87 s. 5. MATULNÍKOVÁ, Ľ. Manažment pohybovej aktivity v prenatálnej starostlivosti u tehotnej ženy s obez-izou. Bakalárska práca, Katolícka univerzita v Ružomberku, 2013. 65 s. 6. KRBILA, Š, SOBOŇA, V. 2015. Morbídne obézny pacient na jednotke intenzívnej starostlivosti. In: Anestéziológia a intenzívna medicína. 2015, 4(2): s. 70 - 74. ISSN 1339-0155. 7. GROCHOVÁ, M., TRENKLER, Š, FIRMENT, J. 2013. Perioperačný management u obézního pacienta. In: Anestéziológia a intenzívna medicína. 2013; 2(2): s. 58-63. ISSN 1339-0155. 8. GAŠPAREC, P, TOMOVÁ, Z. 2013. Obezita a anesteziologická starostlivosť. In: Klinická obezito-lógia. Brno. Facta Medica. 2013. s. 274 - 283. ISBN 978-80-904731-7-1. 9. KUNEŠOVÁ, M. et al. 2016. Základy obezitologie. Praha: Galén, 2016. 172 s. ISBN 978-80-7492-217-6. 10.SINHA, A. C, ECKMANN, D. M. 2010. Anesthesia for bariatric sur-gery. In: Millers anesthesia, 7th edition, USA, 2010, Ch 64, ISBN 978-0-443-06959-8. Kontakt PhDr. et Mgr.Trnková Ľubica Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave E-mail: lubicatrnkova&azetsk OŠETŘOVATELSKÁ PÉČE O MEDIÁLNĚ ZNÁMOU OSOBNOST NURSING CARE FOR MEDIA PERSONALITY SOŇA HÁJKOVÁ Fakultní nemocnice Motol, Praha Úvod Téma ošetřovatelská péče o mediálně známou osobnost - nejčastěji používaný termín VIP pacient, může být zarážející, úsměvné, u někoho může vyvolat pobouření. Vždyť všichni pacienti jsou si rovni. Po stránce anatomické jsou stejní. Tak proč jsou „ti VIP" přeci jen trochu jiní? Motivací pro zvolení tématu byla vlastní zkušenost s velmi důležitou osobou - dále jen VIP pacient. Téma nás zaujalo svou jedinečností. V pohledu do minulosti byly VIP pacientům vystavěny celé zdravotnické komplexy. Ty doby jsou již minulostí, pacienti zůstávají. Proč tedy nehovořit o tak vážném tématu, které je nutno prezentovat! V dnešní moderní době přesycené mediálními možnostmi je téma více než žádoucí. Medializace se významnou měrou podílí na zviditelňování osobností a mnohokrát novinářská etika stojí na hraně zákona. Jak situaci vnímá ošetřující personál? Jsou sestry dostatečně seznámeny jak komunikovat s VIP pacientem? Ve světě je téma VIP pacient podstatně více prezentováno. Domníváme se, že je to jeden z prostředků jak předcházet nepříjemným konfliktním situacím. Mediálně známá osobnost Pro mediálně známé osobnosti v rolích pacientů je nepoužívanější a nejrozší-řenější pojem VIP pacient. Kde vznikl název VIP? Kdo ho první použil? Byl to W. Churchill ve své funkci ministerského předsedy. Takto označoval složky svých úředních listin, které se týkaly důležitých úředních osobností nejvyšší úrovně. Tato tři písmena podtrhávala vážnost a důležitost těchto osob v jeho úřadu. V roce 1964 psychiatr W.Wein-traub definoval VIP syndrom jako ucelený soubor ve své publikaci „The VIP syndrome". Pod názvem VIP - „very important person" - velmi důležitá osoba se rozumí lidé z oblastí šoubyznysu, sportu, vysokých politických funkcí, vo-jenských hodností a další. Jsou to oso- by nejčastěji mediálně známé. Považují se za velmi důležité, jedinečné ve svém prostředí. Mají výjimečný talent, jsou schopni vytvořit nové sportovní rekordy. Dojednat mírové podmínky, zaujmout světově sledovanými vlakovými loupežemi, pohádkovým zbohatnutím na informačních technologiích, svým aristokratickým rodokmenem. Mohou ale mít srovnatelný VIP význam jen pro svou rodinu a pracovní tým. Často zde není připravena dokonalá půda pro rozvoj partnerského vztahu mezi zdravotníkem, pacientem a jeho doprovodným týmem. Tato skutečnost je velmi zatěžující s psychologickým podtextem. Je ovlivněna komunikace. Trpí psychika zdravotníků ve snaze, aby vše bylo podle speciálních přání VIP osobnosti, s maximálním úsilím vyvarovat se sebemenší chybičky (2). V roce 2007 projednali téma VIP syndrom a VIP pacienta lékaři E. Mariano a Mc. Leod (Phoenix, USA - Center of Executive Medicíne). Téma se stalo samostatnou postgraduální vzdělávací kapitolou v 2007 Yearbook of Intensive Care and Emergency Medicíne (3). VIP syndrom dle E. Mariano a Mc. Leod má čtyři základní charakteristické rysy: vyžaduje péči místem a časem dle vlastních dispozic, vede k mimořádným opatřením z pohledu zdravotníků, může působit zastrašujícím dojmem, zdravotníci se chtějí vyvarovat nelibosti a dosáhnout nejen souhlasu, ale i zřejmého uspokojení (4). Tím je zdůrazněna vážnost tématu, nutnost uvést do povědomí zdravotnických pracovníků určité rozdíly, umět předpokládat a předcházet konfliktním situacím a střetům zájmů. Vyvarovat se sub-optimální až kontraproduktivní ošetřovatelské péči, frustraci sester, jejich vyhoření, destrukci, hierarchii osobních a etických hodnot. Je třeba si uvědomit, že téma není jen „nafouknutá bublina" dnešní doby. Mediální síla: Nezanedbatelnou roli hrají media, manipulují neuvěřitelnou silou, kterou lze ovlivnit širokou veřejnost. Nežádoucí medializace bývá velkou přítěží. Bezostyšná vynalézavost bulvárních tisků se zkresleně, nepravdivě a neeticky podávanými informacemi včetně fotografií je velkou psychickou zátěží pro zdravotníky, pacienta i pro jeho doprovod. Tato skutečnost se může odrazit i na vztazích na pracovišti, obzvláště pak při nepříznivé prognóze pacienta, kdy jsou vyhledávány stále nové a nové alternativní metody léčby. Oslovování stále „lepších" odborníků, výběr ošetřujících sester, fyzioterapeu-tů. Nejsou výjimečné zvláštní nároky, stížnosti i výměny ošetřujících sester na pacientovo přání. Jsou zváni léčitelé a doporučovány alternativní postupy. Ani tyto aspekty nemusí VIP pacienta uspokojit a snadno může vést k frustraci celého ošetřovatelského. Frustrace se podstatně méně projeví u posádek přednemocniční neodkladné péče a v týmu zdravotníků urgentních příjmů. Rozdíl je dán časovým omezením, krátkou ošetřovací dobou. Kategorie VIP osob: Postupem času se rozčlenilo osm hlavních skupin VIP pacientů. Byly uvedeny jejich charakteristické rysy, které mohou pomoci zdravotníkům odhalit modely chování v jejich životně náročných situacích. Modely poodhalují i chování jejich rodinných příslušníků a celého doprovodného týmu. Snahou je předcházet nedorozuměním ze stran zdravotníků a tím nastartovat a připravit nejvhodněj-ší podmínky pro týmovou spolupráci, pochopit nutnost utajování a speciální ochrany. Drábková a kolektiv definují kategorie VIP pacientů takto: 1. Původní význam VIP-velmi důležitá a velmi vlivná osoba ve vysokém vládním, diplomatickém, armádním postavení; nemusí být veřejnosti známa, význam jejího funkčního zařazení je nezpochybnitelný, ale může být i zakrýván. 2. Celebrity - obecně známí sportovci, zpěváci, frontmeni oblíbených skupin, módní či trvalé vzory zejména pro mládež i dospělé fanoušky. 3. Negativní celebrity - často z kriminálního prostředí (Kajínek). 4. Případy a jedinci výjimeční svým osudem, problémovým stonáním, skandálním zpracováním a podobně. 5. Enormně bohatí jedinci. 6. Tzv. „potentáti" a členové jejich rodin a jejich doprovodu - často z odlišných etnik a rozdílného kulturního zázemí, víry, požadavků. 7. Lékaři a sestry, oblíbení a významní v domácí medicíně, ve své nemocnici. 8. Jedinci považovaní rodinou a jejich nejbližším okolím za výjimečně nadané, zasloužilé, statečné - „local hero". Soubor kategorií ukazuje, že pojem VIP pacient neznamená jen známou tvář z televizní obrazovky. VIP pacientem se lehce můžeme stát. V případě známých osobností poukazujeme a zdůrazňujeme, že pacienti jsou na hranici mediálně - medicínského zájmu (3). Původní kategorie: Do první kategorie VIP osob - velmi důležitá osoba, můžeme zařadit osoby ve vysokém i bývalém vládním postavení. Jako příklad uvádíme hospitalizaci pana exprezidenta Václava Havla. O jeho hospitalizaci byly mediálně podávány zprávy. Byla vydávána prohlášení ústy tiskové mluvčí daného zdravotnického zařízení. Tyto zprávy lze dodatečně dohledat. Byly medializovány s pravidelností a v případě jakékoliv změny měly své místo v denním zpravodajství kdykoliv. Nebyly výjimkou zprávy odpovídající na kvalitu spánku a jiné. Pan exprezident Václav Havel byl jen jedním z pacientů této kategorie, o jehož zdravotním stavu v případě nemoci je veřejnost informována velmi podrobně. Informace jsou podávány i několikrát denně, i když již nezastával významnou státnickou funkci. Celebrity: Do skupiny celebrit je možno zahrnout širokou a pestrou paletu mediálně známých osobností z různých oblastí kultury, sportu i jiných. Je to skupina lidí, která má své zastoupení v řadách fanoušků, kteří mají rádi jejich styl, humor, uznávají jejich dosažené výkony. Jsou pro ně osobními vzory. Zpráva o nemoci, hospitalizaci a v nejhorším případě o úmrtí takové osobnosti dokáže vyvolat vlnu smutku nevídaného rázu. Jako příklad uvádíme „krále popu" Michaela Jacksona, který zemřel na akutní predávkovaní Propofolem. Krátce po oznámení kritické akutní příhody u zpěváka a jeho převezení na kliniku UCLA se začaly u budovy shromažďovat davy příznivců. Vchody do budovy musela zajistit bezpečnostní služba (5). Úmrtí „krále popu" vyvolalo diskuze nejen v řadách fanoušků, celebrit, ale i v řadách lékařů. Je velmi diskutabilní otázka volného užívání této látky. Negativní celebrity často pocházejí z kriminálního prostředí a jsou v zájmu masmedií. Mohou to být úspěšní bankovní lupiči, medializované kauzy válečných zločinců, zloději, vrazi, osoby, podle kterých byly zfilmovány příběhy, naznačující i jejich možnou nevinu. Vězeňské nemocnice nebývají vybaveny ARO v dostatečné a někdy tolik žádoucí míře: „Součástí vazební věznice je Nemocnice s poliklinikou, která zajišťuje léčení vězněných osob z celé České republiky na odděleních interních oborů, chirurgických oborů, radiologie a oddělení poliklinických služeb. I zde je pacient neustále střežen zaměstnanci vězeňské služby. V případě nutnosti hospitalizace vězeňských pacientů v civilních nemocničních zařízeních je nutno dodržovat předepsané bezpečnostní pravidla. Po celých dvacet čtyři hodin denně je přítomna vězeňská služba. Doporučuje se nepřistupovat k oknu, mít zatažené žaluzie. Nevpou-štět neznámé osoby na oddělení, dbát 0 dostatečnou kontrolu návštěv i vnášených předmětů. Nikdy nevíme pro koho a jak - v negativním slova smyslu, může být uvedený pacient významný, VIP V dané situaci může být ohrožen 1 zdravotnický personál. Je nutno dbát na zvýšenou bezpečnost celého týmu. Případy a jedinci výjimeční svým osudem, v názvu uvedení lidé jsou jedinci známí svým osudem. Jejich případy rozpoutaly bouřlivé debaty široké veřejnosti i zdravotnického prostředí. Nebyly ani celebritou, ani ve vysokém vládním postavení. Jejich životní příbě- hy oslovily média, která pak rozpoutala i celosvětové diskuze. Pokud dojde k tak razantnímu soudnímu rozhodnutí, opravdu nemá medicína ve dvacátém prvním století šetrnější, etičtější a profesionálnější způsoby ukončení života? Enormě bohatí jedinci: tito pacienti spadají do kategorie velmi bohatých občanů. Jsou to lidé, kteří ani nemusí být mediálně známí. Světoví podnikatelé, magnáti. Jejich životní úroveň je velmi vysoká a proto také požadují péči na nejvyšší možné úrovni. Vyžadují a vybírají si osobně své ošetřující lékaře, sestry, připravené v kteroukoliv denní i noční dobu na přání pacienta přispěchat, být nablízku, nápomocni. Oni doprovází své pacienty jejich životem, nebývají však odborníky pro akutní kritické stavy. U těchto pacientů se často setkáme se zákazem přístupu nižšímu zdravotnickému personálu do jejich pokojů, apartmá. Mohou mít nemožné až nesplnitelné požadavky. Vymáhají si nadstandardní zájem o svou osobu. Často mívají celý doprovodný tým. Mohou nadměrně zdůrazňovat důležitost své osoby. Tzv. „Potentáti" pacienti z této skupiny, jejíž název byl přejat ze zahraniční literatury, jsou lidé, kteří sami o sobě by nebyli výjimeční, jedineční. Často mohou být z odlišných etnik, kultur, rozdílného zázemí a víry. Jsou to členové jejich rodin, kteří se považují za VIP právě svým rodinným, příbuzenským, vztahovým svazkem. Předpokládají, že tento svazek je proslavil. Proto musí být známi veřejnosti, médiím, zdravotnickým pracovníkům. Mnohé situace i jednání svědčí o moderním myšlení managementu nemocnice. Demonstruje vstřícnost, takt a empatii ošetřovatelského personálu. Dokládá, že doby přísně stanovených hodin návštěv, direktivního vedení a zásad s nepřípustnou možností jiných kultur, tradic a rituálů jsou pryč. Lékaři a sestry: Tato skupina VIP pacientů je nám jako zdravotníkům nejbliž-ší, nejvíce ji chápeme a nejlépe se s ní dokážeme ztotožnit. Představují ji spolupracovníci ve zdravotnictví, v oboru. Jsou většinou hospitalizovaní ve „své nemocnici", na „svých pracovištích". Veřejnosti a ostatním pacientům jsou naprosto neznámí. Pro ošetřující personál znamenají vzory, kolegy, přátele. Základním znakem je možnost návštěv prakticky kdykoliv. Je jim umožněn vstup na denní místnost sester, lékařské pokoje. Na místa, kam ostatní pacienti nemají přístup. Nevyžadují žádná speciální opatření, nevyvolávají mediální zájem. Jsou svými kolegy rozmazlováni a hýčkáni. Často to bývají lidé, kteří jsou na svém pracovišti oblíbeni; stali se pacienty svých dlouhodobých kolegů, přátel. Pokud jejich zdravotní stav není vážný a má příznivou prognózu, mohou být i pro ošetřující personál určitým zpestřením a ošetřovatelská péče není psychicky náročná. V opačném případě patří ošetřovatelská péče o těžce nemocné pacienty - kolegy s nepříznivou prognózou k jedné z nej-náročnějších, nejtěžších a nejsmutněj-ších. V této kategorii nemusíme dokládat žádný příklad, každý zdravotník ví, o čem hovoříme. „Local hero", znamená výlučné postavení ve vlastní rodině, ve své komunitě i o malém počtu jedinců. Ve zdravotnickém slova smyslu se může jednat o adorované členy rodiny, o autoritativní otce - zajišťující materiálně rodinu, o milované dítě „ze zkumavky". 