ZÁKLADY FYZIOTERAPIE Elena Žiaková 2022 Autor: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. Recenzenti: prof. MUDr. Myrón Malý, PhD. MUDr. Miroslav Malay, PhD. © Vysoká škola zdravotnícka v Praze, 2022 © doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. Všechna práva vyhrazena. Toto dílo ani jeho část nelze reprodukovat bez souhlasu majitelů autorských práv. Za obsahovou a jazykovou stránku práce odpovídá autor. Pořadí vydání: první. ISBN 978-80-88249-24-5 3 Predhovor Väčšina ochorení (neurologických, ortopedických, interných...) a úrazov zanecháva dlhodobé alebo trvalé následky rôzneho rozsahu. Kvalita života pacientov závisí od včasnej zdravotníckej starostlivosti, ktorá sa realizuje kontinuálne, počas hospitalizácie, ambulantne a mala by pokračovať (ak to stav pacienta vyžaduje) i v rodinnom a sociálnom prostredí. Fyzioterapia, ako súčasť intervencie, podporuje spontánne uzdravenie, znižuje výskyt komplikácií, intenzívne využíva schopnosti regenerácie a neuroplasticity kinezioterapiou a prostriedkami fyzikálnej terapie. Učebný text Vysokej školy zdravotníckej, popisuje základy fyzioterapie pre potreby študentov študijného odboru fyzioterapia. Obsah bol tvorený tak, aby umožnil čitateľovi pochopiť princíp rehabilitácie a osvojiť si základné postupy vo fyzioterapii vrátane odbornej terminológie. Predpokladáme, že učebný text prispeje k skvalitneniu prípravy na povolanie budúcich fyzioterapeutov a bude teoretickou pomôckou pri vykonávaní nadobudnutých schopností a aplikovaní fyzioterapeutických postupov v praxi. Autorka 4 OBSAH 1 Rehabilitácia, cieľ, rozdelenie 2 Rehabilitácia a jej zložky 3 Fyzioterapia 4 Kinezioterapia 5 Kondičná kinezioterapia 6 Pohyb, typy pohybov a ich mechanika 7 Imobilizácia 8 Fyzioterapeutické postupy 5 1 Rehabilitácia RHB je medicínsky odbor, využíva prostriedky svojich pododborov na o prevenciu o diagnostiku a liečbu porúch pohybového systému a ich následkov o prostredníctvom pohybu a ďalších fyzioterapeutických postupov cielene ovplyvňuje funkciu ostatných systémov o cieľom je maximálna možná obnova zdravia a zachovania funkcií telesných, duševných a sociálnych Rehabilitácia Rehabilitácia Pododbory - Fyziatria: využíva podnety fyzikálne - Balneoterapia: využíva prírodné liečivé zdroje - Liečebná rehabilitácia: využíva prostriedky LTV, pracovnú, výchovnú a psycho-sociálnu RHB Fyzikálne podnety o mechanické – mechanoterapia o elektrické – elektroterapia o svetlo – fototerapia o magnetické pole – magnetoterapia o voda - hydroterapia 13 14 15 6 Rehabilitácia o teplo – termoterapia o chlad – kryoterapia o klíma – klimatoterapia RHB má náplň diagnostickú (zhodnotí stav pacienta) preventívnu (pred vznikom ochorení) liečebnú (program a plán, fyz. podnety) poradenskú (hodnotí funkčné poruchy, spolupracuje s rezortom práce a sociálnych vecí) Rehabilitácia Pracoviská odboru o FRO v poliklinike, nemocnici o Klinika FBLR – výučbová základňa o Kúpeľné liečebne o Odborné liečebné a rehabilitačné ústavy (reumatologický ústav v Piešťanoch) Pracovníci o VŠ: MUDr., Bc., Mgr., klinický psychológ, logopéd, špeciálny pedagóg o SŠ: ergoterapeut, fyziot. protetik, masér, sociálny pracovník, zdravotná sestra o Pomocný personál: ošetrovateľ, sanitár, kúpeľník Rehabilitácia Cieľ RHB: - zmiernenie až odstránenie funkčných obmedzení - zlepšiť nezávislosť a samostatnosť - skrátiť ústavnú liečbu - podporiť sociálnu integráciu - postarať sa o zlepšenie kvality života Rozdelenie RHB: 1) Liečebná – zameraná na zmiernenie až odstránenie funkčného postihnutia a eliminácia následkov zdravotného postihnutia (LTV, ergoterapia, FT) 16 17 18 7 Rehabilitácia 2, výchovná - pôsobí preventívne na zabránenie vzniku ochorenia, návrat do bežného života, odbúranie odchýlok vzniknutých funkčným postihnutím, učí ako s odchýlkou žiť 3, psycho – sociálna – reintegrácia s postihom do spoločnosti 4, pracovná – využitie práce v liečbe, ak sa nepredpokladá zlepšenie stavu, preorientuje ho na inú profesiu, ktorou s začlení do spoločnosti 19 20 21 8 2 Rehabilitácia a jej zložky Rehabilitácia • Rehabilitácia ( lat. habilis – schopný; re- obnova) umožňuje opäť nadobudnúť stratené motorické a psychické schopnosti po chorobe alebo úraze,  pripadne dosiahnuť maximálnu možnú úpravu zmeneného zdravotného stavu pacienta alebo  zlepšiť kvalitu života. Znamená to reaktiváciu a sociálne začlenenie pacienta do života a jeho prijatie ireverzibilných dôsledkov porúch zdravia. Rehabilitácia • ako celospoločenský systém (v zmysle tzv. ucelenej, čiže komprehenzivnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím) predstavuje koordinovanú činnosť všetkých zložiek spoločnosti (štátu, inštitúcií, organizácie a Jednotlivcov) s cieľom znovu zaradiť pacienta/klienta postihnutého následkom choroby, úrazu alebo vrodenej chyby do aktívneho spoločenského života. • Systém pôsobí v oblasti zdravotníctva, sociálnej, pedagogickej a výchovnej oblasti. Zohľadňuje psychologické, technické, legislatívne, ekonomické, kultúrne, organizačné a politické hľadiská. • V zdravotníctve sa táto problematika rieši v rámci horizontálnej a vertikálnej rehabilitácie. 22 23 24 9 Rehabilitácia • Horizontálna – rehabilitácia sa uplatní v situácii, keď sú následky choroby, úrazu alebo vrodenej chyby trvalé. Cieľom je kompenzovať postihnutie a dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu života. Špeciálnym cieľom liečebno-rehabilitačného procesu je reštitúcia funkcií orgánov, systému alebo človeka ako celku. • Vertikálna - rehabilitácia je proces, pri ktorom rehabilitácia napomáha odstraňovať následky choroby alebo úrazu s cieľom dosiahnuť pôvodný zdravotný stav. Princíp komprehenzivity v rehabilitácii • organický súlad v aplikácii jednotlivých rehabilitačných metodík a techník s prihliadnutím na klinický stav pacienta, štádium ochorenia, psychické postoje chorého jedinca a sociálne prostredie reprezentované pobytom v ústave alebo nemocničnom prostredí. • Tieto jednotlivé aktivity je potrebné časovo zo súladiť, aby sa dosiahol optimálny efekt celého liečebno-rehabilitačného procesu. • Dôležitou súčasťou komplexného prístupu v rehabilitácii je zaradenie a aplikácia tzv. kopingových stratégii (pripadne kopingových metodik), ktoré možno využiť v oblasti psychosociálnej homeostázy chorého Jedinca. Fázy rehabilitácie • Vlastná fáza reedukácie postihnutej funkcie (postihnutých funkcii) — liečebnej RHB, by mala predchádzať diagnosticko- evaluačná fáza. • Fáza adaptácie - pacient sa adaptuje na svoj ekosystém, t. j. na svoje pracovné a životné prostredie v podmienkach neúplne redukovanej alebo deficitnej funkcie (v popredí sú mechanizmy psychosociálnej rehabilitácie); • Fáza reintegrácie - rieši existenciu funkčného deficitu a jeho väzbu na ekosystém. Pacient sa musí naučiť žiť so svojou chorobou. Táto fáza Je náplňou psychosociálnej RHB a výchovy chorého pacienta. 25 26 27 10 Ciele rehabilitácie • Je návrat do pôvodného stavu alebo čo možno najvyššej možnej úrovne funkčných funkcií, ak je to možné v čo najkratšom časovom období. • Reštitúcia funkcie sa dosahuje aktiváciou tzv. RHB potenciálu jedinca (rezerv, ktoré má organizmus k dispozícii) na týchto úrovniach: terapia a prevencia sekundárnych zmien sprevádzajúcich základné ochorenie. výcvik kompenzačných mechanizmov nepostihnutých orgánov (systémov), výcvik substitučných mechanizmov nepostihnutých orgánov (systémov), obnova telesnej zdatnosti na úroveň potrebnú pre optimálnu kvalitu života. Stanovenie RHB cieľa • Musí byť individuálne a zhodnotiť: objektívne diagnózy a prognózy či ide o konzervatívny, alebo operačný typ liečby, psychologické kritériá, inteligenciu, charakter osobnosti, vek a motiváciu pacienta k vyliečeniu sociálne, ekonomické a pracovné údaje, ktoré sa zohľadnia pri zostavovaní rehabilitačného plánu Cieľom RHB • predchádzať komplikáciám vyplývajúcim z ochorenia • usilovať sa o maximálnu možnú obnovu poškodených funkcií • zmierniť funkčných obmedzení • pomôcť pri adaptácii na nové životné situácie • zlepšiť nezávislosť • znížiť a skrátiť potrebu ústavnej starostlivosti, • zlepšiť sociálnu reintegráctu • zlepšiť kvalitu života Správne zvolená rehabilitácia môže minimalizovať poruchu (Impairment), znížiť neschopnosť (disabilitu) a uľahčiť návrat do normálneho života. 28 29 30 11 RHB program • Krátkodobý RHB program • Väčšina ochorení si vyžaduje sústavnú a cielenú rehabilitačnú starostlivosť, ktorá je zahrnutá v krátkodobom RHB programe. • Určuje liečebno-rehabilitačné postupy v časovo obmedzenom úseku (zvyčajne do 3 mesiacov). • Obsahuje súhrn liečebných rehabilitačných opatrení a taktiku s cieľom priaznivo ovplyvniť a upraviť momentálny stav pacienta/klienta. Použité metódy a postupy sa menia v priebehu ochorenia. Napríklad menej účinné metódy sa nahradia účinnejšími, invazívnejšie postupy menej invazívnymi. Dlhodobý RHB program • Kým má choroba, postihnutie, oslabenie či porucha dlhodobý charakter a zanecháva trvalé následky, je potrebné koncipovať dlhodobý rehabilitačný program. Dlhodobý RHB program Dlhodobý program • určuje postupy a ich časový rozvrh (taming) • stanovenie ďalších postupov potrebných na úspešné ukončenie liečebného procesu • stanovenie prognózy • aktívna spolupráca pacienta • kúpeľná liečba 31 32 33 12 Základné zložky RHB • liečebná rehabilitácia • pracovná rehabilitácia • sociálna rehabilitácia • pedagogická rehabilitácia Liečebná rehabilitácia • Skúma a využíva prostriedky kinezioterapie, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie v prevencii, diagnostike a liečbe chorôb, úrazov a vrodených chýb. • Úlohou liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada narušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné pred poklady pre jej integráciu. Pracovná RHB • Ide o súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobiť sa pracovným alebo iným aktivitám. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu. • Je nevyhnutné skúmať fyziologické funkcie, ktoré umožnia výber príslušnej činnosti, stupňa možného zaťaženia a primeraného času trvania pracovných a iných aktivít. • Základom pracovnej rehabilitácie je ergoterapia. 34 35 36 13 Sociálna RHB • Zabezpečuje optimálne začlenenie zdravotne postihnutých do spoločnosti. Využíva pri tom inštitúcie, zákony, smernice, predpisy a riešenie situáciu ťažko postihnutých, ktorí nemôžu pracovať, a tak si zabezpečiť dôstojný a plnohodnotný život. • Okrem jedincov dočasne či trvale vyradených z pracovného zhŕňa aj deti. mladistvých a starších ľudí. Pedagogická RHB • Je to cielená výchovná vzdelávacia starostlivosť zameraná na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. • Realizuje sa pomocou špeciálnych pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych osobitosti a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia. 37 38 39 14 3 Fyzioterapia Fyzioterapia • je zdravotnícky vedný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, terapiou a prevenciou porúch pohybovo- podporného systému. • z Créckych slov physis čiže príroda a therapeia — liečenie, ošetrenie • fyzioterapia využíva k zachovaniu, obnove a na podporu zdravia okrem pohybovej terapie prirodzené fyzikálne podnety — teplo, vodu, vzduch, rôzne formy fyzikálnej energie. Fyzioterapia a FDLS • FDLS sa využíva vlastné diagnostické postupy (napr. kineziologický rozbor, goniometriu, meranie, hodnotenie testovanie). • Diagnostika pohybového systému umožňuje zhodnotiť poruchy pohybovo-podporného systému. • Následne sa stanoví individuálny fyzoterapeutický program, ktorým sa cielene ovplyvní nielen pohybový systém, ale aj ostatných systémov vrátane psychických funkcií. 