0 těhotnou s rizikovým těhotenstvím po opakovaných spontánních potratech, o těhotnou po úmrtí prvního dítěte v důsledku nehody a jiné. Všechny uvedené příklady spojují nadstandardní požadavky na poskytovanou léčebně - ošetřovatelskou péči, protože přání rodinných příslušníků je velmi kategoricky a bezvýhradně zaměřeno na úspěch. Speciální pacient soubor uvedených skupin pacientů lze nazvat „speciální pacienti". V této podobě se prezentují a tak je i vnímá ošetřovatelský tým. Péče o ně je vždy náročná, v určitém slova smyslu lehce odlišná a v neposlední řadě i specifická. Není vždy lehké vyhovět přáním a požadavkům tak, aby byly v souladu s pravidly a chodem oddělení. Nesmí být opomenuta a zanedbána ošetřovatelská etika, zachování rovnosti a soukromí 1 ostatních pacientů, kteří se mohou cítit „zanedbáváni". Do ošetřovatelské péče vstupuje celá řada stresujících momentů, působících na celý lékařský i sesterský tým. Řeší se otázky jak vyhovět jejich odlišným požadavkům. Jak zajistit dostatečné a minimálně rušené soukromí. Jak docílit spokojenosti pacienta i jeho rodiny, doprovodného týmu. Ve snaze vyhovět těmto požadavkům nesmí dojít k fatálním chybám (Michael Jackson). Velmi důležitá je otázka dostatečného zajištění pacienta před nežádoucí medializací a samozřejmá mlčenlivost veškerého ošetřujícího personálu. Z důvodu vyvarovat se chybám, hrozící frustraci a možnému syndromu vyhoření ošetřujícího personálu byla vypracována doporučení. Vyjímáme body strategického chování a jednání. Jasné a stručné pokyny: Při transportu do nemocnice co nejrychleji s pacientem do vozu, nevystavovat se pozornosti, ochranku navést do oddělených vozů. Vstup do nemocnice raději zajistit postraním vchodem. Nasadit pacientovi ochranné brýle, které zakryjí jeho identitu. Převézt pacienta na sedačce nebo na stretcheru - případném lehátku, přikrýt ho pokrývkou. Doporučit pacientovi, aby si zakryt tvář dlaněmi. Doprovázet pacienta bezpečnostní službou nemocnice, ne osobní ochrankou. V nemocnici na urgentní vyšetření vézt pacienta přikrytého pokrývkou a chodbami bez hustého provozu. Obléci mu jednorázovou chirurgickou pokrývku hlavy nebo ústenku, která zakryje jeho identitu. Odjezd pacienta z nemocnice naplánovat na dobu nejmenšího provozu. Přesun pacienta do osobního, diplomatického vozu nenápadného vzhledu, postranním východem. Inter-personální kontakt zajistit vysílačkami - pro hladký přesun, zajištění výtahů, operační skupiny a jiné. Umístit mediálně známého pacienta do prostředí, kde nebude pozorován osobami, které nemají zdravotnické vzdělání. Zabezpečit jeho osobní věci, aby nebyly rozebírány a zneužívány jako suvenýry. Základní zásadou však zůstává, že vždy musíme mít na paměti aktuální zdravotní stav pacienta a podle něj přizpůsobit požadavky léčebně - ošetřovatelské péče, která musí být profesionální, cílená, nesmlouvavá. Profesionalita zůstává prioritou (5)! Závěr Z předchozího textu vyplývá, že péče o VIP pacienty může být odlišná. Nelze říci, že pokud je o pacienta mediální zájem, je to vždy spjato s nadměrnými, nepřiměřenými nebo nátlakovými poža- davky. Musíme zdůraznit, že se ve své praxi setkáváme i s nevídanou skromností VIP osobností! Nevyžadují žádné nadstandardní požadavky, jako by toužily a přály si mít pouze nerušenou chvilku klidu v jejich nelehké, až kritické životní situaci. Zároveň důležitost tématu, možná neznalost skupin VIP pacientů, zvolení vhodného přístupu s nátlakem spolupracovníků i rodiny může vést k zbytečným chybám. Zdroje 1. PŮSTKOVÁ, Z., VÁHALA, Z. / nám vládli nemocní. Praha: Práh 1992. 142 s. ISBN 80-900835-8-7. 2. DRÁBKOVÁ.J. VIP pacient, VIP syndrom. In Referátový výběr anesteziologie resuscitace a intenzivní medicíny, ISSN 1212-3048,2009, 56, 4-5, s. 340-350. 3. DRÁBKOVÁ, J. 2009a. Fenomén Michaela Jacksona a rizika propofolu. In Referátový výběr anesteziologie resuscitace a intenzivní medicíny, 2009, Roč. 56, č. 3, s. 231-234, ISSN 1212-3048. 4. DRÁBKOVÁ, J., VONRÁČEK, L, VONDRÁČEK, J., WOLESKÁ, J. VIP pacient jak jednat v akutní situaci medicínsky, psychologicky i takticky? In Akutní stavy v poučných scénářích a kazuistikách. Liberec : Technická universita v Liberci ústav zdravotních studií, 2010. s. 26-29. ISBN 978-80-7372-591-4. 5. MARIANO, E. O, MCLEOD, J. A. Emergency care for the VIP pacient. Yearbook for intensive care and emergency medicíne, J-LVincent, Springer, Berlín, 2007. s. 969-975 ISBN 3-540-49432-4. 6. TAYLOROVÁ, S., LESTEROVÁ, A. Umění komunikace. Praha : Eurome-dia Group, 2010.179 s. ISBN 978-80-242-2770-2. 7. ZÁRUBOVÁ, K. Bezpečnost velké nemocnice. In MOTOL in, 2011, Roč. 3, č. 1,s. 16-21. Kontakt na autora Mgr. Soňa Hájková Fakultní nemocnice Motol, V Úvalu, Praha 5 E-mail: sona. haikovatcbfnmotol. cz Vzdelávanie Education PLÁNOVANÉ KONFERENCIE ORGANIZOVANÉ ODBORNÝMI SEKCIAMI SK SaPA A SPOLUORGANIZOVANÉ SK SaPA V ROKU 2018 Bližšie informácie o plánovaných konferenciách odborných Sekcií Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek sú dostupné na webovej stránke SKSaPA www.sksapa.sk alebo na portáli HSV SaPA https://portal.sksapa.sk/. V prílohách sú dostupné k stiahnutiu aj informácie o konferenciách, prihlášky - návratky a odborný program. Konferencie sú zaradené do systému hodnotenia účasti na odborných vedeckých podujatiach v súlade s Vyhláškou o vzdelávaní 366/2005 v znení neskorších predpisov. III. Vedecká konferencia pôrodných asistentiek s medzinárodnou účasťou Miesto konania: Zvolen Termín: 08. 03-09. 03.2018 XIII. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v odboroch vnútorného lekárstva Miesto konania: Levice Termín: 23. 03-24.03.2018 VIII. CELOSLOVENSKÁ KONFERENCIA GERIATRICKÝCH SESTIER S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU V dňoch 13.-14.10.2017 sa v príjemnom prostredí Tatralandie konala v poradí už ôsma Celoslovenská konferencia geriatrických sestier s medzinárodnou účasťou. Hlavný organizátor podujatia Sekcia sestier pracujúcich v geriatrii ako organizačná zložka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek pripravovala podujatie za širokej spolupráce s Regionálnou komorou sestier a pôrodných asistentiek Liptovský Mikuláš , Občianskym združením pre podporu vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek a Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Konferencia organizovaná tak trochu symbolicky v rámci Medzinárodného dňa starých rodičov, sa tešila účasti 70 účastníkov z rôznych časti Slovenska. V rámci medzinárodnej účasti hosťovali sestry z Rakúska. Na konferenciu boli pozvaní zaujímaví, vzácni hostia - riaditeľka Odboru ošetrovateľstva MZ SR, PhDr. Tatiana Hrindová, PhDr. Helena Gondárová -Vyhničková, hlavný odborník pre ošetrovateľstvo MZ SR, prezidentka RK SaPA Liptovský Mikuláš, Bc. Daniela Baníková- Baštigalová, PhDr. Soňa Gá-borčáková, poslankyňa NR SR a členka výboru NR SR pre sociálne veci, PhDr. Margita Kosturiková, viceprezi-dentka SK SaPA pre sestry pracujúce v nezdravotníckych zariadeniach, Mgr. Renáta Popundová, členka Rady a prezídia SK SaPA, predsedníčka Sekcie sestier pracujúcich v geriatrii Mgr.Deni-sa Šarkoziová, Ing. Ján Blcháč primátor mesta Liptovský Mikuláš, PhDr., Katarína Zrubáková, odborná asistentka pre Odbor ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku a Mgr. Viera Gulová, mediátorka stáže v OSS vo Viedni. Kvalita života seniora v súčasnom systéme starostlivosti" ako hlavnej témy a Antibiotická rezistencia u seniorov ako podtémy tohto dvojdňového odborného podujatia, naznačovala vysokú pálčivosť i aktuálnu reflexiu. Odborný program bol rozdelený do šiestich blokov, zaznelo 30 odborných prednášok a jedna posterová prezentácia. Prezentácie venovali svoju pozornosť rizikám ošetrovateľskej starostlivosti, metodike riešenia polypragmázie, manažmentu fyzioterapie v zmysle zlepšenia kvality života seniora, zabezpečovanie starostlivosti prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, prínosu edukačnej činnosti v geriatrii, inováciám v oblasti elektronizácie ošetrovateľskej dokumentácie a v neposlednom rade i protistresovým technikám. V súvislosti s podtémou lektori prezentovali témy o nebezpečných nozoko-miálnych nákazách produkujúcich kar-bapemázy, epidemiologické opatrenia a model prevencie a kontroly v nemocničnej starostlivosti. Najkľúčovejšou témou konferencie bola aktuálna oblasť dlhodobej starostlivosti. V odbornom bloku zazneli okrem prednášky o princípe dlhodobej starostlivosti aj rôzne postoje a pohľady pri poskytovaní starostlivosti v rámci Domov ošetrovateľskej starostlivosti, Zariadení sociálnych služieb, Domov seniorov. Zaujímavá téma sa pretavila aj do bohatej diskusie, ktorá sa niesla v znamení ošetrovateľského potenciálu sestier. V rámci konferencie sa konali voľby do výboru Odbornej sekcie. Na základe sčítania hlasov boli do výboru zvolené tieto členky Sekcie: Mgr. Denisa Šarkoziová, predsedníčka Sekcie PhDr. Eva Vojanská-Zacharová PhDr. Zuzana Bukovcová Mgr. Alena Lomnická Mgr. Silvia Slobodníkova Kedže podujatie takéhoto druhu je náročné nielen z pozície organizačnej, ale predovšetkým finančnej, organizátori ďakujú za podporu partnerom podujatia, ktorými sú Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Liptovský Mikuláš, Občianske združenie pre podporu vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, Vidra a spol s.r.o, Fresenius Kabi, s.r.o, ARES spol s.r.o, tnTel s.r.o, Hartman Rico spol.s.r.o. V súvislosti s najaktuálnejšou a najpálčivejšou témou podujatia, ako je dlhodobá starostlivosť a postoj v súvislosti s prepojením zdravotno - sociálnej starostlivosti, účastníci konferencie vyjadrili svoj postoj vyhlásením: Účastníci VIII. Celoslovenskej konferencie geriatrických sestier (Zdroj: autor) VYHLÁSENIE Účastníci VIII. Celoslovenskej konferencie geriatrických sestier konanej 13.-14.10.2017 v Tatralandii v zmysle hlavnej témy konferencie, a tou je Kvalita života seniora v súčasnom systéme starostlivosti, vyhlasujú, že: • Podporujú myšlienku prepojenia zdravotno - sociálnej starostlivosti a prípravu Zákona o dlhodobej starostlivosti. • V kontexte poskytovania dlhodobej starostlivosti a v rámci jej dlhodobo udržateľného rozvoja chcú participovať na takej forme starostlivosti, ktorá smeruje k prevencii, podpore zdravia, eliminácii rizík chronicky handicapovaného geriatrického pacienta s maximálnym využitím ošetrovateľského potenciálu sestier. • Tieto atribúty starostlivosti sú determinované poskytovaním starostlivosti prevažne v Domoch ošetrovateľskej starostlivosti, v Zariadeniach sociálnej, zdravotno - sociálnej (dlhodobej) starostlivosti s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Mgr. Denisa Šarkoziová predsedníčka sekcie sestier pracujúcich v geriatrii VI. CELOSLOVENSKÁ KONFERENCIA SEKCIE MANAŽMENTU V OŠETROVATEĽSTVE S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU V dňoch 05. - 06. októbra 2017 sa priestoroch Hotela Bešeňová konala VI. Celoslovenská konferencia sekcie manažmentu v ošetrovateľstve s medzinárodnou účasťou, ktorú organizovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Sekcia manažmentu v ošetrovateľstve a Univerzitná nemocnica SNP - Fakultná nemocnica v Ružomberku. Konferenciu svojou účasťou podporili PhDr. Helena Gondárová - Vyhničko-vá, dipl. s., hlavná odborníčka MZ SR SEKCIA MANAŽMENTU V OŠETROVATEĽSTVE pre ošetrovateľstvo, Mgr. Iveta Lazo-rová, prezidentka SK SaPA, PhDr. Tatiana Hrindová, PhD., ministerská sestra, PhDr. Katarína Kačalová, revízna sestra GR Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Mgr. Lucia Brozmanová, dipl. s., predsedníčka ošetrovateľského manažmentu Slovenskej spoločnosti sestier, PhDr. Viera Šebeková, PhD. z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Banskej Bystrici, Mgr. Slavomír Slávik, právny zástupca SK SaPA, sestry samosprávnych Účastníci VI. Celoslovenskej konferencie sekciu manažmentu v ošetrovateľstve (Zdroj: autor) krajov, zástupcovia Univerzitnej nemocnice SNP - fakultnej nemocnice v Ružomberku MUDr. Peter Lo-faj, PhD., MPH, riaditeľ nemocnice a PhDr. Renáta Darmošová, dipl. s., námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť. Konferencie sa zúčastnili aj kolegyne zo zahraničia, Mgr. Jana Maňhalová, Ph.D. prezidentka a Mgr. Zdeňka Mikšová, Ph.D. zo Spolku vysokoškolsky vzdelaných setier v Českej republike, p. Andrea Tóth a p. Ja-kabné Harcsa Erzsebet z Maďarska, a tiež kolegyne z Poľska, p. Dorota Milecka, p. Mária Poltorak, p. Kinda Fecko Gallovicz a p. Wioleta Lavska, riaditeľky ošetrovateľstva. V rámci hlavných tém konferencie „Efektívny manažment v ošetrovateľstve, Prax založená na dôkazoch, Následná starostlivosť" bolo pre 220 účastníkov pripravených 28 odborných príspevkov. Tému atuálnych problémov v ošetrovateľstve otvorila PhDr. Helena Gon-dárová - Vyhničková, dipl. s. Informovala o požiadavkách na odbormnú spôsobilosť riadiacich pracovníkov v ošetrovateľstve, o aktivitách zdra- votníckeho výboru NR SR vrátiť sestry na SZŠ ako neodbornom zásahu do povolania sestry, uviedla motivačné faktory v povolaní sestry v súvislosti s nedostatkom sestier, poukázala na potrebu legalizácie činností sestry v pripravovaných kompetenciách sestier a na ďalšie aktuálne témy. PhDr. Katarína Kačalová v príspevku zameranom na ošetrovateľská starostlivosť z pohľadu revíznej sestry informovala o problémoch vo vykazovaní zdravotnej starostlivosti a nutnosti venovať väčšiu pozornosť vedeniu ošetrovateľskej dokumentácie v nadväznosti na platnú legislatívu, materiálno -technické vybavenie a personálne zabezpečenie a manažment ADOS. Poukázala tiež na problematiku zdrojov financovania v budúcnosti. Prečo potrebujeme lídrov v ošetrovateľstve bola téma prednášky PhDr. Lukáša Kobera, PhD. Poukázal v nej na líderstvo a vedenie ako dvoch odlišných zručností, položil viacero otázok o budúcnosti ošetrovateľstva a vzdelávaní sestier z pohľadu líder-stva, interpretoval návrhy na zmeny v ošetrovateľstve, zdôraznil, že líderstvo je potrebné na všetkých úrovniach ošetrovateľskej praxe s cie- ľom poskytnúť bezpečnú a kvalitnú starostlivosť o pacienta. V príspevku PhDr. Viery Šebekovej, PhD. odzneli názory sestier z praxe na manažérky ošetrovateľstva, a tiež otázky, kto ma-nažuje ošetrovateľskú starostlivosť, a čo absentuje v manažmente ošetrovateľskej starostlivosti so záverom, že úroveň ošetrovateľského manažmentu je podpísaná pod kvalitou poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti. Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p.a. v prezentácii uviedla širší prierez činnosti SK SaPA, aktivity v súvislosti so vzdelávaním a kompetenciami sestier a pôrodných asistentiek, informovala o návrhoch na riešenie nedostatku sestier a výzve preloženej ministrovi zdravotníctva o urýchlené riešenie krízového stavu a ďalších aktivitách Komory. V súvislosti s prípravou novelizácie výnosu o minimálnom personálnom zabezpečení a materiálno -technickom vybavení jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení PhDr. Anna Macková, MPH stručne predstavila súčasné personálne normatívy a vyzvala účastníkov k zasielaniu návrhov na zmenu výnosu podľa potrieb a požiadaviek praxe. Upozornila, že nedostatok sestier nemôže byť dôvodom na znižovanie počtu sestier na jednotlivých pracoviskách. Súčasne informovala o finálnej verzii optimalizácie sústavy špecializačných odborov a certifikovaných pracovných činností. K vybraným pracovnoprávnym otázkam sestier podal informácie Mgr. Slavomír Slávik. Rozsiahlu diskusiu vyvolali otázky rozvrhnutia pracovného času, práca nadčas, prestávky v práci a ďalšie otázky súvisiace so zákonníkom práce. V rámci odborného programu konferencie boli prezentované aj ďalšie zaujímavé príspevky. O rizikách pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o klienta v ZSS, ktoré súvisia s nedostatkom materiálno - technického vybavenia, nedostatkom odborného personálu, zlou personálnou politikou zariadenia, ale aj nevhodným prístupom zdravotníckych zariadení, informovala PhDr. Margita Kostúriko-vá (Ružomberok). So skúsenosťami s vedením očetrova-teľskej dokumentácie v elektronickej podobe, jeho výhodách, nevýhodách a konkrétnom príklade na pracovisku JIS sa podelili Mgr. Miroslava Dianová a Mgr. Katarína Lieková (Martin). V príspevku Kvalita strostlivosti z pohľadu pacienta boli Mgr. Editou Hlinkovou, PhD. (Martin), okrem základných informácií prezentované východiská, ciele a závery projektu zameraného na vypracovanie kritérií kvality starostlivosti o pacienta so stómiou. O manažmente psychofyzickej prípravy na pôrod pre budúce mamičky jeho priebehu, cieľoch a výhodách informovala PhDr. Jarmila Mackovčá-ková (Žilina). V prednáške Čo možno očakávať od Inšpektorátu práce sa PhDr. Libu-ša Repiská, PhD., MHA (Nitra) ako prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, podelila o osobné skúsenosti s Inšpektorátom práce, poukázala tiež na základné právne normy, ktoré sú pre prevádzkovateľa resp. zamestnávateľa záväzné. Uplatnenie supervízie v zdravotníckom zariadení, základnú charakteristiku a konkrétne výsledky informovanosti o supervízii zo zdravotníckych a sociálnych zariadení na Slovensku a v ČR prezentovala Mgr. Mária Majerová (Kremnica). Príjemným spestrením konferencie boli prednášky zahraničných hostí. Kolegyne z Poľska prezentovali témy zamerané na manažment ošetrovateľského personálu a vytvorenie istých pracovných miest ako predpokladu na udržanie ľudských zdrojov, na interpersonálnu komunikáciu medzi vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami, a tiež sa podelili o problémy s implementáciou nových foriem ošetrovateľskej dokumentácie v zdravotníckych zariadeniach. Kolegyne z Maďarska nás oboznámili s monitorovaním epidemiologických ukazovateľov v nadväznosti na edu-káciu pacienta, rodiny a personálu a s aplikáciou indikátorov kvality na základe novej legislatívy aj vo vzťahu k vzdelávaniu a kompetenciám zdravotníckych pracovníkov. K horúcej téme na Slovensku - vytvoriť zo zdravotníckeho asistenta praktickú sestru, boli veľkým prínosom prednášky kolegýň z ČR. Mgr. Jana Maňhalová, Ph.D. predstavila činnosť a ciele Spolku vysokoškolsky vzdelaných sestier, systém vzdelávania sestier v EÚ a ČR, prezentovala výsledky výskumu, ako verejnosť vníma ošetrovateľskú profesiu a postavenie sestier v spoločnosti. Mgr. Zdeňka Mikšová, Ph.D. informovala o konkrétnych krokoch, ktoré viedli ku vzniku súčasného vzdelávania sestier v ČR podľa novoprijatej le- gislatívy. Riešenie nedostatku sestier skrátením kvalifikačnej prípravy a zmenou zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru v systéme 4+1 vnímajú ako nesystémové a neefektívne. V praxi sú problémy so zaraďovaním zdravotníckych asistentov na pozície praktickej sestry - absentuje vyhláška o kompetenciách, študenti nemajú o skrátenú formu vzdelania záujem, nieje pre nich motivačné.... V závere vyzvali slovenské sestry aby v „boji" za zachovamie vysokoškolského vzdelania zotrvali a neube-rali sa cestou českých sestier... V závere odbornej časti konferencie PhDr. Renáta Darmošová, dipl. s. predstavila históriu a súčasnosť Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. V rámci jednotlivých odborných blokov sa rozvinula široká diskusia na tému vzdelávania sestier, nedodržiavania personálneho obsadenia zdravotníckych zariadení aj v súvislosti s registráciou zdravotníckeho pracovníka, na otázky súvisiace s dodržiavaním zákonníka práce zo strany zamestnávateľa, otázky eleltronickej formy vedenia ošetrovateľskej dokumentácie, na potrebu kontroly personálneho obsadenia v nadväznosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na problematiku poskytovania a uhrádzania ošetrovateľskej starostlivosti v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a ďalšie aktuálne témy. Diskusné príspevky poukázali na potrebu realizovať workshopy zamerané na dodržiavanie zákonníka práce, vykonávať kontroly dodržiavania personálneho obsadenia v zdravotníckych zariadeniach, presadzovať vysokoškolské vzdelávanie sestier a nepodporovať vytvorenie praktickej sestry po vzore z ČR, presadzovať požiadavky smerujúce k stabilizácii sestier v systéme, k zvýšeniu motivácie sestier a záujmu o štúdium ošet- rovateľstva, s čím úzko súvisia zmeny v odmeňovaní. Naše poďakovanie za spoluprácu a všestrannú pomoc pri organizovaní konferencie patrí našim partnerom: hlavnému partnerovi spoločnosti Hartmann Rico a ďalším spoločnostiam A care, Herbacos Recordati, Thuasne, Sarsted.Vidra a spol., Vel-con, Banchem, SaranaFashion s.r.o., Agfoods, Schulke, Mary Key, Mestu Ružomberok, našim zahraničným hosťom, mediálnym partnerom, organizačnému výboru, prednášajúcim, moderátorkám odborných blokov a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a organizácii konferencie. VYHLÁSENIE účastníkov VI. Celoslovenskej konferencie sekciu manažmentu v ošetrovateľstve V dňoch 05. - 06. októbra 2017 sa priestoroch Hotela Bešeňová konala VI. Celoslovenská konferencia sekcie manažmentu v ošetrovateľstve s medzinárodnou účasťou, ktorú organizovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Sekcia manažmentu v ošetrovateľstve a Univerzitná nemocnica SNP - Fakultná nemocnica v Ružomberku. Diskusné príspevky poukázali na potrebu realizovať workshopy zamerané na dodržiavanie zákonníka práce, vykonávať kontroly dodržiavania personálneho obsadenia v zdravotníckych zariadeniach, zjednotiť ošetrovateľskú dokumentáciu, presadzovať vysokoškolské vzdelávanie sestier a nepodporovať vytvorenie praktickej sestry po vzore z ČR, presadzovať požiadavky smerujúce k stabilizácii sestier v systéme, k zvýšeniu motivácie sestier a záujmu o štúdium ošetrovateľstva, s čím úzko súvisia zmeny v odmeňovaní. V nadväznosti na najviac diskutované témy sa účastníci konferencie zhodli na vyhlásení: • Podporujeme návrhy SK SaPA a Sekcie manažmentu v ošetrovateľstve na riešenie nedostat- ku sestier a vyzývame ministra zdravotníctva o urýchlené riešenie krízového stavu, nakoľko bez dostatočného počtu sestier nie je možné poskytovať kvalitnú a bezpečnú starostlivosť o pacienta. • Apelujeme na politikov, aby zostal zachovaný súčasný systém vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek. Zákon prijatý v ČR odsudzujú profesijné aj vzdelávacie inštitúcie a považujú tento krok za nesprávny pri riešení nedostatku sestier. • Navrhujeme vytvorenie jednotnej elektronickej ošetrovateľskej dokumentácie záväznej pre všetky zdravotnícke zariadenia. • Podporujeme myšlienku realizácie workshopov zameraných na zákonník práce a jeho dodržiavanie. PhDr. Anna Macková, MPH, dipl. s. predsedníčka Sekcie manažmentu v ošetrovateľstve CELOSLOVENSKÁ KONFERENCIA SEKCIE SESTIER PRACUJÚCICH V PEDIATRII Dňa 2.12. 2017 sa priestoroch Auly SZU v Banskej Bystrici konala Celoslovenská konferencia Sekcie sestier pracujúcich v pediatrii spojená s voľbami do Výboru sekcie. Konferenciu organizovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, organizačný výbor Sekcie sestier pracujúcich v pediatrii, nakoľko táto sekcia a Výbor sekcie boli necelé dva roky nefunkčné, a Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity so sídlom v Banskej Bystrici. Spoluorganizá-tormi konferencie boli Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Banská Bystrica, Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Zvolen, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica a Nemocnica Zvolen a.s. - Detské oddelenie. Hlavným cieľom konferencie bolo zvoliť výbor Sekcie sestier pracujúcich v pediatrii. Konferenciu svojou účasťou podporili Mgr. Iveta Lazorová, prezidentka SK SaPA, PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková, hlavná odborníčka MZ SR pre ošetrovateľstvo, Doc. PhDr. Bc. Beáta Frčová, PhD., MPH, dekanka Fakulty zdravotníctva SZU so sídlom v Banskej Bystrici, členovia Rady a Prezídia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Adriana Nemčoková, Mgr. Renáta Popundová, PhDr. Milan Lau-rinc, PhD. PhDr. Iveta Drahoňová, viceprezi-dentka pre sestry pracujúce v zdravotníckych zariadeniach otvorila celoslovenskú konferenciu a krátkym príhovorom privítala účastníkov konferencie. V rámci hlavných tém konferencie „Ošetrovateľstvo v pediatrii - teória a prax, Právo a legislatíva v pediatrickej ošetrovateľskej praxi, Klinická ošetrovateľská prax v pediatrii, Varia" bolo pre 57 účastníkov pripravených 20 odborných príspevkov, ktoré boli zaradené do štyroch blokov odborného programu. Tému aktuálnych problémov v ošetrovateľstve otvorila PhDr. Helena Gondárová - Vyhničková. Poukázala na potrebu legalizácie činností sestry v pripravovaných kompetenciách sestier, informovala o požiadavkách na odbornú spôsobilosť riadiacich pracovníkov v ošetrovateľstve, o aktivitách zdravotníckeho výboru NR SR, uviedla motivačné faktory v povolaní sestry v súvislosti s nedostatkom sestier a na ďalšie aktuálne témy. Mgr. Iveta Lazorová vo svojej prezentácii uviedla širší prierez činnosti Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, aktivity v súvislosti so vzdelávaním a kompetenciami sestier a pôrodných asistentiek, informovala o návrhoch na riešenie nedostatku sestier a výzve preloženej ministrovi zdravotníctva o urýchlené riešenie krízového stavu a ďalších aktivitách Komory. Doc. PhDr. Bc. Beáta Frčová, PhD, MPH informovala účastníkov konferencie o pregraduálnom vzdelávaní v regulovanom zdravotníckom povolaní sestra a poukázala na potrebu vysokoškolského štúdia. V rámci II.bloku odborného programu odzneli prednášky súvisiace s legislatívou. Viliam Záhorský, pre- zident Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Bratislava III, vo svojej prednáške poukázal na právne povedomie sestier a pôrodných asistentiek, pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek pri dodržiavaní Zákonníka práce SR č. 311/2001 Z. z. Diskutovalo sa o rozvrhnutí pracovného času, stravovaní zamestnancov, prestávkach v práci najedlo a oddych, práci nadčas, dôležitých osobných prekážkach v práci či vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Mgr. Mária Labancová informovala o dodržiavaní resp. nedodržiavaní personálnych normatív v zdravotníckych zariadeniach. Diskusné príspevky poukázali na potrebu realizovať workshopy zamerané na dodržiavanie zákonníka práce, vykonávať kontroly dodržiavania personálneho obsadenia v zdravotníckych zariadeniach, presadzovať vysokoškolské vzdelávanie sestier a nepodporovať vytvorenie praktickej sestry po vzore z ČR, presadzovať požiadavky smerujúce k stabilizácii sestier v systéme, k zvýšeniu motivácie sestier a záujmu o štúdium ošetrovateľstva, s čím úzko súvisia zmeny v odmeňovaní. Prednášajúci vo svojich prednáškach venovali svoju pozornosť sťažnostiam na sestry a pôrodné asistentky pri výkone povolania, mobbing, bos-sing - šikanu na pracovisku, systému hodnotenia sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, ako aj výhodám členstva v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek. V odborných blokoch okrem iného zazneli aj prednášky týkajúce sa ošetrovateľskej praxe v pediatrii. Autori prednášok prezentovali rôzne aktuálne témy, napr. bolesť u detí po kardiochirurgickej operácii z pohľadu sestry, pasívnu a aktívnu liečbu ambliopie, riadenú celotelovú hypotermiu u novorodencov, traumatické poranenia novorodenca, operačnú liečbu strabizmu v detskom veku, manažment ošetrovateľskej starostlivosti pri diagnóze Morbus Hischprung, či multikulturně ošetrovateľstvo. Konferencia bola spojená s voľbami do Výboru odbornej sekcie. Na základe spracovania základných štatistických údajoch o prítomných členoch pracovné predsedníctvo vyhlásilo, že volebné zhromaždenie členov sekcie je uznášaniaschopné. Voľby prebehli na základe volebnej smernice. Predsedom odbornej sekcie sa stal zvolený člen výboru s najvyšším počtom hlasov - Mgr. Ľuba Pohorela, vedúca sestra Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica. Príjemným spestrením konferencie boli prednášky sponzorov a partnerov konferencie. Naše poďakovanie za spoluprácu a všestrannú pomoc pri organizovaní konferencie patrí našim partnerom - Červený NOS o.z. Lekáreň Dr. MAX a sponzorom - ZEPTER Slovakia, spol.s.r.o, spoločnosť Tímed, Hartmann Rico, Dansac, Občianske združenie pre podporu vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, organizačnému výboru konferencie, prednášajúcim, koordinátorkám odborných blokov a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a organizácii konferencie. PhDr. Iveta Drahoňová viceprezidentka pre sestry pracujúce v zdravotníckych zariadeniach SUPLEMENTUM - vedecká recenzovaná časť SUPLEMENT - Scientific Reviews Section ZVLÁDANIE ZÁŤAŽE U PACIENTOV S ISCHEMICKOU CHOROBOU SRDCA COPING IN PATIENTS WITH ISCHEMIC HEART DISEASE ANDREA SOLGAJOVÁ, DANA ZRUBCOVÁ, GABRIELA VÓRÓSOVÁ, ZUZANA SPÁČILOVÁ Katedra ošetrovateľstva, FSVaZ, UKF v Nitre Príspevok bol podporený projektom VEGA 1/0438/16 Osobnostné a situačné predíktory zvládania záťaže u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením a projektom APVV 0532/10 Psychometrícká analýza a syntéza existujúcich nástrojov na diagnostikovanie úzkostí a zvládanie záťaže v ošetrovateľstve. Abstrakt Cieľ: V príspevku sa zameriavame na zhodnotenie zvládania záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ICHS). Zisťujeme rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže vzhľadom na dispozičné faktory - osobnostné charakteristiky a demografické faktory. Metódy: Pre hodnotenie stratégií zvládania záťaže bol použitý sebavýpo-ved'ový dotazník Brief Cope, pre hodnotenie piatich osobnostných charakteristík dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool). Výberový súbor tvorilo 30 respondentov s diagnózou ICHS (I20 - I25), z toho bolo 14 žien a 16 mužov. Vekový priemer bol 61,07 roku. Výskum bol schválený etickou komisiou FN v Nitre. Výsledky: Niektoré stratégie zvládania záťaže súvisia s viacerými osobnostnými charakteristikami. Stratégia užívanie návykových látok súvisí najmä s nízkou extraverziou, prívetivosťou a svedomitosťou. Stratégia plánovanie súvisí s osobnostnou charakteristikou prívetivosť a stratégia viera s otvorenosťou. Ďalej sme zistili štatisticky významné rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže medzi mužmi a ženami. Ženy využívajú niektoré stratégie zvládania zameraného na problém a emócie viac ako muži. Stratégie humor a akceptáciu využívajú pre zvládanie záťaže skôr mladší pacienti. Záver: Osobnostné charakteristiky, pohlavie a vek sa ukazujú ako faktory ovplyvňujúce voľbu stratégií zvládania záťaže u pacientov s ICHS. Kľúčové slová Zvládanie záťaže. Vek. Osobnosť. Pohlavie. Ischemická choroba srdca. Abstract Aim: The paper aims to evaluate the use of coping strategies in patients with ischemic heart disease (IHD). The differences in coping strategies according to dispositional factors -personality characteristics and demographic factors gender and age are studied. Methods: The Self-report measure Brief Cope was used for evaluating coping strategies, The Mini IPIP (International Personality Item Pool) questionnaire was used for assessing Big Five personality factors. Sample consisted of 30 participants with IHD (I20 -125), with 14 men and 16 women with the average age 61.07 years. The research was approved by the Ethics Committee of Faculty Hospital in Nitra. Results: Several coping strategies correlate with personality characteristics. The coping strategy Substance Use correlate with low Extraversion, Agree-ableness and Conscientiousness. The coping strategy Planning correlate with Agreeableness and coping strategy Religion correlate with Openness. Statistically significant differences in coping strategies between men and women were found. Several problem focused and emotion focused strategies were used more by women. Humor and Acceptance strategies were used more by younger patients. Conclusion: Personality characteristics, gender and age are factors influencing the use of coping strategies in patients with IHD. Key words Coping. Age. Personality. Gender. Ischemic Hearth Disease. Úvod Srdcovocievne ochorenia svojim častým výskytom, závažnosťou orgánových postihnutí a dôsledkov pre zdravotný stav obyvateľstva tvoria jeden z významných problémov našej populácie. Na Slovensku sa srdcovocievne ochorenia podieľajú na celkovej úmrtnosti 53% a sú jednou z hlavných príčin kratšej strednej dĺžky života u nás. Vzhľadom na častý výskyt ischemickej choroby srdca (ICHS) odborníci odporúčajú venovať pozornosť patofyzio-logickým faktorom, ktoré sa podieľajú na jej vzniku. Frasure-Smith (1) uvádza, že sa odporúča aj skúmanie vplyvu psychologických faktorov pri vzniku ICHS a dôležité sú najmä tie, ktoré by mohli byť modifikovateľné, ako napríklad stratégie zvládania záťaže. Skúmaniu stratégií zvládania záťaže u pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami sa venujú viacerí autori Frasure-Smith (1), van Elderen, Maes.Dus-seldorp (2), Bogg, Thornton, Bundred (3) , Buetow, Goodyear-Smith, Coster (4) , Svensson et al. (5), aj v kontexte starostlivosti už vzniknutého ochorenia. Vo všeobecnosti sa uvádza, že stratégie zvládania záťaže sú spojené s dosiahnutými zdravotnými výsledkami u pacientov (5, 6) a preto je potrebné pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov v procese starostlivosti a liečby podporiť prístupy pre zvládnutie náročnej situácie a pre zlepšenie komunikácie s pacientom (4). Variabilita vnímania stresovej situácie a voľba stratégií zvládania záťaže u pacientov so srdcovocievnym ochorením môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako napríklad osobnosťou (6, 7, 8), pohlavím (3), výskytom úzkosti a depresie (2), vekom, dĺžkou ochorenia (4). Poznanie týchto faktorov je dôležité aj pre sestru v procese starostlivosti pre včasnú identifikáciu neefektívneho zvládania záťaže, ktoré je identifikované aj ako problém - ošetrovateľská diagnóza v klasifikačnom systéme NANDA International (NANDA I) pod názvom Neefektívne zvládanie záťaže (00069). Podľa Herdman, Kamitsuru (9) ide o „neschopnosťsprávne vyhodnocovať stresory, nesprávny výber reakcií, al alebo neschopnosť využívať dostupné zdroje". Včasná identifikácia neefektívnych stratégií zvládania záťaže a voľba správnych rozhodnutí v starostlivosti pre podporu efektívnych stratégií môže prispieť k dosiahnutiu efektívnej a dlhodobej adherencie pacientov v procese starostlivosti. Cieľom výskumu bolo zhodnotiť zvládanie záťaže u pacientov s ICHS, zistiť rozdiely vo voľbe stratégií zvládania záťaže vzhľadom na osobnostné charakteristiky a demografické faktory. Materiál a metodika Pre hodnotenie preferovaných stratégií zvládania záťaže bol použitý seba-výpoved'ový dotazník Brief Cope (10). Ide o skrátenú verziu dotazníka COPE. Dotazník obsahuje 28 položiek rozdelených do 14 subškál, ktoré predstavujú stratégie zvládania záťaže. K stratégiám zameraným na problém radíme aktívne zvládanie, plánovanie, inštrumentálna opora, k stratégiám zameraným na emócie patrí emocionálna opora, pozitívne preformulovanie, popieranie, akceptácia, viera a humor. Stratégie zamerané na únik predstavujú ven-tilovanie, sebarozptýlenie, stiahnutie sa, užívanie návykových látok a se-baobviňovanie. Zvládanie zamerané na problém a emócie predstavuje stratégiu adaptívnu a zvládanie zamerané na únik predstavuje stratégiu maladap-tívnu. Položky sa hodnotia na štvorstupňovej stupnici: 1 - nikdy, 2 - len výnimočne, 3 - často, 4 - vždy, pričom respondenti vyjadrujú, ako sa v záťažo-vých situáciách správali za posledných 6 mesiacov. Pre účely výskumu bola použitá slovenská verzia škály odporučená psychológom, ktorá býva bežne používaná v klinickej praxi. Dotazník Mini IPIP (International Personality Item Pool) je sebavýpoved'ový dotazník, ktorý bol použitý na hodnotenie piatich osobnostných charakteristík (faktorov). Vychádza z modelu Big Five (Teória veľkej päťky). Prostredníctvom dotazníka je možné hodnotiť extra-verziu, neurotizmus, otvorenosť, prívetivosť a svědomitost'. Obsahuje 20 položiek, pre každý faktor osobnosti 4 položky. Hodnotenie prebieha na Liker-tovej škále od 1 do 5, kde 1 je vôbec nevystihuje a 5 úplne vystihuje (11). Výberový súbor tvorilo n=30 pacientov s lekárskou diagnózou ICHS (I20 -125 podľa MKCH-10), z toho 16 (53,3%) mužov a 14 (46,7 %) žien. Zaraďujúcimi kritériami boli: vek nad 18 rokov, hospitalizácia min. 3 dni, ochota spolupracovať a informovaný súhlas s výskumom. Vek respondentov sa pohyboval od 32 do 82 rokov (Mvek=61,07; SDvek=13,26). Ide o prierezový dizajn výskumu. Výskum bol realizovaný vo Fakultnej nemocnici v Nitre na Kardiologickej klinike od decembra 2016 do februára 2017 po schválení Etickou komisiou. Pre spracovanie výsledkov bol použitý štatistický program IBM SPSS 24.0. Výsledky sme hodnotili pomocou deskriptívnych štatistík mediánu (Mdn), priemernej hodnoty (AM) a smerodajnej odchýlky (SD). Rozdiely sme posudzovali Mann-Whitneyho U testom a vzťahy sme skúmali Spearmanovým koeficientom poradovej korelácie (rS). Výsledky V prvej časti analýzy sme sa zamerali na zhodnotenie zvládania záťaže u pacientov s ICHS. Zistili sme, že Min Max AM SD Sebarozptýlenie 3 8 5,93 1,29 Aktívne zvládanie 4 8 5,97 1,21 Popieranie 2 7 3,90 1,49 Užívanie návykových látok 2 6 3,20 1,42 Emocionálna sociálna opora 4 8 5,60 1,28 Inštrumentálna sociálna opora 4 8 6,10 1,30 Stiahnutie sa 2 8 3,63 1,65 Ventilovanie 2 7 5,17 1,58 Pozitívne preformulovanie 4 8 6,03 1,38 Plánovanie 4 8 6,00 1,23 Humor 2 8 4,57 1,89 Akceptácia 4 8 6,43 1,19 Viera 2 8 4,77 2,19 Sebaobviňovanie 2 8 4,03 1,43 Tab.1 Stratégie zvládania záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca Legenda: priemerná hodnota (AM); smerodajná odchýlka (SD) Muži (n=16) Ženy (n=14) Mdn AM SD Mdn AM SD U P Sebarozptýlenie 6 5,87 1,31 6,2 6 1,30 104,5 0,747 Aktívne zvládanie 5,55 5,69 1,20 6,25 6,29 1,20 78 0,142 Popieranie 4,17 4,31 1,62 3,25 3,43 1,22 76 0,124 Užívanie návykových látok 3,08 3,12 1,41 2,88 3,29 1,49 104 0,716 Emocionálna sociálna opora 5,2 5,25 1,24 6,13 6 1,24 72,5 0,087 Inštrumentálna sociálna opora 5,63 5,63 1,26 6,78 6,64 1,15 60,5 0,028 Stiahnutie sa 3 3,75 2,05 3,63 3,5 1,09 110 0,932 Ventilovanie 5 4,69 1,54 6,11 5,77 1,48 58,5 0,041 Pozitívne preformulovanie 5,38 5,5 1,27 6,71 6,64 1,28 58,5 0,023 Plánovanie 5,33 5,5 1,32 6,64 6,57 0,85 55 0,015 Humor 4 4,19 2,04 5,17 5 1,66 81 0,19 Akceptácia 6,25 6,25 1,24 6,71 6,64 1,15 92 0,392 Viera 3,67 4,06 2,112 6 5,57 2,065 66 0,053 Sebaobviňovanie 3,64 3,88 1,5 4 4,21 1,369 92 0,385 Tab. 2 Rozdiely v stratégiách zvládania záťaže u pacientov u pacientov s ischemickou chorobou srdca podľa pohlavia Legenda: medián (Mdn); priemerná hodnota (AM); smerodajná odchýlka (SD); p - hodnota pravdepodobnosti Vek(rs) Sebarozptýlenie 0,046 Aktívne zvládanie -0,165 Popieranie 0,007 Užívanie návykových látok 0,322 Emocionálna sociálna opora 0,164 Inštrumentálna sociálna opora 0,113 Stiahnutie sa -0,08 Ventilovanie 0,117 Pozitívne preformulovanie 0,065 Plánovanie 0,06 Humor -0,202 Akceptácia -0,286 Viera -0,089 Sebaobviňovanie 0,013 Tab. 3 Vzťah medzi stratégiami zvládania záťaže u pacientov s ischemickou chorobou srdca a vekom pacientov Legenda: koeficient poradovej korelácie (r) najpoužívanejšou stratégiou zvládania záťaže bola Akceptácia (AM=6,43). Medzi ďalšie najviac preferované stratégie patrili: Inštrumentálna sociálna podpora, Pozitívne preformulovanie, Plánovanie, Aktívne zvládanie a Sebarozptýlenie. Najmenej preferovanou stratégiou bolo Užívanie návykových látok (AM=3,20) (Tab. 1). Ďalej sme analyzovali rozdiely v stratégiách zvládania záťaže u pacientov s ICHS podľa pohlavia. Zistili sme štatisticky významné rozdiely v štyroch stratégiách zvládania záťaže: Plánovanie, Pozitívne preformulovanie, Inštrumentálna sociálna podpora a Ventilovanie (p<0,001). V skupine žien boli všetky tieto stratégie zvládania využívané vo vyššej miere (Tab. 2). Pri skúmaní vzťahu stratégií zvládania záťaže u pacientov s ICHS a veku sme nezistili štatisticky významné vzťahy. Stratégia Užívanie návykových látok naznačovala pozitívny a zároveň slabý vzťah s vyšším vekom pacientov a stratégie Akceptácia a Humor negatívne a zároveň slabé vzťahy s nižším vekom (Tab. 3) V poslednej časti sme zisťovali vzťahy stratégií zvládania záťaže s osobnostnými charakteristikami pacientov (Tab. 4). Zistili sme, že osobnostná charakteristika Extraverzia štatisticky významne súvisí s menším preferovaním stratégie Užívanie návykových látok (r= -0,520), Otvorenosť štatisticky významne súvisí s väčších preferovaním stratégie Viera (r=0,408); Prívetivosť štatisticky významne súvisí s menším preferovaním stratégie Užívanie návykových látok (r= -0,442) a s väčších preferovaním stratégie Plánovanie (r= -0,554); Svědomitost' s menším preferovaním stratégie Užívanie návykových látok (r= -0,593). Diskusia Vo výskume sme sa zamerali na zhodnotenie zvládanie záťaže u pacientov s ICHS a na zistenie rozdielov vo voľbe stratégií zvládania záťaže vzhľadom na osobnostné charakteristiky a vybrané demografické faktory - pohlavie a vek. ES (rs) mm nm DO mm Sebarozptýlenie -0,143 -0,211 0,243 0,291 -0,07 Aktívne zvládanie -0,183 0,212 -0,158 0,134 0,212 Popieranie -0,038 -0,001 -0,103 0,125 -0,214 Užívanie návykových látok 0,249 -0,520** -0,089 -0,442* -0,593** Emocionálna sociálna opora -0,146 -0,063 -0,021 0,186 -0,091 Inštrumentálna sociálna opora -0,063 -0,191 -0,041 0,097 -0,114 Stiahnutie sa 0,176 -0,137 0,168 0,31 -0,225 Ventilovanie -0,009 -0,342 -0,051 0,067 -0,28 Pozitívne preformulovanie -0,037 -0,177 -0,05 0,204 -0,005 Plánovanie -0,12 0,167 0,035 0,554** 0,222 Humor 0,054 0,149 -0,237 0,105 0,133 Akceptácia -0,131 0,177 -0,093 0,108 0,057 Viera -0,052 0,028 0,408* 0,296 0,116 Sebaobviňovanie 0,251 -0,178 -0,126 0,241 -0,296 Tab. 4 Vzťah medzi stratégiami zvládania záťaže u pacientov u pacientov s ischemickou chorobou srdca a osobnostnými charakteristikami pacientov Legenda: koeficient súčinovej korelácie (rs); p - hodnota pravdepodobnosti (* p< 05; ** p< 01); ES - emocionálna stabilita, E - extraverzia, O - otvorenosť, P - prívetivosť, S- svědomitost Skúmaniu stratégii zvládania záťaže sa v oblasti srdcovocievnych ochorení venuje viacero autorov (1 - 5), najmä za účelom dosiahnutia pozitívnych výsledkov v procese starostlivosti a liečby. Lazarus, Folkman (12) popisujú dve formy stratégií zvládania záťaže: zvládanie zamerané na problém (človek sa zameriava na situáciu, pričom má konštruktívnu snahu hľadať spôsoby ako ju zmeniť, prípadne sa jej v budúcnosti vyhnúť) a zvládanie orientované na emócie (kedy sa človek zameriava na zmiernenie prežívaných emócií, ktoré vznikli v dôsledku stresu, pričom k zmene situácie nemusí dôjsť). V našom výskume sme zistili, že najpoužívanejšou stratégiou zvládania záťaže bola Akceptácia, pričom ide o stratégiu zameranú na problém, tzn. stratégiu adaptívnu. Maladaptívne stratégie zvládania záťaže, najmä Užívanie návykových látok bolo zastúpené v nižšej miere. V porovnaní s výsledkami výskumu autorov Buetow, Goodyear-Smith, Cos-ter (4), ktorí skúmali stratégie zvládania záťaže u pacientov so zlyhávaním srdca boli naše zistenia optimálnejšie. Títo autori uvádzajú, že v skupine pacien- tov so zlyhávaním srdca sú zastúpené stratégie - vyhýbanie sa, popretie, odmietnutie a prijatie. Pri popretí pacienti chápu svoje ochorenie ako hrozbu pre ich životnú situáciu, hľadajú nádej prostredníctvom pozitívneho preformulo-vania danej situácie. Využívanie tejto stratégie bolo vysoko zastúpené v tejto skupine pacientov bez ohľadu na vek, dĺžku ochorenia a miery obmedzenia fyzickej aktivity. Naše zistenia o väčšom zastúpení adaptívnych stratégií zvládania záťaže, zameraných na riešenie problému, môžeme považovať za pozitívne aj v zmysle nižšej mortality pri ICHS. Svensson et al. (5) uvádzajú, že stratégie zvládania záťaže zamerané na riešenie problému, resp. proaktívne zvládanie záťažových situácií, sú vo vzťahu so zníženým výskytom cievnej mozgovej príhody a úmrtia na srdcovocievne ochorenia. Zároveň uvádza, že stratégia vyhýbanie sa riešeniu problému bola zistená vo vzťahu so zvýšenou úmrtnosťou u pacientov s ICHS, ale iba u hypertonikov. V našom výskume sme sa ďalej zamerali na zistenie rozdielov v stratégiách zvládania záťaže u pacientov s ICHS podľa pohlavia. Zistili sme štatisticky významné rozdiely v štyroch stratégiách zvládania záťaže: Plánovanie, Pozitívne preformulovanie, Inštrumentálna sociálna podpora a Ventilovanie. V skupine žien boli všetky tieto stratégie zvládania zastúpené vo vyššej miere. Našimi zisteniami podporujeme tvrdenia autorov Bogg, Thornton, Bun-dred, (3), ktorí uvádzajú, že emocionálna odpoveď na stresovú situáciu po infarkte myokardu a zvládanie záťaže sú rozdielne medzi mužmi a ženami. Konkrétne uvádzajú, že ženy po prekonaní infarktu myokardu vykazovali vyššie emocionálne ťažkosti, horšiu kvalitu života ako muži a aj využívali stratégie zvládania záťaže vo vyššej miere ako muži. Vzhľadom na tieto zistenia autori (3) odporúčajú prihliadať na tento faktor v starostlivosti o pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. V ďalšej časti sme sa zamerali na zhodnotenie faktora vek. Pri skúmaní vzťahu stratégií zvládania záťaže u pacientov s ICHS a veku sme nezistili štatisticky významné vzťahy. Iba stratégia Užívanie návykových látok naznačovala vzťah s vyšším vekom pacientov a stratégie Akceptácia a Humor vzťahy s nižším vekom. Naše zistenia sú podobné ako uvádzajú autori Buetow, Goodyear-Smith, Coster (4), podľa ktorých v skupine pacientov so zlyhávaním srdca boli rovnako zastúpené stratégie zvládania záťaže bez ohľadu na vek. Ďalej sme zisťovali vzťahy stratégií zvládania záťaže s osobnostnými charakteristikami pacientov s ICHS. Vychádzali sme zo zdôvodnenia autorov Crawshaw, Auyeung, Norton, Weinman (8), ktorí zistili, že typ osobnosti D zohráva dôležitú úlohu v neadherencii pacientov s akútnym koronárnym syndrómom v starostlivosti a liečbe. Zistili sme, že niektoré stratégie zvládania záťaže u pacientov s ICHS súvisia s viacerými osobnostnými charakteristikami. Stratégia Užívanie návykových látok súvisí najmä s nízkou extraver-ziou, nízkou prívetivosťou a nízkou svedomitosťou. Stratégia Plánovanie súvisí s osobnostnou charakteristikou prívetivosť a stratégia Viera s otvorenosťou. Chalfont, Bennett (6) uvádzajú, že osobnostné charakteristiky sú dôležité faktory ovplyvňujúce zvládanie záťaže u pacientov po infarkte myokardu a pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov v liečbe. Zaujímavým zistením bolo, že osobnostná charakteristika emocionálna stabilita nevykazovala žiadne vzťahy so stratégiami zvládania záťaže u pacientov s ICHS. Vo všeobecnosti osoby s vysokou odolnosťou, resp. emocionálnou stabilitou majú tendenciu viac využívať efektívne stratégií zvládania záťaže (7). Pacienti s touto osobnostnou črtou vo väčšej miere dodržiavajú odporúčanú životosprávu - správnu výživu, viac cvičenia, menej využívanie návykových látok (13). Záver Naše zistenia celkovo naznačujú, že pacienti s ICHS vo väčšej miere využívajú na zvládnutie stresovej situácie adaptivně formy stratégií pre efektívne zvládnutie stresovej situácie. Rozdiely v stratégiách zvládania záťaže sme zistili iba vzhľadom na pohlavie a niektoré osobnostné charakteristiky. Poznanie týchto súvisiacich faktorov voľby stratégií zvládania záťaže je dôležité pre vytvorenie a implementovanie edukačných aktivít ako základ pre intervencie pre podporu adaptívnych stratégií u pacientov. Podpora adaptívnych foriem zvládania náročnej situácie je potrebná pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov v procese starostlivosti a liečby. Zoznam použitej literatúry 1. FRASURE-SMITH, N. In-hospital symptoms of psychological stress as predictors of long-term outcome after acute myocardial infarction in men. American Journal of Cardiology. 1991, vol. 67, no. 2, p. 121-127 ISSN 0002-9149. 2. VAN ELDEREN, T., MAES, S, DUSSELDORP, E. Coping with coronary heart disease: A longitudinal study. Journal of Psychosomatic Research. 1999, vol. 47, no. 2, p. 175-183, ISSN 0022-3999. 3. BOGG, J, THORNTON,E., BUN-DRED, P. Gender variability in mood, quality of life and coping following primary myocardial infarction. Coronary Health Care. 2000, vol. 4, no. 4, p. 163-168. ISSN 1362-3265. 4. BUETOW, S., GOODYEAR-SMITH, F, COSTER, G. Coping strategies in the self-management of chronic heart failure. Family Practice. 2001, vol. 18, no. 2, p. 117-122. ISSN 1471-2296. 5. SVENSSON, T. et al. Coping strategies and risk of cardiovascular disease incidence and mortality: the Japan Public Health Center-based prospective Study. European Heart Journal. 2016, vol. 37, no. 11, p. 890-899. ISSN 1522-9645. 6. CHALFONT, L., BENNETT, P. Personality and coping: their influence on affect and behaviour following myocardial infarction. Coronary Health Care. 1999, vol. 3, no. 3, p. 110-116. ISSN 1362-3265. 7. ŠOLCOVÁ, L, TOMÁNEK, P. Daily stress coping strategies: an effect of hardiness. Studia Psychologica. 1994, vol. 36, no. 5, p. 390-392. ISSN 0039-3320. 8. CRAWSHAW, J, AUYEUNG, V, NORTON, S, WEINMAN, J. Identifying psychosocial predictors of medication non-adherence following acute coronary syndrome: A systematic review and meta-analysis. Journal of Psychosomatic Research 2016, vol. 90, no. 11, p. 10-32. ISSN 0022-3999. 9. HERDMAN, T.H., KAMITSURU, S. (eds.) NANDA International. Nursing Diagnoses: Definitions and Classification 2015 - 2017. Oxford : Wiley-Blackwell, 2014. s. 481. ISBN 978-111-891493-9. 10. CARVER, C. S. You want to Measure Coping But Your Protocol's Too Long: Consider the Brief COPE. International Journal of Behavioral Medicine. 1997, vol. 4, no. 1, p. 92-100. ISSN 0160-7715. 11. HULLOVÁ, D, DURÍŠ, R. Slovenská verzia dotazníku Mini IPIP. Dostupné z: [online]. 2017, [vid. 2017-01-12]. Dostupné z: http://ipip.ori. org/newltemTransI ations.htm 12. LAZARUS, R.S., FOLKMAN, S. Stress, Appraisal and Coping. New York : Springer Publishing Company, 1984. s. 445. ISBN 0826141900. 13. WIEBE, D. J, McCALLUM, D. Health practices and hardiness as mediators in the stress illness relationship. Health Psychology. 1986, vol. 5, no. 245, p. 425-438. ISSN 2044-8287. Kontaktná adresa autorov Katedra ošetrovateľstva, FSVaZ, UKFvNitre Kraskova 1, 949 74 Nitra PhDr. Andrea Solgajová, PhD. e-maíl: asolgajova®ukf.sk PhDr. Dana Zrubcová, PhD. e-maíl: dzrubcovadpukf.sk doc. PhDr. Gabriela Vörösova, PhD. e-maíl: avorosovadpukf.sk PhDr. Zuzana Spáčilová, PhD. e-maíl: zspacílovadpukf.sk REALIZÁCIA NEFARMAKOLOGICKEJ LIEČBY V ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV IMPLEMENTATION OF NON-PHARMACOLOGICAL TREATMENT IN INSTITUTIONAL CARE OF SENIORS KATARÍNA ZRUBAKOVA, MARIA NOVYSEDLAKOVA, EVA MORAUCIKOVA Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita Ružomberok Príspevok prezentuje výsledky pilotnej štúdie projektu KEGA 016 KU- 4/2017 Možností interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologíckej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Abstrakt K najčastejším formám liečby vo vyššom veku patrí farmakologická liečba. Farmakologická liečba seniorov je ale spojená s veľkým množstvom problémov, najviac pri polyfarmácii. Z tohto dôvodu je pri niektorých symptómoch, syndrómoch nahradená nefarmakolo-gickými postupmi. Príspevku sa preto venujeme nefarmakologíckej liečbe a jej reálnemu využitiu u seniorov v ústavnej starostlivosti. V teoreticko - empirickom príspevku charakterizujeme nefarmakologickú liečbu, opisujeme najčastejšie indikácie tejto liečby a výsledky výskumu, ktorý je súčasťou projektu KEGA „Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologíckej liečby seniorov v ústavných zariadeniach." Cieľom príspevku je prezentovať možnosti aplikácie nefarmakologíckej liečby v ošetrovateľskej starostlivosti o seniora/geriatrického pacienta. Hlavnou metódou pilotnej štúdie projektu KEGA bol pološtruktúrovaný rozhovor a analýza dokumentu. Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach poskytujúcich starostlivosť seniorom, zdravotná dokumentácia, internetové stránky zariadení. Analýzou výsledkov sme zistili, že k najčastejšie realizovaným výkonom nefarmakologíckej liečby patria: liečebná výživa, hydratácia, ošetrovateľská rehabilitácia, edukácia, poradenstvo, fyzikálna liečba, fytoterapia, aplikácia kyslíka. V zariadeniach sociálnych služieb je realizovaná bazálna stimulácia, zmyslová aktivácia, reminiscenčná liečba, validácia. Zistili sme aj problémy v liečbe, a to: nedostatok pomôcok, nespolupráca pacienta, nedostatok vedomostí o niektorých metódach liečby, nezáujem vedenia o aplikáciu metód, nedostatočnú interdisciplinárnu spoluprácu. Kľúčové slová Nefarmakologická liečba. Senior. Ošetrovateľská starostlivosť. Projekt KEGA. Abstract The most common forms of treatment in older age is pharmacotherapy. Pharmacological treatment of seniors is associated with a large number of problems. The most problems are related to polypharmacy. For this reason is pharmacological treatment for some diseases and syndromes replaced by non-pharmacological treatment. This article deals with non-pharmacological treatment and its real use in the elderly in institutional care. In the theoretical--empirical contribution we characterize non-pharmacological treatment. We describe the most frequent indications of this treatment and present the results of the research that is part of the KEGA project: Possibilities of Interdisciplinary Cooperation in the Realization of Seniors Nonpharmacological Treatment in Institutional care. The aim of the paper is to present application non-pharmacological treatment in nursing care of senior / geriatric patients. The main methods pilot study were a semi-structured interview and document analysis. The research file were nurses working in the health and social facilities providing senior care, health documentation, and website of these institutions. By analyzing the results, we found that the most frequent interventions of non-pharmacological treatment were: nutrition therapy, hydration, nursing rehabilitation, education, counseling, physical therapy, phototherapy, oxygen application. In social services were re- alized basal stimulation, sensory activation, reminiscent therapy, validation. We also found problems in treatment there were: lack of aids, non-compliance of patients, lack of knowledge about some methods of treatment, lack of guidance on application of methods, lack of interdisciplinary cooperation. Key words Non-pharmacological treatment. Senior. Nursing care. The KEGA project. Úvod Seniori predstavujú z hľadiska zdravotného stavu veľmi heterogénnu skupinu populácie. Oproti mladším vekovým kategóriám sa u nich významne zvyšuje morbidita, s vysokým výskytom chronických a degeneratívnych ochorení, ale aj vyššou incidenciou akútnych zhoršení a dekompenzácii (1). Preto i liečba seniorov/geriatrických pacientov má svoje špecifiká, ktoré ju odlišujú od liečby v dospelom veku. Liečebný proces ovplyvňuje viacero faktorov vyplývajúcich zo samotného procesu