40 41 42 15 Fyzioterapia a terapia • Základným cieľom fyzioterapie je liečba funkčných porúch pohybového systému, napríklad blokád kĺbov, svalových spazmov a podobne. Fyzioterapia sa orientuje na liečbu ťažkostí a obmedzení funkcie i aktivity pacienta / klienta. • Využíva manuálne zručností fyzioterapeuta, prírodné i fyzikálne podnetmi, ako je teplo, chlad, tlak, žiarenie a elektrický prúd. • Podporuje aj aktivitu pacienta (napr. koordinovanú svalovú aktivitu pacienta). • FZT liečba sa prispôsobuje anatomickým, fyziologickým, motivačným a kognitívnym osobitostiam pacienta, pričom sa zameriava na prirodzené fyziologické reakcie organizmu, napríklad na zvýšenie svalovej hmoty, aktiváciu metabolizmu. Fyzioterapia a terapia • Dôležité je aj tlmiť bolesť, pričom sa využívajú znalostí a schopnosti, ktorými disponujú fyzioterapeuti. • Fyzioterapia v rámci preventívnej starostlivosti udržať zdravie, prispieva k pomalšiemu opotrebovaniu a starnutiu organizmu, znižuje únavu a urýchľuje regeneráciu organizmu po fyzickej í psychickej záťaži. Úloha fyzioterapeut a v procese RHB • Vrodené či získané deformácie, chyby, choroby a úrazy — teda zmeny zdravotného stavu pacienta — menia podmienky na realizáciu jeho pohybovej aktivity. V dôsledku týchto zmenených podmienok pacient nemôže niektoré činnosti alebo úkony vôbec vykonávať, prípadne má pri ich vykonávaní väčšie alebo menšie ťažkosti. • Do procesu obnovenia, úpravy a kompenzácie funkcií preto zasahuje odborne zdatný fyzioterapeut ktorý v spolupráci s lekármi špecialistami a ďalšími odborníkmi pacienta najkratšou cestou k čo najlepším možným výsledkom. 43 44 45 16 Hodnotenie zdravotného stavu pacienta fyzioterapeut om Anamnéza, observácia, palpácia, aspekcia Vstupné a výstupné testy, merania, skúšky Numerické stupnice, škály, dotazníky Kineziologická analýza statických a dynamických porúch pohybového systému Porovnanie získaných údajov PRÍPRAVA FYZIOTERAPEUTICKÉHO PROGRAMU • Vyhodnotenie zdravotného stavu pacienta je predpokladom správneho výberu účinných prostriedkov pri zostavovaní fyzioterapeutického programu. • Pred každou kinezioterapiou aspoň orientačne vyšetriť, alebo podľa potreby urobiť kontrolné vyšetrenia (napr. zistiť rozsah kĺbovej pohyblivosti, krvný tlak) a výsledky zapísať do (dokumentácie). • Podľa získaného vyšetrenia potom musí prispôsobiť a upraviť program kinezioterapie tak, aby bol pre pacienta primerane účinný a aby ho pri realizácii neohrozoval. VEDENIE PACIENTA PRI FYZIOTERAPII komunikovať s pacientom, pred terapiou počas terapie a po jeje ukončení sledovať, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie cvičení, a to vo vzťahu k vývinu zdravotného stavu pacienta pripraviť ho na pohybovú liečbu a vytvoriť mu vhodné prostredie a podmienky Viesť pacienta znamená predovšetkým: Dôležitou úlohou fyzioterapeuta je usmerniť pacienta pri cvičení, nácviku, výcviku i tréningu. 46 47 48 17 4 Kinezioterapia Kineziotera pia • jednou z hlavných liečebných metód fyzioterapie a patrí k najčastejšie využívaným metódam • využíva sa metodicky upravená pohybová aktivita človeka a (pasívne) silové vplyvy na liečbu, obnovenie, úpravu a zlepšenie funkcií organizmu, na podporu ich správneho vývinu Rozdelenie kinezioterapi e podľa aktivity pacienta pri výkone • pasívna k statickými a dynamickými silami, ktorá pôsobí na pacienta bez jeho výraznej aktivity, napríklad trakcie, polohovanie, pasívne a redresné cvičenia; • semiaktívna k — pohyby vykonávané s čiastočnou pomocou fyzioterapeuta, napríklad asistované cvičenia, postizometrická relaxácia, antigravitačná relaxácia (AGR), cvičenia v odľahčení a pod.; • aktívna k pohyby vykonávané pacientom bez pomoci fyzioterapeuta, prípadne s prekonávaním odporu proti pohybu, napríklad rezistované cvičenia, kinezioterapia na kladkách, individuálna a skupinová kinezioterapia, špeciálne pohybové liečebné techniky, hydrokinezioterapia, prostriedky pracovnej rehabilitácie. 49 50 51 18 Rozdelenie k podľa časti tela, systému alebo funkcie, na ktorú sa cielene zameriava cvičenie postihnutej oblasti napríklad ramena, bedrového kĺbu, určitých segmentov chrbtice, ruky a pod., prípadne celkové cvičenie; cvičenie systému — napríklad kardiovaskulárneho alebo dýchacieho systému, cvičenie zamerané na ženský reprodukčný systém a pod., cvičenie funkcie — napríklad uchopenia, rovnováhy, lokomócie a pod. Rozdelenie podľa zložky pohybu • cvičenie zamerané na zväčšenie svalovej sily napríklad pri funkčne oslabených svaloch a svalových skupinách, pri instabilite svalového segmentu, pri periférnych parézach a pod.; • cvičenie zamerané na zväčšenie rozsahu pohyblivosti v kĺbe - napríklad pri poúrazových stavoch, obmedzení rozsahu kĺbovej pohyblivosti pre väzivovú kontraktúru či funkčné skrátenie svalu; • cvičenie zamerané na rýchlosť pohybu alebo pohybové reakcie - napríklad schopnosť rýchlej a včasnej aktivácie svalovej kontrakcie, ktorá je potrebná na stabilizáciu kĺbu pre poškodenie samého kĺbu a jeho štruktúr, • cvičenie zamerané na zlepšenie koordinácie pohybu a tvorbu správnych pohybových stereotypov - napríklad výcvik pri ataxiách, hemiplégiách, disbalanciách pohybovej sústavy, korekcia držania tela, stereotyp chôdze po úrazoch a operáciách na dolných končatinách a pod.; • cvičenie zamerané na zlepšenie celkovej kondície - napríklad cvičenie pri kardiovaskulárnych a respiračných ochoreniach u dlhodobo imobilných pacientov; • cvičenie zamerané na schopnosť relaxácie (relaxačné cvičenia) napríklad pri poruchách pohybovo-podporného systému s psychogénnym svalovým napätím. Úlohy kinezioterapie • Určenie, opis a vyhodnocovanie zmien pohybových možností a schopností postihnutého jedinca pri jednotlivých ochoreniach, úrazoch a vývinových poruchách. • Štúdium možností, ako možno ovplyvniť chorobne zmenené morfologické a štruktúrne podklady pohybu špeciálne zameranou pohybovou aktivitou, pasívnymi silovými vplyvmi a reflexnými podnetmi. • Určiť možnosti a spôsoby ovplyvnenia funkcií vnútorných orgánov, psychických rúch a chorôb vybranou, dávkovanou a metodicky určenou pohybovou aktivitou, ako aj pasívnymi a reflexnými silovými vplyvmi. • Vypracovať a v praxi preveriť metodické zásady, rady a postupy kinezioterapie pri jednotlivých typoch ochorenia a postihnutia. • Určiť a opísať vzájomné pôsobenie a podmienenosť medzi ontogenézou jedinca a vývinom jeho pohybovej aktivity. Sledovať a poznávať zákonitosti fyziológie, neurofyziológie (iniciácie, ideácie, riadenia, regulácie a kontroly) pohybu a využívať ich pri nácviku, výcviku a cvičení. 52 53 54 19 Funkcie kinezioterapie • podporujúca (adjuvantná) funkcia, ktorou sa utvárajú predpoklady na to, aby sa mohli napr. u detí zo zmeneným zdravotným stavom prejaviť, uplatniť a rozvinúť všetky ich vlohy, schopnosti a možnosti a aby sa tým optimálne zabezpečil možný vývin ich pohybovej aktivity. • preventívna funkcia, ktorá spočíva vo využití takých úkonov a metód kinezioterapie, ktorými sa terapeut u pacienta usiluje zabrániť vzniku a vinu sekundárnych následkov zmeny zdravotného stavu. Toto preventívne zameranie je najvýznamnejšie, pretože rovnako ako v medicínskych odboroch je aj pri rehabilitácii ľahšie predísť následkom zmeny zdravotného stavu, než ich odstraňovať. • represívna funkcia kde je potrebné usilovať sa zmierniť alebo odstrániť vzniknuté následky, tak aby stav pacienta bol ustálený na optimálne možnej úrovni, a to úplne bez následkov (ak je to možné), alebo s trvalými následkami rozličného stupňa Organizácia kinezioterapie Cvičebné jednotky sa delia podľa obsahu hlavnej časti a dosiahnutia potrebného cieľa, na základe toho sa zvoli štruktúra hlavnej časti. Cvičebná jednotka sa môže uskutočňovať denne, raz, dvakrát či trikrát v týždni. Aby sa dosiahol požadovaný účinok, je potrebné realizovať cvičebnú jednotku minimálne jedenkrát týždenne. Zloženie cvičebnej jednotky Prípravnej časti všeobecnej časti špeciálnej časti záverečnej časti 55 56 57 20 Úvodná časť • Plní dve úlohy — vytvoriť podmienky a pripraviť pacienta. • Vytvorenie podmienok - pripraviť prostredie, v ktorom sa bude cvičebná jednotka uskutočňovať (úpravu postele pacienta, prípravu izby alebo telocvične). • Príprava náčinia, náradia, rozličných pomôcok alebo prístrojov, ktoré sa budú v priebehu cvičenia používať. • Rozmiestnenie cvičiacich pacientov a na vytvorenie dvojíc (pri skupinovom cvičení). • Príprava pacienta- predstavenie, zoznámenie sa ak je viac pacientov, oboznámenie, navodenie optimistickej atmosféry. • Pripraviť organizmus pacienta, najmä zvýšiť celkový stupeň bdelosti, aktivačnú úroveň centrálneho nervového systému, a tým pripraviť pacienta na hlavnú časť cvičebnej jednotky. • Nadviazanie kontaktu medzi fyzioterapeutom a pacientom a povzbudenie pacienta. V tejto časti sa zaraďujú dýchacie cvičenia všeobecné rozcvičenie jednoduchými prvkami, ale aj celkovými cvičeniami. • Môže ísť o uvoľnenie veľkých kĺbov, využívajú sa švihové cviky, rýchla chôdza, rozličné typy krokov a poskokov, pripadne behy, skoky a pohybové hry. • Výber cvičení závisí od stavu a charakteru ochorenia pacienta. Vo všeobecnosti sa zaraďujú skôr nenáročné cviky v rýchlejšom tempe. Hlavná časť • Je najdlhšie trvajúcou časťou cvičebnej jednotky. • Má dve fázy - v prvej sa rozcvičuje a v druhej sa plní hlavná úloha hodiny. • Hlavná časť zahŕňa vybrané, cieľavedome vybraté cvičenia, ktorými sa zámerne pôsobí na organizmus. • Zdôrazňuje sa potreba správneho dýchania. • Prvá. tzv. všeobecná časť sa zameriava na posilnenie, uvoľnenie a vyťahovanie jednotlivých svalových skupín. 58 59 60 21 • špeciálna druhá časť sa zameriava na plnenie cieľov a úloh týkajúcich sa opakovania, rozvíjania a zdokonaľovania pohybových zručnosti, čo má význam aj pre zdokonaľovanie koordinácie. • Zahŕňa aj nácvik nových pohybových zručnosti. • Táto časť je tiež zameraná na zvýšenie zdatnosti, výkonnosti, obratnosti, rovnováhy. • Využívajú sa posilňovacie cvičenia a metódy vyťahovania skrátených svalov. • Podľa potreby sa do tejto časti cvičebnej jednotky môžu zaradiť aj dýchacie a relaxačné cvičenia. • Cvičí sa vo všetkých polohách. využívajú sa rozličné druhy náčinia a náradia. Záverečná časť • cieľom je dosiahnuť u pacienta upokojenie, návrat fyziologických funkcii na pokojovú úroveň, zníženie napätia a docieliť celkovú relaxáciu pacienta. • cieľ možno naplniť zaradením správnych metód a cvičení (dýchacie cvičenia a jednotlivé druhy relaxačných metód). • zhodnotenie konkrétnych pohybových činností vyplývajúcich z hlavnej časti, príčin úspechu alebo neúspechu pri vykonávaní pohybových činností. • pri neúspechu pohybových činnosti je potrebné ozrejmiť jeho príčiny a previesť ich na jednotlivé aktivity. Motivácia pri cvičení • Významný efekt pri cvičení. Bez nej je ťažké dosiahnuť optimálny výsledok liečby. • Motivácia je aktivizujúci, regulujúci a organizujúci proces, ktorý má pre aktuálne vzbudenie a udržanie záujmu a príslušnú činnosť trvalý význam. • Motivácia pacienta/klienta je najčastejšie sprevádzaná dosiahnutím určitých cieľov týkajúcich sa postupného zlepšenia zdravotného stavu. • V rámci dosahovania cieľov je dôležité stanoviť si určité postupnosti. 