starnutia, ale i zdravotného a funkčného stavu seniorov (2). Liečebnú starostlivosť v geriatrii charakterizuje - komplexnosť a kontinuita, kombinácia viacerých terapeutických postupov, zdravotno-sociálny rozmer starostlivosti, nutnosť interdisciplinárnej spolupráce (predovšetkým lekári, sestry, fyzioterapeuti) (3). Syntetizácia profesionálnej, celospoločenskej, laickej starostlivosti a intervenčno - preventívny charakter liečby (4). Súčasťou liečebného procesu je farmakoterapia a nefarmakologické postupy - liečebná výživa, rehabilitácia, ošetrovateľská rehabilitácia, kognitívna stimulácia, fyzikálna liečba, psychoterapia, ergote-rapia, logoterapia, balneoterapia a i (5). Farmakologická liečba vo vyššom veku Farmakologická liečba má pri komplexnej liečbe seniora veľký význam a výrazné uplatnenie, pretože patrí k najčastejším formám liečby. Geriatrická farmakoterapia má tiež svoje zvláštnosti, ktorými sú polypragmá-zia, prevaha symptomatickej liečby nad kauzálnou, vysoké riziko nežiaducich účinkov, interakcie liek - liek, liek - potrava, liek - doplnok výživy, zvláštnosti farmakokinetiky a farmako-dynamiky a negatívny dopad na kvalitu života seniora (6). K eliminácii nežiaduceho efektu liečby boli vytvorené zásady racionálnej farmakoterapie a odporúčané geriatrické postupy (7) K dôležitým zásadám patrí voľba liekovej formy primeraná schopnostiam seniora, kontrola ordinovaných liekov, pred novou ordináciou zvážiť skutočnú potrebu medikácie, resp. využiť nefar-makologické postupy, nefarmakologic-kú liečbu (8). Podobne i v projekte Svetovej zdravotníckej organizácie - Zdravie 21, cieľ 5 Zdravé starnutie je uvedené: „vhodnejšia zdravotná starostlivosť a rehabilitácia môžu znížiť nadmerné užívanie liekov"'(9). Nefarmakologická liečba vo vyššom veku Nefarmakologická liečba znamená akúkoľvek liečebnú snahu bez použitia liečiv (10). Úlohou nefarmakologickej terapie je podporiť liečebný proces, zlepšiť fyzický i psychický stav, osviežiť denný režim počas pobytu v nemocnici a vzbudiť záujem pacienta o niektoré typy liečby aj po ukončení hospitalizácie (11). Vplyv tejto terapie je v klinickej praxi všeobecne podceňovaný, a to zo strany laikov, ale aj zdravotníckych pracovníkov. Častý dôvod podceňovania zo strany laikov je možnosť hľadať na svoj problém niečo jednoduché a zároveň účinné, najlepšie práve vo forme tablety Nefarmakologická liečba má význam v starostlivosti o pacientov všetkých vekových kategórii, ale jej najväčší význam je pri liečbe geriatrických pa- cientov, dlhovekých a krehkých seniorov (12). Pri realizácii zdravotníckej starostlivosti sa využíva ako alternatíva farmakologickej liečby, alebo je súčasťou komplexnej liečby ochorení, geriatrických syndrómov a symptómov (13) . Z analyzovanej domácej a zahraničné odbornej literatúry sme zistili, že kombinácia farmakologickej liečby a nefarmakologických liečebných postupov sa využíva najčastejšie v liečbe: Hypertenzie, Ischemickej choroby srdca, Ischemickej choroby dolných končatín, Morbus Parkinson, Diabetes mellitus, degeneratívnych ochorení pohybového systému, depresie, bolesti (14) . Pri sarkopénii, poruchách spánku, zápche, dysfágii, obezite, malnutrícii, imobilizačnom syndróme, inkontinencií sa odporúčajú nefarmakologické spôsoby liečby (15). Úlohy sestry pri aplikácii nefarmakologickej liečby Ako už bolo v úvode článku spomenuté, sestra je dôležitým členom interdisciplinárneho tímu. Môže realizovať nefarmakologickú liečbu u seniorov v ústavných zariadeniach i v domácom prostredí. Jednotlivé intervencie vykonáva samostatne, na základe ordinácie lekára a v spolupráci s ostatnými členmi tímu. Musí však akceptovať platnú legislatívu (16). V ústavných zdravotníckych zariadeniach a domácom prostredí najčastejšie realizuje edukáciu, výchovu k zdraviu, ošetrovateľskú rehabilitáciu, podieľa sa na prevencii porúch z imo-bility, aplikuje zábaly a obklady, aplikuje kyslíkovú liečbu, enterálnu výživu, klystíry, liečivé kúpele. Samostatne realizuje nové liečebné postupy a koncepty, ako je bazálna stimulácia, remi-niscenčná terapia, validácia, kognitív-na rehabilitácia, zmyslová aktivácia a i. Podmienkou realizácie je absolvované vzdelávanie a získanie certifikátu. Realizácia nefarmakologickej liečby v ústavných zariadeniach - výsledky pilotnej štúdie Ako je realizovaná nefarmakologická liečba u seniorov v ústavných zaria- deniach, zisťujeme pomocou projektu K EGA 016 KU- 4/2017 Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Projekt bol zahájený v apríli 2017 a potrvá tri roky. V aktuálnom roku realizujeme metaanalýzu publikovaných štúdii na danú tému a pilotnú štúdiu vo vybraných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Hlavným cieľom projektu je prostredníctvom zmiešaného výskumu (za použitia kvalitatívnych a kvantitatívnych metód v ústavných zariadeniach), analýzou klinických štúdii a odborných, vedeckých materiálov komplexne spracovať nefarmakologickú liečbu a jej využitie v liečebno -preventívnej starostlivosti o seniora. Čiastkovým cieľom je zistiť, aké metódy nefarmakologickej liečby realizujú sestry v praxi, a ako hodnotia spoluprácu s ostatnými členmi interdisciplinárneho tímu a samotným seniorom alebo jeho rodinným príslušníkom/opatrovateľom, Dôvodom pre realizáciu projektu boli negatívne fakty týkajúce sa liečby vo vyššom veku v klinickej praxi - nízky počet sestier, absencia fyzioterapeuta na niektorých oddeleniach, chýbajúci psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia (17). Nedostatočné prepojenie v liečbe dlhodobo chorých (napr. po prekonaní Náhlej cievnej mozgovej príhody, pri Parkinsonovej chorobe...) (5), nedostatočná koordinácia spolupráce (18). V odbornej a vedeckej literatúre je väčšia pozornosť venovaná farmakoterapii (19). Pri zadaní kľúčových slov v databázach (Scopus, ProQuest, Knovel, Web of Science) nebol nájdený článok, vedecká práca venovaná nefarmakologickej liečbe, ale len jej využitiu v terapii ochorení a symptómov - demencia, hypertenzia, Alzheimerova choroba, depresia, in-somnia, zápcha, bolesť, osteoartróza, diabetes mellitus. Metodológia výskumu V súčasnosti spracovávame výsledky pilotnej štúdie, kde sme v priebehu apríla - augusta 2017 prostredníctvom kvalitatívnych metód: pološtruktúrova-ného rozhovoru (priameho a telefonického), analýzy internetových stránok ústavných zariadení poskytujúcich starostlivosť geriatrickým pacientom, hľadali odpovede na definované ciele. Výskumný súbor Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce na geriatrickom, doliečovacom oddelení a Liečebni pre dlhodobo chorých (LDCH), Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) v Ružomberku, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši. Sestry pracujúce vo ViaVitae v Ružomberku. Predpokladom pre výber bola práca v ústavnom zdravotníckom a sociálnom zariadení poskytujúcom starostlivosť geriatrickým pacientom. Pred realizáciou boli komunikanti poučení o priebehu a zameraní rozhovoru a dali súhlas s uverejnením údajov. Priemerný vek sestier bol 42 rokov. Najčastejšie dosiahnuté vzdelanie -1.stupeň VŠ. Počet sestier/komunikan-tov bol 68. Geriatrické oddelenia/ kliniky Ružomberok Poprad, Zvolen Tab. 1 Analyzované zdravotnícke zariadenia Akútna st. Subakútna st. Výsledky analýzy internetových stránok V tabuľke 2 sú uvedené spôsoby liečby v zariadeniach, rozdelené podľa typu zariadenia. Výsledky pološtruktúrovaného rozhovoru Pološtruktúrovaný rozhovor sme realizovali so 68 sestrami, priemerná dĺžka rozhovoru bola 30 minút. Väčšinu otázok sme mali pripravených vopred, časť sme doplnili alebo upravili počas priebehu rozhovoru. Pri spracovaní výsledkov sme otázky rozdelili do kategórii: I. Liečba vo vyššom veku. II. Realizácia nefarmakologickej liečby. III. Metódy nefarmakologickej liečby. IV. Problémy pri realizácii liečby. Kategória I: v liečbe seniorov prevláda farmakologická liečba - predovšetkým na geriatrických oddeleniach. Seniori užívajú v priemere 6 liekov. Farmakologická liečba je preferovaná aj u samotných seniorov - hlavne medzi 75- Dlhodobá st. 84 rokom. Úroveň spolupráce seniorov pri liečbe je čiastočná. Záujem o ne-farmakologickú liečbu je nižší. Sestry odpovedali: „seniori občas vyžadujú iné formy liečby." U polymorbídnych a krehkých seniorov ochota spolupracovať a realizovať iné spôsoby liečby klesá. Kategória II: podľa odpovedí sestier sa na ich pracoviskách nefarmakolo-gická liečba využíva nedostatočne, len sestry na doliečovacom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice SNP - Fakultnej nemocnice v Ružomberku a v Centre sociálnych služieb Via Vitae Ružomberok odpovedali pozitívne. Kategória III: sestry najčastejšie využívajú tieto metódy nefarmakologickej liečby: ošetrovateľská rehabilitácia, dietoterapia, fytoterapia, fyzikálna liečba. Sestry na doliečovacom oddelení a ODCH využívajú edukáciu, najčastejšie pri prekladaní, prepúšťaní pacientov. Pri fyzikálnej liečbe sestry aplikujú chlad - u pacientov po ortopedických operáciách, aplikujú teplo a fototerapiu - u imobilných pacientov pri liečbe dekubitov, chronických rán. Súčasťou ošetrovateľskej rehabilitácie je polohovanie pacientov, tréning aktivity denného života a dychová rehabilitácia. V centre sociálnych služieb Via Vitae sa okrem uvádzaných metód využíva kognitívny tréning, zmyslová stimulácia, bazálna stimulácia, artete-rapia, ergoterapia. Kategória IV: po vyhodnotení poslednej kategórie sme zistili, ktoré problémy sú prekážkou v efektívnej realizácii nefarmakologickej liečby v ústavných zariadeniach. Nakoľko išlo o kvalitatívnu metódu, uvádzame ich v poradí, ako ich označili sestry: 1. Nedostatok pomôcok (jednorazových, ale aj na opakované použitie). 2. Nedostatočná spolupráca pacienta - hlavne čiastočne imobilného a po-lymorbídneho. 3. Nedostatok vedomostí o niektorých metódach liečby - najčastejšie o metódach zameraných na liečbu Dietoterapia Aplikácia kyslíka, Ošetrovateľská rehabilitácia, Hydratačná liečba, sekundárna prevencia. Liečebná výživa a hydra-tácia, Ošetrovateľská rehabilitácia, Edukácia, ošetrovateľské poradenstvo, Fyzikálna liečba. Edukácia, Ošetrovateľská rehabilitácia, Prevencia porúch z imobility, Liečebná výživa, Aplikácia zábalov a obkladov. Tab. 2 Nefarmakologická liečba v skúmaných zdravotníckych zariadeniach Doliečovacie oddelenia ODCH/LDCH Ružomberok Liptovská Štiavnická Hava Dolný Kubín Nové Mesto nad Váhom Liptovský Mikuláš Banská Bystrica Trenčín, Hava Bojnice, Žilina pacientov s kognitívnymi poruchami a krehkých seniorov. 4. Nezáujem vedenia o aplikáciu inovatívnych metód liečby - vedúci pracovníci nepodporujú účasť sestier na vzdelávacích kurzoch alebo seminároch, konferenciách. 5. Nedostatočná interdisciplinárna spolupráca - sestry uviedli, že nedostatočne spolupracujú s asistentom výživy, sociálnym pracovníkom, klinickým psychológom, logopédom, niekedy aj fyzioterape-utom a rodinnými príslušníkmi. Diskusia Po vyhodnotení výsledkov pilotnej štúdie sa nám potvrdili údaje z odbornej a vedeckej literatúry. Seniori predovšetkým v období vlastnej staroby (75-89 rokov) preferujú a majú ordinovanú farmakologickú liečbu (4), (13). O nefarmakologickej liečbe nemajú dostatok informácii, niekedy aj z dôvodu bariér v edukácii. Pri rozhovore (priamom i telefonickom) aj sestry uviedli farmakoterapiu ako najčastejší spôsob liečby a poukázali na polyfarmáciu, veľký počet predpísaných liekov. Priemerný počet liekov sa zhoduje s výskumom Dúbravu (19), ktorý udáva, že hospitalizovaní seniori užívali 3,5 - 8 liekov, Krajčíka (2) - 6,55 liekov, Wawrucha (20) - 6 liekov, Zru-bákovej a Krajčíka - 5 liekov (6) Rivera--Paicu, Vera- Grados (21) a Bartošovi-ča (22). Pri vyhodnotení cieľov sme zistili, že sestry realizujú nefarmakologické metódy - najčastejšie edukáciu, ošetrovateľskú rehabilitáciu, fyzikálnu liečbu, dietoterapiu, fytoterapiu (užívanie čajov, aplikáciu obkladov, výplachy DÚ). Intervencie realizujú na základe indikácie lekára. Z oslovených sestier žiadna neuviedla, že využíva bazálnu stimuláciu, čo korešponduje s výskumom Schlos-serovej, Mroskovej (23) a Pavel ovej (24): „sestry majú vedomosti o koncepte, nepoznajú dostatočne princíp a biografickú anamnézu." Podobné výsledky publikovali i lžová, Drozdíko-vá (25), zo vzorky 296 sestier len 65 používa koncept bazálnej stimulácie pri svojej práci, ale ani jedna nevyužíva biografickú anamnézu a dokumentáciu. Rovnako sestry v ústavných zdravotníckych zariadeniach pri práci s pacientami s miernou kognitívnou poruchou a demenciou nevyužívajú kognitívnu rehabilitáciu, reminiscentnú terapiu a validáciu. Napriek tomu, že sú to odporúčané metódy v starostlivosti o geriatrických pacientov, ku ktorým existuje niekoľko domácich a zahraničných štúdii. V Slovenskej republike predovšetkým Tomagová, Miertová (26), Tomagová et al. (27) v zahraničných Databázach Zenthófe et al. (28), Rivera - Paico, Vega - Grados (21)... Negatívne sa vyjadrovali aj o spolupráci s niektorými členmi interdisciplinárneho tímu. Sestry uviedli, že priamo nespolupracujú so sociálnym pracovníkom, asistentom výživy, psychoterapeutom, logopédom. V zariadení sociálnych služieb bol výsledok pozitívny. Veľmi dobrú odozvu sme zistili u sestier pracujúcich vo Via Vitae, ktoré sa zúčastňujú kurzov venovaných zmyslovej aktivácii seniorov, používajú Bazálnu stimuláciu u imobilných geriatrických pacientov a pacientov s demenciou. Spolupracujú pri ergoterapii, arteterapii. Rovnaký výsledok uvádza aj Friedlová (29): v SR 9 zariadení sociálnych služieb patrí medzi Pracoviská pracujúce s konceptom Bazálnej stimulácie. Aj Tomagová et al. (27) a Ponechalová (30) prezentujú, že v starostlivosti o seniorov s miernou kognitívnou poruchou i demenciou v zariadeniach sociálnych služieb sestry a liečební pedagógovia využívajú reminiscentnú terapiu, validáciu, zmyslovú stimuláciu a Snoezelen terapiu. Záver Starostlivosť o seniora je náročná, dlhodobá, vyžadujúca si individuálny, interdisciplinárny prístup a kombináciu viacerých metód (2). V stratégiách modernej gerontológie (18), ako aj v medzinárodných dokumentoch, sú prezentované odporúčané liečebné postupy a pri niektorých syndrómoch a diagnózach využívanie nefarmakologickej liečby (9). Aj naša pilotná štúdia bola zameraná na získanie informácii o realizovaní liečby geriatrických pacientov v ústavných zariadeniach a využívaní nefarmakologickej liečby v ošetrovateľskej starostlivosti. Pri vyhodnotení výsledkov sme zistili nedostatky predovšetkým pri spolupráci s jednotlivými členmi tímu, niekedy i samotným seniorom a absenciu metód odporúčaných v starostlivosti o imobilných pacientov a pacientov s poruchami kognitívnych funkcií. Ďalším negatívom bolo preferovanie far-makoterapie v liečbe polymorbídnych seniorov. Z uvedeného nám vyplynuli návrhy pre skvalitnenie praxe: dôležité je predovšetkým zdokonalenie klinickej výučby budúcich odborníkov v praxi (sestier, fyzioterapeutov, liečebných pedagógov, sociálnych pracovníkov), zabezpečiť ich adekvátnu koordináciu spolupráce a primeranú aplikáciu nefarmakologickej liečby. Sestrám pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach umožniť účasť na vzdelávacích aktivitách, prípadne realizovať kurzy priamo v zariadení. V dlhodobej liečbe seniorov kombinovať rehabilitáciu, aktívne, pasívne cvičenie, liečebnú výživu a hydratáciu s farmakologickou liečbou. Bibliografické zdroje 1. TOPINKOVÁ, E. Geriatrie pro praxi. Praha: Galén, 2005. s. 270. ISBN 978-80-247-5229-7. 2. HEGYI, L., KRAJČÍK, Š. Geriatria pre praktického lekára. Bratislava: Herba, 2015. s. 408. ISBN 978-80-89631-31-5. 3. BARTOŠOVIČ, I. Vybraná problematika gerontológie a geriatrie. 1. Diel. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2014. s. 88. ISBN 978-80-8132-101-6. 4. PROKEŠ, M., SUCHOPÁR, J. Obecné problémy farmakotera-pie ve stáří. In Medical Tribune, č. 1, 2012. [online]. 14.3.2012. [vid. 2017-06-10]. Dostupné z: https:// www.tribune.cz/clanek/26043--obecne-problemv-farmakoterapie--ve-stari. 5. HEGYI, L, KRAJČÍK, Š. Geriatria. Bratislava : Herba, 2010. s. 608. ISBN 978-80-89171-73-6. 6. ZRUBÁKOVÁ, K, KRAJČÍK, Š. a kol. Farmakoterapie v geriatrii. Praha: Grada, 2016. s. 224. ISBN 978-80-247-5229-7. 7. SUCHÝ, D, HROMÁDKA, M. Příspěvek k problematice geriatrické farmakoterapie. In: Praktické lekárnictvo. 2011, roč. 1, č. 4, s. 175-178. ISSN 1338-3132. 8. KOMJÁTHY, H. Riziká farmakoterapie geriatrických pacientov. In: Praktické lekárnictvo. 2016, roč. 6, č. 1,s. 8-12. ISSN 1338-3132. 9. HOLMEROVÁ, I, JURÁSKOVÁ, B, ZIKMUNDOVÁ, K. et al. Vybrané kapitoly z gerontológie. Praha: Gerontologické centrum, 2007. s. 145. ISBN 978-80-254-0179-8. 10. Liečba. In Slovenská encyklopédia [online]. 2.6.2014. [vid. 2017-06-27]. Dostupné z: https://sk.wikipe-dia.org/wiki/Lie%C4%8Dba. 11. PALÁT, M. Behaviorizmus, beha-viorálna medicína, behaviorálna terapia . In: Eurorehab : časopis pre otázky fyzikálnej a rehabilitačnej medicíny : Journal of physical and rehabilitation medicíne. 2002. roč. 12, č. 3, s. 131-132. ISSN 1210-0366. 12. NÉMETH. F. Geriatrická krehkosť. In: Geriatria. 2016. roč. XXII, č. 2, s. 90-97. ISSN 1335-1850. 13. FULMEKOVÁ, M. a kol. Geriatrický pacient a kvalita života. In: Praktické lekárnictvo. 2012, roč. 2, č. 1, s. 26-28. ISSN 1338-3132. 14. KUCHÁRSKA, E, KAMANOVA, I. Senior-Gerontologia i práca socjal-na. Kraków: Goodstudio, 2015. s. 226. ISBN: 978-83-943596-0-7. 15. CAVALIERI, T. A. Management of Pain in Older Adults. In: JAOA. Supplement 1. 2007. vol. 105, no. 3, p.12-17. 16. Vyhláška MZ SR č. 364/2005 Z. z, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom v znení neskorších predpisov. 17. PALÚCHOVÁ, D, HEGYI, L. Súčasné možnosti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. In: Geriatria. 2012. roč. XVIII, č. 3, s.120-126. ISSN 1335-1850. 18. DÚBRAVA, M. Niečo nové? In: Geriatria. 2016, roč. XXII, č. 2, s. 57-58. ISSN 1335-1850. 19. DÚBRAVA, M. Účinná a bezpečná farmakoterapia seniorov. In: Via Practica. 2006. č.7-8. s. 327-332. ISSN 1336-4790. 20. WAWRUCH. M. et al. Perception of potentially inappropriate medi-cation in elderly patients by Slovák physicians. In: Pharmacoepide-miol. Drag. Saf. 2006, vol. 15, no. 11, p. 829-834. 21. RIVERA-PAICO, L, VEGA-GRA-DOS, J. Incidence of polypharmacy in hospitalized seniors. In: Revista del cuerpo medico del hospital nacionál almanzor aguinaga asenjo. 2017, vol. 10, iss. 2, p. 69-74. 22. BARTOŠOVIČ, I. Vybraná problematika gerontológie a geriatrie. 2. Diel. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2014. s. 90. ISBN 978-80-8132-102-3. 23. SCHLOSSEROVÁ, A, MROSKO-VÁ, S. Uplatnenie bazálnej stimulácie v klinickej ošetrovateľskej praxi. In: Medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, 2010. s. 124- 127. ISBN 978-80-555-0233-5. 24. PAVELOVÁ, Ľ. Implementácia prvkov bazálnej stimulácie do klinickej praxe. In: Nové trendy vo vzdelávaní a praxi ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Ružomberok: Verbum, 2010. s. 143- 147. ISBN 978-80-8084-548-3. 25.IŽOVÁ, M, DROZDÍKOVÁ, K. Využitie konceptu bazálnej stimulácie pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. In: Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin: JLFUK, 2011, s. 128-134. ISBN 978-80-89544-00-4. 26. TOMAGOVÁ, M, MIERTOVÁ, M. Kognitívna rehabilitácia ako ošetrovateľská intervencia. In: ľeórá, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin: JLFUK, 2011, s. 386-395. ISBN 978-80-89544-00-4. 27. TOMAGOVÁ, et al. Príčiny predčasného ukončenia kognitívnej rehabilitácie pacienta s demenciou alzheimerovho typu. In: Česká a Slovenská psychiatrie. 2012, č. 6, s. 311-317. ISSN 1212-0383. 28. ZENTHÔFER, A. et. al. District nurses' perspectives on detecting mental health problems and promoting mental health among community-dwelling seniors with multimorbidity. In: CLINICAL INTERVENTIONS IN AGING_. 2016, vol. 11, p. 1755-1762. ISSN 1176-9092. 29. FRIEDLOVÁ, K. Inštitút bazálni stimulace. In: Diagnóza v ošetŕova-ŕe/sŕw. 2014, roč. X, č. 1, s. 40-41. ISSN 1801-1349. 30. PONECHALOVÁ, D. Snoezelen: úvod do tematiky. Bratislava: 3lobit, 2009. s. 16. Kontakt na autorov PhDr. Katarína Zrubakova,PhD. PhDr. Mária Novysedlakova,PhD. PhDr.Bc. Eva Moravčíkova,PhD. Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok Nám. A. Hlinku 48 034 01 Ružomberok T.č. 0918 722 187 SPOKOJNOSŤ GERIATRICKÝCH PACIENTOVA KLIENTOV S POSKYTOVANOU ZDRAVOTNOU STAROSTLIVOSŤOU THE SATISFACTION OF GERIATRIC PATIENTS AND CUSTOMERS WITH PROVIDED HEALTH CARE VALÉRIA HORANSKÁ1, ĽUBOMÍRA LIZÁKOVÁ2 1 Stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety, Košice 2 Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešov Abstrakt Cieľom príspevku je analýza spokojnosti geriatrických pacientov a klientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou z pohľadu všeobecnej spokojnosti, technickej kvality, inter-personálneho prístupu, komunikácie, finančného aspektu, času stráveného s lekárom, prístupnosťou a pohodlím. Výskum bol realizovaný pomocou štandardizovaného dotazníka na geriatrických oddeleniach a domove pre seniorov v Košiciach, v čase od januára 2016 do marca 2016, typom dotazníka PSQ -18. Geriatrický pacient sa javí ako nie veľmi kritický. Výsledky analýzy výskumu poukazujú na potrebu zlepšovania poskytovaných služieb v niektorých oblastiach. Zamerať sa máme predovšetkým na finančné zabezpečenie seniorov. Seniori sa javia ako nenároční pacienti a v mnohých prípadoch im stačí empatický prístup, čas ktorý sme ochotní im venovať a v neposlednom rade záujem. Práve tieto atribúty - vieme ponúknuť geriatrickým pacientom a klientom, bez ohľadu na materiálne a finančné zabezpečenie zariadenia a je len na nás ako sa k tejto problematike postavíme. Kľúčové slová geriatrický pacient, dotazník PSQ -18, spokojnosť, zdravotná starostlivosť Abstract The aim of the paper is to analýze the satisfaction of geriatrie patients and patients with health care provided in terms of generál satisfaction, techni- cal quality, interpersonal approach, communication, financial aspect, time spent with the doctor, availability and comfort. The research was conducted using a standardized questionnaire in geriatric wards and in seniors' homes in Kosice, from January 2016 to March 2016, and PSQ-18 questionnaire. The geriatric patient appears to be not very critical. The results of the research analysis point to the need to improve the services provided in some areas. Focus primarily on financial security for seniors. Seniors appear to be low-demanding patients and in many cases they only demand an empathy approach and time which we are willing to give them and inter-st, at least. It is these attributes we offer to geriatric patients and clients, regardless of the material and financial security of the equipment and depends only on us how we are able to deal with this issue. Key words geriatric patient, PSQ - 18 questionnaire, satisfaction, health care Úvod Orientácia štúdie na seniora bola cielená a súvisí s postavením tejto skupiny obyvateľov v súčasnej spoločnosti. Pre seniora ale aj pre spoločnosť je dôležité pripraviť sa na dôsledky, ktoré sebou starnutie a staroba prináša. Najčastejšie ide podľa Balogovej (1) o ekonomické, sociálno-zdravotné a psycho-sociálne dôsledky. Čo sa potvrdilo aj v tejto štúdii. Spokojnosť, alebo nespokojnosť pacienta nám pomáha identifikovať prečo sa v nie- ktorých situáciách pacient správa tak, ako sa správa. Uspokojovanie či neuspokojovanie potrieb sa odráža vo vedomí pacienta ako subjektívna spokojnosť, alebo nespokojnosť s danou starostlivosťou. Dôležitú úlohu hrá prístup, správanie sa, komunikácia a dodržiavanie určitých zásad zo strany zdravotníckeho personálu (2). Je sporné, čo má na mysli pacient, keď je spokojný s lekárskou starostlivosťou a naopak, čo pod pojmom spokojný pacient rozumie lekár. Chorí ľudia pociťujú obavy spojené so zdravotným stavom, preto sú emócie omnoho intenzívnejšie ako za normálnych okolností (3). Faktory, ktoré vedú k spokojnosti či nespokojnosti pacientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou vyplývajú z faktorov, ktoré možno rozdeliť do šiestich skupín: lekár, sestra, pacient, poskytovaná starostlivosť, prostredie, zdravotníctvo (4). Prostredie, v ktorom sa poskytujú zdravotnícke služby môžeme rozdeliť na oblasť fyzickú a psychicko-duchovnú oblasť. Fyzická oblasť liečebného prostredia je dôležitý aspekt, ktorý vníma nielen pacient ale aj jeho rodina. Patrí sem vstupný priestor zariadenia zdravotníckych služieb, jeho estetická úprava, recepcia a pracovník recepcie, aktivity na rozptýlenie pacienta počas čakania na liečebný a diagnostický výkon. Medzi aspekty psychicko-du-chovného liečebného prostredia patria dve dimenzie - vnútorné a vonkajšie. Medzi faktory vonkajšej dimenzie patrí ako pacient vníma atmosféru personálu na oddelení, ich správanie, verbálnu a neverbálnu komunikáciu, LO či z personálu vyžaruje pokoj, ochota a aké sú vzájomné vztahy medzi lekármi, sestrami a inými zamestnancami. Do vnútornej dimenzie liečebného prostredia zaraďujeme pocit dôležitosti pacienta pre personál zariadenia, obavy z diagnostického alebo terapeutického výkonu. Veľmi dôležitým aspektom vnútornej dimenzie liečebného prostredia je možnosť spolurozhodovania pacienta na jeho liečbe (5). Informácie získané meraním spokojnosti zákazníkov a ich dynamické vyhodnocovanie umožňuje vedeniu organizácie poznať a sledovať niektoré ďalšie ukazovatele výkonnosti, vrátane ekonomických výsledkov, ale aj vývoj miery spokojnosti zákazníkov by mal byť jedným z dôležitých impulzov pre procesy neustáleho zlepšovania (6). Nevyhnutnou podmienkou pre zvyšovanie kvality poskytovaných služieb je poznať, či je klient spokojný s poskytovanými službami a čo by sa dalo zlepšiť. Analýza a interpretácia výsledkov Cieľom výskumu bolo zistiť mieru spokojnosti geriatrických pacientov a klientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou . Metódy a postup prieskumu Výskum sme realizovali v mesiacoch január a marec 2016 vo Vysokošpe-cializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša v Košiciach n. o (GC) a domove dôchodcov Arcus v Košiciach (D D). Tieto pracoviska súhlasili s realizáciou výskumu na ich pôde, za čo im úprimne ďakujeme. Výber respondentov bol zámerný. Tvorili ho výlučne seniori. Oslovených bolo 300 respondentov, návratnosť dotazníkov bola 87%. Vzorku tvorilo 261 respondentov. Z toho 117 respondentov GC a 143 respondentov bolo z DD. Zber informácií sme realizovali formou štandardizovaného dotazníka „Dotazník spokojnosti pacienta - skrátená verzia" (The patient satisfaction questionnaire - short form, PSQ-18) autorov Ware et al. (1976). Dotazník zahŕňa celkovo 18 položiek, ku ktorým sa respondent vyjadruje s použitím 5-zložkovej Li-kertovej škály (1 - rozhodne súhlasím, 5 - rozhodne nesúhlasím). Možné rozmedzie priemernej hodnoty sa pohybuje od 1 do 5, pričom vyššia hodnota priemeru poukazuje na väčšiu nespokojnosť respondenta. Merací nástroj integruje 7 subškál: 1. všeobecná spokojnosť („generál satisfaction") - tvorená položkami 3 a 17, 2. technická kvalita (..technical quality") - tvorená položkami 2, 4, 6 a 14, 3. interpersonálny prístup („interper-sonal manner") - tvorená položkami 10 a 11, 4. komunikácia (..communication") -tvorená položkami 1 a 13, 5. finančné aspekty (..financial aspects") - tvorená položkami 5 a 7, 6. čas strávený s lekárom („time spent with doctor") - tvorená položkami 12 a 15, 7. prístupnosť a pohodlie („accessi-bility and convenience") - tvorená položkami 8, 9,16 a 