61 62 63 22 • Iná forma motivácie je pri skupinovom cvičení. • Pri skupinovom cvičení deti prevládajú prvky súťaženia a v rámci toho sa zlepšuje funkčný stav. • V motivácii má dôležitú úlohu fyzioterapeut, ktorý by mal pacienta motivovať už v začiatočných fázach. • Motivácia je rovnako dôležitá u pacientov. ktorých postihnutie môže byť dočasné, ako aj u tých pacientov, u ktorých sa predpokladá trvalé postihnutie. • Motivácia je jedným zo základov správneho začiatku kinezioterapie. Nedostatočne motivovaný pacient nespolupracuje tak, ako je potrebné. čo sťažuje celkovú spoluprácu pík a fyzioterapeuta, a úsilie fyzioterapeuta o prinavrátenie alebo náhradu stratenej funkcie je tak narušené. Individuál ne cvičenie cvičenie je zamerané len na jedného pacienta/klienta patri medzi vhodné metódy výberu u väčšiny pacientov/klientov ovplyvňuje aj psychickú stránku, pretože väčšina p/k má pocit. že sa im fyzioterapeut intenzívnejšie venuje je potrebné cvičiť minimálne raz denne päťkrát v týždni. Pri aplikácii 2-krát alebo 3-krát v týždni sa nedosiahne potrebný efekt dôležitá je korekcia chýb pri cvičení bez straty motivácie Individuálny prístup sa volí • ak to stav pacienta/klienta vyžaduje • ak je potrebné dôsledne sledovať pacienta a opravovať jeho chyby • ak fyzioterapeut pomáha pacientovi pri vykonávaní pohybov • ak fyzioterapeut potrebuje intenzívne spolupracovať s pacientom pri zložitej alebo veľmi jemnej pohybovej činnosti • dôležitá je aj psychika pacienta/klienta. Potrebné je pacienta neizolovať, ale integrovať ho do skupiny, pretože prekonanie psychických bariér je rovnako dôležité ako vytvorenie pohybových predpokladov • u detí, predovšetkým s ťažším zdravotným postihnutím, sa väčšinou vykonáva individuálne cvičenie. aby ich okolie nerušilo a neodvádzalo ich pozornosť 64 65 66 23 SKUPINOVÉ CVIČENIE • Malá skupina, tzv. skupinka. Tvorí ju väčšinou 3-6 pacientov. Pacienti cvičia jednotný alebo skoro jednotný program. Fyzioterapeut môže sledovať, ako jednotlivé cviky vykonávajú, prípadne ich usmerňovať, opravovať chyby. • Výhody skupinového cvičenia: • priaznivý vplyv kolektívu na jedinca • psychická podpora • motivácia pacienta pri udržaní výkonu s ostatnými cvičiacimi pacientmi • V rámci súťaženia jednotlivých pacientov je pri tomto type cvičenia dôležité myslieť aj na nepriaznivý vplyv — najmä u starších a slabších jedincov hrozí presilenie, čím sa môže poškodiť zdravotný stav. • U skupiny jedincov, ktorí sa nedajú strhnúť súťažou, hrozí, že sa budú cítiť vyradení, čo na nich môže pôsobiť depresívne. • Pri cvičení v skupinkách je dôležitý: výber vhodných pacientov  rovnakého alebo podobného veku s rovnakou alebo podobnou diagnózou (do úvahy treba vziať aj vedľajšie diagnózy v prvom rade u geriatrických pacientov), s približne rovnakou zdatnosťou dostatok priestoru pre každého pacienta (volí sa v každej polohe — či už ide o cvičenie v stoji, sede, podpore kračmo, ľahu a i.) • Cvičením v skupinkách sa pestuje kladný vzťah ku kolektívu a využíva sa aj priaznivý vplyv kolektívu na jedinca Cvičenie vo dvojiciach • Vykonáva sa vtedy, keď už pacienti/klienti v skupinke zvládli nácvik jednoduchších požadovaných úkonov. • Dvojice si na základe zamerania ich cvičenia môžu pomáhať napríklad kladením odporu. • Súťaživosť je prítomná aj pri tomto type cvičenia, predovšetkým pri výkone, preto treba pri výbere zohľadňovať približný vek, hmotnosť, celkovú zdatnosť, typ a stav postihnutia pacienta a na základe týchto atribútov vytvoriť jednotlivé vyhovujúce dvojice. 67 68 69 24 Výhodou cvičenia vo dvojiciach • že sa pacienti naučia navzájom na sebe pozorovať pohyb, ktorý vykonávajú a korigovať jeho priebeh, tým sa spresňuje predstava pacienta/klienta o pohybe, jeho realizácii a chybách, ktoré môžu byť pri pohybe prítomné. Veľká skupina • Tvorí ju väčšinou skupina 6-15 pacientov. • Cvičí sa napríklad formou rannej rozcvičky alebo kondičného cvičenia najčastejšie v telocvičniach; v rehabilitačných ústavoch odborných liečebňach, kúpeľných zariadeniach, psychiatrických liečebniach, domovoch sociálnych služieb a iných zariadeniach. Kondičná príprava • plní dve úlohy — zdokonaľovanie všestranného pohybového základu a rozvíjanie špeciálnych pohybových schopnosti • pohybová schopnosť je relatívne samostatný súbor • štruktúru týchto predpokladov človeka na vykonanie pohybovej činnosti vyžadujúcej plnenie konkrétnych pohybových úloh • štruktúru týchto predpokladov tvoria somatické, funkčné, pohybové a psychické predpoklady človeka. Pohybové schopnosti sú podmienené geneticky, ale formované aj vplyvom prostredia, v ktorom človek žije a vyvíja sa • okrem toho pôsobí na úroveň a možnosti rozvíjania pohybových schopnosti človeka jeho zdravotný stav, vek, pohlavie, životospráva a ďalšie činitele, ktoré sa musia brať do úvahy 70 71 72 25 Ku kondičným schopnostiam patria • silové, vytrvalostné a rýchlostné schopnosti a flexibilita Ku koordinačným schopnostiam patria • rovnovážne, reakčné, orientačné a rytmické schopnosti, schopnosť kombinácie pohybov a prispôsobovanie pohybov pri zmenených podmienkach. • Pri skupinovom cvičení sa veľmi často využíva hudba, ktorá môže mať efekt zvukové kulisy. Môže byť pokojná, pomalá. Využíva sa najmä pri cvičeniach relaxačných, (uvoľňujúcich, pri cvičeniach, ktoré sa vykonávajú v pomalom tempe, alebo na druhej strane). 73 74 75 26 5 Kondičná kinezioterapia Kondičná kinezioterapia • Je zameraná ma celkovú aktiváciu pacienta, na zvýšenie telesnej zdatnosti a výkonnosti, prípadne na udržanie fyzickej kondície organizmu. • Je najdostupnejšou formou skupinového alebo individuálneho cvičenia v nemocniciach, liečebných a kúpeľných zariadeniach, domovoch dôchodcov a ústavoch soc. starostlivosti. Úlohy kondičnej kinezioterapie zamedziť vzniku komplikácií — napríklad svalová atrofia, obmedzenie pohyblivosti v nepostihnutých kĺboch, tonická zápcha a podobne prispieť k zvýšeniu látkovej premeny a fyzickej zdatnosti organizmu urýchliť regeneračné a reparačné procesy zmenšiť psychickú traumu pri ťažších ochoreniach alebo úrazoch; odpútať chorého od nemocničného prostredia 76 77 78 27 Ciele kondičnej kinezioterapie udržiavanie a zvýšenie telesnej zdatnosti a výkonnosti udržiavanie, prípadne zvýšenie pasívneho rozsahu pohyblivosti udržiavanie a zvýšenie úrovne aktívnej pohyblivosti, svalovej sily, vytrvalosti, rýchlosti podpora činnosti srdca, krvného obehu, dýchania precvičenie častí tela nepostihnutých chorobou; priaznivé ovplyvnenie psychiky pacienta podpora adaptačných mechanizmov na novovzniknutú situáciu ochorenia, pripadne rekonvalescencie prevencia vzniku svalovej nerovnováhy, ktorá vzniká skrátením predovšetkým posturálnych svalov a oslabením najmä fázických svalov podpora fyziológie všetkých funkcií ďalších orgánov Kondičné cvičenia zahrnujú celkové cvičenia, pri ktorých je do činnosti zapojená prevažná časť svalov celého tela, a cvičenia, ktoré sú analyticky zamerané na vybrané svaly Kondičná kinezioterapia • KK- cvičenia sa podobajú na tie čo pacient pozná, využívajú sa jeho doterajšie skúsenosti. • Cvičebná jednotka KK môže byť zameraná na vytrvalosť, rozsah pohyblivosti, rýchlosť, obratnosť koordináciu, rovnováhu, prispôsobená aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta, typu ochorenia a jeho veku. • KK zamerané na zvýšenie fyziologických funkcií, - aktiváciu KVS, RS a na zvýšenie metabolizmu. • Zaťaženie sa postupne zvyšuje na 60% max. záťaže, čo sa hodnotí meraním pulzovej frekvencie ( 220 – vek, 180- vek) v strednom veku sú hodnoty 140-160 pulzov za min. Kontraindikácie kondičnej kinezioterapie • Ťažký zdravotný stav • Veľká strata krvi • Stav po otrase mozgu • Teplota, bolesť zvyšujúca sa pohybom • Možnosť vzniku krvácania pri pohybe, nebezpečenstvo embólie a šokový stav 79 80 81 28 Skupiny pri KK • I. skupina: cvičenia v ľahu na posteli ( chorí s relatívnym pokojom na posteli) • II. skupina: pacienti cvičia v ľahu a v sede. Väčšina cvikov sa však realizuje v sede s miernym zaťažením • III. skupinu tvoria pacienti, takže cvičenie môžu vykonávať vo všetkých polohách. Cvičenie je zamerané na získanie celkovej kondície • Cvičenie je zamerané na získanie celkovej kondície. • KK je možné zaradiť ako rannú rozcvičku u pacienta pripútaného na posteľ. • Je možné zaradiť ho aj ako cvičebnú jednotku v priebehu denného režimu. • Kondičné cvičenia sa môžu vykonávať na chodbách, v telocvični, vonku (v záhrade, na ihrisku). • Za priaznivého počasia sa cvičí pri otvorenom okne. Ranné cvičenie nemá trvať dlhšie ako 10 minút. • Počas dňa je dĺžka cvičebnej jednotky približne 20 až 30 minút. cvičiť sa môže pri určitom rytme, s hudbou (bubon, metronóm, magnetofón, CD-prehrávač). Cvičenie musí byť sprevádzané melodickým hlasom fyzioterapeuta. Cviky vyžadujú prirodzené zosilnenie a zoslabenie hlasu, zrýchlenie a spomalenie tempa — teda určitú techniku prednesu. • Kondičné cvičenie si vyžaduje prípravu, pretože telo je potrebné systematicky precvičiť, ale aj vhodne voliť výraz pre vybraný cvik a stavbu vety (povely). • Fyzioterapeut vychádza zo základných jednoduchých gymnastických cvikov, vzhľadom na vek chorých a typ ochorenia z nich potom vyberá. • Pri výbere cvikov sa fyzioterapeut musí vyvarovať veľkých zmien polôh a rýchlych pohybov (napr. zo sedu do stoja), predklonov a cvikov, ktoré by pacienti nedokázali urobiť. • Fyzioterapeut musí svojím vystupovaním navodiť vhodnú atmosféru, vyvolať záujem o cvičenie. Jednotvárne používanie hlasu a stále rovnako volené slová uspávajú. Fyzioterapeut preto používa striedavo počítanie: raz — dva, hore — nádych, dole — výdych, vľavo — vpravo a podobne. 82 83 84 29 • Cviky musia byť pestré a treba ich meniť. Na spestrenie cvičenia je možné použiť rozličné pomôcky, náradie a náčinie (napr. zložené uteráky, paličky, činky, tyče a pod.). • Každý cvik sa opakuje približne 10—12-krát. Dôležité je sledovať reakcie pacientov a podlá toho upraviť cvičenie a rytmus. • Fyzioterapeut sa riadi podľa najmenej schopného jedinca. Ak sa zjavia nepriaznivé reakcie, ako sú: potenie, bledosť, dýchavica, cvičenie sa preruší. Znovu sa pokračuje až po doznení nepriaznivých príznakov. • Kondičné cvičenie sa organizuje najmä v skupinkách a skupinách. Aby sa dosiahla žiadaná intenzita cvičenia, využíva sa emocionálnosť takéhoto cvičenia a prirodzená tendencia k súťaživosti. • Pri zvyšovaní emocionálnosti a súťaživosti musí byť fyzioterapeut viac opatrný na rozdiel od realizácie kondičných cvičení u zdravých jedincov. Stavba kondičnej cvičebnej jednotky • úvodná časť — počas nej sa pacient pripraví na telesnú záťaž; • hlavná časť — je zameraná na splnenie cieľov cvičebnej jednotky; • záverečná časť — počas nej sa fyziologické funkcie vracajú na východiskovú úroveň a umožňujú prechod k ďalším činnostiam denného režimu. 85 86 87 30 Všeobecné zásady kondičných cvičení • kondičné cvičenia sa vyberajú podľa funkčného stavu pacienta, typu ochorenia, veku a pohlavia pacienta, indikácií a kontraindikácii • záťaž sa stupňuje podľa individuálnych možnosti pacienta. Dôležitý je aj správny výber cvičení, postupnosť ich aplikácie, správna demonštrácia cvičenia a vhodný slovní opis • cvičenia sa vykonávajú pomalým tempom s dôrazom na presnú východiskovú polohu • Pohyby sa vykonávajú v plnom rozsahu pohyblivosti v kĺbe a vo všetkých fyziologických smeroch Kondičné cvičenia na posteli • 1. Dýchacia gymnastika s uplatnením rozličných typov statického dýchania a vybranými cvičeniami dynamického dýchania. • 2. Cvičenia na udržanie pohyblivosti nepostihnutých časti tela. Precvičovanie sa začína od distálnych kĺbov, postupne sa prechádza k cvičeniam kĺbov. U pacientov sa zaraďujú cvičenia na uvoľnenie skrátených svalov a oslabených svalových skupín. Pri reedukácii sa môžu používať izometrické či cvičenia. 3. Na záver sa realizujú cvičenia na celkové uvoľnenie a dýchacia gymnastika. Kondičné cvičenia u detí • u detí sa zaraďujú prvky s veľkou motiváciou • cvičenie v tejto skupine pacientov je zamerané predovšetkým na vytrvalosť a silu, rozvoj koordinácie, rovnováhy • cvičenia vytrvalostného charakteru s prísnym dodržiavaní stupňovaného zaťaženia sa zaraďujú u starších detí 88 89 90 31 Kondičné cvičenie u imobilizovaných pacientov a seniorov • U starších alebo dlhšie imobilizovaných pacientov treba myslieť na to, že väčším zaťažením možno pacienta poškodiť. • Preto je dôležité sústrediť sa viac na prevenciu skracovania svalov a obmedzenia pohyblivosti, atrofie, hypofunkcie svalov, utlmenie pohybových návykov (ako chôdze, manuálnych činností a podobne). U týchto pacientov sa zníženie schopnosti produkovať silu prejaví tým, že nevládzu realizovať bežné, ale ani základné výkony (udržať sa vzpriamene v stoji, sede, chodiť po schodoch nahor aj nadol, do kopca, z kopca a podobne). • Pri zostavovaní kondičného cvičenia sa musí rešpektovať i druh ochorenia — napríklad pri postihnutí hrudníka a jeho orgánov treba myslieť aj na zníženú ventiláciu a oslabený brušný lis, čo má nepriaznivý vplyv na kardiovaskulárny, dýchací a tráviaci systém. Ranná rozcvička • Okrem aktivácie somatických fyziologických dejov má význam aj pre aktiváciu psychických funkcií, čo má pre pacienta mimoriadny význam. Je to cvičenie nenáročné na pomôcky. • Pri cvičení sa môžu využiť bežné predmety, ktoré sú dostupné v nemocničnom alebo domácom prostredí (napr. stolička, uterák a pod.), alebo náročnejšie pomôcky, ak sú k dispozícii (fitlopty, činky, medicimbal, lavičky, švihadlo a pod.). Cieľ rannej rozcvičky • Cieľom rannej rozcvičky je : aktivácia pacienta a jeho príprava na absolvovanie rozličných procedúr čí špeciálneho cvičenia počas dňa zvýšenie úrovne vnímania pacienta, na zvýšenie úrovne nervovo-svalovej funkcie a na oživenie vitálnych funkcií pôsobiť významne nielen na fyziologické funkcie človeka, ale aj na jeho psychický stav vstupom do celodenného programu prijemných i nepríjemných výkonov, procedúr, ale i vyšetrení, testovania, špeciálneho cvičenia a podobne 91 92 93 32 Ranná rozcvička pacienta pripútaného na posteľ • U pacientov, ktorí majú postihnuté končatiny, sa do rannej rozcvičky zaraďujú všetky typy statického dýchania, ako aj vybrané prvky dynamického dýchania, ktoré treba prispôsobiť diagnóze a aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta. • U pacientov po brušných a hrudníkových poraneniach či operačných výkonoch treba pri zaradení dýchacích cvičení postupovať opatrne, prísne podľa indikácie. Preťahovaním tela a jeho časti v smere dlhých osi sa aktivujú svaly trupu (najmä chrbtové) a končatín. • U ležiacich pacientov je rozcvička často jedinou formou cvičenia, ktoré má zlepšiť jeho kondíciu. • Všetky cviky sa robia pomalým tempom, udržiava sa pohyblivosť vo všetkých kĺboch a vo všetkých fyziologických smeroch. Zabudnúť sa nesmie ani na drobné kĺby rúk a nôh a rotačné pohyby. • Fyzioterapeut zostaví cvičebnú jednotku podľa toho, či sa pacient môže na posteli posadiť, otočiť. • Dôležité je vyhýbať sa polohám, ktoré sú vzhľadom na postihnutie nepriaznivé, pri ktorých má pacient bolesti a podobne. Cviky treba voliť tak, aby sa priveľmi často neopakovali, aby na seba nadväzovali. • Rovnako ako pri každom cvičení je aj pri realizácii rannej kondičnej cvičebnej jednotky dôležitá úprava prostredia, v tomto prípade postele, a to tak, aby mal pacient dosť miesta pri cvičení, aby mu nehrozilo poranenie (napr. zhodením predmetov z okolia a pod.). • Samozrejmosťou by malo byť i dobré vetranie miestnosti, v ktorej sa kinezioterapia realizuje. Ranná rozcvička chodiacich pacientov • Ranná rozcvička chodiacich pacientov je zvyčajne zameraná len na aktiváciu. Ostatné úlohy sa plnia v špeciálnom kondičnom cvičení. • Chodiaci pacienti môžu cvičiť priamo v izbe, na chodbe, v telocvični na oddelení kde ležia, môžu dochádzať na fyziatrickorehabilitačné oddelenie, prípadne využívajú priestranstvá vonku (záhradu, dvor, ihrisko a pod.) • Do programu rannej rozcvičky patria najmä dýchacie cvičenia, ktorými sa pacient pripravuje na ďalšiu činnosť v priebehu dňa. • Keďže ide o pacientov, ktorí majú viac možností sa pohybovať, z dýchacích cvičení sa využívajú najmä dynamické prvky spojené s pohybmi končatín a trupu. 94 95 96 33 • Cvičenia zamerané na aktiváciu svalov fyzioterapeut smeruje najmä na svaly pozdĺž chrbtice, svaly ovládajúce pletenec hornej končatiny a bedrový kĺb, ako aj menšie kĺby končatín. • Pri cvičení treba striedať napätie svalov rozličného stupňa s uvoľnením. Cvičiť sa začína pomalým tempom, ktoré sa stupňuje. Cviky, ktoré sa vykonávajú do plnej extenzie, sa len doťahujú. Až po takejto príprave a uvoľnení kĺbov sa opatrne prechádza na švihové pohyby, ak ich fyzioterapeut zaradil do rannej rozcvičky. 97 98 99 34 6 Pohyb, typy pohybov a ich mechanika Pohyb • Je zložitý dej (fyzikálneho, mechanického, biomechanického či kineziologického). • Pohyb človeka sa líši od pohybu neživých hmotných objektov tým, že má vlastný vnútorný zdroj sily. Odlišuje sa však aj tým, že je teleologicky (z gréc. usmernený, účelný) riadený, aby sa dosiahol určitý zamýšľaný cieľ. • Kineziológia- veda o pohybe. Vykonávanie pohybu • Zabezpečujú 2 systémy  systém, ktorý zabezpečuje dodávku energetických látok, kyslíka, enzýmov, hormónov atď., ako aj odstraňovanie splodín, ktoré vznikli počas pohybu pri látkovej premene. Tento systém tvoria najmä vnútorné orgány a koža;  systém, ktorý sa označuje ako vlastný pohybový systém — tvoria ho kosti, kĺby, svaly väzy a časť nervového systému. • Systémy riadi CNS • Pri nečinnosti sa znižuje výkonnosť systémov • Pohyb i nečinnosť pri dlhšom trvaní spôsobujú na organizme aj tvarové zmeny (atrofiu, hypertrofiu atď.) 100 101 102 35 Typy pohybov • Pasívny pohyb – pôsobením vonkajšej sily • Reflexný pohyb – reakcia na podnet (bolestivý, vyvolávanie reflexov použitím neurologickéh0 kladivka alebo dráždením reflexných bodov) • Aktívny pohyb- vlastnou aktivitou Aktívny pohyb • Akívny pohyb vykonáva sval. • Umožňujú ho kosti spojené kĺbmi. • Riadi ho nervový systém a kardiorespiračný systém mu dodáva energiu. • Keďže svaly a ich úponové šľachy majú svoje propfioreceptory, nie sú len výkonným a pohybovým orgánom, ale podieľajú aj na jeho riadení. • Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou svalu je svalové vlákno, ktorého myofibrily - aktin a myozín - spôsobujú svojou aktivitou skrátenie" svalu svalovú aktivitu – pohyb. Skupiny svalov zúčastňujúce sa pohybu • Na pohybe sa vždy zúčastňujú tri protismerne pôsobiace skupiny svalov: • agonisty - skupina svalov, ktoré pôsobia v smere očakávaného pohybu, • antagonisty — svaly, ktoré pôsobia v protichodnom smere, • synergisty — tzv. pomocné svaly, ktoré majú pomocnú a stabilizačnú funkciu. 103 104 105 36 Motorická jednotka • Je to komplex zložený z motoneurónu a skupiny svalových vláken, ktoré sú touto nervovou bunkou inervované. • Ak sa vzniknutý vzruch — nervové podráždenie - prenesie z nervovej bunky na sval, vzniká svalová kontrakcia. Podľa vzájomného pomeru sily svalu a sily pôsobiacej proti svalovej sile môžu nastať tri situácie: Ak je sila svalu väčšia ako protisila (napr. gravitácia), vzniká skrátenie jeho dĺžky, pričom jeho odstup a úpon sa priblížia k sebe - vznikne tzv. koncentrický pohyb. Sval sa teda bude pri aktivite skracovať a pohyb sa bude vykonávať v smere jeho ťahu; Ak je vonkajšia sila väčšia, sval ju svojou silou neprekonáva, len spomaľuje svoje predlžovanie (brzdenie padajúcej končatiny), odstup a úpon svalu sa od seba pomaly vzďaľujú — vzniká tzv. excentrická aktivácia, excentrický pohyb. Pohyb sa vykonáva v smere ťahu protisily; sval sa aktivuje, ale vonkajšia sila mu nedovolí skrátiť sa. Sval vyvinie určité napätie, ale nemení svoju dĺžku — izometrická aktivita (nie pohyb). Pri dlhšie trvajúcej izometrickej aktivite svalu trpí jeho krvné zásobovanie, vzniká hypoxia svalu, preto je dôležitá jeho následná dostatočná relaxácia. Pohyb, pri ktorom by sa počas celej aktivity svalu udržalo rovnako veľké napätie svalu — izotonická akcia svalu, je v prirodzených podmienkach nereálny; 106 107 108 37 • Na začiatku pohybu je svalové napätie najprv vyššie a v priebehu pohybu sa mení so zmenou utilizácie (využitia) jeho sily. Preto sa hovorí skôr o izokinetickom pohybe. Formy aktívneho pohybu • aktívny asistovaný pohyb - aktívny pohyb s pomocou - Používa sa pri slabých svaloch ktoré nie sú schopné vykonať pohyb v plnom rozsahu, alebo pri pohybe vzniká substitúcia a masová kontrakcia svalov. • Pomoc (fyzioterapeuta) uľahčuje ich odstránenie a nácvik tzv. čistých pohybov. Ak si pacient pomáha sám druhou — zdravou končatinou ide o tzv. autoasistovaný pohyb. • Jednoduchý aktívny pohyb vykonáva sval, ak pracuje iba vlastnou silou sily alebo odporu. Prekonáva iba hmotnosť pohybovanej časti proti účinku gravitácie bez vonkajšej sily (3. st. svalového testu podľa Jandu). ide o jednoduchý • Aktívny pohyb s odľahčením – sval je schopný previesť plný rozsah pohybu bez prekonávania účinku gravitácie ( 2. st. svalového testu). Odľahčenie zabezpečí: terapeut svojimi rukami,  záves,  hladká podložka, voda a pod. 109 110 111 38 • Aktívny rezistovaný pohyb - sa využíva na výcvik svalovej sily pri svaloch silnejších ako 3. st. svalového testu. Rezistenciu (odpor) je možné vytvárať: rukou — manuálny odpor je individuálny, citlivo regulovateľný, ale aj neekonomický, zaťažuje fyzioterapeuta, niekedy je však nevyhnutný (napr. pri PNF-technike); tiažou samého pohybového segmentu alebo odporom inej časti tela  autorezistencia (napr. tlak dlaní proti sebe, odťahovanie zakvačených prstov rúk); tiažou závažia; elastický odpor rozličných pomôcok (pružiny, guma, lopta atď.); odpor vody. Účinky aktívneho pohybu • Aktívny pohyb má na organizmus rozličné účinky, ktoré možno rozdeliť na miestne, alebo tzv. špecifické a celkové, nešpecifické. • Okamžité účinky, ktoré nastávajú pri každom pohybe: • zvýšenie dráždivosti svalu. • Už v príprave na pohyb sa zvyšuje dráždivosť svalov, ktorá trvá počas celej aktívnej činnosti aj určitý čas po nej, až kým sa sval neunaví. • Cieľom je získať pohotovosť k práci a obratnosť. • V praxi sa využíva vo forme rozcvičiek. • Zvýšená dráždivosť svalov je vyvolaná facilitáciou — stimuláciou motorických buniek z CNS. • Zlepšenie výživy svalu. Pri svalovej práci stúpajú požiadavky na prísun kyslíka a energetických látok do svalu, čo je zabezpečené vazodilatáciou ciev v svaloch a otváraním artériovenóznych spojov. • Zvyšuje sa aj odtok venóznej krvi a lymfy, aby sa zlepšilo odplavovanie splodín metabolizmu. • Prekrvenie svalu riadi vegetatívny nervový systém, preto aj svalový výkon závisí od stavu tohto systému. Prekrvenie svalu sa zhoršuje pri izometrickej práci, pre zvýšený tlak vnútri svalu, ktorý zabraňuje odtoku žilovej • Sval preto dlhšie vydrží prácu izotonickú (izokinetickú) ako izometrickú. Ak pracuje s prestávkami, podstatne sa predĺži jeho schopnosť pracovať. 112 113 114 39 • Vznik tepla. Pri metabolizme látok v svale sa uvoľňuje veľa tepelnej energie. Sval premieňa 25—35 % dodávanej energie na pohyb a zvyšok energie premieňa na teplo. Zo svalovej práce vzniká asi 40 % všetkého tepla v organizme. Viac tepla vzniká pri izotonickej ako pri izometrickej práci. Odovzdávanie tepla zabezpečuje krvný obeh. Aktívny pohyb je dôležitým prvkom termoregulačných mechanizmov človeka. • Únava svalu - je závislá od jeho krvného zásobovania, spotreba kyslíka a energetických látok prevyšuje možnosti krvného zásobovania, v svale vzniká zvýšené množstvo kyslých produktov (kyselina mliečna), ktoré krvný obeh svalu nestačí odvádzať. V svale vzniká kyslá reakcia, ktorá zabraňuje relaxácii svalových vláken. Svaly sú tvrdé a pacient v nich pociťuje nepríjemný až bolestivý pocit. Okrem toho sa únava prejaví poklesom svalovej sily, spomalením svalovej práce, nedokonalou relaxáciou, nepresnosťou pohybov a chvením svalu. Účinky opakovaného pohybu • Hypertrofia svalu. Vzniká len v svale s nenarušenou inerváciou. Hypertrofiou sa myslí zväčšenie objemu svalu, ktoré je spôsobené zmnožením jeho aktívnej zložky, t. j. svalových vláken. • zväčšuje množstvo aktomyozínu, t. j. myofibríl v svale - Pri namáhavej práci alebo silových cvičeniach s veľkým rozsahom pohybu. Ich zmnoženie v svale sa uskutočňuje na úkor sarkoplazmatickej zložky. Najprv sa teda mení pomer týchto dvoch zložiek, až neskôr vzniká hypertrofia svalu, ktorá sa označuje ako aktín - myozínová. Druhý typ hypertrofie je charakterizovaný zmnožením sarkoplazmy, na ktorej spočíva trofická funkcia svalového vlákna. Nazýva sa sarkoplazmatická hypertrofia. Vzniká pri práci ktorá sa vykonáva dlho a s malou silou. • Zmnoženie krvných kapilár - pri opakovanej svalovej záťaži a zlepši sa aj jeho výkon. • Mohutnejšia vrstva kortikális - Na kostiach zmohutnejú svalové úpony. • Predĺženie ligament. • Zdokonalenie riadiacej činnosti CNS. • Biochemické zmeny pri dlhšie trvajúcej práci svalu- anaeróbnu. 115 116 117 40 Nešpecific ké celkové účinky aktívneho pohybu • Intenzívny pohyb vyvoláva zmeny funkcie všetkých systémov. Pri pravidelnom opakovaní dokonca zmena funkcie i tvaru rôznych orgánov. Ak sa pohyb prestane vykonávať, tak sa funkcia i tvar vracajú vracajú do pôvodného stavu. • Zmeny. ktoré v organizme vyvoláva jednorazový pohyb, sa označujú ako reakcia na pohyb. • Zmeny. ktoré vznikajú v organizme po pravidelnom opakovaní pohybu, sa označujú ako adaptácia na pohyb. Účinky akívneho pohybu na jednotlivé systémy • Nervový systém Riadiaca činnosť nervového systému sa zdokonaľuje opakovaním. Pravidelný pohyb sa vyhodnocuje, či bol správne vykonaný. Vznikajú dynamické strereotypy; pohyby sú presnejšie. Pohyb primeranej intenzity uskutočňovaný vhodnou formou, vyvoláva aj pozitívne odozvy v psychickej sfére — dobrú náladu, optimistické nastavenie.  Preťaženie pohybom však môže vyvolať negatívne emócie spojené s celkovou únavou. • Endokrinný systém.  Každý pohyb má charakter stresu, preto vyvoláva stresovovú reakciu organizmu, ktorá sa prejavuje zvýšenou aktivitou celého endokrinného systému. 118 119 120 41 • Kardiovaskulárny systém (KVS). Zvýšená spotreba kyslíka a ostatných látok prinášaných do svalu krvou musí byť zabezpečená zvýšenou činnosťou KVS. Pri pravidelnej opakovanej záťaži sa zväčšuje pulzový objem. Adaptovaní ľudia od začiatku práce zabezpečujú zvýšené požiadavky na cirkuláciu najskôr zvýšením pulzového objemu neskôr zvyšujú frekvenciu srdca. Neadaptovaní jedinci hneď od začiatku pracovného výkonu zvyšujú frekvenciu, pulzový objem sa zväčší len málo. • Pulzová frekvencia má pri záťaži 3 štádiá: úvodné — prejavuje sa prudkým vzostupom pulzu,  fáza vyrovnania — pulz sa ustáli na určitej výške, následná fáza — po skončení práce nastane prudký pokles pulzu. • Pri práci nastáva rozdelenia krvi v jednotlivých orgánoch. Znižuje sa prekrvenie obličiek a tráviacich orgánov, na začiatku práce i v koži. Zvyšuje sa prekrvenie svalov a pri dlhšom trvaní práce aj kože. • Krvný tlak (TK) v prvých sekundách práce mierne stúpa úmerne námahe, najmä je spojená aj s psychickým vypätím. Pri únave sa začína TK znižovať. Pri adaptácii n prácu býva vzostup tlaku pomalší. • Dýchací systém. Pri malej záťaži sa dýchacie pohyby najskôr prehlbujú, až neskôr zrýchľujú. Súčasne sa zväčšuje aj dychový objem. Bránica sa podlieha na dýchacích pohyboch viac pri práci ako v pokoji. 121 122 123 42 • Tráviaci systém. Namáhavá práca má nepriaznivý vplyv na sekréciu tráviacich štiav najmä v žalúdku. Ak sa práca vykonáva krátko po najedení, útlm sekrécie spolu so znížením prietoku krvi v tráviacom systéme spôsobuje pri práci nevoľnosť. • Uropoetický systém – pri nízkej záťaži vzniká spočiatku čiastočné zníženie filtrácie obličkami, pri ťažkej práci sa filtrácia výrazne zmenší. • Koža a termoregulácia. Pri práci na začiatku vzniká vazokonstrikcia v koži, čo spôsobí vyplavenie značného množstva krvi a jej presun do svalov. • Počas trvania práce sa tvorí teplo úmerné jej intenzite a telo sa ho potrebuje zbaviť. • Do kože priteká teplejšia krv zo svalov, v koži sa ochladí a vracia sa k svalom a vnútorným orgánom. • Vazodilatácia ciev v koži spôsobuje ochladzovanie krvi. Ak na chladenie nestačí vazodilatácia nasleduje potenie. 124 125 126 43 Účinky aktívneho pohybu Miestne špecifické Okamžité účinky pohybu Účinky opakovaného pohybu Zvýšenie dráždivosti svalov Zlepšenie výživy svalu Vznik tepla svalu Únava svalu Hypertrofia svalu Zmnoženie krvných kapilár Zmohutnenie vrstvy okostice a svalových úponov Zmohutnenie/predlženie ligamentov Zdokonalenie činnosti nervového systému Biochemické zmeny Celkové — nešpecifické Účinky aktívneho pohybu na jednotlivé systémy Nervový systém Endokrinný systém Kardiovaskulárny systém Dýchací systém Tráviaci systém Uropoetický systém Koža a termoregulácia Reakcia na pohyb — zmena vyvolaná jednorazovou aktivitou Adaptácia na pohyb — zmeny vznikajúce po opakovanom pohybe Pasívny pohyb • Deje sa bez aktívnej účasti svalov, ktoré určitým segmentom pohybujú. Vykonáva ho vonkajšia sila napr: • Gravitácia • Druhá osoba • Pacient sám pomocou zdravej časti tela Cieľ pasívneho pohybu udržať voľnosť pohybu v kĺbe, resp. zväčšiť existujúci malý rozsah; uvoľniť obmedzenú pohyblivosť stimulovať proprioceptívnu signalizáciu z receptorov pohybu uložených v sval zlepšiť cirkuláciu a lymfy v pohybovanej časti (zníženie opuchov, prevencia spomaliť vznik atrofií (pri denervácii svalu) a pri nácviku hlbokej citlivosti (polohocitu 127 128 129 44 Druhy pasívneho pohybu Jednoduchý pasívny pohyb Pasívny pohyb s uvedomením Pasívne pohyby v predstave Pasívny redresný pohyb Kĺbna vôľa a mobilizácia kľbu Jednoduch ý pasívny pohyb • Jednoduchý pasívny pohyb. Vykonáva sa pomocou vonkajšej sily - rukami terapeuta pomocou vlastnej pacientovej zdravej časti tela alebo prístroja. • Svaly pohybovanej časti sú iba naťahované a na pohybe sa nezúčastňujú. Postup Začína sa na distálnych kĺboch končatín. Centrálnejšia časť sa fixuje rukou vhodným uchopením a druhou rukou sa vykonáva pohyb pacientovou periférnejšou časťou tela. Pohyb sa vykonáva vo všetkých fyziologických smeroch v plnom rozsahu asi 10-krát. Takýmto spôsobom sa postupne precvičujú všetky kĺby v každej rovine. 130 131 132 45 Pasívny pohyb s uvedomení m • Je to typ pasívneho pohybu, ktorý vykonáva fyzioterapeut istou časťou tela bez aktívnej pacientovej účasti, ale s jeho plným sústredením sa na pohyb s cieľom uvedomovať si niektoré okolnosti súvisiace s vykonávaným pohybom. • Pacient sa usiluje vnímať polohu a pohyb končatiny bez kontroly zraku. Postup Fyzioterapeut pacientovi ukáže, aký pohyb sa bude vykonávať. Ukáže mu jeho sval, ktorý by mal určitý pohyb vykonať, jeho odstup, priebeh a úpon. Potom sa pomaly vykoná pasívny pohyb v plnom rozsahu a cvičiteľ vyzve pacienta, aby sa snažil predstaviť si, že tento pohyb vykonáva sám, aktívne. Ak je druhá končatina zdravá, pacient s ňou súčasne vykonáva aktívne ten istý pohyb. Takýto pasívny pohyb sa využíva pri poruchách inervácie svalov. Pasívne pohyb s predstavou • Na pasívne pohyby s uvedomovaním nadväzujú pasívne pohyby s predstavou, pri ktorých sa pacient v predstave usiluje inervovať končatinu. • Pri elektromyografickej (EMG) analýze činnosti takýchto svalov sa ukázalo, že aj keď nenastal viditeľný pohyb ani viditeľná zmena svalového napätia, sama predstava pohybu a úsilie o inerváciu vyvolali určitú základnú aktivitu v svaloch, ktorá sa odrazila na EMG-krivke. • Pasívne pohyby s uvedomovaním a predstavou si vyžadujú dobrú spoluprácu pacienta s primeraným intelektom, ktorý je schopný a ochotný zúčastňovať sa na svojej liečbe aj takýmto spôsobom. 133 134 135 46 Pasívny redresný pohyb • Ide o jednoduchý pasívny pohyb doplnený využívaním sily • Cieľom je napraviť chybné postavenie v kĺbe, uvoľniť obmedzenú pohyblivosť. Realizovať ho možno aj pri kontraktúrach. • Pri redresnom pohybe nie je možné vyhnúť sa určitej bolesti, preto by ho mali fyzioterapeuti využívať čo najmenej a nahrádzať ho menej bolestivými metódami pohybu (napr. postizometrickou relaxáciou — PIR). Postup V postihnutom kĺbe sa vykoná jednoduchý pasívny pohyb až po hranicu, kde je cítiť pružný odpor. Vtedy fyzioterapeut pomaly zvýši silu, ktorou pohyb vykonáva. Dosiahne sa tak ešte niekoľko stupňov pohybu. V tejto polohe, ktorá je určená momentálnym napätím tkanív alebo bolesťou, sa pohybovaná časť drží ešte 5-10 sekúnd. Potom fyzioterapeut pohybovanú časť pomaly uvoľni, nechá ju chvíľu relaxovať a postup sa opakuje. V prípade, že pacient si vykoná pohyb sám ide o autoredresný pasívny pohyb. Kĺbová vôľa a kĺbová pohyblivos ť • „joint play“ a mobilizáciu kĺbu je pohyb, ktorý sa vykonáva v rámi latero-laterálneho posunu, ventrodorzálneho posunu, rotácie a perovacie pohyby v kĺbe. • Kĺbna vôľa má skôr diagnostický význam. Mobilizáciu kĺbu je už pasívny terapeutický pohyb na uvolnenie kĺbnej pohyblivosti. 136 137 138 47 Postup • Jednou rukou sa fixuje proximálny pohybový segment a druhou sa vykonávajú pasívne pohyby priľahlou distálnejšou časťou. • Platí zásada, že pasívny pohyb sa vykonáva vždy len v jednom kĺbe! Účinky pasívneho pohybu • Svaly: Sval, ktorý nie je schopný vykonávať aktívnu kontrakciu, sa prispôsobuje dĺžke, ktorú momentálne zaujíma. Znižuje sa v ňom prietok krvi, svalové vlákna atrofujú, nastáva útlm proprioceptorov. • Ak takýto stav pasivity trvá dlhšie, nastáva fibrózna prestavba svalu, sval sa skracuje a atrofuje. • Pasívny pohyb pôsobí proti týmto nepriaznivým následkom vynúteného pokoja pasívnym mechanizmom, ale aj reflexným mechanizmom. Reflexný účinok sa dosiahne pri pasívnom naťahovaní a relaxácii svalu, čim sa zároveň dráždia svalové proprioceptory, z ktorých následne vychádzajú centripetálne (dostredivé) impulzy stimulujúce centrálnejšie časti nervového systému. Nervový systém Okrem svalových proprioceptorov sa pasívnym pohybom dráždia aj proprioceptory v kĺboch, kĺbových puzdrách, šľachách, ako aj exteroceptory uložené v koži. Pasívny pohyb provokuje množstvo signálov smerujúcich z periférnych tkanív do CNS. Odpoveďou na tieto aferentné impulzy je spätný prúd eferentných impulzov, ktoré zabezpečia lepšiu trofiku tkanív, spomalia útlm posturálnych reakcií a zlepšia regeneráciu narušených častí nervového systému. 139 140 141 48 Väzivové šruktúry • Pasívnym pohybom sa zabraňuje skracovaniu väzov, jaziev a tuhnutiu kĺbových puzdier. Tým sa preventívne pôsobí proti vzniku kontraktúr. • Pasívnym pohybom je tiež možné vyťahovať už vzniknuté skrátenia tkanív a stuhnutia kĺbov. Cievny a lymfatick ý systém • Pasívny pohyb zrýchľuje pohyb v krvných aj lymfatických cievach. • Zmenšuje sa tým riziko vzniku trombov, znižujú sa opuchy a zmierňujú trofické zmeny. Kosti • Pri dlhotrvajúcom pokoji sa odbúrava kostná hmota, teda vzniká osteoporóza a oslabujú sa šľachové úpony svalov. • Pasívnym pohybom sa tento proces spomalí, čim sa zmiernia následky vynúteného pokoja. 142 143 144 49 Diagnostický význam rozsahu pasívneho pohybu • Zmeny kĺbnej vôle sa spájajú s obmedzením pohyblivosti v danom kĺbe. Kĺbna vôľa môže byť: vymiznutá – úplné stuhnutie v kĺbe • Znížená kĺbna vôľa – znamená zníženie pohyblivosti v kĺbe, môže viesť k zmenám vo svaloch a šľachách • Primeraná kĺbna vôľa • Zvýšená kĺbna vôľa – ide o uvoľnený, kývavý kĺb. Svedčí o uvoľnené kĺbneho puzdra, čo vedie k zníženému svalovému tonusu s možnou luxáciou. Zmena pasívneho rozsahu pohybu • Rozsah pohybu v kĺbe sa hodnotí goniometricky meraním uhla rozsahu pohybu podľa SFTR, • Pri meraní treba brať do úvahy skutočnosť, že namerané hodnoty sa môžu líšiť od fyziologických noriem až 0 20- 30 % . Táto variabilnosť je daná tým, že každý človek môže mať svoj fyziologický rozsah odlišný od normy, ako aj chybou samotného merania. Preto je goniometrické meranie potrebné doplniť inými vyšetrovacími postupmi. • Zvýšená rezistencia už pri nízkej uhlovej rýchlosti pasívneho pohybu naznačuje, že príčina môže byť v subkortikálnych štruktúrach, čo sa prejaví spasticitou či rigiditou. • Pozvoľný nástup bariéry skôr, než sa očakáva v danom segmente — tzv. ochranná bariéra svedčí o retraktivnych zmenách lokálnych alebo vzdialene uložených väzivových tkanív. • Tuhý odpor na konci rozsahu pohybu svedčí o retraktívnych zmenách na kĺbovom puzdre alebo o hypertonuse fixačných svalov. • Nástup náhlej tvrdej bariéry bez pruženia na konci pohybu svedči o kostnej blokáde. Terapeutický postupFunkčná diagnostika pasívnych pohybov umožňuje fyzioterapeutovi zvoliť správny terapeutický postup, Ak je znížená kĺbová vôľa, použijú sa mobilizačné techniky podľa Lewita (Kaltenborna, Sachseho a pod.). Pri zvýšenej kĺbovej vôli zvolí fyzioterapeut cvičenia na posilňovanie príslušných svalových skupín v určitom segmente. Celková zvýšená dráždivosť pohybového systému s tendenciou k skracovaniu indikuje výber vhodných relaxačných technik (jóga, autogénny tréning..) Zvýšená reflexná reaktivita (porucha CNS) indikuje relaxačné techniky. Nevyhnutná je aj farmakoterapia a fyzikálna terapia. Pri lokálnom zvýšení napätia fyzioterapeut využije metódy PIR, auto-PIR, AGR. Ak sú skrátené štruktúry mäkkých tkanív, fyzioterapeut musi zvoliť redresívne techniky v kombinácii s relaxačnými. Pri obmedzení pohybu pre kĺbovú blokádu sa využíva mobilizácia kĺbu a mäkké mobilizačné techniky. Pri úplne obmedzenom pohybe v kĺbe bez pruženia nie je možná konzervatívny liečba, fyzioterapia má len udržiavací charakter. 145 146 147 50 Reflexný pohyb • Reflexný pohyb je asynchrónna motorická reakcia vznikajúca bezprostredne po podnete. Latencia reflexnej odpovede môžeme počítať na desiatky milisekúnd. Ak je synchrónna reakcia motoneurónov na stimulus tak ide o motosynaptický reflex. Tento je rýchly a má charakter zášklbu (patelárny reflex). • Pri asynchrónnej reakcií na stimulus ide o pomalší polysynaptický reflex, ktorý nemá charakter zášklbu, ale je to pohyb. Je to napr tonická dorzálna flexia palca na nohe pri stimulácií pokožky vonkajšieho okraja planty – Babinského reflex. Terapeutické postupy • Vo fyzioterapii vypracované veľké množstvo špeciálnych postupov a prístupov. • Väčšinou sú označované menom autora a sú založené na princípoch reflexnej reakcie organizmu na podnety. Ako prvá sa vo fyzioterapii rozšírila metóda sestry Kenny, ktorá je zameraná na liečbu následkov poliomyelitídy. • Neskôr sa zaužívala metóda Vojtova, Kabatova, manželov Bobathových a ďalšie. Všetky tieto metódy využívajú reflexy, ktoré sťah ochrnutých svalov, alebo tento sťah podporujú, uľahčujú, teda facilitujú. Preto sa mnohé z nich označujú ako facilitačné metódy. 148 149 150 51 7 Imobilizácia Imobilizácia • Krátkodobé alebo dlhodobé znehybnenie • Limitované na jednu končatinu (sadrová dlaha) alebo na celé telo (vynútený pokoj na lôžku) Imobilita • je porucha činnosti fyzická alebo duševná, ktorá bráni človeku normálne vykonávať životné a pracovné aktivity. Poznáme dva druhy:  primárna - je priamym výsledkom choroby alebo traumy (napr. paralýza pri spinálnom poškodení),  sekundárna - vyvíja sa ako následok poruchy zapríčiňujúcej primárnu imobilitu (napr. svalová slabosť alebo preležaniny). 151 152 153 52 Hlavné príčiny imobility  silná bolesť,  poruchy kostrového systému,  poruchy svalového systému,  poruchy nervového systému,  generalizovaná slabosť,  psychosociálne problémy (napr. depresie),  infekčné procesy. Stupne imobility  ťažký stupeň - úplná imobilita,  čiastočná imobilita - parciálna nepohyblivosť,  obmedzená aktivita zo zdravotných dôvodov - pri ochoreniach dýchacích ciest a KVS,  pokoj na lôžku - znižuje nároky buniek na dodávku kyslíka, sekundárne redukuje metabolizmus, usmerňuje energetické zdroje na procesy hojenia a uzdravovania, zmenšuje bolesť a znižuje potrebu analgetík. Imobilizačný syndróm • Stav pri ktorom je jedinec ohrozený poškodením rôznych telesných systémov následkom liečbou vynútenej alebo nevyhnutnej imobilizácie. • Za 36 hodín úplného pokoja na lôžku sa začínajú prejavovať zmeny v pohybovom a obehovom systéme. • Výrazné patologické zmeny spôsobené pokojom na lôžku sa vytvoria v priebehu 7-10 dní. • Pre návrat do pôvodnej výkonnosti je treba takmer rovnaká doba primeranej rehabilitácie. 154 155 156 53 Fyziologické odpovede na imobilitu pohybový systém • 1. - svalová atrofia - je spôsobená tým, že sa svalové vlákna nekontrahuj a je príčinou zníženia svalovej sily a vytrvalosti, osteoporóza - je výsledkom straty antigravitačného pôsobenia, zníženia svalovej hmoty a komplexných endokrinných a metabolických zmien, ktoré začínajú už na 2.-3. deň imobilizácie Znižuje sa aktivita osteoblastov – difúzna osteoporóza Z kostí sa odbúrava: Ca, fosfáty, dusík Znížená tvorba trámcov - fraktúry • fibróza a ankylóza - zvýšenie fibrózneho spojivového tkaniva a fixácia spojivových štruktúr, keď sa kĺby nepohybujú normálne, tie sa stanú ireverzibilne nepohyblivými a deformovanými, s následným skrátením zodpovedajúcich svalov a kontraktúrou. 2. Fyziologické odpovede na imobilitu nervový systém - CNS • CNS - je primárnym koordinátorom a regulátorom pohybu, zabudnutie pohybových stereotypov, • VNS - ovplyvňuje činnosť vnútorných orgánov, napr. srdca v zmysle zvýšenia srdcovej frekvencie, • narúša sa senzorická aferentácia. 157 158 159 54 3. Fyziologické odpovede na imobilitu - KVS • ortostatická hypotenzia - reflexná vazokonstrikcia zo zvýšenia sympatikovej aktivity sa počas prolongovanej imobility utlmuje, s následným hromadením krvi v DK a znížením TK, • Valsalvov manéver - hlboký nádych zvyšuje vnútrohrudný tlak, so zmenou objemu krvi v srdci a vznikom arytmií, • insuficiencia žilových chlopní - skeletové svaly sa nekontrahujú dostatočne, krv sa hromadí v žilách DK, rozširuje ich, chlopne už nemôžu efektívne zabraňovať spätnému toku krvi, zvyšuje sa venózny tlak a vznikajú opuchy, • tromboflebitis - vzniká spolupôsobením faktorov známych ako Wirchowova trias (krvná zrazenina sa prichytí na zapálenú žilu, s následným poškodením cievnej steny), 4. Fyziologické odpovede na imobiliturespiračný systém • znížená výmena plynov - spôsobená obmedzeným pohybom hrudníka s následným obmedzeným rozvinutím pľúc, vyvolá plytké dýchanie, redukuje vitálnu kapacitu pľúc, • znížená produkcia surfaktantu - ktorý dovoľuje alveolám ostať otvorenými aj počas expíria, • stagnácia hlienov a vznik pneumónie, • vznik atelektázy - v dôsledku zníženia množstva surfaktantu a blokády bronchiolov hlienom. 5. Fyziologické odpovede na imobilitu -metabolický systém • prevažujú katabolické procesy nad anabolickými, vylučuje sa z tela viac dusíka ako sa ho prijíma, čo vytvára negatívnu dusíkovú bilanciu, jeho zdrojom sa stáva svalová hmota. 160 161 162 55 6. Fyziologické odpovede na imobilitu -. uropoetický systém • imobilné osoby trpia retenciou moču, príp. retenciou moču s pretekaním, alebo aj inkontinenciou. 7. Fyziologické odpovede na imobilitu • vylučovanie stolice je obmedzené v zmysle zápchy pre slabosť abdominálnych a perineálnych svalov používaných pri defekácii, ako aj zníženou peristaltikou a motilitou čreva. 8. Fyziologické odpovede na imobilitu - kožný systém • zmena turgoru (elasticity) kože v zmysle zníženia, • vznik preležanín, či už povrchových alebo hlbokých, z dôvodu zvýšeného vonkajšieho tlaku, poruchou kapilárneho prietoku ischémie až nekróz. 163 164 165 56 9. Fyziologické odpovede na imobilitu psychika• zmena spánku, znížené vnímanie času a priestoru, zvýšený pocit bezmocnosti, znížená schopnosť koncentrácie a znížená motivácia. • Úzkosť, napätie a podráždenosť, zvyšuje sa únava a pacient nie je schopný spolupracovať. • Pacient je izolovaný, môže prísť až k rozpadu osobnosti. Rehabilitačná starostlivosť • predstavuje prevenciu problémov a komplikácií z imobility. Je prioritou liečebnej rehabilitácie v ošetrovateľstve. • Pozostáva z: pohybový systém • 1. polohovanie - ide o správne postavenie a polohu tela v každej pozícii. Častá zmena polohy ochraňuje pacienta pred svalovou stuhnutosťou a vznikom kontraktúr, pred nadmerným tlakom, poškodením povrchového krytu a povrchovo umiestnených nervov a ciev a vznikom preležanín. Zmeny polohy udržiavajú svalový tonus a stimulujú posturálne reflexy. Program zmien polôh sa naplánuje podľa stavu pacienta, najmenej každé dve hodiny, s využitím rôznych polohovacích pomôcok. Je súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti. 166 167 168 57 Fowlerova poloha (poloha v polosede) • pri nízkej polohe je hlava a trup zvýšený do 15-45 st., pri vysokej do uhla 90 st., kolená môžu aj nemusia byť zohnuté. • Indikovaná je pre pacientov s poruchami dýchania a kardiakov. • Pri tejto polohe je vplyvom gravitácie bránica ťahaná smerom nadol, čo umožňuje väčšiu expanziu pľúc. • Ak pacientovi vkladáme viac preležaných vankúšov pod chrbát, vzniká zlé držanie tela s hyperextenziou alebo naopak flexiou krku, flexiou lumbálnej oblasti, hyperextenziou kolien. Ortopnoická poloha • táto poloha je modifikáciou vysokej Fowlerovej polohy. Pacient sedí na posteli opretý hlavou a HK o stolík ponad posteľ. Táto poloha je výhodná pre pacientov s expiračnými problémami, pretože si môžu stláčať dolnú časť hrudníka o stolík. 169 170 171 58 Dorzálna poloha a supinačná poloha • ľah na chrbte s tým rozdielom, že pri dorzálnej polohe má pacient mierne zdvihnuté ramená a hlavu na malom vankúši, ale pri supinačnej polohe nie sú vyvýšené. • S nepodopretou dorzálnou polohou súvisí zlé držanie tela charakterizované hyperextenziou alebo flexiou krku, flexiou lumbálnej oblasti, extrarotáciou DK, hyperextenziou kolien, plantárnou flexiou ČK. Pronačná poloha • ľah na bruchu s hlavou otočenou do strany. • Je indikovaná u pacientov po chirurgických zákrokoch v ústach a v hrdle, nakoľko zlepšuje drenáž dutiny ústnej. • Jej výhodou je predchádzanie vzniku flekčných kontraktúr BK a KK, nakoľko dovoľuje plnú extenziu v týchto kĺboch. • Nevýhodou je, že vyvoláva hyperextenziu v driekovej chrbtici, rotáciu krku a spôsobuje aj plantárnu flexiu v ČK. • Pacienti s kardiorespiračnými problémami ju zle tolerujú. Laterálna poloha • poloha na boku - pacient má väčšiu časť hmotnosti tela na bočnej strane lopatky, na bočnej strane bedrovej kosti a na veľkom hrbole stehnovej kosti. • Pacient má ohnuté bedro a koleno hornej polovice tela a vysunuté dopredu, čím vzniká široká trojuholníková báza opory a stabilita v tejto polohe. • Je vhodná na odpočinok a spánok, pomáha uvoľňovať tlak na kríže a päty u osôb ležiacich vo Fowlerovej polohe. Nesprávna poloha je spojená s laterálnou flexiou krku, rotáciou ramena dovnútra, addukciou vrchnej HK, rotáciou BK a addukciou vrchnej DK, rotáciou lumbálnej chrbtice a skoliotickým prehnutím chrbtice smerom k posteli, plantárnou flexiou v ČK. 172 173 174 59 Simsova poloha • semipronačná poloha - pacient leží v polohe niečo medzi laterálnou a pronačnou s ohnutými a predsunutými oboma DK. 2. otáčanie • ide o zmenu polohy tela v rámci polohovacieho režimu do pronačnej alebo laterálnej polohy, pri výmene posteľnej bielizne, pri hygiene pacienta a umiestňovaní toaletnej misy. Mimoriadnu pozornosť treba venovať zamedzeniu ďalšieho poškodenia tela. Technika si môže vyžiadať jednu ale aj tri sestry. 3. vysadzovanie • najjednoduchším spôsobom je zdvihnutie prednej časti postele do príslušnej výšky, aby bol pacient v sede, ale taktiež ho môže zdvihnúť sestra, pričom jednu HK používa na tlačenie pacienta zozadu počas zdvíhania. Sed je stabilizovaný a zabezpečený rôznymi polohovacími pomôckami. Prvýkrát vysadzuje pacienta fyzioterapeut , ktorý ho učí aj samostatnému posadzovaniu na okraj postele so spustenými DK. 175 176 177 60 4. postavovanie • opäť prvýkrát postavenie zabezpečuje fyzioterapeut, ktorý si všíma stereotyp postavovania a súčasne príznaky ortostatickej hypotenzie, srdcovú a dychovú frekvenciu. 1. o komplikáciách informuje ošetrujúceho lekára. 2.ak nevznikú komplikácie, postavovanie pacient opakuje so zdravotnou sestrou podľa inštrukcií rehabilitačného pracovníka (vstávanie cez bok, cez brucho a pod.) 5. presuny • z veľkého počtu presúvacích techník si sestra vyberie variant podľa toho, či je prítomná slabosť pacienta, jeho nespôsobilosť, jeho hmotnosť, návyk pacienta na daný postup, veľkosť priestoru, v ktorom sa bude presúvať, počtu pomocníkov. • K presunu je najbezpečnejšie použiť transportný pás s držadlom, ktoré dovoľuje sestre kontrolovať pohyb pacienta počas presunu. Ak nie je k dispozícii transportný pás, sestra kladie HK popod pazuchy pacienta, pričom ruky sú položené na lopatkách. Nikdy nekladie ruky do axily pacienta. 6. chôdza • chôdzu zabezpečuje s pacientom prvýkrát fyzioterapeut, ktorý sleduje známky ortostatickej hypotenzie a pacienta upozorňuje na správny stereotyp chôdze. • Pred chôdzou zrealizuje sériu cvičení - jednak cievnu a dýchaciu gymnastiku, jednak izometrické cvičenia na posilnenie svalov gluteí a dolných končatín. • V priebehu chôdze je dôležité neustále sledovať pacienta, aby sme zamedzili pádu a kedykoľvek mu mohli pomôcť. 178 179 180 61 • Ak to stav pacienta vyžaduje, je možné použiť množstvo mechanických pomôcok - od palíc, cez barle, až po pojazdné rámy. Aj tu je však dôležité naučiť pacienta správnemu stereotypu - môže ísť o chôdzu dvojbodovú, trojbodovú alebo štvorbodovú, príp. kolísavú chôdzu k barlám a cez barle. • Po zvládnutí chôdze po rovine učí fyzioterapeut pacienta chôdzi po schodoch (hore schodmi vykračuje zdravou DK, dolu schodmi presunie najprv barle a postihnutú DK). cievny systém 1. bandážovanie dolných končatín - alebo elastické pančuchy napomáhajú prevencii TECH a ortostatickej hypotenzii. Ich dĺžka by mala byť od palca po stehno. Pacient si ich naťahuje po predošlom 20 min. vyvýšení DK na posteli. Pančuchy treba 2xdenne sňať aspoň na dobu 20-30 min. • 2. posilňovanie periférnej vazokonstrikcie vertikálnou polohou • 3. cievna gymnastika - aktívny aj pasívny, prípadne aktívny asistovaný pohyb najmä na periférii končatín spomaľuje frekvenciu srdca, zvyšuje jeho rezervu, stimuluje sympatikový systém k znovuobnoveniu periférnej vazokonstrikcie, zlepšuje svalový tonus, a tým zabraňuje vzniku edémov. 181 182 183 62 dýchací systém • 1. hygiena bronchov a polohová drenáž - ide o techniku, kde pacient zaujme polohu, ktorá podporuje odtok sekrétov gravitáciou z periférnych častí pľúc do veľkých priedušiek a priedušnice, odkiaľ sa vykašlú. Začíname s drenážou najnižšie uložených pľúcnych lalokov a pokračujeme vyššie. Drenáž sa robí 3-4xdenne, polohu udržiavame aj 20-30 min. • 2. nácvik kašľania a vykašliavania - nácvik jeho troch fáz (nácvik vdychu, kontrakcie brušného a hrudného svalstva, nácvik prudkého výdychu), pričom môže ísť aj o asistovaný kašeľ s asistovanou expektoráciou, ktorú robíme manuálne alebo pomocou dýchacieho pása. 1. dýchacia gymnastika - rozlišujeme základnú (ide o súbor cvičení zameraných na rytmus dýchania v koordinácii s niektorými svalovými pohybmi) a špecifickú (ide o súbor cvičení zameraných na hĺbku dychu, typ dýchania, zväčšenie rozdielov pri inspiračnom a expiračnom postavení hrudníka). Poznáme statickú gymnastiku zameranú na inspiračné a expiračné dýchacie svaly, dynamickú gymnastiku zameranú na prehĺbenie dýchania v kombinácii s cvikmi niektorých svalových skupín (svaly ramenného pletenca, HK) a lokalizované dýchanie zamerané na určité časti hrudníka, ktorými chceme zväčšiť exkurziu hrudníka. močový systém 1. relaxácia pri močení - prirodzená poloha pri močení, relaxácia svalstva a uvoľnenie pri močení sú predpokladom normálneho a kompletného vyprázdnenia močového mechúra. 2.vyklepávanie močového mechúra - robí fyzioterapeut, ktorý inštruuje aj ošetrujúci personál, príp. rodinných príslušníkov. Na vyvolanie automatizmu sa robí v pravidelných časových intervaloch (najčastejšie á 2 hod). 3.posilňovanie svalov panvového dna - ide o izometrické cvičenia panvových svalov na ich posilnenie, pričom je dôležitá fáza aj kontrakcie, ale hlavne relaxácie. 184 185 186 63 8 Fyzioterapeutické postupy Podstata a cieľ RHB • Podstatou RHB je včasná a správna diagnostika postihnutia pacienta a vybratie optimálneho liečebného postupu. • Cieľom RHB je eliminovať negatíva vznikajúce na podklade dlhodobého ležania a upraviť prechodne znížené funkcie, oslabené alebo stratené v rámci daného postihnutia na normálnu úroveň, eventuálne na najväčšiu možnú úroveň. Vyšetreniea analýza pacienta • Pacienti na ARO sú monitorovaní (EKG, EEG, dych. a tep. krivka, krvný tlak, intrakraniálny tlak, saturácia O2, hodnota CO2), • majú zavedený permanentný katéter pre odvod moču, • zavedenú nazogastrickú sondu, zaistené vstupy do krvného riečiska, sú zadrenovaní, deti sú pri útlme dýchania napojené na OT kanylu alebo je urobená tracheostómia. 187 188 189 64 Vyšetrenie • anamnéza – RA,OA,... • hodnotenie stavu vedomia (bezvedomie, apalický syndróm, vigilná kóma, soporózna, somnolentná), podiel farmakologického tlmenia, • hodnotenie dýchania - spontánna ventilácia, riadená ventilácia, pľúcna ventilácia cez rúrku alebo tracheostómiu, Vyšetrenie • hodnotenie spolupráce a orientácie, možnosť hlasovej komunikácie, • zhodnotenie prípadných faktorov zhoršovania stavu doterajšej liečby, • posúdenie schopnosti sebaobsluhy a sebestačnosti. Kineziologická analýza • Statická – aspekčné hodnotenie miery poškodenia v dôsledku traumy, • palpačná- tonus, citlivosť, kožný odpor, teplotu, vlhkosť, ochlpenie, • dynamická – pasívna hybnosť a kĺbne rozsahy, eventuálne aktívnu hybnosť, orientačne svalovú silu, taxiu, koordináciu, úchop, vyš. skrátených a oslabených svalov, vyš. pohyblivosť kože, podkožia fascií, vyšetrenie kĺbnej hry. 190 191 192 65 Interdisciplinárna spolupráca • Interdisciplinárny pohľad na pacienta umožňuje využitie všetkých dostupných prostriedkov pri napĺňaní potrieb pacienta. • Členmi multidisciplinárneho tímu sú: lekár so špecializáciou v odbore, fyzioterapeut, sestra, ergoterapeut, logopéd, psychológ, sociológ dietetik. • Fyzioterapeut spolupracuje pri plánovaní realizácií a hodnotení efektu rehabilitácie. Fyzioterapeutické postupy • Polohovanie - ide o prvý rehabilitačný výkon v štádiu akútneho ochorenia a znamená uloženie pacienta alebo jeho končatiny do určitej polohy, • cieľom je zmierniť bolesť, umožniť relaxáciu svalov. Ide o úľavovú polohu, ktorá znižuje bolestivú aferentáciu. • Treba ju meniť, nakoľko sa pri nej skracujú svalové štruktúry a vznikajú kontraktúry. 1. Polohovanie Polohovanie • antiedematózne polohovanie KK do zvýšených polôh na podporu návratu žilnej krvi a proti mestnaniu lymfy v akrálnych častiach končatín, • prevencia svalových kontraktúr a vzniku kĺbnych deformít, • korekčné polohovanie končatín pomocou dláh, 193 194 195 66 1. Polohovanie • prevencia vzniku dekubitov – najčastejšie vznikajú na podklade ischemizácie tkanív nadmerným pôsobením tlaku kostných prominencií (v ľahu - obl. sakra, veľkých trochanterov, ilických spín, KK, obl. hlavičky fibuly, predné plochy predkolenia a nartov, obl. členkov a päty, LK, lopatky a záhlavie), 1. Polohovanie • polohovanie je možné v ľahu na chrbte, v ľahu na boku a tiež s pomocou Stryckerového rámu v ľahu na bruchu. Zmena polôh sa robí každé 2 hodiny cez deň a 3 v noci, ak je pacient náchylnejší na preležaniny tak častejšie. Potrebná edukácia rodiča. • Antalgické, • Funkčné, • preventívne (Fowlerova, pronačná, supinačná, na boku, Simsova). 196 197 198 67 Fowlerova poloha (poloha v polosede) • Pri nízkej polohe je hlava a trup zvýšený do 15- 45°, pri vysokej do uhla 90°, kolená môžu aj nemusia byť zohnuté. • Indikovaná je pre pacientov s poruchami dýchania a kardiakov. Pri tejto polohe je vplyvom gravitácie bránica ťahaná smerom nadol, čo umožňuje väčšiu expanziu pľúc. • Ak pacientovi vkladáme viac preležaných vankúšov pod chrbát, vzniká zlé držanie tela s hyperextenziou alebo naopak flexiou krku, flexiou lumbálnej oblasti, hyperextenziou kolien. Ortopnoická poloha • Táto poloha je modifikáciou vysokej Fowlerovej polohy. • Pacient sedí na posteli opretý hlavou a HK o stolík ponad posteľ. • Táto poloha je výhodná pre pacientov s expiračnými problémami, pretože si môžu stláčať dolnú časť hrudníka o stolík. 199 200 201 68 Dorzálna poloha a supinačná poloha • Ľah na chrbte s tým rozdielom, že pri dorzálnej polohe má pacient mierne zdvihnuté ramená a hlavu na malom vankúši, ale pri supinačnej polohe nie sú vyvýšené. • S nepodopretou dorzálnou polohou súvisí zlé držanie tela charakterizované hyperextenziou alebo flexiou krku, flexiou lumbálnej oblasti, extrarotáciou DK, hyperextenziou kolien, plantárnou flexiou ČK. Pronačná poloha • Ľah na bruchu s hlavou otočenou do strany. Je indikovaná u pacientov po chirurgických zákrokoch v ústach a v hrdle, nakoľko zlepšuje drenáž dutiny ústnej. • Jej výhodou je predchádzanie vzniku flekčných kontraktúr BK a KK, nakoľko dovoľuje plnú extenziu v týchto kĺboch. • Nevýhodou je, že vyvoláva hyperextenziu v driekovej chrbtici, rotáciu krku a spôsobuje aj plantárnu flexiu v ČK. Pacienti s kardiorespiračnými problémami ju zle tolerujú. 202 203 204 69 Laterálna poloha • Poloha na boku - pacient má väčšiu časť hmotnosti tela na bočnej strane lopatky, na bočnej strane bedrovej kosti a na veľkom chochole stehnovej kosti. • Pacient má ohnuté bedro a koleno pred hornú polovicu tela a vysunuté dopredu, čím vzniká široká trojuholníková báza opory a stabilita v tejto polohe. • Je vhodná na odpočinok a spánok, pomáha uvoľňovať tlak na kríže a päty u osôb ležiacich vo Fowlerovej polohe. • Nesprávna poloha je spojená s laterálnou flexiou krku, rotáciou ramena dovnútra, addukciou vrchnej HK, rotáciou BK a addukciou vrchnej DK, rotáciou lumbálnej chrbtice a skoliotickým prehnutím chrbtice smerom k posteli, plantárnou flexiou v ČK. 205 206 207 70 Simsova poloha • Semipronačná poloha - pacient leží v polohe niečo medzi laterálnou a pronačnou s ohnutými a predsunutými oboma DK. Polohovanie podľa Bobatha • Využíva sa pri hemiparetickom syndróme rôznej etiológie. • Mozgové poškodenie sa nevyznačuje len zhoršenou pohyblivosťou ale aj zhoršeným vnímaním vlastného tela a to poruchou senzitívnych dráh. • Bobathovej koncept sa uplatňuje už uložením pacienta na posteľ. 208 209 210 71 Polohovanie podľa Bobatha • Povzbudzujeme pacienta na otáčanie hlavy na stranu hemiparézy, aby nadväzoval zrakový kontakt s okolím. • Všetky predmety, ktoré môžu upútavať pacientovu pozornosť napr. okno, stolička pre návštevy, televízor majú byť umiestnené na strane parézy. • Ošetrujúci personál, terapeuti, pacientovi príbuzný pristupujú vždy z paretickej strany. Polohovanie podľa Bobatha • Z hľadiska prevencie dekubitov a tiež zlepšenie aferentných vstupov do CNS pomocou vnímania postihnutej strany pacienta, zníženiu spasticity, zlepšeniu pohyblivosti a prekrvenia končatín polohujeme každé 2-3 hodiny. Ľah na postihnutom boku 211 212 213 72 Ľah na postihnutom boku Zlepšuje vnímanie ochrnutej polovice tela. Chorý je ľahko pretočený na chrbát, ktorý má stabilizovane opretý o vankúš, nesmie prepadávať dozadu ani ležať na hypotonickom ramene: • paretická horná končatina - rameno vo vonkajšej rotácii a v 90° predpažení, extenzia v lakťovom kĺbe, supinácia predlaktia, dlaň smeruje nahor, • paretická dolná končatina je extendovaná v bedrovom kĺbe, v miernej flexii v kolennom kĺbe, • zdravá dolná končatina je položená vo flexii v bedrovom a kolennom kĺbe na vankúši. Ľah na zdravom boku Ľah na zdravom boku • Chorý je viac pretočený na brucho. Postihnuté rameno je predsunuté, lakeť v extenzii. Na zdravej dolnej končatine je bedrový a kolenný kĺb v miernej flexii. Pomocou vankúšov odľahčujeme paretické končatiny. Paretická dolná končatina je v miernej flexii v bedrových a kolenných kĺboch, nesmie prepadať do addukcie v bedrovom kĺbe. Akrum je uložené v strednom postavení. 214 215 216 73 Ľah na chrbte Ľah na chrbte • Hlava a trup sú uložené symetricky, kľúčové kĺby sú vo funkčne centrovanom postavení. • Hlava leží v strednom postavení na vankúši, ktorý plynulo zasahuje až k ramenám - vyhýbame sa nadmernej extenzii trupu: Ľah na chrbte • paretická horná končatina uložená na vankúši - ramenný kĺb je v extenzii a asi 45° abdukcii, lakťový kĺb je postavený v extenzii a predlaktie v pronácii, • paretická horná končatina uložená na vankúši, je v elevácii a v abdukcii v ramennom kĺbe za súčasnej extrarotácie, predlaktie v supinácii. 217 218 219 74 Ľah na chrbte Ľah na chrbte • Paretická dolná končatina nesmie prepadávať do vonkajšej rotácie v bedrovom kĺbe, čo zabezpečíme podložením panvy paretickej strany, podloženie zasahuje až pod koleno a zaisťuje ho v miernej flexii. 2. Pasívne pohyby • Pasívne pohyby - pohyb vykonáva fyzioterapeut s cieľom udržať plný rozsah pohybu kĺbu, stimulovať proprioceptívnu signalizáciu, zlepšiť cirkuláciu, pôsobiť relaxačne a psychologicky. 220 221 222 75 2. Pasívne pohyby • Používa sa u pacienta v bezvedomí, ťažkej kóme alebo v silnom farmakologickom útlme, keď aktívna hybnosť je nahradená pasívnym cvičením. • zabezpečuje plnú hybnosť kĺbov všetkých segmentov, • prevencia vzniku svalových kontraktúr a kĺbnych deformít, 2 Pasívne pohyby • k zlepšeniu krvného obehu, • podpora peristaltiky – šetrná masáž alebo loptičková facilitácia brušnej krajiny, • tlakové zaťaženie dlhých kostí v ose, ktoré pôsobí proti odbúravaniu CA v kostiach. Indikácie pasívneho cvičenia • Patologické zmeny svalového napätia, • stavy po chirurgických operáciách pohybového aparátu, • juvenilná artritída. • stavy svalovej atrofie, • kardiovaskulárne ochorenie, kde zvýšená fyzická aktivita je kontraindikovana. 223 224 225 76 Kontraindikácie pasívneho cvičenia • Postraumatické stavy, • zvýšená teplota, • celkový vážny stav pacienta, • aktívne zápalové procesy, • čerstvé pooperačné jazvy, • stavy po luxáciách a subluxáciách, • bolesť pri cvičení. 3. Pasívne pohyby s uvedomovaním si a predstavou • Pasívne pohyby s uvedomovaním si a predstavou - ak to intelekt pacienta dovolí, usilujeme sa o kortikalizáciu pohybu, pacient vníma pohyb končatinou bez kontroly zraku. • Ide o uvedomenie si proprioceptívnej signalizácie. • Nato nadväzujú pohyby s predstavou, pri ktorej sa pacient usiluje v predstave o pohyb končatiny. 4. Aktívne asistované pohyby • Aktívne asistované pohyby - ide o pohyby, ku ktorým dopomáha fyzioterapeut, prostredie (voda, gravitácia) alebo rôzne pomôcky (cvičenie v závese). Má výborný psychologický efekt. 226 227 228 77 5. Aktívne cvičenie • Používa sa u pacientov ktorí sú pri vedomí a dá sa s nimi určitým spôsobom spolupracovať, • pacient cielene robí pohybovú činnosť pod vedením terapeuta, • používa sa k udržaniu kľbnej pohyblivosti, • k udržaniu alebo zlepšeniu svalovej sily fázických svalov, proti skráteniu posturálnych svalov, • k zlepšeniu metabolizmu pacienta a tým i troficity, • k zvýšeniu pľúcnej ventilácie a zásobeniu tkanív kyslíkom, • k zvýšeniu cirkulácie krvi a tým i zlepšenie funkcie kardiovaskulárneho systému, • k zlepšenie funkcie CNS a tým zlepšenie psychiky pacienta, 5. Aktívne cvičenie • používa sa aktívne cvičenie asistované alebo proti odporu, • aktívne cvičenie nesmie zvyšovať bolesť alebo zhoršovať celkový zdravotný stav pacienta! 5. Aktívne cvičenie 229 230 231 78 5. Aktívne vôľové pohyby Aktívne vôľové pohyby - vykonáva pacient sám, vlastnou silou. Ide o: • Ťahové pohyby - sú to pomalé pohyby, správnou koordináciou agonistov (svaly, ktoré vykonávajú pohyb) so synergistami (svaly, ktoré sa spolupodieľajú na pohybe) sa usmerňuje, aby bol pohyb plynulý a rovnomerný. 5 Aktívne vôľové pohyby • Švihový pohyb - rýchly pohyb vykonávaný agonistami, ktoré sa aktivujú maximálnym, rýchlym, ale krátkym skrátením, je vykonávaný v maximálnom rozsahu, prebieha rýchle a nekontrolovateľne. • Kyvadlové pohyby - pohyby rytmické, monotónne sa opakujúce, začínajú kontrakciou agonistov, pokračujú len zotrvačnosťou. • Substitučný pohyb - náhradný pohyb vykonávaný synergistom. 6 Facilitačné postupy Ide o stimulačné postupy, ktoré podnecujú pacienta k pohybom: • maximálne pasívne pretiahnutie svalu rýchle s rotačnou zložkou zabezpečí väčšiu kontrakciu svalu, • slovná stimulácia podnecuje pacienta cez kortikálnu signalizáciu, • iradiácia voluntárnej činnosti - zvyšovaním sily vykonávaného pohybu nastáva iradiácia aktivity na viaceré segmenty miechy, čiže aktivácia zdravých svalov facilituje paretické svalové skupiny, 232 233 234 79 6. Facilitačné postupy • použitie maximálneho odporu, proti ktorému pacient udrží polohu končatiny alebo proti ktorému vykoná určitý pohyb, • reflexné mechanizmy - aktivita posturálneho svalstva facilituje rozsiahle svalové skupiny, ktoré sa zúčastňujú na pohybových stereotypoch ako postoj, chôdza a pod., • stimulácia kĺbov - ich odďalovaním sa stimulujú flexory, ich kompresiou sa stimulujú extenzory kĺbu, 6. Facilitačné postupy • spätné zapínanie antagonistov - čím intenzívnejšie sú aktivované antagonisty, tým väčšiu silu vyvinú agonisty, • rytmická stabilizácia - pacient rytmicky strieda kontrakciu agonistov a antagonistov proti takému odporu rehabilitačného pracovníka, že pohyb zostáva izometrický. 6. Facilitačné postupy Použitie šijových reflexov, ktoré vznikajú pri zmene polohy hlavy: • pri rotácii sa tvárové končatiny extendujú, záhlavné končatiny flektujú, • pre predklone sa flektujú horné končatiny a extendujú dolné končatiny. Podmieňovanie tvorbou podmienených reflexov vo forme svetelného, zvukového alebo slovného signálu. 235 236 237 80 7. Dýchacia gymnastika • Hygiena bronchov a polohová drenáž ide o techniku, kde pacient zaujme polohu, ktorá podporuje odtok sekrétov gravitáciou z periférnych častí pľúc do veľkých priedušiek a priedušnice, odkiaľ sa vykašlú. • Začíname s drenážou najnižšie uložených pľúcnych lalokov a pokračujeme vyššie. Hygiena bronchov a polohová drenáž • Drenáž sa robí 3-4xdenne, polohu udržiavame aj 20-30 min. • U zaintubovaného pacienta polohové drenáže kombinujeme s odsávaním dých. ciest. • Opatrná poklepová a vibračná masáž hrudníku pre lepšie uvoľňovanie hlienov. Nácvik kašľania a vykašliavania • Nácvik jeho troch fáz (nácvik vdychu, kontrakcie brušného a hrudného svalstva, nácvik prudkého výdychu), pričom môže ísť aj o asistovaný kašeľ s asistovanou expektoráciou, ktorú robíme manuálne alebo pomocou dýchacieho pása. 238 239 240 81 Dýchacia gymnastika Rozlišujeme • základnú (ide o súbor cvičení zameraných na rytmus dýchania v koordinácii s niektorými svalovými pohybmi) a • špecifickú (ide o súbor cvičení zameraných na hĺbku dychu, typ dýchania, zväčšenie rozdielov pri inspiračnom a expiračnom postavení hrudníka). Dýchacia gymnastika Poznáme • statickú gymnastiku zameranú na inspiračné a expiračné dýchacie svaly, • dynamickú gymnastiku zameranú na prehĺbenie dýchania v kombinácii s cvikmi niektorých svalových skupín (svaly ramenného pletenca, HK) a • lokalizované dýchanie zamerané na určité časti hrudníka, ktorými chceme zväčšiť exkurziu hrudníka. • Odporové dýchanie, prehĺbený nádych a výdych, nácvik správneho hrudného alebo bráničného dýchania. Dýchacia gymnastika sa používa pre zlepšenie uvoľňovaniu hlienov, k spriechodnenie dýchacích ciest, k zlepšení plnení alveol vzdušným kyslíkom a jeho následné plnohodnotnejšie využitie pre organizmus. 8. Facilitácia pomocou loptičiek • využívajúca reflexného ovplyvnenia dýchania a uvoľňovanie hlienu, 241 242 243 82 8. Facilitácia pomocou loptičiek • Je komplexná masážna metóda facilitujúca nádych a inhibujúca výdych. Relaxuje a preťahuje brušné, hrudné a krčné svaly a svaly panvy, chrbtice a ramenného pletenca. • Reflektoricky ovplyvňuje hladké svaly priedušiek, uvoľní ich spazmus a navodí expektoráciu (vykašlávanie hlienu). • Uvoľnenie bránice navodí fyziologickú dychovú frekvenciu. Využíva účinok kompresie v akupresúrnych a akupunktúrnych bodoch. Využíva teóriu, podľa ktorej je kompresia tkaniva vystriedaná relaxáciou. • Merania potvrdili, že loptičkovanie zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc, rýchlosť prúdenia vdychovaného vzduchu a sekundový výdych. • Priamy účinok na kostrové svaly prispieva k správnemu držaniu tela a k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu. • Svalová relaxácia na navodené loptičkovanie uvoľňuje inspiračné postavenie hrudníku a zlepšuje koordináciu dychových pohybov. 8. Facilitácia pomocou loptičiek • Zároveň zlepšuje hybnosť a udržuje pružnosť hrudníku a chrbtice. • Správne aplikovaná terapia obmedzuje nutnosť podávania liekov, znižuje početnosť a závažnosť ochorenia u zápalových horúčkových ochoreniach dýchacích ciest. Frekvencia 1x denne. 8. Facilitácia pomocou loptičiek 244 245 246 83 6. Cievna gymnastika Iba pre pacientov pri vedomí, ktorí sú schopný robiť aktívny pohyb a slúži ako prevencia pre mestnanie krvi v akrálnych častiach tela a zabránenie vzniku trombotických zmien a embólií. 7. Manuálna masáž Ide o metódu fyzikálnej terapie, pri ktorej pôsobia na organizmus mechanické podnety s cieľom udržiavania a podpory zdravia, liečby chorôb a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností organizmu. Podľa liečebných účinkov rozdeľujeme manuálnu masáž na: klasickú masáž a reflexnú masáž. 1. Klasická masáž • ide o sústavu masážnych hmatov vykonávaných na tele pacienta s cieľom upokojujúcim (s obmedzením agresívnejších úkonov tepania, 7. Manuálna masáž 247 248 249 84 s nízkou intenzitou, pri pomalom tempe a dlhšom trvaní masáže) alebo s cieľom povzbudzujúcim (dráždivým), • podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme celkovú a lokálnu masáž, • prejavuje sa lokálnou hyperémiou, zlepšenou resorpciou edémov, výpotkov a hematómov, zlepšením výživy, prietoku lymfy, zlepšením svalovej činnosti, zmenou svalového tonusu, 7. Manuálna masáž rozrušením zrastov v tkanivách, odstránením povrchových zrohovatených vrstiev pokožky, zvýšením sekrécie potných žliaz. 7. Manuálna masáž 2. Reflexnú masáž Ide o manuálny liečebný zásah na povrchu tela, aplikovaný v miestach druhotných zmien reflexne vyvolaných ochorením vnútorných orgánov, čiže miestom aplikácie nie je primárne postihnuté tkanivo. Uplatňujú sa tri techniky: • väzivová technika, • periostová technika, • segmentová technika. 7. Manuálna masáž 250 251 252 85 Manuálna lymfodrenáž • Na zmiernenie opuchov 8. Stimulačné a facilitačné metódy • Jedná sa o špeciálne metodiky cvičenia používané prevažne u neurologických postihnutiach pri reedukácii pohybu a svalovej sily. Je potrebné aby pacient bol pri vedomí a spolupracoval. • Pomocou stimulácie a facilitácie sa snažíme zrušiť funkčné bloky (neuropraxie, dôsledky miešneho šoku). Prostriedky fyzioterapie 1. Kryoterapia • uvoľnenie spastických svalových skupín a zlepšenie pasívneho pohybu, • k celkovému chladeniu pri vysokých teplotách. 2. Termoterapia • k zlepšeniu prekrveniu akrálnych častí tela a zohriatie hypofebrilného pacienta. 3. Elektrostimulácia a elektrogymnastika 4. Svetloliečba – biotron 253 254 255 Zoznam literatúry 1. DVOŘÁK,R. Základy kinezioterapie. 3.vydaní. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. ISBN 978-80-244-1656-4 2. GÚTH A. et al. 2005. Liečebné metodiky v rehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava: LIEČREHGÚTH,. ISBN 80-88932-16-5 3. GÚTH A. et al. 2016. Rehabilitácia pre medicínske, pedagogické a ošetrovateľské odbory.3. vyd. Bratislava: LIEČREHGÚTH,. ISBN 978-80-88932-38-3 4. HALADOVÁ, E. a L. NECHVÁTALOVÁ, 2010. Vyšetřovací metody hybného systému. Vyd. 3., nezměn. Brno: Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotnických oborů. ISBN 978-80-7013-516-7. 5. JANDA, V., 2004. Svalové funkční testy. Praha: Grada. ISBN 80-247-0722-5. 6. JANÍKOVÁ, D., 1998. Fyzioterapia, Funkčná diagnostika lokomočného systému Osveta: Martin. ISBN 80-8063015-1 7. JEBAVÁ, Z. Míčkujeme pro zdraví, Bellis, 1997 8. JESENSKÝ, Ján. Uvedení do rehabilitace zdravotně postižených. 1. vyd. Praha: Karolinum, 1995. 159 s. ISBN 80-7066-941-1 9. KOCIOVÁ, K. a kol. 2013. Základy fyzioterapie. Osveta.238 s. ISBN 9788080633899. 10. KOLÁŘ, P. et al., 2009. Rehabilitace v klinické praxi. Vyd. 1. Praha: Galén. ISBN 978- 80-7262-657-1. 11. LEWIT,K. Manipulační léčba. 5. zcela přepracované vydání. Nakladatelství- Praha sdělovací technika, 2003. 411 s. ISBN 80-86645-04-5. 12. MAŠÁN, J. Fyzioterapia vertebrogénnych ochorení. Bratislava: Cathedra s.r.o., 2019. 134 s. ISBN 978-80-973291-2-9. 13. ŠIDÁKOVÁ, S. 2009. Rehabilitační techniky nejčastěji používané v terapii funkčních poruch pohybového aparátu. Medicína pro praxi., (6), s. 331 – 336 14. TAKÁČ, P. a kol. 2020. Vybrané kapitoly z fyzioterapie 2020. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. 1. vydanie, 2020. 138 s. ISBN 978– 808077–667–1 15. ŽIAKOVÁ, E. Funkčná diagnostika lokomočného systému v neurorehabilitácii pre fyzioterapeutov. 1. vydanie. SZU- Bratislava 2014. 85 s.