18 (7). Pre spracovanie dát sme použili funkcie programu Microsoft Office Excel 2007. V rámci deskriptívnej štatistiky boli použité základné informácie o mierach centrality (početnosť - n, percentuálne zastúpenie - %, priemer / priemerné hodnoty - Mean, štandardná odchýlka - SD). Pre overenie normality rozloženia dát sme použili Histogram a pri štatistickej komparácii dát a vyhodnotení hypotéz bol použitý Študentov t- test a Pe-arsov koleračný koeficient (P value). Charakteristika súboru respondentov Súbor bol tvorený 261 respondentmi. Z toho 116 respondentov GC - 35 mužov a 81 žien. V DD vzorku tvorilo 145 respondentov - 35 mužov a 110 žien. Priemerný vek žien bol 79, priemerný vek mužov 78 rokov. Ženy v GC boli v priemere o 3 roky staršie ako muži. Respondenti sú v 60% vdovci/vdovy, a len v 21% ženatí/vydaté. Analýza a interpretácia výsledkov Predkladáme výsledky výskumu súvisiace s hlavným cieľom : Zistiť mieru spokojnosti geriatrických pacientov a klientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Základná deskriptívna štatistika je uvedená v tabuľke 1. ] T Všeobecná spokojnosť 2,5 0,64 1 4 Technická kvalita 2,64 0,53 1 4 Interdisciplinárny prístup 2,86 0,57 1 4 Komunikácia 2,82 0,59 1 4,5 Finančné aspekty 2,74 0,8 1 5 Čas strávený s lekárom 2,93 0,85 1 5 Prístupnosť a pohodlie 2,57 0,56 1 3,75 Celkové skóre spokojnosti 2,71 0,28 1,83 3,2 Tabuľka 1 Deskriptívna štatistika položiek meracieho nástroja „The patient satisfaction questionnaire - short form" Pozn. Možné rozmedzie: 1 -5 Analýzou dát sme zisťovali, či sú respondenti spokojní s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Pričom až 89% respondentov sa nevie vyjadriť k všeobecnej spokojnosti. Hodnota Mean bola v tom tomto prípade 2,5 (tabuľka 1). Domnievame sa, že to môže súvisieť s tým, že starší ľudia sa nechcú kriticky vyjadrovať, vzhľa- dom k ich očakávaniam, skúsenostiam a dobe v ktorej žili pred demokratickým usporiadaním našej krajiny. Ďalej sme sledovali, či existuje súvislosť medzi poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a bydliskom respondentov. Predpokladali sme, že nie je rozdiel v miere spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a bydliskom ( mesto/dedina). Analýzou získaných výsledkov pomocou t-testu sme zistili, že neexistuje súvislosť medzi mierou spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou u seniorov a ich bydliskom. Hodnota P value bola v tomto prípade 0,60. 25% 20% 155i 105i. 5% 0% 329i 39% Rozhodne súhlasím 'njľ.Uuir rvcvi.'ľi i oo % ecK Nesúhlasím Roihodnc nesúhlasím Graf 1 Hodnotenie: Za lekársku starostlivosť o moju osobu platím viac ako si môžem dovoliť Tabulka ^ T.Test - Statistical significatton/ statistická významnosť f Korelácií T -test spokojnosť vo vzťahu k zariadeniu P 10,05) General satisfation/ Všeobecná spokojnosť - 1,17 - AVG 0,608145683 Technical quality/ Technická kvlita ■ 2, 4, 6,14 - AVG 0,96628335a Interpersonal Männer/ Medziľudské vzťahy -10 a 11 - AVG 0,671799359 Co m mu n i cat ion/ komunikáca -1,13 - AVG 0,727773994 Financial Aspects/ Finančné aspekty - 5, 7 - AVG 0,082077629 Accessibility and Convenience/ Prístupnosť a pohodlie - S,9,16,15 -AV 0,143692622 ALL/Spolu - 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18 - AVG 0,276311153 Pozri. ^Korelácia je signifikantná na úrovni < 0,05 - Tabuľka 2 Korelácia vzťahu spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a zariadením, v ktorom bol respondent umiestnený Zamerali sme sa aj na to, či sa signifikantně líši spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou z pohľadu pohlavia. Na základe T-testu, kde P value je 0,88 sme zistili, že neexistuje súvislosť medzi spokojnosťou s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a príslušnosťou k ženskému alebo mužskému pohlaviu. Nepredpokladali sme, že ženy budú mať vyššie očakávania, ktoré sa týkajú poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo sa potvrdilo. Sledovali sme aj vzťah medzi mierou spokojnosti respondentov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a vekom respondentov. Hodnota P value v tomto prípade bola 0,61. Pričom sme respondentov rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorili respondenti vo veku od 60 do 74 rokov. Druhú skupinu tvorili respondenti vo veku 75 a viac rokov. Nepredpokladali sme, že prvá skupina tvorená respondentmi rannej staroby, bude viac kritická k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako skupina respondentov starších ako 75 rokov. Náš predpoklad sa teda potvrdil. Ďalej sme sledovali vzťah medzi spokojnosťou s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a aktuálnym umiestnením respondenta v GC alebo DD. Predpokladali sme, že neexistuje súvislosť medzi umiestnením seniora v GC alebo DD a spokojnosťou s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, čo sa nám aj potvrdilo P value 0,27 (tabuľka 2). Pri analýze výsledkov sme zistili aj niektoré zaujímavé fakty. Jedným zo zistení bolo, že až 46% hospitalizovaných respondentov si myslí, že platí za zdravotnú starostlivosť viac ako si môže dovoliť, pričom v DD je to len 22% respondentov (graf 1). Tento fakt podporuje aj hodnota p 0,08 v oblasti finančných aspektov (tabuľka 2). Pozitívnym výstupom bolo zistenie, že v oboch typoch zariadení je skoro polovica respondentov spokojná s časom, ktorý s nimi pri ošetrení strávime, ale 30% repondentov sa vyjadrilo, že sa pri vyšetrení veľmi ponáhľame. Diskusia Zlepšovanie kvality poskytovaných zdravotníckych služieb si vyžaduje neustále monitorovanie spokojnosti pacientov/klientov, čo umožňuje organizácií napredovať v procese neustáleho zvyšovania kvality. Napriek tomu si niektoré organizácie neuvedomujú možnosť využívanie spätnej väzby, prostredníctvom efektívne fungujúceho systému merania spokojnosti klientov. Na základe tohto monitoringu je možné dosiahnutie lepšej výkonnosti a zlepšenie kľúčových výsledkov organizácie (8). Analýzou výsledkov sme zistili, že až 89% respondentov sa nevie vyjadriť k všeobecnej spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou (Mean 2,5). Predpokladáme, že tento údaj je ovplyvnení výberom vzorky, ktorú tvorili výlučne seniori, ktorí nie sú vo svojich očakávaniach takí nároční ako napríklad ľudia vo veku strednej dospelosti. Môže to však súvisieť aj s tým, že starší ľudia sa nechcú kriticky vyjadrovať, vzhľadom k skúsenostiam a dobe v ktorej žili pred demokratickým usporiadaním našej krajiny. Arvaiová (9) uvádza celkové skóre spokojnosti pacientov Mean 4,12. Treba však podotknúť, že priemerný vek respondentov v jej práci bol 47,54 rokov. Pri hodnotení miery spokojnosti respondentov v súvislosti s ich bydlisko (život v meste/ na dedine) sme dospeli k záveru, že neexistuje súvislosť medzi týmito ukazovateľmi P value je 0,28. K rovnakým výsledkom dospeli aj kolegovia vo výskume realizovanom v Pittsburgu, ktorí rovnako ako my nepotvrdili štatisticky význame rozdiely v miere spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou v súvislosti s bydliskom v meste alebo na dedine (10). Analýzou dát sme hodnotili aj súvislosť medzi mierou spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a pohlavím a dospeli sme k záveru, že neexistuje signifikantný vzťah medzi týmito premennými (p 0,88). Samohýl (11) vo svojej práci uvádza: „štatistický signifikantný rozdiel v odpovediach medzi mužmi a ženami sa nám nepotvrdil (p > 0,05)". Sledovali sme aj vzťah medzi mierou spokojnosti respondentov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a vekom respondentov. Súvislosť tohto vzťahu sa nám nepotvrdila. Hodnota P value v tomto prípade bola 0,61. Za účelom posúdenia rozdielov v miere spokojnosti respondentov s ohľadom na ich vek sme respondentov rozdelili do dvoch skupín. Našu výskumnú vzorku tvorili respondenti vo veku 60 - 74 rokov a druhú skupinu respondenti vo veku 75 a viac rokov. Vo výskume realizovanom v Kuala Lumpur, Malajzii na vzorke 340 pacientov vo veku 13 až 80 rokov rovnakým dotazníkom (Short-Form Patient Satisfaction Questionnaire -PSQ -18). V tomto výskume sa potvrdilo, že najviac nespokojní sú pacienti vo vekovej skupine od 31 do 40 rokov v porovnaní so skupinou pacientov vo vyššom veku (12). Pri hodnotení vzťahu spokojnosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a zariadením, kde boli aktuálne umiestnení sme nedospeli k štatisticky signifikantným rozdielom (p 0,27). Spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou bola v našom prípade hodnotená pozitívne. Zistili sme však aj niektoré zaujímavé fakty. Kde napríklad až 46% hospitalizovaných respondentov uvádza, že platí za zdravotnú starostlivosť viac ako si môže dovoliť. Tento údaj sa javí ako alarmujúci. Súčasné postavenie seniorov a ich finančné zabezpečenie si vyžaduje zvýšenú pozornosť. V prípade absencie podpory zo strany rodiny, môžu byť finančné náklady na zdravotnú starostlivosť pre starších ľudí likvidačné. Podľa Haškovcovej (13) v minulosti medzi generáciami fungovala výmenná služba. Deti splácali svojim rodičom dlh za svoju výchovu a podporu. Ekonomická vláda a efektivita bola predávaná z jednej generácie na druhú, čo však v súčasnej rodine absentuje. Ako sa uvádza Repková a kol. (14) vysoké ceny liekov a zdravotných služieb sú hlavným faktorom zhoršenej ekonomickej situácie u osôb so zhoršením zdravotným stavom. Finančné zabezpečenie seniorov si nevyhnutne žiada spolupráca rodiny, samosprávy a štátu. Pozornosť by sme mali venovať aj času, ktorý strávime so seniormi pri ich ošetrení. V tejto oblasti by bolo vhodné doplniť údaje, čo je dôvodom nedostatku času na ošetrenie, čo sme v našej práci nesledovali. Záver Na Slovensku sa v poslednom období venuje zvýšená pozornosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pacient/klient si môže poskytovateľa vyberať na základe rôznych kritérií, medzi ktoré nesporne patrí spokojnosť s poskytovanými službami. Seniori sú veľmi špecifickou skupinou, ktorej sa momentálne začína venovať zvýšená pozornosť, ktorá je spôsobená predovšetkým starnutím populácie a zmenou v štruktúre rodiny. Aktuálne sa pripravuje zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý sa bude vo veľkej miere venovať aj starostlivosti o seniorov. Náš výskum je jedným z pohľadov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť o seniorov, žiaľ nemožno ho aplikovať na celkovú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky, pre lokálny výber respondentov v štúdií. Preto navrhujeme zadávať projekty plošne, tak by sa dal využiť ich potenciál na národnej úrovni, pričom lokálne výskumy pomôžu nie len v mieste získavania údajov, ale prispejú k celkovému zlepšeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nadmerné finančné zaťaženie seniorov, si vyžaduje komplexné zapojenie štátnych, samosprávnych, obecných orgánov, ale nevynechajúc aj podporu rodiny. Na základe analýzy výsledkov štúdie sa seniori javia ako nenároční klienti, ktorým v mnohých prípadoch uspokojí ľudský prístup, empatia a čas, ktorý sme ochotní im venovať. Snažme sa preto ovplyvniť veci, ktoré vieme zmeniť bez ohľadu na materiálne a finančné zabezpečenie. Myslime na to, že ľudský prístup, úsmev a pohladenie mnohokrát znamenajú pre staršieho človeka viac ako špičková liečba. Zdroje 1. BALOGOVÁ.B. 2005. Seniori. Prešov: AKCENT PRINT, 2005, 158 s. ISBN 80-969274-1-8 2. TÓTHOVÁ, V. a kol. 2011. Viac odhodlania do sebareflexie. In Zdravotnícke noviny. ISSN 1335-4477, 2011, roč. 18, s. 5 3. LAVIČKOVÁ, J. 2006. Kvalita ošetřovatelské péče očima pacientu. In Sestra. ISSN 1210-0404, 2006, roč. 16, č. 4, s. 30-31 4. MAREŠ, J. 2009. Spokojenost pacientů s poskytovanou péčí: teoretické přístupy a modely. In Praktický lékař. ISSN 0032-6739, 2009, roč. 89, č. 2, s. 59-64 5. ŠKRLA, P. - ŠKRLOVÁ M. 2003. Kreativní ošetřovatelský management. 1. vyd. Praha: Advent - Orion, 2003. 477 s. ISBN 80-7172-841-1 6. GEJDOŠ, R, SATANOVÁ, A. 2010. Ekonomika kvality. TU Zvolen, Zvolen 2010, 97s. ISBN 978-80-228-2123-0 7. MARSHALL, N., G., HAYS, R., D. 1994. The patient satisfaction questionare short form. 1994. [online], [cit. 2015-11.12]. Dostupné na internete: http://www.prqs. edu/content/dam/rand/pubs/pa-pers/2006/P7865.pdf 8. GEJDOŠ, R, SATANOVÁ, A. 2010. Ekonomika kvality. TU Zvolen, Zvolen 2010, 97s. ISBN 978-80-228-2123-0 9. ARVAIOVÁ.T 2015. Súčasný trend jednodňovej starostlivosti v chirurgickom ošetrovateľstve. Rigorózna práca. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety. Bratislava. 2016. 75 s. 10. WILLIAM S. et al. 2004. Patient Satisfaction in Resident and Attending Ambulatory Care Clinics. In Journal of General Internal Medicine, [online]. IV. roč. č. 11/2004. [vid. 2017-10.12]. s. 755-759. Dostupné na internete: http://onlinelibrarv. wilev.com/doi/10.1111/j. 1525--1497.2001.91005.x/pdf 11. SAMO HÝL, M. 2014. Kvalita zdravotnej starostlivosti. In: Postgraduálni medicína [online], [vid. 2017-10.12.]. Dostupné na internete: https://zdravi.euro.cz/clanek/ postqradualni-medicina/kvalita--zdravotnej-starostlivosti-477102 12. GANASEGERAN, K. 2015. Patient Satisfaction in Malaysia's Busiest Outpatient Medical Care. 2015. In The Scientific World Journal, [online]. VI. Roč. č.4/2015. [vid. 2017-09.08]. s.15-19. Dostupné na internete: http:// dx.doi.ora/10.1155/2015/714754 13. HAŠKOVCOVÁ,H. 1990. Fenomén stáří. 1. vyd. Praha: Panorama, 1990, 450 s. ISBN 80-7038-158-2 14. REPKOVÁ, K a kol. 2011. Dlhodobá starostlivosť o starších ľudína Slovensku a v Európe (3). IVPR, Bratislava, 2011.229s. ISBN: 978-80-7138-133-4 Kontakt na autora PhDr. Valéria Horanská, PhD. Baska 184, 04016 Košice SZŠ sv. Alžbety Mäsiarska 25 04001 Košice Email: Valeria, horanskatčb.gmail. com Všetky práva vyhradené ©2017 - Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia